Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215248
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116215248.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr.MartinaKolesáraaJUDr.EvyFeťkovejvsporežalobcuIntrumSlovakias.r.o.,sosídlomBratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, proti žalovanému B. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom C., L. námestie XXX/X,
o zaplatenie 837,72 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 24Csp 10/2016-37 z 27.6.2017 v
znení opravného uznesenia 24Csp 10/2016-55 zo 6.3.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby.

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom v znení opravného uznesenia žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s.,
so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 837,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 29.7.2013 až do

zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Skutkovo žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o pôžičke z 18.11.2010 poskytol
žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 2.577,60 €, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 48
pravidelných mesačných splátok vo výške 55,26 €. Žalovaný uhradil len sumu 1.665,68 €. Žalovaný
svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil, preto ho žalobca listom zo dňa 20.7.2013 vyzval na

okamžitú úhradu všetkých splátok.

4. Súd konštatoval, že v priebehu konania pôvodný žalobca na základe zmluvy postúpil pohľadávku proti
žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave. Súd o zmene na strane
žalobcu rozhodol uznesením 24Csp 10/2016-27 zo dňa 16.12.2016.

5. Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že veriteľ
označil splatnosť prvej splátky úveru na 20.12.2010, že žalovaný viac menej pravidelne platil splátky
až do decembra 2012 a do zosplatnenia úveru (20.7.2013) zaplatil spolu 1.466,68 €. Poslednú úhradu
vo výške 68 € vykonal dňa 15.3.2013, ďalšie splátky do zosplatnenia úveru, splatné dňa 20.4., 20.5.,
20.6. a 20.7.2013 nezaplatil. Po zosplatnení úveru zaplatil veriteľovi ešte sumu 199 €. Spolu teda na

úvere zaplatil sumu 1.665,68 €. Z hľadiska obsahových náležitostí uzavretej zmluvy súd uzavrel, že
posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o termíne splátok istiny a úrokov, ani druh a výšku poplatkov(§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.), veriteľ v zmluve neuviedol správnu výšku RPMN; ročná
percentuálna miera nákladov predstavuje hodnotu 31,18 % a nie 21,9 % (§ 9 ods.2 písm. j/ cit. zákona).
Sankciou za absenciu vyššie uvedených obsahových náležitostí, resp. za nesprávne uvedenú RPMN v

neprospech spotrebiteľa je, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
(§ 11 ods.1 cit. zákona).

6. Vzhľadom na záver o bezúročnosti úveru súd konštatoval, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť
rozdiel medzi čiastkou, ktorú mu veriteľ reálne poskytol a tým, čo už žalovaný zaplatil. Veriteľ reálne

žalovanému poskytol sumu 1.600 €, ktorá je v zmluve uvedená ako schválená výška pôžičky, v konaní
nebolo sporné a sám žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil na úvere sumu 1.665,68 €. Z uvedeného je
potom zrejmé, že zaplatil viac, než čo mu veriteľ poskytol. Nárok žalobcu na zaplatenie ďalšej sumy
preto nie je dôvodný a súd z tohto dôvodu žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by
mu patrilo právo na náhradu trov proti žalobcovi, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Namietal proti rozsudku vo výroku o
nepriznaní náhrady trov, pretože ako účastník mal výdavky - cestovné, kopírovacie služby, strata času

pri písaní jednotlivých podaní na príslušný súd, dodatočné písomné oslovenia, písomné zdravotné
potvrdenie pre záhadnú poisťovňu Cardif Slovakia uvedenú v zmluve, ďalej vzniknuté zdravotné
problémy ako stres, trauma, nespavosť, nátlakové písomné, telefónne ataky od bývalého veriteľa ako aj
od žalobcu, napr. telefonický útok na meno, osobu v znení nezaslúžiš si občiansky preukaz, nezaslúžiš
si byť občanom republiky SR, si nula človek, si nič a to všetko pri núdzi, zlej sociálnej reálnej životnej

situácii. Uzavrel, že trovy konania mal a súd by mal určiť paušál, zahrňujúci objektívne náklady na
náhradu trov. Proti nepriznaniu trov namietal aj z dôvodu neskúseností v dôsledku chýbajúcej životnej
skúsenosti alebo všeobecných znalostí, obmedzenia v hájení svojich záujmov v čase procesných
konaní. Namietal proti bodu 18 rozsudku, v ktorom súd uviedol, že ho zaviazal na zaplatenie sumy
407,79 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uviedol, že právny úkon (poukázal na ust. § 39 OZ)

nesie znaky civilnoprávnej úžery, znaky podstaty vykorisťovania, úžery - dobrým mravom, bezdôvodné
obohatenie, zneužitie tiesne, núdze. V tomto prípade veriteľ žalobca vedome využil situáciu k svojmu
obohateniu, o ktorom vedel alebo musel vedieť, rovnako ako o nepomere plnenia a protiplnenia. Žalobca
- veriteľ porušil zákonné povinnosti, preto žiada tzv. primerané finančné zadosťučinenie ako bolestné
za nezákonné praktiky.

9. Krajský súd v Košiciach uznesením 11Co 398/2017-49 z 29.12.2017 vrátil vec súdu prvej inštancie
na opravu rozporu výroku rozsudku (súd žalobu v plnom rozsahu zamietol) a bodom 18 odôvodnenia
rozsudku, kde súd uviedol „na základe vyššie uvedeného záveru súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 407,79 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol“. Zároveň uložil súdu prvej inštancie aby postupom

podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP vyzval odvolateľa na doplnenie svojho neúplného podania.

