Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 13T/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010839
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Pavláková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717010839.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Veronikou Pavlákovou na hlavnom pojednávaní

dňa 07.06.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Y. O. C. M. D. Y. W. U. , O.. XX.XX.XXXX X. E., trvale bytom U., I. V.
U., H.. U. Č.. XX/XX (adresa na doručovanie písomností),

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

-dňa12.11.2016vpresnenezistenejvečernejhodinevMartinenaUl.O.Č..XX,vbyteč.XX,vyhrážalsa
zabitím svojej družke C. M.T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U., O. Č.. XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti,
pričom ju uchopil za krk a stlačil jej ho, z jeho vyhrážok poškodená C. M. nadobudla pocit strachu,

- dňa 20.12.2016 okolo 17.00 hod. v Martine na Ul. O. Č.. XX v byte č. XX počas hádky sa
vyhrážal zabitím svojej družke C. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U., O.M. Č.. XX, s ktorou žil v spoločnej
domácnosti, vyčítajúc jej neveru, uchopil ju za krk a stlačil jej ho, hodil poškodenú na zem, jeho vyhrážky

umocnené fyzickým útokom, v dôsledku ktorého poškodená utrpela pomliaždenie hrudnej steny -
zranenie vyžadujúce si práceneschopnosť a dobu liečenia maximálne do 7 dní, vyvolali u poškodenej
C. M. pocity strachu,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal
na chránenej osobe - osobe blízkej, pokračujúcim konaním,

č í m s p á c h a l

- pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 / šesť /
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 /dva/ roky.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej C. M., O..
XX.XX.XXXX X. U., Z. V. U., P. V. U., H.. O. Č.. XX, škodu (bolestné = 10 bodov x 17,66 €) v sume 177
€ / slovom jednostosedemdesiatsedem eur /.

o d ô v o d n e n i e :

SúdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoY.O.,prečítanímvýpovede
svedkyne poškodenej C. M., svedkov L. O.B., U.. E. Z., L. O., konfrontácie medzi obvineným a
poškodenou z prípravného konania, oboznámením sa s odborným vyjadrením a listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli a dospel k záverom tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný Y. O. na hlavnom pojednávaní odmietol konať o dohode o vine a treste, zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe sa cítil byť nevinný.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal aktuálne vzťahy s poškodenou ako normálne,
nemajú žiaden problém, majú spoločnú dcéru. Obžalovaný tri týždne pracoval v zahraničí, keď sa

vrátil, družka bola schudnutá o 30 kg, správala sa zvláštne, tak išiel za jej všeobecnou lekárkou MUDr.
Olajcovou sa opýtať, čo sa s ňou deje. Lekárka mu prisľúbila, že sa na to pozrie. Poškodená sa správala
iracionálne, neznesiteľne, urážala ho, vymýšľala si veci nepravdivé, až on nakoniec z toho skolaboval.
Povedal jej, že ak sa nezmení, má od neho odísť, on sa o dcéru postará. Následne na neho zavolala
policajtov. Ku skutku č. 1, teda ku dňu 12.11.2016 uviedol, že sa svojej družke v živote nikdy nevyhrážal.

Miloval ju a miluje, rešpektuje, že nastala takáto situácia, išli od seba. Pamätal si len, keď mu na dvere
zaklopali policajti - spal po nočnej - a tvrdili, že chcel zabiť svoju družku. Len sa zasmial, že to nie je
pravda, ona sa vrátila domov, z ničoho nič začala kričať a potom už len prišli policajti. Nevedel, ktorý deň
to bolo. Nechápe, čo sa s ňou deje, berie tabletky, cvičí jógu, začala chudnúť, nevie ako to má nazvať,
či jej šibe, ale jednu chvíľu ho objíma, potom zase nadáva... Nikdy na ňu nezvyšoval hlas, mali 16 rokov

perfektný vzťah, nemal dôvod sa jej vyhrážať zabitím. Nikdy ju fyzicky neatakoval. Ešte aj dnes, keď sa
stretnú, ho objíme, má slzy v očiach. Z nevery ju nikdy nepodozrieval.
Na odstránenie rozporov vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní obžalovaný
uviedol, že pokiaľ v prípravnom konaní hovoril o podozrievaní poškodenej z nevery a na pojednávaní to
poprel, tak on nikdy na ňu nežiarlil, tie kľúče mu vysvetlila tak, že prišla jej kamarátka a povedala, že sú

