Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Cb/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208352
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8812208352.6

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci navrhovateľa: BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária,
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporkyni: B. Š., K.. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, XXX XX B. K. I.,
zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník, o obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Cb/45/2006 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
9Cb/45/2006.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 754,12 eur na účet právneho
zástupcu odporkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Cb/45/2006-69 zo dňa 11. 09. 2006 bola
odporkyňa - B. Š. zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu 16.977,10 Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,1 % denne zo sumy 16.977,10 Sk od 06. 02. 2005 do zaplatenia, úrok vo výške 1,89 %
p. m. promile, t.j. mesačne zo sumy 16.977,10 Sk od 06. 02. 2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo
výške 3.395,42 Sk a náhradu trov konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 09. 10. 2006 a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2006.

Odporkyňa v danej právnej veci podala dňa 15. 08. 2012 na tunajšom súde návrh na obnovu konania,
ktoré bolo vedené na tunajšom súdu pod sp. zn. 9Cb/45/2006 a týkalo sa navrhovateľa - GE Money,
a.s. Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a odporkyne B. Š.. Podanie návrhu odôvodnila ust.
§ 228 ods. 1 písm. a) e) OSP. Poukázala, že v tomto konaní nebolo uplatnené spotrebiteľské právo
a je presvedčená o tom, že už len tieto okolnosti, o ktorých sa dozvedela len teraz, sú samé o sebe

dostatočným dôvodom na povolenie obnovy konania. Zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba
od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere
však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, navyše išlo o revolvingový úver, no ani okresný súd
sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej
úpravyzameranejnaochranuspotrebiteľa.Totonesprávneposúdeniesanajviacprejavilovrozhodovaní
súdu pri priznaní úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne, úroku vo výške 1,89 % p. m. promile, t. j.

mesačne,zmluvnejpokutyvovýške3.395,42Sk.Najmenejvuvedenomrozsahujerozsudoknezákonný
a preto je zjavné, že jej môže povolenie obnovy konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Ďalej odporkyňa uviedla, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil judikatúru súdneho dvora. Poukázala
na rozsudok súdneho dvora Oceano Grupo Editoriale, v ktorom sa píše, že je nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky a preto v štátoch, kde

nie je povinný advokát, musí súd zneplatniť nekalú podmienku. To sa nestalo a preto odporkyňa
verí, že teraz v rámci obnovy konania sa judikatúra zohľadní. Ako ďalší dôkaz uviedla Rozsudok SDC-240/98 až C-244/98. Odporkyňa súdu dala do pozornosti viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej
republiky, ktoré potvrdili, že úrok z omeškania vo výške 0,10/0,25 % denne, t. j. 36,5 %/91,25 %
ročne, je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13 EHS. Osobitne poukázala na nasledujúce
rozhodnutia súdov, pokiaľ ide o posúdenie výšky úrokov z omeškania a to Rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 17C/134/2008-31 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. 5Co 46/2009,
kde pri posudzovaní zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne (súd pri tom uviedol, že nie je významné,
či ide o úrok z omeškania alebo zmluvnú pokutu, lebo oba sú sankčné inštitúty) súd uviedol nasledovné:

„Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne
neplatná.Niejezlučiteľnésdobrýmimravmi,žepreporušenieprávnejpovinnosti(hoctakejtovýznamnej
v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100
% istiny.“ V rozsudku Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 23C/154/2008 - v ktorom sa súd zaoberal

aj výškou úrokov z omeškania, uviedol (str. 17): „Za odporujúce dobrým mravom súd považoval aj
jednotlivé základné dojednania zmluvných strán zapracované žalovaným do spornej úverovej zmluvy,
ktorú žalobca ako sám uviedol na pojednávaní súdu, považoval za typovú zmluvu a to najmä ... dohodu
zmluvných strán o veľmi neprimeraných sankčných úrokoch vo výške 0,27 % za každý deň omeškania,
t. j. 98,55 % p. a., nakoľko ide o viac ako 10-násobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania,

ktoré v decembri 2007 predstavovali 8,5 % p. a. (2-násobok 4,25 % p. a. diskontnej sadzby NBS v roku
2007, § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), preto súd považoval dohodnuté
úroky z omeškania nad 8,5 % p. a. za neplatné pre rozpor so zákonom.“

