Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409212043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4409212043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T.. V. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XX, B. Z., 2/ nesvojprávna Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B. Z.,
zast. opatrovníkom T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 6, B. Z., 3/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 6,
B. Z., 4/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 6, B. Z., 5/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., 6/
C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B. Z., 7/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B. Z., všetci
zastúpení: Advokátskou spoločnosťou, s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát, Podzámska 32, Nové
Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovaným: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, P., zast. JUDr.

Liborom Hetmerom, advokátom, so sídlom Turecká 49, Nové Zámky, 2/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. č. XXX, zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o neplatnosť záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/199/2009-540 zo dňa 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v oboch zamietajúcich výrokoch a vo výroku
o trovách štátu p o t v r d z u j e.
II. Výroky o trovách konania strán sporu m e n í tak, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú

voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú nárok voči žalobcom na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu o určenie, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Nové Zámky, zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky,
odbore katastrálnom na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako
parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1209 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parc. č.

XXXX, záhrady o výmere 2606 m2, parc. č. XXXX, vinice o výmere 888 m2, stavba so súpisným číslom
XXX na parc. č. XXXX/X-dom, stavba so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/X - garáž, patrili ku
dňu smrti v celosti do vlastníctva T. W.,zomrelej dňa XX.XX.XXXX .
1.2 Druhým výrokom súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 11.10.2013, ktorej vklad bol Okresným úradom Nové
Zámky, odborom katastrálnym povolený v konaní V2770/2013 a ktorou bolo v prospech žalovaného v
2. rade zriadené právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Nové Zámky na LV č. XXXX,

parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 220 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1209 m2, parc. č. XXXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 2606 m2, parc. č.XXXX, vinice o výmere 888 m2, stavba so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX/X-dom, stavba so
súpisným číslom 9239 na parc. č. XXXX/X - garáž v celosti.
1.3 Žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu v sume

511,98 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcov v 1. až 7. rade zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v sume 11.374,33
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a právnej zástupkyni žalovaného v 2. rade náhradu trov
konania v sume 181,78 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.4 Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) OSP, § 35 ods. 1, §

38 ods. 2 ,§ 39 Občianskeho zákonníka a zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch uviedol, že pôvodná
žalobkyňa nesvojprávna T. W., zastúpená opatrovníčkou - žalobkyňou v 1. rade , v priebehu konania
zomrela a žalobcovia sú jej právnymi nástupcami, ktorí sa po pripustní zmeny žaloby, domáhajú v tomto
konaní dvoch žalobných petitov.
1.5 Prvým petitom sa domáhajú určenia, že ich právna predchodkyňa T. W. bola ku dňu smrti vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré nadobudla do vlastníctva žalovaná v1. rade na základe zaopatrovacej zmluvy zo

dňa 11.03.2009, ktorú zmluvu žalobcovia považujú za absolútne neplatnú podľa § 38 ods. 2 Obč.
zákonníka z dôvodu, že T. W. v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy nebola spôsobilá na takýto právny
úkon v dôsledku duševnej poruchy ( demencie stredne ťažkého stupňa). Poukázali na to, že po smrti
syna T. W., ktorý dňa 10.2.2009 zomrel a ktorý sa staral o svoju matku, sa jej psychický stav výrazne
zhoršil, čoho dôkazom je jej nakladanie s majetkom, keď z účtu vybrala veľký obnos peňazí pri ktorom

bola prítomná len žalovaná v 1. rade a nikto z príbuzných nevie ako s nimi naložila. Ďalším dôkazom jej
duševnej poruchy ktorá ju robila nespôsobilou na právne úkony je uzatvorenie zaopatrovacej zmluvy so
žalovanou v 1. rade, s ktorou nebola v žiadnom príbuzenskom pomere a na ktorú previedla nehnuteľnosť
v ktorej bývala, hoci iné bývanie nemala a v ktorej žalovaná v 1. rade na základe nájomnej zmluvy
prevádzkovala obchod. Žalovaná v 1. rade až po smrti T. W. začala prejavovať o T. W. neobvyklý

záujem. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 3. rade začali po smrti T. W. svoju starú matku vzhľadom na
jej odkázanosť , navštevovať častejšie a vtedy zistili že ich stará matka vybrala peniaze z účtu a že
zaopatrovacou zmluvou previedla svoje nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade, ktorá je vedená v katastri
nehnuteľností ako vlastníčka. Žalobcovia vzhľadom na zdravotný stav T. W. a okolnosti za ktorých
previedla svoje nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade mali za to, že žalovaná v 1. rade využila psychický

stav T. W., navyše v jej prospech nezriadila ani vecné bremeno, ktorým by jej zabezpečila právo
doživotného bývania, hoci už žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastnila. Na základe zistených skutočností
žalobkyňa v 1. rade podala na Okresný súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tom
časežijúcejT.W.a OkresnýsúdNovéZámkyvkonanísp.zn.7Ps/6/09 nazákladeznaleckéhoposudku
ustanovenej znalkyne z odboru psychiatrie MUDr. Lívie Katonovej rozhodol o pozbavení spôsobilosti T.

W.naprávneúkony.ZaopatrovníčkunesvojprávnejT.W.súdustanovilžalobkyňuv1.rade. Právetento
znalecký posudok MUDr. Katonovej ,ktorá osobne vyšetrila dňa 1.6.2009 T. W., žalobcovia považujú
za dôkaz o dôvodnosti ich žaloby. V tejto súvislosti poukázali i na potvrdenie všeobecnej lekárky
MUDr. Agneši Dušovej zo dňa 6.4.2009, z ktorého vyplýva, že T. W. bola už v tom čase častokrát
psychicky dezorientovaná. Z uvedených dôvodov žalobcovia tvrdia, že T. W. uzatvorila zaopatrovaciu

zmluvu v stave, kedy už nebola spôsobilá na právne úkony, ich význam nechápala a nechápala ani
právne dôsledky týchto právnych úkonov. Preto sa podanou žalobou domáhajú určenia , že právny úkon
obsiahnutý v zaopatrovacej zmluve zo dňa 11.3.2009 je absolútne neplatný s poukazom na § 38 odsek
2 Občianskeho zákonníka. Navrhli, aby sa súd s otázkou neplatnosti zaopatrovacej zmluvy vysporiadal
ako s otázkou predbežnou a následne, aby určil, že nehnuteľnosti , ktoré boli predmetom neplatnej

zaopatrovacej zmluvy patrili ku dňu smrti do výlučného vlastníctva Márii Kergyíkovej zomr.12.11.2009 .
1.6 Druhým žalobným petitom sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 11.10.2013, ktorej vklad bol Okresným
úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym povolený v konaní V2770/2013 a ktorou bolo v prospech
žalovaného v 2. rade zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v 1. rade.

