Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/218/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202456
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8215202456.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej 1/: E. H.Á., J..:
XX.XX.XXXX, G. G. Y. XXX/XX a žalovanému 2/: S.. N. H., J..: XX.XX.XXXX, G. G., Y. XX, o zaplatenie
20.027,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 12.827,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 01.04.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.04.2015 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia
sumy 20.027,65 Eur spolu s úrokom za úver vo výške 6,49% ročne z 18.473,64 Eur od 01.04.2015 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z 19.321,50 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2342546 7 07 uzavretej medzi
ním a žalovanou 1/, bola uzavretá zmluva o medziúvere č. 2342546 4 08 a stavebnom - spotrebiteľskom
úvere 2342546 7 07 zo dňa 30.07.2010, na základe ktorej žalobca žalovanej 1/ poskytol mimoriadny
medziúver vo výške 20.000 Eur. Žalovaná 1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,17 Eur a do
pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32
Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná 1/ zaviazala splácať stavebný

úver vrátane úrokov vo výške 4,7% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 140,17 Eur.
Žalovaný 2/ ručením prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaná 1/.
Žalovaná 1/ porušila zmluvné povinnosti úver splácať riadne a včas. Listom zo dňa 06.10.2014 žalobca
odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú 1/ na splnenie dlhu v 7 - dňovej lehote. Žalovaná 1/
peňažné prostriedky nevrátila. O odstúpení od zmluvy bolo upovedomený aj žalovaný 2/. Dlžná suma
ku dňu odstúpenia od zmluvy pozostávala z istiny 18.473,64 Eur, z nezaplatených úrokov za úver
a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy celkom vo výške 829,87 Eur. eur. Tiež

argumentoval, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka ani ručiteľa zaplatiť pohľadávku s
príslušenstvom (čl. VII bod 5 zmluvy). Nezaniká ani právo na zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia
celej pohľadávky (čl. VII bod 6 zmluvy). Poukázal tiež na čl. VII bod 5 a 6 Zmluvy. Preto úver sa naďalej
úročí dohodnutým úrokom vo výške 5,89 %. Účinky odstúpenia nastali dňom doručenia žalovanej 1/.3. Žalovanej 1/ bola žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené dňa 17.08.2016. vyjadrila sa dňa
01.08.2017 v písomnom podaní, kde uviedla, že je zamestnaná a dlh je schopná splácať v splátkach po

100 Eur mesačne. Má vážne finančné problémy. Žalovanému 2/ boli žaloba, prílohy i procesné poučenie
doručené dňa 13.08.2016, k týmto sa nijako nevyjadril.

4. Súd nariadil pojednávanie na 07.08.2017, pričom sa ho nezúčastnila žiadna zo strán. Súd vec preto
v súlade s § 180 C.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere z 26.07.2010
(čl. 2), odstúpením od zmluvy z 06.10.2014 vrátane doručeniek od žalovaných (čl. 7), Všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (znenie január 2008) (čl. 11), výpisom z účtu
odstúpeného medziúveru (čl. 18), písomným vyjadrením žalobcu z 02.09.2015 (čl. 27), špecifikáciou
žalovanej sumy z 14.11.2016 (čl. 48), písomnými podaniami žalobcu z 07.07.2017 a 28.07.2017 (čl. 66,

77), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

6. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2342546 7 07, bola uzavretá zmluva o medziúvere
č. 2342546 4 08 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere 2342546 7 07 zo dňa 30.07.2010, na
základe ktorej žalobca žalovanej 1/ poskytol mimoriadny medziúver vo výške 20.000 Eur. Žalovaná

1/ sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 108,17 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 32 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa žalovaná 1/ zaviazala splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7%
ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 140,17 Eur. Konečná splatnosť medziúveru bola

dohodnutá do 31.10.2033. Žalovaný 2/ ručením prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju
neuspokojí žalovaná 1/, tzv. ručiteľský záväzok. Žalovaná 1/ porušila zmluvné povinnosti úver splácať
riadne a včas. Listom zo dňa 06.10.2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú 1/ na
splnenie dlhu v 7 - dňovej lehote. Žalovaná 1/ peňažné prostriedky nevrátila. O odstúpení od zmluvy bolo
upovedomený aj žalovaný 2/. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy pozostávala z istiny 18.473,64

Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia od zmluvy celkom
vo výške 829,87 Eur.

7. Nakoľko záväzok vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nebol
žalovanou 1/ splácaný riadne a včas, aj napriek dodatočne poskytnutej lehote, žalobca v zmysle čl. VI a

VII úverovej zmluvy od Zmluvy odstúpil podaním zo dňa 06.10.2014 a zároveň žiadal o okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 19.303,51 Eur. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej 1/
doručené dňa 09.10.2014 a žalovanému 2/ dňom 22.10.2014.

8. Z predložených výpisov z účtu z odstúpeného medziúveru vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola

v sume 19.867,40 Eur (4 čiastkové výplaty medziúveru, čl. 18).

9. Podľa potvrdenia žalobcu tento od žalovaných obdržal vklady celkom v sume 7.039,87 Eur (z toho
1.952,34 Eur v prospech účtu stavebného sporenia a 5.087,53 Eur v prospech účtu medziúveru).