jej. Nevedel sa vyjadriť, prečo to nie je zachytené v jeho výpovedi z prípravného konania.
Pokiaľ mala poškodená na tele nejaké zranenia, tak to bolo na predlaktí oboch rúk, akoby spálené od
koberca, nevie, či mala nejaké poranenia na krku, tie ruky mala poranené z cvičenia. Pozná L. O., je to
suseda z domu oproti. Nevie, prečo táto svedkyňa potvrdila, že poškodená M. mala zranenia toho dňa
12.11.2016, vie, že ku nej poškodená išla, ale nevie, ktorý to bol deň. Dňa 20.12.2016 spal po nočnej,

vzal si do postele jogurt, na to prišla poškodená, začala na neho kričať, že ona nikam nepôjde, že dcéra
Ivka tam má kamarátky, išla do chodby, tam začala kričať „ pomóc, pomóc “ tresla dverami a odišla preč,
to bolo celé. Potom prišla polícia a povedali mu to, čo uvádzal na začiatku. Nikdy do poškodenej
jogurt nehodil, hodil ho na zem. Hádali sa slovne, k fyzickým útokom nikdy nedošlo. Z nej bolo cítiť, že
je pod vplyvom tabletiek. Nikdy ju neškrtil, nemal na to dôvod. Jej výmysly ho urážali a boli dôvodom

jeho kolapsu. Nikdy ju o zem nehodil. Tú ženu miloval, v živote by ju neurazil a ani jej vulgárne nenadal,
mali napriek značnému vekovému rozdielu ideálny vzťah. Nikdy ju neopľul a ani by to nikdy nespravil.
Na odstránenie ďalších rozporov vo svojich výpovediach obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ v
prípravnom konaní priznal opľutie poškodenej, lebo si písala s jedným chlapom na sex, nie je to pravda,
nevedel, prečo je to v zápisnici napísané. S bývalým partnerom poškodená komunikovala cez maily,

to si vyjasnili. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa rozprávali len o bicyklovaní a v prípravnom
konaní hovoril, že sa rozprávali o sexe, tak na odstránenie tohto rozporu uviedol, že sa o sexe rozprávali,
poškodená mu písala niečo také, že on stále myslí len na sex.
Aktuálne ich dcéra býva u poškodenej, obžalovaný k nim na Ľadoveň nechodí, s dcérou sa stretáva
každý deň, nechce, aby sa na neho zase niečo vymyslelo. Mal k ním zákaz vstupu na 10 dní, po

návrate z hotela už poškodená v ich byte nebývala. Do jeho návratu z Talianska v októbri 2016 sa
nikdy nehádali, po tomto mu ona vyčítala a kričala na neho rôzne veci. To jediné mohli počuť ako hádky
susedia, aj im raz suseda povedala, aby sa hádali tichšie, že ona je chorá. Je pravda, že mizli peniaze,
napriek tomu, že on stále pracoval. Poškodená mu to vždy nejako vysvetlila. Po návrate z Talianska šiel
náhodne vysypať kôš a tam na spodku koša objavil viacero škatuliek od tabletiek, okrem iného acylpyrín

a tiež škatuľku od tabletiek Haloperidol-richter. S týmito šiel za jej lekárkou, ktorá ho odbila s tým, žemá lekárske tajomstvo a zavrela pred ním dvere. Nevie, či tabletky brala poškodená na predpis alebo
svojvoľne, v príbalovom letáku sa písalo aj o zmätenosti, paranoji, nepokoji, hyperaktivite, agresivite,
depresii. Vyjadril sa k fyzickým zmenám partnerky - výraznému schudnutiu, jej údajnému skolabovaniu v

práci,občasnémupožitiualkoholu,fajčeniu,tiežksvojmukolapsuponávratezTalianska.Prečouvedené
skutočnosti o údajnom zneužívaní liekov poškodenou a o ich náleze pri vysýpaní smetí nikde neuviedol
v dovtedajšom priebehu konania uviedol, že sa ho na to nikto nepýtal, jeho verzia nikoho nezaujímala.
Nevedel sa vyjadriť, prečo si poškodená takéto závažné obvinenia voči nemu vymyslela. V minulosti bol
v obdobnej veci odsúdený kvôli žene, ktorá s poškodenou, teda jeho bývalou družkou, bývala, tá žena

bola psychicky narušená a vyšetrilo sa to tak, že on dostal podmienku.