10.Súdprvejinštancieopravnýmuznesením24Csp10/2016-55zo6.3.2018opravilbod18odôvodnenia
svojho rozsudku 24Csp 10/2016-37 z 27.6.2017 tak, že správne znie: „ na základe vyššie uvedeného
záveru súd žalobu v celom rozsahu zamietol“.

11. Uznesením 24Csp 10/2016-58 zo 6.3.2018 súd prvej inštancie vyzval odvolateľa, aby v lehote 10
dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie z 31.8.2017, aby uviedol, v akom rozsahu rozhodnutie
napáda (ktoré výroky rozsudku), z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne (odvolacie
dôvody), uviedol, čoho sa domáha (odvolací návrh), s poučením, že ak v stanovenej lehote podanie

nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne (§ 129 ods. 3 CSP).

12. Žalovaný reagoval podaním doručeným súdu 6.4.2018, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o trovy
konania doplňuje odvolanie tak, že patrí medzi bežných spotrebiteľov, nevedel, nevie, učí sa, „nikto
vie všetko“, bežné, denné, nepracuje so zákonitosťami spotrebiteľa, takže logicky vzaté ako spotrebiteľ

požaduje trovy konania tak, ako protistrana v konaní, v ďalšom vyjadrení sa stotožňuje, lebo to
prežil osobne, reálne. Preplatok istiny činí 255,68 €. Žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a
tzv. primerané finančné zadosťučinenie - nezákonné praktiky, ak je to možno v tomto konaní pre
hospodárnosť ďalších súdnych postupov13. Po postúpení veci v rámci odvolacieho konania na Krajský súd v Košiciach dňa 13.4.2018, z
obchodného registra odvolací súd zistil, že vo vložke číslo: 26033/B došlo od 17.2.2018 rozhodnutím

jediného spoločníka k zmene obchodného mena z Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na Intrum Slovakia s.r.o.
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) skôr než pristúpil k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky,

skúmal, či sú splnené procesné podmienky jeho prípustnosti a či odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou.

15. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17.Vprejednávanejveciznapadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštanciežalobuvcelomrozsahu
zamietol. Tento výrok napadnutého rozsudku nebol v neprospech žalovaného, ktorý rozsudok napadol
odvolaním a nebola mu nimi spôsobená žiadna ujma.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že rozsudok bol napadnutý stranou sporu, v neprospech ktorej
nebolo rozhodnuté (žalovaný bol v konaní úspešnou stranou, lebo žaloba proti nemu bola zamietnutá)
odvolaciemu súdu neostávalo iné, len odmietnuť odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa
§ 386 písm. b/ CSP.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania sa stotožňuje so
správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením veci (rozhodnutia o náhrade
trov), ako aj s dôvodmi rozsudku v napadnutom výroku.

20. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu

(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov
konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré
vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

21.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

22. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania vyplýva, že v

sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma
úspech vo veci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu
sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,
ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní

v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu
sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

23. Súd v prejednávanej veci žalobu zamietol v celom rozsahu, preto v konaní bol plne úspešný

žalovaný. Nadobudol preto nárok na náhradu trov konania, ale len tých trov, ktoré na dosiahnutie tohto
rozhodnutia vynaložil. Súd rozhodujúci o trovách konania musí zohľadniť, že aj v takomto prípade platí,
že procesne úspešnej strane vzniká nárok iba na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP).

24. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu
konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako vdanom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Pravidlo, podľa ktorého úspešnej
procesnej strane možno priznať len účelne vynaložené náklady, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania.
Za účelne vynaložené náklady v zmysle § 255 ods. 1 CSP možno považovať len také náklady, ktoré

musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo na súde. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu
posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne (viď Ústavný súd SR, III.
ÚS 481/2015).

25. V prejednávanej veci v konaní úspešnému žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy v konaní
na súde prvej inštancie nevznikli, resp. ich nepreukázal. Púhe vymenovanie nákladov, ktoré mu
údajne mali vzniknúť, nepostačuje pre záver že tieto mu skutočne vznikli a boli účelné a potrebné
pre rozhodnutie súdu v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku, preto neprichádza do úvahy zohľadniť v prospech

žalovaného cestovné (nebol predvolaný na pojednávanie) ani kopírovacie služby a stratu času, pretože
tieto úkony nezdokladoval a nepreukázal. Údajné zdravotné problémy žalovaného nemožno zohľadniť
pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, pretože trovy konania (účelné) sú len tie, ktoré strana
(žalovaný) vynaložila na obranu svojich práv. Takéto trovy v konaní na súde prvej inštancie neboli zistené
a žalovaným preukázané. Preto odvolací súd rozsudok napadnutý vo výroku o trovách konania potvrdil

ako vecne správny.

26. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak sa žalovaný rozhodne uplatniť nejaký svoj nárok voči žalobcovi v čase prebiehajúceho odvolacieho
konania, bude to možné len samostatnou žalobou, ktorou iniciuje spor.

27. K argumentom žalovaného, ktoré uviedol vo svojich písomných podaniach (odvolaní a jeho
doplnení), odvolací súd poznamenáva, že podľa ich obsahu (čl. 11 ods. 1, § 124 ods. 1 CSP) tieto
podania odvolateľa smerovali skôr k podaniu samostatnej žaloby, resp. jeho úmyslom bolo podať žalobu
vo veci samej. Nič nebráni žalovanému, aby svoje nároky uplatnil žalobou, samozrejme za splnenia

podmienok ust. § 131 a nasl. CSP, v ktorých sú špecifikované náležitosti žaloby.

28. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nepatrí náhrada trov odvolacieho konania,
žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne preukázateľné
trovy v odvolacom konaní nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.