Žalobu v tejto časti odôvodnili tým, že ak je neplatná zaopatrovacia zmluva, ktorou žalovaná v 1. rade
nadobudla sporné nehnuteľnosti, potom je neplatná aj záložná zmluva , ktorú uzavrela žalovaná v 1.
rade so žalovaným v 2. rade a to z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nebola vlastníčka nehnuteľností,
ktoré sú predmetom záložnej zmluvy.
1.7 Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť z dôvodov, že pani T. W. bola

v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy plne orientovaná v čase aj priestore a bola si plne vedomá
svojich právnych úkonov. Uviedla, že spolu s manželom mala v nájme časť nehnuteľností patriacich T.
W. , kde podnikali. Pani T. W. často navštevovala ich obchod , takže boli v osobnom styku , ale okrem
jej syna T. W. tam žiadnych ďalších príbuzných nevidela. Keď zomrel T. W. tak mu vybavila pohreb.O poručiteľku sa intenzívnejšie začala starať od januára 2009, pretože po smrti jej syna, sa o ňu nikto
z príbuzných nezaujímal. Čo sa týka termínovaného vkladu poručiteľky, nepoprela, že bola prítomná
pri výbere peňazí poručiteľkou, ktorá ju požiadala aby išla s ňou do banky, že chce vybrať peniaze.

Zamestnankyňa banky upozornila poručiteľku, že ide o väčšie množstvo peňazí, aby si to rozmyslela, či
si ich chce vybrať naraz, čo nebolo možné hneď ale až o dva dni. Poručiteľka trvala na výbere peňazí,
a preto bola objednaná na iný deň, opäť bola s ňou v banke a peniaze boli poručiteľke vydané v obálke,
ktoré si dala do igelitovej tašky, ktorú stále nosila so sebou. Ako naložila s týmito peniazmi nevie .K
zaopatrovacej zmluve uviedla, že poručiteľka prišla sama za ňou s tým, že nemá sa kto o ňu starať a že

by chcela nehnuteľnosť previesť na ňu za to, že ju zaopatrí. Požiadala ju aby zabezpečila právnika a aby
to rodine nehovorila. Na poručiteľke nespozorovala žiadne neobvyklé správanie, ktoré by nasvedčovalo
tomu, že nevie čo robí. Touto zmluvou sa zaviazala doživotne poručiteľku zaopatrovať, čo aj urobila.
V rámci dokazovania navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, aby znalec
potvrdil alebo vyvrátil , či poručiteľka bola spôsobilá na vykonanie právneho úkonu, a to zaopatrovacej
zmluvy dňa 11.3.2009. Znalecký posudok znalkyne MUDr. Lívie Katonovej zo dňa 5.6.2009, ktorý bol

priložený ako listinný dôkaz k žalobe, spochybnila. Poukázala na to, že tento znalecký posudok a ani
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Nových Zámkoch 7Ps/6/2009 nemajú spätnú účinnosť,
pretože k pozbaveniu spôsobilosti došlo až po uzavretí zaopatrovacej zmluvy, a preto podľa jej názoru
prevodkyňa T. W. uzavrela predmetnú zaopatrovaciu zmluvu dňa 11.3.2009 ako plne spôsobilá na
právne úkony platným spôsobom a formou v súlade s § 37, 38 a 39 OZ. Lekársku správu MUDr.

Agneši Dušovej zo dňa 6.4.2009 považovala za protiprávnu, nakoľko všeobecná lekárka bez vyjadrenia
odborného lekára nemá právo vydať lekársku správu o duševnom stave pacientky. Navrhovala vo veci
vypočuť množstvo svedkov na preukázanie skutočnosti, že v čase podpisu a uzavretia zaopatrovacej
zmluvy bola poručiteľka plne spôsobilá na právne úkony, nevykazoval znaky duševnej poruchy a na
svoj vek bola čiperná a zdravá.

1.8 Žalovaný v 2. rade , ktorý vstúpil do konania až potom, keď na LV č. XXXX, kat. územia Nové Zámky
bola vyznačená v časti C: ťarchy Zmluva o zriadení záložného práva na základe zmluvy o pôžičke, ktorú
poskytol žalovanej v 1. rade navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že tento
záznam o zriadení záložného práva bol zapísaný do listu vlastníctva z dôvodu, že poskytol pôžičku
žalovanej v 1. rade, a túto si potreboval určitým spôsobom zabezpečiť. Predtým ako pristúpil k uzavretiu

záložnej zmluvy, tak bol uzrozumený s tým, že v predmetnej veci prebieha toto súdne konanie.
1.9 Súd prvej inštancie z dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 8D/568/2209 mal
preukázané, že žalobcovia sú dedičia po poručiteľke T. W. zomr. XX. XX. XXXX .
1.10 Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Nové Zámky bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré nadobudla zaopatrovacou zmluvou zo dňa 11.3.2009.

1.11 Súd oboznámením zaopatrovacej zmluvy zistil, že túto uzatvorili v advokátskej kancelárii v
Nových Zámkoch T. W. ako prevodkyňa a zaopatrovaná a žalovaná v 1. rade N. W. ako nadobúdateľka
a zaopatrovateľka. Prevodkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností ( špecifikovaných v zmluve)
tieto previedla v celosti do výlučného vlastníctva nadobúdateľky za jej doživotné zaopatrovanie.
Nadobúdateľka sa zaviazala za prevod nehnuteľností doživotne zaopatrovať prevodkyňu ( poskytovať

jej v prípade potreby, staroby a zhoršenia zdravotného stavu trikrát denne teplú stravu, prať, žehliť,
upratovať, zabezpečovať predmety osobnej potreby, lekársku starostlivosť, lieky a v prípade smrti
vystrojiť slušný a dôstojný pohreb. V bode X. zmluvy T. W. vyhlásila, že sa cíti byť plne duševne zdravá
a spôsobilá vykonáva právny úkon v tejto zmluve pri plnom vedomí a v súlade s jej vôľou. Zmluvu obe
účastníčky vlastnoručne podpísali.