Svedkyňa poškodená C. M. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za ublíženie
na zdraví v sume, ako určil znalec v odbornom vyjadrení.
Súd so súhlasom prokurátora prečítal výpoveď svedkyne poškodenej z prípravného konania, keďže
obžalovaný mal možnosť sa tohto výsluchu osobne zúčastniť, túto možnosť nevyužil a po doručení výzvy

súdu po podaní obžaloby na neho jej osobný výsluch ani písomne nenavrhol.
Svedkyňa v prípravnom konaní po riadnom zákonnom poučení popísala konanie obžalovaného v
podstate zhodne, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda že pri skutku zo dňa
12.11.2016 sa s obžalovaným pohádali, on jej začal vulgárne nadávať, vyhrážal sa jej zabitím, obviňoval
ju z iného vzťahu, následne jej stláčal krk, akoby ju škrtil a otrieskal jej hlavu o podlahu. Ich dcéra pri

tom plakala. Po tomto poškodená utiekla k susede L. O., kde čakala približne 1 hodinu, kým sa ukľudní
obžalovaný, potom išla domov. Obžalovaný jej však doma naďalej vulgárne nadával a pľul ju. Toto je
u nich na dennom poriadku. Dňa 14.11.2016 šla k svojej obvodnej lekárke, pretože viac nevedela
vydržať, ako ju obžalovaný stále bije. V ďalšej časti svojej výpovede popísala i udalosti zo dňa
20.11.2016, keď po jej návrate domov obžalovaný po nej hodil termix, opäť jej vulgárne nadával, žiarlil

na ňu, začal ju škrtiť, hodil ju o zem, trieskal ju a škrtil, keď sa snažila utiecť z bytu a kričala o pomoc.
Obviňoval ju, že je z nej psychicky na dne. Odišla z bytu von pred panelák, kde zavolala políciu. Hliadka
prišla do bytu, obžalovaný už bol kľudný, uvádzal policajtom, že sa nič nestalo. Pri obidvoch útokoch sa
jej vyhrážal, ona to brala vážne, najmä preto, že jej to povedal aj pri škrtení. Jeho správanie bolo v tej
dobe stupňujúce. Bol čím ďalej tým viac agresívny. Nevie ako by to dopadlo, keby s ním ešte zostala.

Obžalovaný bol vykázaný z obydlia a ona si zatiaľ našla druhý byt. Po tomto sa jej už viac nevyhrážal
a ani ju fyzicky nenapádal, nenadával jej. Ukľudnilo sa to.

Pri konfrontácii obžalovaného a poškodenej v prípravnom konaní sa každý v podstate pridržal svojich
predchádzajúcich tvrdení, rozpory v ich výpovediach sa odstrániť nepodarilo. Súd sa s touto zápisnicou o

konfrontáciioboznámiljejprečítanímsosúhlasomobžalovanéhoaprokurátoranahlavnompojednávaní.

Svedok L. O. a U.. E. Z. v prípravnom konaní po riadnom zákonnom poučení v podstate zhodne uviedli,
že ako policajti OO PZ Martin - východ boli dňa 20.12.2016 operačným strediskom vyslaný v Martine
na Ul. O. Č.. XX, keď oznamovateľka pani M. tvrdila, že sa jej bývalý priateľ vyhráža zabitím. Toto

poškodená na mieste samom potvrdila, k vyhrážkam a aj fyzickým napadnutiam už malo prichádzať
aj v minulosti. Vtedy však políciu nevolala, bola ale na ošetrení. Uviedla tiež, že má dôvodnú obavu o
svoj život. Následne rozprávali s podozrivým, ten tvrdil, že sa iba pohádali s priateľkou a nijak sa jej
nevyhrážal. V tom čase bol triezvy. Zobrali ho na policajnú stanicu na vykonanie ďalších
úkonov, obmedzili ho na osobnej slobode, odpor nekládol. Pôsobil skôr odovzdane. Nebol agresívny na

príslušníkov polície, ani na poškodenú. Pred nimi sa jej nevyhrážal, ani jej nenadával. Súd sa s týmito
výpoveďami oboznámil ich prečítaním na hlavnom pojednávaní za súhlasu obžalovaného i prokurátora.