10. Súd na pojednávaní dňa 11.07.2017 vyjadril právny názor na vec, a to že právny vzťah medzi
stranami posúdil ako nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca od zmluvy odstúpil k 09.10.2014, čím došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Podľa § 457 Občianskeho zákonníka sú si strany potom povinné vydať všetko,
čo podľa zmluvy dostali. Oprávnenie posudzovať predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vyplýva

zo zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Žalobca v podaní súdu doručenom dňa 28.07.2017 s uvedeným nesúhlasil. Uviedol, že zmluva
bola medzi stranami uzavretá dňa 30.07.2010. Prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka bola v
spotrebiteľských vzťahoch zavedená až novelou účinnou od 01.04.2015. Ďalej argumentoval, že zo

žiadneho dovtedy platného právneho predpisu nevyplýva prednostná aplikácia Občianskeho zákonníka.
Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo z
kogentného ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Nejde o zmluvnú podmienku
alebo dojednanie podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Ohľadom účinkov odstúpeniauviedol, že podľa čl. VII. bod 5. Zmluvy si strany dohodli, že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok
dlžníka prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. Tiež poukázal na
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri odstúpení od zmluvy o úvere je veriteľ

oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

12. Podľa § 497 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

15. Súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného
zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych

predpisov, ktorými sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany
v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje
prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava
je systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný
charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah

je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis, ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a
rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah aplikovať aj kogentné ustanovenia
špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon (102/2014
Z.z.) neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu, a preto je ho
potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Od 1.4.2015 je účinné zákonné

ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje
žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015.
Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozsudku z 21. apríla 2015, sp.zn.: 3 MCdo 14/2014.

16. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto súd posudzoval

platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade s týmto zákonnom, nakoľko tento má povahu
špeciálneho právneho predpisu aj k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako
samostatný zmluvný typ, ako tzv. absolútny obchod.

17. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu úver,

ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti.

18. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 53 ods. 1 - 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

22. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

26. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci

ho na to veriteľ písomne vyzval.

27. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

28. Podľa článku III. bod 2. zmluvy o úvere písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že je úver
zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

29. Podľa záverečných ustanovení zmluvy o úvere ručiteľ prehlasuje, že na seba berie voči veriteľovi

povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade žalobca

žiadal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, teda v nižšej výške.

32. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu vzhľadom na povahu strán zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď
žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených všeobecnýchpodmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana nemali možnosť obsah zmluvy ovplyvniť
(čl. III všeobecných podmienok - tlačivá vydaných sporiteľňou) ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú
sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku a v tomto prípade

aj zákona č. 310/1992 Zb. (čo do náležitostí), všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho
poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá
vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na

zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava
nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a
zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

33. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, teraz zákon č. 250/2007 Z.z., v tomto

prípade účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Súd preto aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania, odstúpenia, ručenia. Ako to vyplýva z
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä

nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný (t.j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Preto je súd názoru, že je potrebné
považovať záväzkovoprávny vzťah vzniknutý medzi stranami za občianskoprávny vzťah, nie vzťah
obchodnoprávny.

34. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obsahoval ich ale Občiansky zákonník, ktorý aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako lex specialis. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú

zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú), je treba aplikovať zákonné
ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Súd v tomto názore aj znenie § 3 ods. 3
zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 - 54 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

36. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka

zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

37. Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania
úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru.

38. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovomprávnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn.: 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu

(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch,
medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka,
ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v
Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody
a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel

vládynemajúodkazovépoznámkynormatívnupovahu,uvedenýodkazzákonodarcunázoryoabsolútnej
prednosti právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

39. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

40. Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

41. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

42. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskeho
zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

43. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

44. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

45. Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII.

tejto zmluvy.

46. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

47. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.48. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plnení

už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

49. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa

tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

50. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného

obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

51. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanej 1/ bol poskytnutý úver v sume 19.867,40 Eur,
pričom žalovaná 1/ do odstúpenia od zmluvy zaplatila sumu celkom 7.039,87 Eur, po odstúpení už
nič nezaplatila. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia, ktorého správnosť potvrdil

žalobca. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní
majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 12.827,53 Eur (19.867,40 - 7.039,87), preto súd
zaviazal žalovaných na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

52. Žalovanému 2/ povinnosť plniť spolu so žalovanou 1/ vyplýva z prevzatia ručiteľského záväzku.

53. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania dňom nasledujúcim po dni,
ktorý im žalobca v odstúpení od zmluvy poskytol, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v
súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a tak, ako to
požadoval žalobca, vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným

v odstúpení od zmluvy, t.j. od 01.04.2015.

54. Súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote
stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá C.s.p., t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže
na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol zákonný dôvod

vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sú v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy viac ako 2 roky, a tak
by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej
ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 C.s.p. Uvedené však žalovaným nebráni, aby sa v prípade,
že by prisúdenú sumu chceli splácať v splátkach, obrátili s takouto žiadosťou priamo na žalobcu. Súd
ešte poznamenáva, že žalovaný 2/ i napriek tomu, že žaloba mu bola doručená, bol v konaní nečinný.

Žalovaná 1/ v podaní doručenom dňa 01.08.2017 len oznámila, že je vo veľmi zlej finančnej situácii a dlh
nemôže splácať vyššou sumou ako 100 Eur mesačne. Pri sume cca 13.000 Eur by splatenie trvalo viac
ako 10 rokov (ročne 1.200 Eur), čo súd v žiadnom prípadne nemohol povoliť. Navyše žalovaná 1/ nijako
svoju nepriaznivú finančnú situáciu nepreukázala. Ako to vyplýva aj z listu žalobcu, ktorý žalovaná 1/
k svojmu podaniu priložila, do žiadosťou o splátky sa už obrátila na žalobcu, pričom tento ju vyzval na

preukázanie svojich majetkových pomerov. Tieto nepreukázala ani v konaní pred súdom.

55. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

56. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie sumy 20.027,65 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom
súdu bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 12.827,53 Eur s príslušenstvom. Žalobca bol
tak voči žalovaným pomerne úspešnejší a patrí mu právo na pomernú náhradu trov konania. Po tomto
prepočte súd ustálil pomer úspechu žalobcu v čistom na 28%.

57. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.