1.12 Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.7Ps/6/2009 zistil, že na návrh žalobkyne v1. rade
súd rozsudkom č.k.7Ps/6/2009-36 zo dňa 24.06.2009 pozbavil T. W. spôsobilosti na právne úkony a za
opatrovníčku jej ustanovil žalobkyňu v 1. rade . V tomto konaní znalkyňa MUDr. Lívia Katonová podala
znalecký posudok podľa ktorého T. W. trpela stredne ťažkou demenciou a nebola schopná vykonávať
právne úkony v plnom rozsahu.

1.13 Žalobcovia svoju žalobu opreli práve o uvedený znalecký posudok, ktorý doložili k žalobe ako
listinný dôkaz preukazujúci ich tvrdenie , že ich právna predchodkyňa v čase spísania zaopatrovacej
zmluvy nebola spôsobilá na takýto úkon pre duševnú poruchu ( stredne ťažkú demenciu). Za ďalší
podporný dôkaz považovali lekársku správu MUDr. Agneši Dušovej ( všeobecnej lekárky) zo dňa
6.4.2009, ktorú doložili v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a podľa ktorej T. W. pre

sklerotickú demenciu je často dezorientovaná psychicky a nie si je vedomá svojich činov.
1.14 Súd sa najskôr zaoberal tým, či žalobcovia majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem podľa
§ 80 písm. c / OSP, pretože predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je okrem vecnej legitimácie
predovšetkým existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem, resp. jehoexistencia či neexistencia v konkrétnom prípade je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či
neúspešnostiurčovacejžaloby,kýmvecnálegitimáciajevpodstateotázkouhmotnoprávnehoposúdenia
navrhovateľom uplatneného nároku. Čo sa týka vecnej legitimácie, tá bola zo strany žalobcov splnená,

keď jednoznačne bolo preukázané v dedičskom konaní po nebohej T. W. č. k. 8D/568/2009, dedičmi sú
všetci žalobcovia označení v tomto konaní. V prípade, ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcov
ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo ich právne postavenie neistým. Z toho

vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v
prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§80 písmeno b). Určovacia žaloba má
preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo.
Naopak v prípadoch, kedy požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu
medzi účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude
daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom prípade sa jedná presne o takýto prípad.

1.15Vzhľadomk predmetusporu sa súdakopredbežnou otázkuzaoberal neplatnosťouzaopatrovacej
zmluvy podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka . Pretože žalobcovia tvrdili, že T. W. v čase uzavretia zmluvy
v dôsledku existujúcej duševnej poruchy nebola spôsobilá na takýto úkon, súd nariadil znalecké
dokazovanie na zistenie odbornej otázky, ktorou bolo posúdenie zdravotného stavu poručiteľky v čase
uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy . V konaní ustanovil znalca z odboru psychiatrie Doc. MUDr. Karola

Turčeka , CSc., ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 7/2012 a ktorého úlohou bolo určiť,
či nebohá pani Kergyíková v čase podpísania zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11.3.2009 trpela duševnou
chorobou alebo poruchou , ktorá by znižovala alebo vylučovala jej spôsobilosť na právne úkony. Znalec
znaleckým posudkom č. 7/2012 zo dňa 25.8.2012 sa jednoznačne k tejto otázke vyjadril v tom smere, že
nebohá trpela v čase spísania zaopatrovacej zmluvy t. j. dňa 11.3.2009 stareckou demenciou nanajvýš

strednéhostupňaapritomtostupniochoreniabolaspôsobiláovládaťdostatočnesvojekonanieaposúdiť
dostatočne jeho následky, a preto táto porucha ju nerobila neschopnou predmetného právneho úkonu.
Predmetný úkon vychádzal z vlastných skúseností a postojov so zúčastnenými osobami a bolo logickým
dôsledkom týchto postojov. Žalobcovia namietali správnosť tohto znaleckého posudku , považovali ho
za kontroverzný vzhľadom k doloženému listinnému dôkazu znaleckému posudku MUDr. Katonovej,

ktorá na rozdiel od znalca MUDr. Turčeka ich právnu predchodkyňu vyšetrila , zatiaľ čo znalec vychádzal
len zo zdravotnej dokumnetácie. Znalec bol k týmto námietkam žalobcov vypočutý na pojednávaní a
zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.
1.16 Na návrh žalobcov, ktorý nesúhlasili so závermi znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka, ktoré
boli v rozpore so závermi znalkyne MUDr. Katonovej, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie

a pribral do konania znalca MUDr. Straku, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 196/2012 . Jeho
záver bol tak isto jednoznačný, keď uviedol, že nebohá nebola ku dňu 11.3.2009 psychiatricky
liečená ani pozbavená právnej spôsobilosti, takže právny úkon zrejme mohla z hľadiska psychiatrického
schopná vykonávať. Znalec konštatoval, že nebohá vzhľadom k veku, prítomnej hypertenzii a obvodnou
lekárkou popisovanej ateroskleróze, trpela zrejme predovšetkým a vysoko pravdepodobne diagnózou:

Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ, alfanumerický kód F 00 2. Takto
mala byť nebohá diagnostikovaná aj v júni 2009, kedy bola vyšetrená pre znalecký posudok MUDr.
Katonovej. Tento typ demencie môže varírovať, akcelerovať, môže mať obdobia lucidity (normality),
môže sa prudko v čase zhoršiť aj v priebehu týždňov - mesiacov. To znamená, že v marci 2009
nebohá ešte mohla byť právne spôsobilá a v júni 2009 už nie. Z hľadiska forenzného psychiatrického

teda mohla byť v čase vykonania právneho úkonu schopná ho vykonať. Z týchto dôvodov záver
znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka považoval za správny s poukazom na to, že nebohá do
marci 2009 nebola psychiatricky liečená, neužívala psychofarmaká, bola ešte vtedy „de iure“ právne
spôsobilá. Pozbavená spôsobilosti bola až 24.6.2009 po vykonaní predmetného právneho úkonu.
Ohľadne znaleckého posudku MUDr. Katonovej, ktorá uviedla, že nebohá trpí demenciou stredného

