Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Milan Antal
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206109
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417206109.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: Y.. R. F., W..
XX.XX.XXXX, F. Q. Ž. XX, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: E. T., W.. XX.XX.XXXX, F. E.. Š. XXX/X, XXX XX
Ž. W. Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3,
965 01 Žiar nad Hronom, pracovisko: Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2017 domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu
a to že kúpna zmluva zo dňa 31.01.2017, na základe ktorej bol Okresným úradom Žiar nad Hronom,
katastrálny odbor povolený vklad v konaní
U.-XXX/XXXX-T.. XXX/XX, ktorej predmetom bol prevod bytu č.XXX, na X. poschodí v bytovom dome
súp. č. XXX, vo vchode X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Ž. W. Q., spolu s podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k
pozemku KN-„C“ parc. č. XXXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 vo veľkosti
XXXX/XXXXXX, uzavretej na strane žalovanej ako kupujúcou, je odporovateľný právny úkon voči
žalobcovi neúčinná. Zároveň navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa domáhal, aby súd
zakázal žalovanej nakladať s predmetným bytom spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuaspoluvlastníckympodielomkpozemkuatoscudziťpredmetnýbyt,vrátanevloženia
do majetku obchodnej spoločnosti, zriadiť k nemu vecné bremeno, záložné právo, právo nájmu alebo
užívacie právo a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je fyzickou osobou s trvalým pobytom v SR, ktorý eviduje voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 4 000,- €, ktorá vznikla z titulu bezdôvodného
obohatenia sa vylákaním finančných prostriedkov od Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 31 351
026 na ťarchu žalobcu ako dlžníka. Dlžník žalobcu v zmysle vyššie uvedeného je Q. I., W.. XX.XX.XXXX,
ktorá podľa dohody so žalobcom ako preberateľom úveru od Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s.
obdržala finančné prostriedky, ktoré na istine predstavovali spolu sumu 15 000,- € (teda 3 úveru), ktoré
sa dlžníčka zaviazala žalobcovi vrátiť. Časť prostriedkov vo výške dokonca 4 000,- € získala dlžníčka na
úkor žalobcu bezdôvodne a ľsťou od uvedeného subjektu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom.
Dlžníčka bola vlastníkom bytu, do ktorého rekonštrukcie peňažné prostriedky použila a mala o tom
odovzdaťdokladystavebnejsporiteľniatiežsplácaťžalobcovidlhpo129,-€mesačne.Dlžníčkazaplatilaspolu sumu 3 807,32 €, avšak zostatok úveru je 20 378,14 €. Na omeškaných splátkach je dlžníčka
žalobcovi dlžná 1 419,- €. Celkovo je tak dlh v značnej výške a teda predstavuje nielen omeškané splátky
1 419,- €, ale aj sumu 4 000,- € ako bezdôvodné obohatenie a splátky, ktoré v sume 129,- € mesačne
je povinná dlžníkovi žalobcovi uhradiť. Žalovaná nadobudola nehnuteľnosti, byt na ul. E.. Š. XXX/X na
prvom X. poschodí v Ž. W. Q., ktorý Q. I. previedla na žalovanú. Tento právny úkon je podľa žalobcu
odporovateľným právnym úkonom za podmienok uvedených v ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka.
