Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203227
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115203227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, v zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária,
Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej M. O., D.. XX. X. XXXX, G., D. XX/XX, o zaplatenie
1.961,56 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 35C/87/2015-94 z 22. 11. 2016 Okresného
súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o
náhrade trov konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.476,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.3.2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, II. konanie v časti o zaplatenie 216,98 eur zastavil, III. v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Vychádzajúc z § 524, § 526 Obč. zák. a zo Zmluvu o postúpení pohľadávky z 1. 4. 2015, nemal

pochybnosť o aktívnej legitimácii žalobcu na vymáhanie danej pohľadávky. Citujúc znenie § 39, § 41,
§ 52 ods. 1, 2, 3, § 53b ods. 1, § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 1, § 9 ods. 2,
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov,účinnýdo30.11.2011,§3ods.1nariadeniavládyč.87/1995Zb.,vykonanýmdokazovaním
mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na cit. ust. Obč. zák., na základe ktorej čerpala
účelový úver vo výške 1.696,35 eur. Posúdil obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a urobil záver, že

zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. f), že neobsahuje dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, kedy v zmluve bol uvedený
iba počet splátok - 68, nie doba trvania zmluvy a zároveň termín konečnej splatnosti úveru bol označený
ako január/2017, čo je údaj neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko to môže byť tak prvý, ako aj posledný
deň v uvedenom mesiaci. S poukazom na § 39 Obč. zák. konštatoval, že v tejto časti je zmluva
neplatná,ajepotrebnénaňuhľadieťakokebyjejobsahomaninebola-podľapísmenai)úrokovúsadzbu
spotrebiteľského úveru, kedy síce bola dohodnutá úroková sadzba 23,97 %, avšak táto je pre rozpor

s dobrými mravmi neplatná. Zdôraznil, že v rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú,
najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (9,33 % až 13,69 %), že nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu opôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky,
čo odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu považoval predmetnú zmluvu, ktorá je svojim obsahom

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a i na túto
časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu, - písm. k) - výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
kedy v zmluve je len jeden údaj o výške splátky 43,53 eur mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť

istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhradu za poistenie, poplatok za možnosť
zmeny splátky a rôzne iné možné poplatky, ktoré boli takto vsunuté do predmetnej mesačnej splátky.
Z tohto dôvodu konštatoval, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako zákon vyžaduje, že zároveň
zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej
mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na prípadné ďalšie poplatky účtované
žalobcom,atedaitátočasťzmluvynespĺňazákonomvyžadovanénáležitostiúverovejzmluvy.Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť za použitia § 11 cit. zák. konštatoval, keďže táto zmluva neobsahuje uvedené
náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, s poukazom na § 39 a 41 Obč.
zák. považoval tieto časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčité a teda neplatné, k týmto častiam
zmluvy tak neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov. Mal za preukázané, že žalovaná čerpala od právneho predchodcu žalobcu

úver vo výške 1.696,35 eur, na ktorú sumu učinila úhrady 219,79 eur. S poukazom na to, že tento úver
posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, nepriznal žalobcovi žiadne iné úroky, poplatky alebo iné náklady
na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, zmluvné pokuty a podobne, t.j. priznal mu rozdiel čistej dlžnej
istiny s odpočítaním vykonaných úhrad, t.j. 1.476,56 eur. Na základe dispozičného úkonu žalobcu, ktorý
svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 216,98 eur zobral späť ešte pred

pojednávaním, v zmysle § 144 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Žalobcovi priznal aj zákonný úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 3. 2012 do zaplatenia, kedy posudzoval aj výšku požadovaného
úroku z omeškania a mal za to, že tento je správne uplatnený, nakoľko ku dňu 1.3.2012 bola sadzba
ECB 1 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je presne 9 % ročne. V prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % (jeho úspech bol 75 %, neúspech 25 %, pomer
úspechu a neúspechu je 50 %).

3. Proti rozsudku, a to výroku III., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výroku IV. o trovách
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovanú zaviazať zaplatiť mu 268,02 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % zo sumy 268,02 eur od 1. 3. 2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania a trov právneho zast. v plnom
rozsahu.

5. Odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu
právnemu názoru o bezúročnosti úveru, že rozhodnutie súdu je v napadnutej časti nesprávne.