Súd sa so súhlasom obžalovaného a prokurátora oboznámil i so svedeckou výpoveďou L. O. z
prípravného konania. Táto vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaného pozná,

s poškodenou sa kamarátia zhruba od roku 2007. Svedkyňa vedela o manželských nezhodách
poškodenej a obžalovaného, niekedy na jeseň roku 2016 jej poškodená povedala, že chce od
obžalovaného odísť. Sprostredkovane od poškodenej vedela aj o hádkach a agresívnom správaní
obžalovaného, ktorý na poškodenú pľul, vulgárne jej nadával, vykrúcal jej ruky. Niekedy v novembri 2016
k nej poškodená vo večerných hodinách prišla, predtým jej volala. Povedala svedkyni, že sa jej manžel

vyhrážal zabitím a mal ju aj škrtiť. Poškodená mala červený krk a modriny po rukách. Svedkyňa jej
odporučila toto riešiť, a tiež aby išla na ošetrenie, čo poškodená neurobila a išla k doktorke až na druhý
alebo tretí deň. Následne jej ešte niekoľkokrát volala poškodená, že má s manželom opäť problém a že
sa ho bojí. Obžalovaný ju neustále podozrieval z nevery a pri tom jej nadával. Svedkyňa však očitýmsvedkom pri žiadnej z týchto udalostí nebola. V decembri ho polícia vykázala z obydlia. Poškodená si
vtedy našla druhý byt niekde na Ľadovni.

Súd sa oboznámil aj s pripojenými listinnými dôkazmi. Z týchto zistil nasledovné skutočnosti.
Trestné oznámenie v danej veci podávala C. M. dňa 20.12.2016 o 19.00 hod. na OO PZ Martin -
východ. V ňom incident popísala zhodne ako i následne vo svojich výpovediach v prípravnom konaní.
Obžalovanývovýpovedivpostavenízadržanéhopodozrivéhoporiadnomzákonnompoučenípriznal,že

mal podozrenie o podvádzaní ho poškodenou, priznal hádky a problémy s ich vzťahom, kde sa neustále
hádali a vzájomne si i nadávali. Priznal tiež fyzický kontakt s poškodenou chytením ju za ústa, lebo na
neho kričala. Chytil ju vtedy za sánku. Nebol to podľa neho žiadny útok. Nikdy nič neurobil, poškodená
toto robí účelovo, aby sa ho zbavila, lebo s ním už nechce žiť.
Súd sa oboznámil i s lekárskymi správami poškodenej a taktiež s úradnými záznamami vyhotovenými
príslušníkmi PZ.

Obžalovaný bol dňa 20.12.2016 na základe rozhodnutia policajného orgánu na 10 dní vykázaný zo
spoločného obydlia.
Po skutku bola vykonaná skúška u obžalovaného s negatívnym výsledkom.
Pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania obžalovaný vyhlásil, že mu bol poskytnutý primeraný a
dostačujúci čas, nesúhlasil s podaním obžaloby prokurátorom, keďže on nič neurobil, priznal len hádky

a nadávky, ale fyzické napadnutie ani vyhrážky zabitím nie. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
V písomnom návrhu na vykonanie dôkazov zaslanom súdu obžalovaným na základe výzvy súdu podľa §
240 ods. 3, ods. 4 Tr. por. žiadal obžalovaný psychiatrické vyšetrenie C. M. a výsluch viacerých svedkov
- susedov bývajúcich v predmetnom bytovom dome.
Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn.

3T/58/2005 zo dňa 08.07.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/59/2008 zo
dňa 01.10.2008 uznaný vinným z trestného činu podľa § 197a ods. 1, § 8 ods. 1, § 221 ods. 1 Tr. zák. č.
140/1961, odsúdený na peňažný trest vo výmere 5 000 Sk a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1
mesiac. Podľa lustrácie STA voči nemu nie je vedené žiadne iné trestné konanie na súdoch Slovenskej
republiky.