ťažkého stupňa uviedol, že takto uvedená diagnóza vôbec nevypovedá, o aký druh demencie ide, aký je
jej pôvod, etiológia. Tiež uviedol, že znalkyňa pri vyšetrení nebohej neadministrovala ani bazálny test na
zistenie skóre dementného syndrómu. Neboli realizované ani ďalšie vyšetrenia, ktoré mali objektivizovať
typ dementnej poruchy. Aj k záverom tohto znaleckého posudku sa znalec vyjadril tak, že nebohá
mohla dňa 11.3.2009 právny akt podpis zaopatrovacej zmluvy schopná vykonať a duševné ochorenie

u nej v tom čase prítomné jej neznemožňovalo či nemuselo znemožňovať ešte vykonať tento právny
úkon. V predmetnej veci vypovedal ako svedok aj druhý znalec MUDr. Mário Straka, ktorý uviedol, že
zotrvávanasvojomznaleckomposudkustým,žeprijehovypracovávanívychádzalzosamotnéhospisu,
znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka, CSc. a MUDr. Katonovej ako aj zo zdravotnej dokumentácieporučiteľky. Čo sa týka zdravotnej dokumentácie poručiteľky uviedol, že táto neobsahuje žiadne nálezy
o psychiatrických vyšetreniach počas života nebohej. Čo sa týka posudku MUDr. Katonovej, namietal,
že MUDr. Katonová počas vyšetrenia poručiteľky v júni 2009, pre účely znaleckého posudku, na základe

ktorého bola poručiteľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony, diagnostikovala demenciu, ale v
posudku nenašiel ani výsledky základného klinického psychiatrického vyšetrenia, ktorý test spoľahlivo
určí stupeň demencie u vyšetrovaného. K záverom znaleckého posudku Doc. MUDr. Turčeka sa priklonil
z dôvodu, že zo zdravotnej dokumentácie a ani z inej dokumentácie v spise doloženej neexistovala
žiadna zmienka o psychiatrickej liečbe poručiteľky a psychiatrickom vyšetrení, ani o tom, že by užívala

nejaké psychofarmaká, alebo že by jej bola poskytnutá akútna starostlivosť pri stave zmätenosti a
podobne.
1.17 Súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov oboch znaleckých posudkov podaných znalcami v
tomtokonaníapovykonanírozsiahlehodokazovania svedeckýmivýpoveďami prijalzáver,žezhľadiska
obsahu a prejavov vôle poručiteľky je nepochybné, že prevodkyňa, pani Kergyíková vykonala právny
úkon zaopatrovacej zmluvy dňa 11.3.2009 plne spôsobilá takýto právny úkon vykonať, poznajúc právne

následky tohto úkonu. Poručiteľka nikdy a predovšetkým v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy nebola
liečenápsychiatricky,trpelalenbežnýmiochoreniami.Množstvosvedkovvypočutýchnapojednávaniach
potvrdili, že poručiteľka napriek svojmu veku bola plne spôsobilá vykonávať právne úkony a bola
zorientovaná v čase a priestore, dokonca si sama podávala a konzultovala daňové priznanie. Poukázal
na správu polície zo dňa 3.4.2009, z ktorej vyplývalo, že si poručiteľka osobne vybavovala záležitosti

ohľadom nového občianskeho preukazu. Čo sa týka znaleckých posudkov znalcov pribratých do
konania, uviedol, že títo vyhodnotili úroveň spracovania znaleckého posudku MUDr. Katonovej tak, že
nemala pri vypracovaní svojho posudku zabezpečenú ani len zdravotnú dokumentáciu, čo je z hľadiska
znaleckého neprípustné pre vyhotovenie znaleckého posudku. Poukázal na to, že MUDr. Katonová
sama vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.3.2014 spochybnila svoje vlastné závery znaleckého

posudku tým, že písomne vyhlásila, že retrospektívne spätne nie je možné určiť, či pani poručiteľka
trpela akoukoľvek demenciou v čase spísania zaopatrovacej zmluvy. Mal za to, že poručiteľka v čase
uzavretia predmetného právneho úkonu netrpela duševnou poruchou alebo chorobou, ktorý by ju robila
nespôsobilou na tento právny úkon.
1.18 Súd prijal záver, že znalecké posudky oboch znalcov pribratých v tomto konaní , majú vyššiu

dôkaznú silu ako listinný dôkaz o ktorý žalobcovia opreli svoju žalobu a to znalecký posudok MUDr.
Katonovej, o ktorého záveroch vyjadrili pochybnosti obaja znalci. Konštatoval, že aj samotná znalkyňa
MUDr.Katonováspochybnilasvojevlastnézávery posudkutým,žepísomnevyhlásila,žeretrospektívne
spätneniejemožnéurčiť,čipaniW.trpelaakoukoľvekdemenciouvčaseprávnehoúkonualebonie.Oba
znalecképosudkyznalcovMUDr.TurčekaaMUDr.Strakuvyhodnotilsúdakopodstatnédôkazyzktorých

vychádzal pri posudzovaní predbežnej otázky, platnosti či neplatnosti zaopatrovacej zmluvy . Súd
nemal pochybnosti o správnosti oboch znaleckých posudkov, keď posudok Doc. MUDr. Turčeka bol plne
potvrdený kontrolným znaleckým posudkom ďalšieho psychiatra - znalca MUDr. Straku. V tomto smere
súdvypočulmnožstvosvedkov,ktorívoväčšineprípadovvypovedalitak,ženebohánaprieksvojmuveku
bola plne spôsobilá vykonávať právne úkony, bola zorientovaná v čase a priestore, dokonca výpoveďou

