Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Er/737/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110225508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Ondrejičková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2110225508.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: IMPULS-LEASING Slovakia, s.r.o., IČO:
36 745 804, Štetinova 4, 831 06 Bratislava, zast.: Mgr. Edita Rieglová, Jeséniova 45, 831 01 Bratislava,
proti povinnému: HEIZ - PARTNER, s.r.o., IČO: 35 822 201, Dolné Orešany 528, 919 02 Dolné Orešany,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mário Mičák, Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie
4 034,76 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Mário Mičák náhradu trov exekúcie v
sume 219,55 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 065804 zo dňa 19.11.2010 bol súdny exekútor poverený

vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
- zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/177/2010-35 zo dňa 12.07.2010.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 28.01.2013 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

“Exekučný poriadok“), v ktorom uvádza, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok,
ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkumajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, súd exekúciu v súlade s vyššie uvedeným
zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd na úhradu trov exekúcie zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Dňa 28.01.2013 bolo tunajšiemu súdu spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie doručené
podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 417,52 EUR. Táto suma
pozostáva z odmeny podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) vo výške 152,72 EUR, odmeny vo výške
1,32 EUR podľa § 21 vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 177,77 EUR,
z náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 15,84 a 20 % DPH.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku. Podľa § 196 vety prvej Exekučného

poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením
vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína

dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX 127/2010 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.11.2010, preto sa táto
exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.01.2009.

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie
a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu
exekútorovi odmenu za 4 úkony podľa § 14 a 15 vyhlášky odmeňované paušálnou sumou za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti: 10x zisťovanie majetku povinného - kataster, OR, (ŽR), 5xSP, KRPZ,
DÚ, návšteva u povinného, 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie (blokácia MV), 1x doručenie príkazu na
začatie exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu v banke), 1x upovedomenie o ďalších spôsoboch
exekúcie, 1x exekučný príkaz predajom hnuteľných vecí, 1x exekučný príkaz - blokácia MV, 1x exekučný
príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke v celkovej sume 59,76 EUR ( 18x 3,32 EUR).

V zmysle § 14 ods. 1 a 3 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade
zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške 3,32 EUR za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
taxatívne vymedzené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať plnú sumu,
akú si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko si v rozpore s vyhláškou
uplatnil paušálne odmeny za viacnásobné doručenie exekučného príkazu. Z gramatického výkladu a i

z obsahu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky jasne vyplýva, že ak by bolo zámerom zákonodarcu priznať
paušálne odmeny za viacnásobné doručovanie listín v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) - f) vyhlášky, istotne
by použil pojem „každé“, tak ako to urobil v písm. g) - j) § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak teda zákonodarca
použil pre doručovanie uvedených listín jednotné číslo, mal na mysli doručenie ako spoplatnený úkon
vyjadrujúci stav a priebeh exekúcie a nie doručovanie ako úkon odvíjajúci sa od počtu jednotlivých listín

či adresáta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v priebehu jedného exekučného konania možno
priznaťlenjednupaušálnuodmenuzaúkonypodľa§15ods.1písm.b)-f)atoajvprípadeopakovaného
doručovania či doručovania rôznych listín rovnakého právneho obsahu. V zmysle vyhlášky sa teda
spoplatňuje doručovanie ako úkon exekučnej činnosti, a nie samotné a každé doručovanie. Opakované
doručovanie sa premietne len do náhrady za poštovné.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také
výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo
možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie
pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať

súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k
listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným
exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom
exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky
uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne
alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotový výdavkov za poštovné, ktoré bolo súdnym
exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine
v požadovanej výške 5,60 EUR: 2x exekučný príkaz - povinný, OR PZ, 1x príkaz na začatie exekúcie
- OR PZ, 1x upovedomenie o začatí exekúcie - povinný. Súd vychádzal pri určení výšky poštovného z
platného cenníka poštových služieb v čase doručovania zásielok, z ktorého je známe, že cena odoslania

doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 32,30 EUR,
nakoľko v exekučnom spise sa nachádzali len fotokópie doručeniek, z obsahu ktorých možno
predpokladať, že si súdny exekútor uplatňuje náhradu týchto hotových výdavkov aj v súvislosti s inými

exekučnými konaniami.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, o ktorých vynaložení, resp. výške sa
v exekučnom spise nenachádzal žiadny doklad (faktúra, pokladničný doklad, atď.) - tlač a kopírovanie
19,20 EUR, telekomunikačné poplatky 1,00 EUR, režijné náklady 10,00 EUR. Nahradiť možno len

hotové výdavky, ktoré boli skutočne vynaložené, nie tie, ktoré ešte len v skutočnosti vzniknú.

Výškacestovnýchnáhradbolavypočítanávzmysle§7zákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradách
v platnom znení a v spojení s § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z., o sumách základnej náhrady
za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za 386 km jazdy medzi obcami

Banská Bystrica - Dolné Orešany a späť, pričom výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky, ktorú uviedol
súdny exekútor a ktorá bola preverená na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Vzdialenosť: 386 km; cena za 1 l PHM = 1,455 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km =
0,0695 =>

0,0695 x 386 km = 26,83 l
26,83 x 1,455 = 39,04 EUR

paušálna náhrada = 0,183 EUR /1 km =>
386 x 0,183 = 70,64 EUR

39,04 + 70,64 = 109,68 EUR

Súdnemu exekútorovi bola priznaná cestovná náhrada v požadovanej výške 109,68 EUR.

Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 7,92 EUR: 6
hodín strávených na pracovnej ceste x 1,32 EUR. Súdnemu exekútorovi patrí náhrada za stratu času pri
úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za

čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Z uvedeného vyplýva, že ide o čas reálne strávený mimo
exekútorského úradu, bez ohľadu na počet zamestnancov, ktorí úkon mimo sídla úradu vykonávajú.
Určenie počtu zamestnancov na vykonanie určitého úkonu mimo sídla úradu je na uvážení súdneho
exekútora, pričom mu prislúcha náhrada za čas, ktorý trvala pracovná cesta.

Podľa § 21 vyhlášky odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu
vydaného textu je 0,66 eura.

Súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 1,32 EUR, nakoľko
podanie súdneho exekútora zaslané oprávnenému nie je možné považovať za odpis alebo potvrdenie
zo spisu, ale za oznámenie o stave exekúcie, pričom oprávnený má nárok na informácie týkajúce sa

exekúcie.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky a náhradu za
stratu času v zmysle § 23 vyhlášky v požadovanej výške 123,20 EUR.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky, hotových výdavkov podľa
§ 22 vyhlášky a náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 182,96 EUR v celkovej

sume 36,59 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPHvovýške20%vsúladesust.§85jzákonač.222/2004odanizpridanejhodnotyvaktuálnomznení.

Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu za hotové výdavky,
náhradu za stratu času v celkovej požadovanej výške 219,55 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v

súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti obom výrokom je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 Os.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).