Súd sa so súhlasom obžalovaného a prokurátora oboznámil s odborným vyjadrením P.. U.. I. O., P..
č. 12/2017 k zraneniam poškodenej, kde ku tým po skutku zo dňa 12.11.2016 znalec uviedol,
že nemal relevantné medicínske údaje v čase bezprostredne po jeho spáchaní. Poškodená sa na
vyšetrenie dostavila po dvoch dňoch od vyšetrovaného skutku a odmietla vyšetrenie u špecialistu.

Neuviedla nejaké subjektívne ťažkosti. Lekárka v oblasti pravej strany krku poškodenej zistila krvnú
podliatinu (hematóm). Táto mohla veľmi dobre vzniknúť následkom prítlaku palca pravej ruky útočníka
na mäkké štruktúry krku poškodenej, pričom intenzita prípadného úchopu bola veľmi nízka. Na
protiľahlej strane sa nevytvorili charakteristické oválne krvné podliatiny ako odtlačky prstov pravej
ruky útočníka. Zranenia, ktoré poškodená utrpela, jej nebránili v obvyklom spôsobe života, ani ju v

ňom neobmedzovali, nevyžadovali si ani práceneschopnosť, išlo tu skôr o dočasný kozmetický defekt.
Bodové hodnotenie bolestného u tohto poranenia nebolo možné stanoviť. Čo sa týka skutku zo dňa
20.12.2016, znalec mal k dispozícii dve samostatné lekárske správy z vyšetrení v nemocnici na úrazovej
ambulanciianaORLambulancii.Tamsapoškodenádostavilapribližnepodvoch hodináchodspáchania
skutku a záverované u nej boli obojstranné pomliaždenie hrudníka a pravdepodobné pomliaždenie

hrtana. S takýmto diagnostickým záverom - teda pravdepodobným pomliaždením hrtana - sa znalec
nestotožnil, pretože u poškodenej bol konštatovaný prakticky normálny anatomický funkčný nález v
hrtane. Obojstranné pomliaždenie hrudníka mohlo vzniknúť pádom, prípadne odhodením poškodenej
na tvrdú podložku, taktiež údermi rukami resp. prikľaknutím hrudníka poškodenej kolenom inej osoby.
Intenzita vonkajšieho násilia bola taktiež veľmi nízka. Pri väčšej intenzite by vznikli u poškodenej krvné

výrony (hematómy) - tieto však popísané v lekárskych správach neboli - mohlo by tiež dôjsť k nalomeniu
resp. úplnému zlomeniu hrudnej kosti resp. niektorých rebier - toto však RTG vyšetrenie taktiež vylúčilo.
Sťažené dýchacie pohyby hrudníka poškodená poprela. Zranenia nebránili poškodenej v obvyklom
spôsobe života nejakým závažnejším spôsobom, ani ju neobmedzovali. Z medicínskeho hľadiska ide o
úraz hrudníka ľahký, ktorý nezanechá nijaké trvalé následky, vyžaduje si PN maximálne do 7 dní. Táto

doba je totožná aj s dobou liečenia. K zraneniu, teda ľahkému pomliaždeniu hrudnej steny poškodenej,
mohlo v podstate dôjsť takým spôsobom, ako to ona sama uviedla. Za pomliaždenie hrudnej steny v
bodovom ohodnotení znalec priznal 10 bodov, čo predstavuje 177 eur.V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané.

V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutkov
uvedených v obžalobe, keď sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu, taký čin spáchal na chránenej osobe - osobe blízkej. Tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.

Hoci obžalovaný od počiatku trestného konania spáchanie žalovaného trestného činu v podstate
popieral, je usvedčovaný najmä výpoveďou samotnej poškodenej a nepriamo tiež výpoveďami svedkyne
L.G. O., príslušníkov PZ L. O. a U.. E. Z., tiež závermi odborného vyjadrenia znalca z odboru
zdravotníctvo a medicína. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by si mala poškodená vymyslieť obvinenia
voči obžalovanému, tohto krivo obviniť, navyše keď bola ako svedkyňa riadne poučená orgánmi činnými

v trestnom konaní o povinnosti hovoriť pravdu a tiež o prípadných trestnoprávnych následkoch, ak by tak
neurobila.Obžalovanýmalmožnosťzúčastniťsanajejvýsluchu,klásťjejotázky,dokoncabolavykonaná
v prípravnom konaní konfrontácia medzi nimi - pri tej každý zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniachohľadomvyšetrovanýchskutkov.Otom,žepoškodenámalaskutočnezobžalovanéhostrach,
svedčí aj jej následné správanie sa v čase vykázania obžalovaného zo spoločného obydlia, keď opustila