Pre porovnanie odporkyňa uviedla, že v čase, keď sa po prvýkrát omeškala so splátkou, pre spotrebiteľa

prípustné občianskoprávne úroky z omeškania predstavovali zlomok súdom priznaných sankčných
úrokov (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 871995 Z. z.). Ak by súdy správne aplikovali
občianskoprávne predpisy nemohol by ani jeden súd veriteľovi priznať vyššie úroky ako tie, ktoré
ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. Právnym posúdením okresného súdu odporkyňa ako
spotrebiteľ utrpela značnú ujmu a zároveň došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa.

Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR si odporkyňa prečítala aj viaceré súdne rozhodnutia v
exekučných konaniach, ktoré jednomyseľne potvrdzujú, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi.
Dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. konania 7CoE/34/2009, v ktorom súd
uviedol nasledovné: „Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 258/2001 Z. z. neupravoval.

Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka
a v ust. § 517 Obč. zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej
dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku
úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda maximálne
len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Obč. zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54
Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský
súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, t. j. vo
výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácií
výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Obč. zákonníku, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na
plnenie právom nedovolené.“ Týmto rozhodnutím Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného

súdu Svidník, ktorý v exekučnom konaní vymáhanie sankčného úroku 91,25 % p. a. kvalifikoval ako
sankciu v rozpore s ochranou spotrebiteľa a výslovne uviedol, že rozhodcovský súd mal aplikovať
priaznivejšie ustanovenia § 517 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády 87/1995
Z. z.

Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú
podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku, uvádzanú
vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obch. zákonníkaaj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej
priaznivejšie postavenie. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou
zákona č. 150/2004 Z. z. a ktoré neboli do troch mesiacov odo dňa jeho účinnosti dané do súladu s

ustanoveniami § 53 a 54 OZ, sú neplatné. Ako dôkaz odporkyňa uviedla Rozhodnutie NS SR, sp. zn.
5 M Cdo 20/2009.

Ak by sa teda súd mal opätovne zaoberať so zohľadnením záverov podľa vyššie uvedeného, je
odporkyňaakospotrebiteľpresvedčená,žebyvrámcipredbežnejotázkymuselposúdiťviacerézmluvné

podmienky a to so zreteľom na ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa
a dobrými mravmi. Posúdenie zmluvných podmienok nechala na úvahu súdu (§ 153 ods. 3 OSP).
Podľa názoru odporkyne viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v právach a
povinnostiach v prospech veriteľa.

Osobitne cítila potrebu súdu zdôrazniť, že v neprospech jej ako spotrebiteľa došlo k dojednaniu

neprimeraných sankcií, a to zmluvných pokút a úroku z omeškania, k dojednaniu nejasných a pre
spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia sankcie. Tak
ako uviedla, vyššie podmienky zmluvy spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
nemôžu obstáť už len so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania okresného súdu.

Odporkyňa poukázala aj na to, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami ESD a to
Rozsudkom Súdu z 27. 06. 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial
SA a Rozsudkom Súdu z 21. 11. 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA.

V prípade konania vo veci Oceáno Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že:
• „Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EEC z 05. 04. 1993 o neprimeraných,
nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim
vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia
pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi.

• Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného
znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť
výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej,
nečestnej podmienky.“

V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne
procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky, možnosť súdu
skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa

stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov.

Vzhľadom na uvedené, napádané rozhodnutie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami

ESD, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd porušil komunitárne právo zamerané na ochranu
spotrebiteľa. Tieto podmienky boli aj aplikované a súd ich premietol do rozsudku. Súd mal pritom zbaviť
odporkyňu týchto podmienok podľa rozsudku Oceanu, Mostaza Claro, Pannon, uznesenia Súdneho
dvora Pohotovosť C 76/10, ASTURCOM a iných.