6. Poukázal na to, že právny názor súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok
na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nie je správny a je v rozpore správnym
názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15,
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané, že rozloženie splátok
včlenení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje

rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej
zmluvy ako právneho úkonu. Tvrdil, že neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia, ako napr. zmluva o úvere uzavretá
podľa Obchodného zákonníka. Uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedením mesiac + rok
ukončenia úverového vzťahu ako bolo v posudzovanom prípade „január/2017", je dostatočne určité a

zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Týmto odkázal na vyhl. MF SR č. 620/2007
Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne z jej prílohy v časti vysvetliviek 2C, z ktorých citoval. Poukázal na to, že splatnosť jednotlivých
úverových splátok bola podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. Všeobecných zmluvných podmienok úverovejzmluvystranamidohodnuták20.dňuvmesiaci,sosplatnosťouprvejmesačnejsplátky20.dňavmesiaci
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, že úverová zmluva bola uzavretá
20. 5. 2011, že splatnosť prvej úverovej splátky tak nastala 20. 6. 2011, konečná splatnosť úveru pri

počte 68 mesačných splátok by tak za riadneho plnenia nastala 20. 1 .2017. Ďalej poukázal aj na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnom konaní T-42/2015, ktorý rozhodol aj o práve
členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec
Smernice2008/48/ES,akoajjehoprávozákonomsankcionovaťabsenciuniektorejználežitostíúverovej
zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej zdôraznil, že nesprávne je aj zistenie súdu, že

dojednané zmluvné úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho považoval súd zmluvu o
úvere v časti dojednaných zmluvných úrokov za neplatnú, že aj súdna prax zaujala názor, že postup
súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho
výkonuprávaúčastníkovzmluvnéhovzťahu.Dodal,žedojedanéúrokyvúverovejzmluvenepresahujúce
2-krát priemernú výšku úrokov požadovanými bankami, nespĺňajú požiadavku neprimeranosti výšky
dojednaných úrokov a z uvedeného dôvodu dojednanú výšku úrokov z úveru nie je možné označiť za

rozpornú s dobrými mravmi a vôbec už nie za hraničiacu s úžerou.

7. Rozsudok vo výroku I. a II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Počas odvolacieho konania došlo k zmene názvu žalobcu z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum
Slovakia s.r.o. a k zmene sídla z Bratislava, Karadžičova 8 na Mýtna 48 (výpis z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I, Vložka číslo: 26033/B).

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania, ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne
posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku

sú správne, na ktoré odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci nie je daný.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

12. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Žalobcom uvádzané skutočnosti a výhrady v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
predmetného napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov z toho
vyplývajúcich.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že daná spotrebiteľská

zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný do 30. 11. 2001, že neobsahuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úveru a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, že úroková
sadzba spotrebiteľského úveru bola dohodnutá vo výške 23,97 % neplatne pre rozpor s dobrými mravmi
s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek

(9,33 % - 13,69 %) a rovnako neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovým sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, že v zmluve je len jeden údaj
o výške splátky 43,53 eur mesačne, ktorá splátka v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenieúverového účtu, úroky, prípadne úhrady za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátky a rôzne iné
možné poplatky, ktoré boli takto vsunuté do predmetnej mesačnej splátky a že uvedený údaj nie je
špecifikovaný tak, ako to zákon vyžaduje, že zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa

budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude splatná časť na istinu,
časť na úrok, časť na prípadné ďalšie poplatky, účtované žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa
zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy. Zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. sú
uvedenéneurčito,nezrozumiteľnespoukazomna§39až41Obč.zák.,žebolopotrebnépovažovaťtieto
časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neurčité a teda neplatné. Pokiaľ žalovaná čerpala od právneho

predchodcu žalobcu úver vo výške 1.696,35 eur, na ktorú sumu učinila úhrady 219,79 eur, keďže tento
úver bol posúdený ako bez úročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na žiadne iné úroky, poplatky
alebo iné náklady na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, zmluvné pokuty a pod. a má nárok na rozdiel
čistej dlžnej istiny s odpočítaním vykonaných úhrad, t.j. 1.476,56 eur.

15. K výhradám žalobcu, že predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy a náležitosti

uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné
uviesť, že aj súdna prax sa v obdobných prípadoch zjednotila na právnom závere, že zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to rozčlenením jednotlivých
súm, nielen výšku splátok a ak uvedené náležitosti nemá, potom je potrebné považovať úver za
bezúročný.

16. Pokiaľ žalobca poukazuje na čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice, je potrebné dodať, že Súdny dvor
v rozsudku z 9.11.2016 v spotrebiteľskej veci - prejudiciálnej otázky položenej slovenským súdom,
ktorý sa zaoberal písomnou formou a náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dôsledkami ich
nedodržania rozhodol ohľadom čl. 23 smernice 2008/48 tak, že sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni

tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere
neobsahujevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2tejtosmernice,tátozmluvasa budepovažovať
za zmluvu o úvere bez úrokov s poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomerom hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).