svedkyne O. - účtovníčky bolo preukázané, že si sama podávala a konzultovala daňové priznanie, čo
je s prihliadnutím na jej vek dôkaz o dobrej duševnej kondícii, o čom svedčila aj ďalšia správa v rámci
dokazovania z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nových Zámkoch zo dňa 3.4.2009, z ktorej
vyplývalo, že pani W. si osobne vybavovala záležitosti ohľadom nového občianskeho preukazu. Aj ďalší
svedkovia, ktorí vo veci vypovedali, pán T. R., Y. W., pán T. tiež potvrdili, že nebadali na nebohej žiadne

také známky duševnej poruchy, ktoré by ju robili nespôsobilou na bežné úkony, ktoré vykonávala ako
aj zo samotných rozhovorov s menovanou . Svedkovia vo veci vypočutí potvrdili, že sami počuli priamo
od pani W., že mala vôľu svoje nehnuteľnosti previesť na žalovanú v 1. rade, pokiaľ sa o ňu bude do
konca života riadne starať, zrejme z dôvodu, že nikto iný z rodiny o ňu neprejavoval záujem. Všetky
tieto skutočnosti zo strany žalobcov boli popreté, ale zároveň ich opak nebol žiadnym relevantným

dôkazom preukázaný. Neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia žalobcov, ktoré by spochybňovali konanie
poručiteľky , napr. pri výbere peňazí z banky. Z výpisu z účtu v banke bol síce preukázaný výber
peňazí pani W. v sume 41.638,76 eur , pri ktorom bola prítomná aj žalovaná, ale vzhľadom na okolnosti
za ktorých k výberu došlo ( žiadosť samotnej poručiteľky o výber peňazí, upozornenie zamestnankyne
banky na možnosť výberu peňazí vzhľadom na výšku obnosu až o dva dni, kedy výber realizovala ) a

na neprodukovanie žiadneho dôkazu o tom, že by si tieto peniaze ponechala žalovaná v 1. rade, alebo
ako s nimi poručiteľka naložila, nebolo možné jej konanie o výbere peňazí len vzhľadom na ich výšku,
spochybniť z hľadiska jej spôsobilosti na právne úkony.1.19 Súd nezistil ani dôvod neplatnosti zaopatrovacej zmluvy podľa § 37 odsek 1 OZ podľa ktorého
sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V konaní bolo
preukázané, že v čase uzatvárania zaopatrovacej zmluvy pani Kergyíková mala vôľu takýto právny úkon

uzavrieť a nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že by bola nútená k takémuto úkonu alebo že by ho
nebola uzatvorila v súlade s jej vôľou.
1.20 S ohľadom na dôvody vyššie uvedené súd prvej inštancie prijal záver, že žalobcovia nepreukázali ,
že nehnuteľnosti ktoré previedla poručiteľka na žalovanú v 1. rade zaopatrovacou zmluvou , patrili ku
dňu jej smrti do jej výlučného vlastníctva, preto žalobu v tejto časti zamietol.

1.21 Súd zamietol aj druhý žalobný petit , ktorým sa žalobcovia domáhali neplatnosti záložnej zmluvy
uzavretej dňa 11.10.2013 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade s poukazom na to, že ,
úspešnosť tejto časti žaloby je závislá na úspešnosti prvého žalobného petitu, resp. na určení neplatnosti
záložnej zmluvy. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by zaopatrovacia zmluva, ktorou žalovaná v
1. rade nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zálohu neplatná , súd z tohto dôvodu zamietol
žalobu aj v časti neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvárala žalovaná v 1. Rade ako vlastníčka

založených nehnuteľností.
1.21 Otrováchštátusúdrozhodolpodľa§148ods.1OSPtak,žežalobcov,ktorínebolivkonaníúspešní,
zaviazal na náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním a neboli kryté zálohovými
platbami. Obom znalcom za znalecké posudky bola spolu z rozpočtových prostriedkov súdu poukázaná
celková suma 511,98 eur, preto súd zaviazal k náhrade týchto trov štátu neúspešných žalobcov.

1.22 O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 1 OSP. a v konaní
úspešnej žalovanej v 1. rade priznal náhradu trov voči žalobcom vo výške 11.374,33 euro a v konaní
úspešnému žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov voči žalobcom vo výške 181,78 eura.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v oboch žalovaných petitoch
a prizná im náhradu trov konania voči žalovaným. V dôvodoch svojho odvolania žalobcovia namietali
správnosť a zmätočnosť rozhodnutia, pokiaľ ide o ustálenie naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe. Súd prvej inštancie bol názoru, že na strane žalobcov naliehavosť právneho záujmu bola daná,
keďže vo veci samej vykonal rozsiahle dokazovanie, zamerané na duševný stav zomrelej T. W., napriek

tomu, uviedol, že žalobcovia vôbec nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacom výroku.
Žalovaná je zapísaná aktuálne ako vlastníčka nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide. Žalobcovia
tvrdili, že vlastníčkou nehnuteľnosti ku dňu smrti bola ich právna predchodkyňa, po ktorej oni majú
tieto nehnuteľnosti dediť, k čomu je však potrebné vzhľadom na charakter a účinky zápisov do katastra
nehnuteľností vykonať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Toto však bez rozhodnutia súdu nie je

možné, tak ako to vyplýva z ust. § 4, § 28 a § 34 Zákona o katastri nehnuteľností. V súlade s ust. § 80
písm. c) OSP v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe poukazujú
žalobcovia na viacero rozhodnutí NS SR, týkajúcich sa naliehavého právneho záujmu, v zmysle ktorých
je potrebné v prvom rade posúdiť, či podaná žalobca je vhodný, teda účinný a správne zvolený procesný
nástoj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či výsledok sporu

nebude vyžadovať ďalšie súdne konanie. Rozsudkom súdu, ktorým by bolo určené, že T. W. bola ku dňu
svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností by sa dosiahla zmena v zápise katastra nehnuteľností. Žalobcovia
sú teda presvedčení, že za daného právneho stavu majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe,
a napriek záveru súdu prvej inštancie zo strany 26 rozsudku bol tohto názoru zjavne aj súd, ktorý konal
aj vo veci samej. Súd prvej inštancie zamietol žalobu majúc za to, že vykonaným dokazovaním nebolo