ajsdcéroudomácnosť,kdežilasobžalovaným,hocitopodľajejvyjadrenídovtedynechcelaurobiťpráve
kvôli ich maloletej dcére, ktorá tam mala svoje zázemie a bola zvyknutá žiť. Následne poškodená ani
spolužitie s obžalovaným viac neobnovila. Obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní sa zjavne
snažil racionalizovať svoje konanie v záujme vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vo viacerých
skutočnostiachsivosvojichvýpovediachprotirečil,keďrozporyvzniklinapríkladvjehotvrdeníoúdajnom

nežiarlení na poškodenú na hlavnom pojednávaní, hoci to sám v prípravnom konaní priznal, rovnako
tak pri tvrdení o absencii útokov na poškodenú, protirečil si tiež v tom, že komunikoval s doktorkou
U.. D. ohľadom poškodenej zdravotného stavu, v inej časti však uvádzal, že keď sa s ňou chcel
o tejto tému rozprávať, odmietla to z dôvodu lekárskeho tajomstva, ktorým je viazaná. Obžalovaný
rozpory nijakým spôsobom zrozumiteľne nevysvetlil. O klamstve obžalovaného v tom, že nikdy fyzicky

neublížil poškodenej, svedčí i odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo, keďže z jeho záverov
je zrejmé, že fyzický útok voči poškodenej, hoci slabej intenzity, sa objektívne udial. Že sa poškodená
obžalovaného bála potvrdila i svedkyňa O., táto svedkyňa tiež potvrdila prítomné známky zranenia na
poškodenej, keď ju po jednom z útokov obžalovaného navštívila. Utrpené zranenia poškodenou sú
pritom tiež objektívne preukázané najmä záznamami z lekárskych ošetrení. Súdu sa ako pochybné javilo

to, že obžalovaný o údajnom náleze tabletiek a zneužívaní medikamentov poškodenou, začal hovoriť až
na hlavnom pojednávaní, pričom v celom dovtedajšom konaní o týchto okolnostiach a skutočnostiach
nebola uvedená jediná zmienka. Pokiaľ obžalovaný predložil súdu údajne v smetiach nájdenú krabičku
spolu s príbalovým letákom od lieku Haloperidol, táto nepochybne nevyzerala, že by mala byť vytiahnutá
zo spodku koša na smeti, bola čistá a nepokrčená. Pri zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré

potvrdzujú vznik zranení a jeho mechanizmus v súlade s tým, ako uviedla vo svojej výpovedi poškodená,
zistená dôkazná situácia skôr nasvedčuje pravdivosti výpovede poškodenej, nie obžalovaného. Na
tomto mieste súd konštatuje i to, že obžalovaný mal už v minulosti obdobný problém so zákonom,
keď bol odsúdený pre druhovo rovnakú trestnú činnosť ako je stíhaný i aktuálne, pričom aj vo vzťahu
k tomuto odsúdeniu sa bránil tvrdeniami o zlom psychickom stave poškodenej, pričom on mal byť len

nespravodlivo odsúdený.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin
je bezpečné zistenie, či konanie nesie všetky formálne znaky prečinu a tiež či ide o prečin aj v intenciách

§ 10 ods. 2 Tr. zák. Súd sa teda zaoberal i otázkou tzv. materiálneho korektívu, keďže podľa § 10 ods. 2
Tr. zák. by nešlo o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa by bola jeho závažnosť nepatrná. V danom prípade
už má obžalovaný v odpise registra trestov záznam pre nesporne rovnakú trestnú činnosť, ani sankciaza ňu uložená v minulosti vo forme peňažného trestu nemala potrebný individuálny preventívny účinok.
Trestnej činnosti sa navyše dopustil vo vzťahu k blízkej osobe, s ktorou žil niekoľko rokov v spoločnej
domácnosti, matke svojho dieťaťa, navyše nielen vo forme verbálnej, ale i s fyzickým atakom voči nej,

ktorého následkom bolo aj poškodenie jej zdravia. Obžalovaný je pritom podľa vlastných vyjadrení na
hlavnom pojednávaní aktívnym športovcom, možno teda u neho predpokladať nadštandardné fyzické
vybavenie v porovnaní so samotnou poškodenou. Súd teda pri zohľadnení vyššie uvedeného mal za
to, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky žalovaného prečinu.