Až v súčasnej dobe sa odporkyňa dozvedela o judikatúre súdneho dvora. Dňa 24. 07. 2012 sa s ňou od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oboznámila a preto podala návrh na obnovu konania,
nakoľko jej môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie, čo sa týka úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej
pokuty.

Súd uznesením č. k. 8Cb/81/2012-35 zo dňa 24. 01. 2013 povolil obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Cb/45/2006 a zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov
konania. Voči predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie v ktorom uviedol, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b) OSP, nakoľko ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a taktiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

O vyššie uvedenom odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil uznesenie a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol
o návrhu na obnovu konania bez toho, aby sa zaoberal tým, či boli dodržané podmienky konania podľa
§ 103 a § 107 O.s.p. a lehoty v zmysle § 230 O.s.p. Možnosť podať návrh na obnovu konania je
časovo obmedzená, pričom zákon stanovuje na podanie návrhu jednak subjektívnu lehotu a jednak

objektívnu lehotu. Dôvody rozhodnutia v tomto smere neobsahujú žiadny skutkový ani právny záver. Na
dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nedáva napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa odpoveď. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd neskúmal to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci. Z podaní, ktoré boli doručené do spisu je zistiteľné, že došlo zo strany navrhovateľa
k postúpeniu pohľadávky. Túto právnu skutočnosť prvostupňový súd pri rozhodovaní o obnove konania
nezobral do úvahy.

Pôvodný navrhovateľ - GE Money, a.s., Bratislava súdu oznámil, že dňa 21. 09. 2009 ako postupca
uzatvoril so spoločnosťou BL Finance, s.r.o., Bratislava rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok navrhovateľa vrátane pohľadávky voči odporkyni.

Uznesením č. k. 8Cb/81/2012-136 zo dňa 21. 09. 2015 súd rozhodol o zmene účastníka konania a
to tak, že z konania na strane navrhovateľa vystúpila spoločnosť GE Money, a.s., Bottova 7, 811 09
Bratislava, IČO: 17 324 220 a na jej miesto do konania vstúpil ako navrhovateľ spoločnosť BL Finance,
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn.
9Cb/45/2006 je v rozpore s rozhodnutiami Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout z 21. 11. 2002 a Spojené
prípady C-240/98 až C-244/98, Oceáno Grupo Editorial SA z 27. 06. 2000. Podľa týchto rozhodnutí súd
by mal posudzovať neprijateľné zmluvné podmienky a hľadať nerovnováhu v právach a povinnostiach
zúčastnených strán, ktoré sú na škodu spotrebiteľa. V predmetnom súdnom konaní súd nedostatočne

skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok a tým došlo k poškodeniu práv spotrebiteľky. Súd mal
predmetnú vec posúdiť v intenciách komunitárneho práva, čo však nebolo uskutočnené. Odporkyňa
má za to, že bola dodržaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.
Odporkyňa sa dozvedela o rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ dňa 24. 07. 2012 a návrh na obnovu
konania podala v trojmesačnej subjektívnej lehote. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu

konania bola v zmysle § 230 ods. 2 písm. e) O.s.p. zachovaná.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

V zmysle § 230 ods. 1, 2 písm. e) OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov
od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho
mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného
v § 228 ods. 1 písm. e) (právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev).

V zmysle § 234 ods. 1, 3 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu
konania povolí. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Súd mal na základe vyššie uvedených skutočností za preukázané, že návrh na obnovu konania bol
podaný včas a je dôvodný v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) OSP. Súd sa zaoberal zachovaním lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania.

Odporkyňasaojudikatúresúdnehodvora,odktorejodvodzujesvojnávrhnaobnovukonania,dozvedela
až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to dňa 24. 07. 2012. Odo dňa nasledujúceho,
t.j. odo dňa 25. 07. 2012, začala odporkyni plynúť subjektívna trojmesačná lehota, ktorá by uplynula dňa25. 10. 2012. Keďže odporkyňa podala návrh na obnovu konania dňa 15. 08. 2012, subjektívna lehota
na podanie návrhu na obnovu konania bola dodržaná.