preukázané, že by T. W. ku dňu uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11.3.2009 nemala dostatok
spôsobilosti na právne úkony, presp. mal za to, že žalobcovia nedostatok spôsobilosti nepreukázali.
S týmto záverom sa však žalobcovia nestotožňujú ani čiastočne. Pre výsledok tohto konania bolo
potrebné ako prejudiciálnu otázku riešiť platnosť už spomínanej zaopatrovacej zmluvy a s tým súvisiacu
spôsobilosť T. W. na právne úkony. K podaniu žaloby pristúpili po tom, čo ich právna predchodkyňa

začala javiť vážne znaky psychickej poruchy, keď hlavne žalobkyňu v 1. rade a žalobcu v 3. rade žiadala
o pomoc s tým, že prišla o peniaze, že bola so žalovanou v banke, nevedela si spomenúť, na čo tam bola,
zároveň uvádzala , že jej chýbajú peniaze.Žalovaná bola v nájme v jednej nehnuteľnosti, ktoré patrili
žalobkyni a začala o žalobkyňu naoko prejavovať záujem, napríklad ju ochotne zobrala do spomínanej
banky. Žalobcovia začali mať podozrenie, že ich právna predchodkyňa trpela psychickou poruchou, a

že je potrebné obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony. Pôvodne mali na mysli obmedzenie len v
súvislosti s dispozíciou s majetkom,tak bol podaný aj návrh k pozbaveniu spôsobilosti v celom rozsahu
došlo až na základe podaného znaleckého posudku v konaní 7Ps 6/2009. Pre toto konanie je preto
podstatnáskutočnosť,ževkonaníopozbaveniespôsobilostinaprávneúkonyznalkyňaMUDr.KatonováT. W. ako jediná osobne a riadne vyšetrila a na základe takéhoto vyšetrenia dospela k záveru o
nespôsobilosti na právne úkony. Je pravdou, že sa pre účely tohto konania jedná o listinný dôkaz, avšak
jeho váha je značná, keďže bol vyhotovený ako jediný na základe osobného vyšetrenia znalkyňou.

Žalobcovia tvrdia, že znalecké posudky, ktoré boli znalcami MUDr. Turčekom a MUDr. Strakom nemohli
podať hodnovernejšie závery, než znalecký posudok MUDr. Katonovej, a to prinajmenšom z dôvodu,
že ani jeden zo znalcov nemal k dispozícii takmer žiadnu zdravotnú dokumentáciu a keďže nebohú
ani nevyšetrovali, žalobcovia sa domnievali, že bolo ich povinnosťou podanie znaleckého posudku
odmietnuť, keďže žiaden relevantný podklad pre podanie znaleckého posudku ani jeden z nich nemal.

Znalec MUDr. Turček, mal teda podstatnú časť svojho prejavu nasmerovanú k tomu, aby dehonestoval
postavenie svojich kolegov vo vzťahu k T. W. a ich závery spochybnil, avšak ani po jeho výsluchu
po písomnom podaní znaleckého posudku nebolo možné zistiť z akých podkladov a medicínskych
záverov vychádzal pri podaní znaleckého posudku. Obidvaja znalci uviedli, že vo svojom znaleckom
posudku vychádzali z obsahu spisu. Keďže je objektívne dané, že T. W. v podstate nemala žiadnu
zdravotnú dokumentáciu a osobne ju nevyšetril ani jeden zo znalcov mohli vychádzať znalci výlučne

z tvrdení účastníkov a svedkov a hoci uvádzajú aj zdravotnú dokumentáciu ako podklad pre podanie
znaleckého posudku, obaja na pojednávaní zhodne uviedli, že súčasťou spisu takmer žiadna nebola,
čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku. Je pritom nepochybné, že posúdenie duševného stavu pre
náročnosť problematiky je bez riadneho vyšetrenia pacienta nemožné. Žalobcovia zotrvali na tom
názore, že znalecké posudky znalcov MUDr.Turčeka a MUDr. Straku nemôžu mať pre otázku posúdenia

spôsobilosti na právne úkony ku dňu urobenia právneho úkonu T. W. taký právny význam ako znalecký
posudok MUDr. Katonovej. Záver o tom, že T. W. bola ku dňu vyšetrenia, teda v júni 2009 nespôsobilá
na právne úkony, je už daný a potvrdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, podľa
názoru žalobcov na posúdenie ostáva len otázka, či k tomuto stavu nespôsobilosti na právne úkony
došlo v období od uzavretia darovacej zmluvy dňa 11.3.2009 do dňa vyšetrenia psychiatrom alebo či

takýto stav bol daný aj v uvedený deň 11.3.2009. Podľa názoru žalobcov bez psychiatrického vyšetrenia
nie je možné posúdiť duševný stav pacienta a opakovanie tvrdia, že vzhľadom na podklady, ktoré mali
k dispozícii znalci, bolo ich povinnosťou podanie znaleckého posudku odmietnuť, pričom podľa názoru
žalobcov postupovali znalci vzhľadom na podklady, ktoré mali k dispozícii v rozpore so zákonom o
znalcoch a tlmočníkoch. Keďže obidva znalecké posudky nevychádzajú z dostatočných objektívnych

údajov s poukazom na chýbajúcu zdravotnú dokumentáciu poručiteľky, sú pre účely tohto konania
právne irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho posúdenia a vyhodnotenia vykonaného dokazovania, čo malo za následok aj nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. Za danej situácie potom žalobcovia tvrdia, že oni v plnom rozsahu uniesli
dôkazné bremeno, keď znalcom z odboru psychiatrie bola poručiteľka T. W. uznaná za nespôsobilú na

právneúkonyvplnomrozsahukrátkopotom,čokuzavretiuzmluvyvprospechžalovanejv1.radedošlo.
Samotná skutočnosť, na ktorú ďalší znalci poukazovali , a síce, že vylúčili nespôsobilosť T. W. na právne
úkony len z dôvodu, že nemala zdravotnú dokumentáciu, alebo záznam v nej o duševných poruchách,
nemôže byť dostatočným podkladom pre záver o právnej spôsobilosti. Samotná skutočnosť, že osoba
duševne chorá nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo že sa na takúto diagnózu nelieči a