Pokiaľ obžalovaný navrhol vyšetriť duševný stav poškodenej pribratím znalca z odboru psychiatrie,
súd takýto návrh podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol s poukazom najmä na to, že nezistil v konaní
žiadne okolnosti spochybňujúce u poškodenej schopnosť správne vnímať alebo o skutku vypovedať,
spochybňovanie jej psychického zdravia obžalovaným po skončení prípravného konania sa javí aj
s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti skôr ako jeho účelové správanie. Súd zamietol tiež
návrh vykonať osobný výsluch svedkyne - poškodenej M. či ošetrujúcej lekárky U.. D., a to najmä z

dôvodu, že skutkový stav bol bez pochybností v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie súdu zistený
inými vykonanými dôkazmi tak, že o ňom nie sú žiadne dôvodné pochybnosti a okolnosti, ktoré mali byť
zistené týmito ďalšími navrhnutými dôkazmi sú teda pre jeho rozhodnutie nepodstatné.

Trestný zákon v ustanoveniach o trestnom činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák.

ochraňuje jednotlivca pred niektorými závažným vyhrážkami.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že trestný čin podľa § 360 Tr. zák. je
ohrozovacím deliktom, preto nie je potrebné k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu,
aby vyhrážky páchateľ skutočne aj realizoval. V takom prípade by išlo už o iný druh trestnej činnosti.

Vyhrážanie musí byť spôsobilé vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu, t.j. vyšší stupeň tiesnivého
pocitu z toho, čím sa mu vyhráža. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, stačí možnosť vzniku takejto
obavy. Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu treba brať do
úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými a
povahovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomný vzťah, ako sa správa páchateľ pri vyhrážaní, či

mal v rukách nejaké predmety (zbrane), a pod. ( R 38/1971).
Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, v danom prípade šlo o úmysel priamy, keď
obžalovaný konal s cieľom vyvolať u poškodenej obavy.
S prihliadnutím na fyzické dispozície obžalovaného v porovnaní s poškodenou ako ženou, jeho

agresívny prejav pri vyhrážkach, ako i opakované konflikty v ich domácnosti, možno považovať vyhrážky
obžalovaného voči poškodenej za plne spôsobilé vzbudiť v nej oprávnenú obavu o svoj život a zdravie.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu obžalovaného riadil
zákonom stanovenými zásadami. Jeho cieľom bolo zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných
činov. Trest mal zároveň vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri ukladaní trestu a rozhodovaní o jeho druhu a výmere zohľadnil pomer a mieru poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale ani priťažujúcu okolnosť.
Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal teda trest vo forme odňatia slobody v
základnej výmere určenej zákonom, teda vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom určenej sadzby, jeho výkon odložil
na skúšobnú dobu 2 roky, teda tiež pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby ( 1 až 5 rokov). Pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil aj to, že závažnosť konania obžalovaného (najmä s
prihliadnutím na jeho následky) nebola nejako obzvlášť vysoká a incident bol už akýmsi vyvrcholením
nefunkčného partnerského vzťahu obžalovaného a poškodenej. Obžalovaný mal možnosť tieto nezhody
riešiť iným spôsobom, nakoniec sa však uchýlil k protiprávnemu konaniu, a preto súd takéto jeho konanie
musel odsúdiť a potrestať. Uložený trest súd považoval za dostačujúci na splnenie jeho účelu

tak, ako ho má na mysli Trestný zákon, teda tak na prevýchovu samotného páchateľa, ako i
na splnenie jeho individuálnej i generálnej preventívnej funkcie.Čo sa týka poškodenou uplatneného nároku na náhradu škody, keďže tento bol uplatnený riadne a včas,
s poukazom na závery podaného odborného vyjadrenia, súd poškodenej v rámci adhézneho konania
náhraduškodypriznalaobžalovanéhozaviazalkplneniuvovýške177eur(ztitulubolestnéhoasťaženia

spoločenského uplatnenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu

podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.