Pokiaľ ide o objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, súd má za to, že táto lehota bola
zachovaná s poukazom na § 230 ods. 2 písm. e) OSP.

V danej právnej veci nastali skutočnosti podľa § 230 ods. 2 písm. e) OSP. Právoplatný rozsudok, ktorý
bol napadnutý návrhom na obnovu konania je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev, konkrétne s rozhodnutiami C-473/00, Cofidis SA proti Jean - Louis Fredout, z 21. 11. 2002
a C-240/98 až C-244/98, Oceáno Grupo Editorial SA, z 27. 06. 2000. V pôvodnom súdnom konaní bol
riešený spotrebiteľský vzťah, v ktorom odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, no nebolo zohľadnené
európske právo týkajúce sa spotrebiteľa, nebola aplikovaná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a
následne neboli aplikované ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Z rozhodnutí Súdneho dvora č. C-240/98 až C-244/98 a zo Smernice Rady ES o ochrane spotrebiteľov
č. 91/13/EHS vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch musí ex offo aj bez námietok účastníkov
posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda musí skúmať aj výšku a
opodstatnenosť odplaty za úver. Tieto skutočnosti v pôvodnom konaní neboli skúmané. Rozhodnutie
súdu vydané pod sp. zn. 9Cb/45/2006 je v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora

Európskych spoločenstiev, preto súd povolil obnovu konania v zmysle výroku tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa bola v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania úspešná v plnom rozsahu, preto jej
súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi odporkyne nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 754,12 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 250,76 eur podľa § 11 ods.1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky a

to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................................ 58,69 eur
- účasť na pojednávaní dňa 24. 01. 2013 .................................................................. 60,07 eur
- účasť na pojednávaní dňa 04. 02. 2016 ..................................................................... 66,00 eur
- účasť na pojednávaní dňa 31. 03. 2016 ..................................................................... 66,00 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 32,60 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012 -
1 x 7,63 eur bez DPH a rok 2013 - 1 x 7,81 eur bez DPH, rok 2016 - 2 x 8,58 eur bez DPH.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre

jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 01. 01.
2009 účinné opatrenie č. 632/2008 Z. z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá
na sumu 0,183 eura. Súd priznal odporkyni náhradu cestovného jej právneho zástupcu podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. účinného v čase jednotlivej cesty, za cestu 3x Svidník - Vranov nad Topľou a späť, ktorá

bola vykonaná osobným automobilom Škoda Fábia, EČ: V. a Škoda Fábia EČ: W. na pojednávanie dňa
24. 01. 2013, 04. 02. 2016 a 31. 03. 2016. Súd priznal náhradu cestovného takto:

Cesta dňa 24. 01. 2013
a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 124 (km) = 22,69 eur

b) náhrada za PHM - (124/100 x 5,2 x 1,435) = 9,25 eur
Spolu = 31,94 eur

Cesta dňa 04. 02. 2016a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 124 (km) = 22,69 eur
b) náhrada za PHM - (124/100 x 6,2 x 1,184) = 9,10 eur
Spolu = 31,79 eur

Cesta dňa 31. 03. 2016
a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 124 (km) = 22,69 eur
b) náhrada za PHM - (124/100 x 6,2 x 1,169) = 8,99 eur
Spolu = 31,68 eur

Právnemu zástupcovi odporkyni patrí aj náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1, § 17
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (3 x Svidník - Vranov nad Topľou):

Dňa 24. 01. 2013
Výpočet: 13,01 eur x 6 = 78,06 eur

Dňa 04. 02. 2016
Výpočet: 14,30 eur x 6 = 85,80 eur

Dňa 31. 03. 2016

Výpočet: 14,30 eur x 6 = 85,80 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Daň z pridanej hodnoty v tomto prípade predstavuje zo sumy 628,43 eur čiastku 125,69 eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia odporkyne činia sumu 754,12 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Prešove

prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.