nevyhľadá odbornú lekársku pomoc ešte neznamená, že duševnou poruchou v skutočnosti netrpí. To,
že nešla poručiteľka k lekárovi ešte neznamená, že duševne chorá nebola, tak ako to uzavreli znalci vo
svojich posudkoch. Poukazujúc na uvedené skutočnosti žalobcovia sú toho názoru, že zaopatrovacia
zmluva zo dňa 11.3.2009, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 1. rade je
absolútne neplatná, keď darkyňa v čase uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy trpela duševnou chorobou. S

týmto súvisí aj neplatnosť záložnej zmluvy, keď žalovaná v 1. rade nedisponovala takým právom, ktoré
by ju oprávňovalo záložnú zmluvu uzavrieť. Pokiaľ ide o záložnú zmluvu uzavretú medzi žalovanými,
žalobcovia majú vedomosť o tom, že žalovaný 2/ je partnerom žalovanej 1/ a domnievajú sa uzavretím
záložnej zmluvy sledovala žalovaná 1/ prípadné zmarenie konania alebo nadobudnutie nehnuteľností
žalobcami, pokiaľ by boli v konaní úspešní. Žalobcovia namietali oneskorené vyčíslenie náhrady trov

konaniaakoajnezákonnosťrozhodnutiavuvedenejčasti.Žalobcoviasútohonázoru,žeunieslidôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že zomrelá T. W. trpela v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy,
uzavretej v prospech žalovanej 1/ duševnou poruchou, pre ktorú nebola spôsobilá slobodne a vážne sa
rozhodnúť pre uzavretie zmluvy o prevode. Právny úkon obsiahnutý v uvedenej zaopatrovacej zmluve
považujú z tohto dôvodu za neplatný.

Žalobcoviavodvolacejlehote doplnili svojeodvolanieoďalšiedôvody,týkajúcesanáhradytrovkonania.
Tieto spočívajú v tom, že súd použil pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nesprávny právny
predpis,keďvychádzalzust.10ods.1vyhl.MSSRč.655/2004Z.z.vzneníneskoršíchzmienadoplnení
a priznal odmenu vyčíslenú z hodnoty veci. Podľa názoru žalobcov mohol súd priznať odmenu len vsúlade s ust. § 11 ods.1 písm. a/ vyhlášky, keď predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva
žalobcov, ale určenie, že poručiteľka T. W. bola vlastníčkou týchto nehnuteľností ku dňu smrti. Správne
teda prináležia trovy právneho zastúpenia len vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle ust. § 11

ods. 1 písm. a/ vyhl. Č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov.
3. Žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.
4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade ,ktorý navrhol, aby odvolací súd
odvolaniežalobcovzamietol. Uviedol,žepovažujenapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezaformálne
správny, plne podložený výsledkami vykonaného dokazovania, vynesených v zákonnom procese.

Z tvrdenia žalobcov vyplynulo, že v podstate namietajú celoživotné správanie nebohej p. W., keď
táto neumožnila príbuzným kontrolu nad svojimi financiami a zároveň - bez ich vedomia a súhlasu
nadobúdala a zbavovala sa nehnuteľností, ktoré konanie jej príbuzní žalobcovia považovali za konanie
neprimerané jej veku. Nebohá p. W. nemala žiaden zákonný zmluvný ani faktický dôvod informovať
žalobcov o stave svojich financií, ich použití a poukázal tiež na to, že vek samotný nie je limitujúcim
faktorom pri nakladaní s majetkom fyzickej osoby. Tvrdenia žalobcov je teda potrebné zohľadniť nielen

pri hodnotení dôkazov, ale aj z hľadiska ich motivácie na podaní žaloby samotnej. Žalovaný 2/ poukázal
aj na to, že v konaní 7Ps/6/2009 žiadala žalobkyňa 1/ o súdne obmedzenie len vo vzťahu nakladať s
majetkom - teda sama považovala nebohú p. W. za spôsobilú vybavovať si bežné životné záležitosti,
napr. navštíviť lekára a pod.. Ani v konaní 7Ps/6/2009 ani v aktuálnom konaní nikdy žalobcovia
neformulovaliobavu,žebysprávaniep.W.javilopríznakycelkovejdemencie.Vykonanýmdokazovaním

bolo preukázané, a to výpoveďami viacerých svedkov, že záujem žalovanej 1/ o nebohú p. W. nebol
naoko, ako to tvrdia žalobcovia, tento záujem spočíval v pomoci pri bežných úkonoch, zabezpečovaní
stravy a pod., teda vo forme pravidelnej až dennej pomoci. Zo žiadneho podkladu nevyplynulo, že
by MUDr. Katonová mala vôbec k dispozícii zdravotnú dokumentáciu nebohej v čase, kedy ju mala
vyšetrovať a ako znalec posudzovať. Ak sú závery dvoch znaleckých posudkov vykonaných v konaní

zhodné, nie je možné bez ďalšieho ich hodnotiť ako neobjektívne a zaujaté len z dôvodu, že kriticky
hodnotia postup lekára a správnosť jeho záverov. Samotná stručnosť zdravotnej dokumentácie nebohej
p.W.niejedôvodomnaspochybnenieznaleckéhoúkonu.Vprejednávanejvecipritomnejdeochýbajúcu
zdravotnú dokumentáciu, čo je podstatný pojmový rozdiel. Stručná zdravotná dokumentácia na rozdiel
od chýbajúcej, poskytuje hodnoverný podklad o zdravotnom stave neb. pani W. ako pacientky. Ak by

nebohá trpela vážnymi dlhotrvajúcimi komplikovanými ochoreniami, bola by jej zdravotná dokumentácia
nepochybne obsažnejšia - neznamená to však automaticky, že by z takto obsiahlej dokumentácie
vyplýval podklad pre diagnostiku demencie. Naopak - obsahom nerozsiahla zdravotná dokumentácia
vypovedá o tom, že nebohá bola počas svojho života zdravá, netrpela chronickými ochoreniami, pre
ktorébyboladispenzarizovaná,aniakútnouzmenouzdravotného stavuvposudzovanomobdobí.Podľa