3. Uznesením č.k. 25C/10/2017-17 zo dňa 10.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.07.2017
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.03.2018 prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu uviedla, že dňa 31.01.2017 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi Q. I. ako
predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, ktorej predmetom bol byt č. XXX zapísaný na LV č. XXXX
k. ú. Ž. W. Q. bližšie špecifikovaný v kúpnej zmluve a to za kúpnu cenu 51 000,- €. Kúpnu zmluvu
vyhotovila realitná kancelária MB REAL pána Krátkeho, prevádzka Nám. Matice slovenskej 404/9, Žiar
nad Hronom, ktorá obdržala aj odmenu za sprostredkovanie. Uzavretiu zmluvy predchádzala situácia,
že spolu s priateľom R. R. bývali v podnájme v Ž. W. Q. spolu s dvomi mal.deťmi. Už dlhšiu dobu
plánovali kúpiť byt, preto za týmto účelom navštívili stránky na internete, pozerali si inzeráty, ponuky
vo výkladoch a pod. Boli aj v inej realitnej kancelárii, pričom ich oslovila nakoniec ponuka v realitnej
kancelárii pána Krátkeho. Išlo o tento X-izbový byt, ktorý si boli pozrieť, ktorý bol kompletne prerobený a
preto sa ho rozhodla kúpiť. Vôbec nevedela kto je pani I., túto vec neriešili v realitnej kancelárii. Keďže
v predchádzajúcej dobe dedila po neb. otcovi, byt kupovala bez poskytnutia úveru. Rozhodne nie je
bezdomovec, ako sa uvádza v žalobe. Bola síce trvale bytom Ž. W. Q., ale išlo len o to, že bývali v
podnájmeanešlotamprihlásiťtrvalýpobyt.KúpnacenabolazaplatenátakakojetouvedenévčlánkuIII.
kúpnej zmluvy, t.j. 2 000,- € sprostredkovateľovi, 500,- € bola ako záloha pred podpisom kúpnej zmluvy,
suma 40 168,- € bola prevedená prevodným príkazom z účtu žalovanej na účet uvedený v článku III. ods.
1 písm. c) na splatenie úveru predávajúcej a zrušenie záložného práva v prospech ČSOB a.s., Michalská
18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zvyšok kúpnej ceny vo výške 8 332,- € bolo uhradených na účet
predávajúcej. Žalovaná záverom chce zdôrazniť, že nevedela až do doručenia žaloby, že predávajúca
pani I. má nejaké finančné problémy, s ňou sa prakticky videla len raz pri podpise zmluvy. Pani I. jej
nikdy nepovedala o svojich finančných problémoch, preto považuje celú žalobu za bezpredmetnú.
5. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 súd stranám sporu oznámil predbežné právne posúdenie veci t.j. ,
že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie odporovateľnej žaloby, pretože nemal v
dobe podania žaloby oprávnenú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi.
6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že chce ozrejmiť, prečo takúto žalobu podali. Žalobca ako veriteľ
sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov dlžníčky Q.P. I. a to z dôvodu ako bolo uvedené v
článku I. žaloby v spojitosti s úverom vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. Nakoľko boli sporné
okolnosti aj ohľadom platnosti uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, žalobca sa obrátil na políciu s
trestným oznámením, ktoré však bolo odmietnuté, avšak dlžníčka uznala svoj záväzok voči žalobcovi
ako veriteľovi s tým, že finančné vyrovnanie uskutoční, keď sa jej zlepší situácia. V čase keď učinila
toto vyhlásenie dňa 14.12.2016 na polícii, bola na materskej dovolenke a tvrdila, že si snaží vybaviť
zamestnanie. Keďže k žiadnej ani čiastočnej úhrade pohľadávky nedošlo, dlžníčka previedla svoj byt
na žalovanú, žalobca mal za to, že tento úkon ukrátil ho v uspokojení jeho 4 000,- € pohľadávky.
Žalobcovi neboli známe platobné podmienky uvedené v kúpnej zmluve, nebolo isté, či reálne došlo k
vyplateniu nejakých finančných prostriedkov, pretože pokiaľ by neboli vyplatené finančné prostriedky
alebo by neboli uskutočnené v primeranej výške, jednalo by sa o odporovateľný právny úkon. Pokiaľ
kúpna cena bola vyplatená tak ako naznačuje podanie žalovanej, čo do spôsobu aj výšky, v takom
prípade si žalobca uvedomuje, že právny úkon predmetnej kúpnej zmluvy je perfektný a môže to mať
trestno-právny následok pre dlžníčku, ktorá z obdržanej kúpnej ceny nevyplatila ani časť dlhu.
7. Žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedla, že dňa 31.01.2017 bola
uzatvorená kúpna zmluva, ktorú uvádzal žalobca, pričom jej uzavretiu predchádzala skutočnosť, že
žalovaná spolu s priateľom a dvomi mal. deťmi si riešili bývanie. Dňa 12.01.2017 uzatvorili zmluvu
o rezervácii nehnuteľnosti s realitnou kanceláriou MB REAL - Ing. Miloš Krátky so sídlom Štefana
Moysesa 424/63, Žiar nad Hronom. Táto realitná kancelária mala v ponuke byt za kúpnu cenu 51 000,-€. Rezervačná záloha bola dohodnutá vo výške 2 500,- € a rezervačná lehota do 28.02.2017. Keďže po
prehliadke bytu, ktorá sa uskutočnila medzi záujemcami a sprostredkovateľom bez prítomnosti vlastníka
bytu, sa tento byt žalovanej páčil a preto došlo k uzavretiu zmluvy dňa 31.01.2017. Kúpna cena bola
vyplatená tak ako je to uvedené v článku III. zmluvy. Súdu žalovaná predložila platobné príkazy, zmluvu o
rezerváciiapokiaľbyboliakékoľvekpochybnostioskutočnomvyplatenípeňazí,žalovanámákdispozícii
výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že tieto platobné príkazy boli aj zrealizované.
8. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Ž. W. Q. mal súd zistené, že výlučným vlastníkom bytu č. XXX,
na X. poschodí, vchod X obytného domu súp. č. XXX postaveného na parc. CK-N č. XXXX/XX a
spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení obytného domu, vrátane pozemku parc. číslo
CK-N č. XXXX/XX v podiele XXXX/XXXXXX, je žalovaná.
9. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
10. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
11. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
12. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
13. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu o určenie, že právny úkon - kúpna zmluva uzatvorená
medzi jeho dlžníčkou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou, registrovaná pod U.-XXX/XXXX-
T..XXX/XX, je voči nemu právne neúčinná.
14. Súd preskúmal vec v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vykonaním
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ktorý je veriteľom predávajúcej nedisponuje voči nej
vymáhateľnou pohľadávkou priznanou súdnym rozhodnutím, a tým nie je splnený zákonný predpoklad
úspešnosti odporovacej žaloby, i keď žaloba bola uplatnená včas v zákonnej lehote. Vymáhateľnou
pohľadávkou veriteľa z hľadiska výkladu „Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie
možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia
(exekúciu)“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2791/1999, Rc/12/2003). Z tohto vyplýva, že rozhodujúcim
je, aby bola pohľadávka veriteľa vymáhateľná v čase rozhodovania súdu. Ako vyplýva aj z vyjadrenia
právneho zástupcu žalobcu, že predmetná pohľadávka žalobcu voči dlžníčke nebola doposiaľ priznaná
a ani nebola priznaná exekučným titulom a ani nebola doposiaľ uplatnená v inom konaní, ktoré doposiaľ
nebolo právoplatne skončené, preto takúto pohľadávku nemožno považovať za vymáhateľnú. Navyše je
spornéajsamotnéuznaniedlžníčkyvočižalobcoviurobenévovyjadreníztrestnéhokonaniavyplyvajúce
z kópie uznesenia OO PZ ZH zo dňa XX.XX.XXXX. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania oprávnenú vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi,
súd ďalej nezisťoval a ani neuviedol vo svojich dôvodoch rozsudku, či k odporovateľným právnym
úkonom vôbec došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, že žalobca
nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby, pretože pohľadávka veriteľa
nebola v čase podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu vymáhateľná t.j. nebola doposiaľ priznaná
súdom,aninebolapriznanáinýmexekučnýmtitulom,týmtosmeromsúdužďalšiedokazovanievzáujme
hospodárnosti konania ani nevykonal.
15. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol
o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom
odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.