vyjadrení znalcov nechýba v zdravotnej dokumentácii len záznam o duševných poruchách, ale ani o
ochoreniach,ktorésúsaméosebepríčinoudemencie.Prisprávnostizáverusúduvprejudiciálnejotázke
spôsobilosti neb. pani W. je potom správny aj záver o platnosti oboch v konaní napadnutých zmlúv
- zaopatrovacej aj záložnej. Domnienky žalobcov ohľadom motivácie žalovanej pri uzavretí záložnej
zmluvy sú nepodložené a nepreukázané, a teda sú v rovine tvrdení , vo vzťahu ku ktorým žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno.
5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného

mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod na nariadenie
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej

v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Keďže odvolací súd
dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo
svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú
obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento
prípad.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia ako právny nástupcovia neb. T. W. zomr.
XX.XX.XXXX, domáhajú určenia, že T. W. bola v čase svojej smrti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,
ktoré previedla na žalovanú zaopatrovacou zmluvou zo dňa 11.3.2009, ktorú považujú žalobcovia za
absolútne neplatnú podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodu, že v čase jej uzatvorenia nebolaprevodkyňaspôsobilánaprávneúkonypreduševnúporuchu. Súčasnesadomáhalineplatnostizáložnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 11.10.2013 , predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti, ktoré nadobudla žalovaná v 1. rade neplatnou zaopatrovacou zmluvou. Vzhľadom

k dôvodom, pre ktoré žalobcovia namietajú neplatnosť zaopatrovacej zmluvy, bolo pre rozhodnutie v
tejto veci potrebné posúdenie skutočností, na ktorú treba odborné znalosti, a preto súd nariadil znalecké
dokazovanie ustanovením znalca z odboru psychiatrie MUDr.. Turčeka na zistenie, či prevodkyňa T. W.
v čase uzatvorenia zaopatrovacej zmluvy trpela duševnou chorobou alebo poruchou , ktorá by znížila
alebo vylúčila jej spôsobilosť na právne úkony.

8. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
9. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý účastník
robí. Ak takúto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto právny úkon absolútne neplatný.
Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru
zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia

právneho úkonu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej poruche, treba
v každom konkrétnom prípade preukazovať a dôkazné bremeno v zmysle §132 CSP (§ 120 OSP)
vo všeobecnosti spočíva na žalobcovi. Pre určenie neplatnosti právneho úkonu súdnym rozhodnutím
sa podľa citovaného ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokázal

posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Civilné sporové konanie je konaním
dôkazným. Strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, t.j. sú povinní predložiť alebo
aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Ustanovenie § 387 CSP OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať

štandardné rozhodnutie podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
strany, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery aj primerane vysvetlil. Záver o nezistení duševnej poruchy u prevodkyni v čase uzatvorenia

zaopatrovacej zmluvy, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou , oprel o závery znaleckých
posudkov vypracovaných v tomto súdnom konaní , ktoré sú zhodné a jednoznačné. Žalobcovia v
odvolaní namietali to, čo v priebehu celého konania, že znalecké posudky znalcov ustanovených v tomto
konaní sú v rozpore so znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Katonovej, na základe ktorého bola T. W.
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Namietali, že znalci MUDr. Turček a MUDr. Straka nevyšetrili

T. W. a vychádzali len zo zdravotnej dokumentácie, v ktorej síce absentujú relevantné lekárske
vyšetrenia a záznamy na základe ktorých by bolo možné určiť, že v čase spísania zaopatrovacej
zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na takýto úkon nespôsobilou, ale to neznamená,
že v skutočnosti už v čase podpísania zaopatrovacej zmluvy sa u nej u neprejavila duševná porucha
(demencia)vtakomrozsahu,akojunáslednediagnostikovalMUDR.Katonová.Pretospochybnilizávery

oboch znaleckých posudkov, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie. Odvolací súd k tomu
dodáva, že znalci sa uvedenou námietkou žalobcov zaoberali a vysvetlili, prečo považujú zdravotnú
dokumentáciu za postačujúcu pre prijatý jednoznačný záver o tom, že v čase spísania zaopatrovacej
zmluvy dňa 11.3.2009 T. W. síce trpela duševnou poruchou ( demenciou nanajvýš stredného stupňa) ,
ktorá ju nerobila duševne nespôsobilou na uskutočnenie takéhoto úkonu. Zároveň znalci vysvetlili, prečo

spochybňujú závery znaleckého posudku MUDr. Katonovej, vypracovaného dňa 5.6.2009 ( po spísaní
zaopatrovacej zmluvy ). Okolnosť, že závery oboch znalcov neúspešných žalobcov neuspokojujú,
neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 CSP (§ 157ods. 2 O.s.p), za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalobcov.
13. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie sa jednoznačne nevysporiadal s naliehavým právnym

záujmom žalobcov na podanej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP ( teraz § 137 CSP), pretože
jeho dôvody si odporujú, keď na jednom mieste rozsudku tvrdí, že žalobcovia majú na danom určení
naliehavýprávnyzáujemanadruhommiestezamietnutie žalobyodôvodnilnepreukázanímnaliehavého
právneho záujmu žalobcov na danom určení. Odvolací súd súhlasí s odvolaním v tom, že odôvodnenie
je v tomto smere zmätočné, ale odvolací súd sa stotožňuje s tou časťou odôvodnenia rozsudku, v ktorej

súd mal za to, že žalobcovia ako dedičia po ich právnej predchodkyni majú naliehavý právny záujem
na určení, že sporné nehnuteľnosti patrili ku dňu jej smrti do jej výlučného vlastníctva. Naliehavosť
právneho záujmu na tomto určení, je daná, pretože bez vyriešenia tohto určenia nemôžu žalobcovia
ako zákonní dedičia dosiahnuť prejednanie spornej nehnuteľnosti v dedičskom konaní a v konečnom
dôsledku zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.
14. Odvolací súd preskúmal aj napadnuté výroky o trovách konania strán sporu a dospel k záveru, že

odvolaniežalobcovktorýnamietalinesprávnuvýškuprisúdenýchtrovžalovaným,jedôvodné. Vzhľadom
na nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť o trovách konania
strán sporu ale len o tom, či majú strany nárok na náhradu trov , nie však o ich výške, oba napadnuté
výroky o trovách zmenil a v konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcom nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu podľa§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného
i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).