Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sa/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200908.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci žalobcu VENERG, s.r.o., so
sídlom Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so
sídlom Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 16.05.2017,
v spojení s doplnením podania doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.07.2017, domáhal
v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, aby Krajský súd v Košiciach zakázal

Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie
obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad
Bodrogom, IČO: 45 282 897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: Sro a zároveň prikázal, aby žalovaný v lehote
14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013
ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že podáva správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej
správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv
žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok

2012 a 2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu
na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Citoval rozhodnutia Daňového
úradu Košice, ktorými prerušil daňovú z dôvodu podania žiadosti o MVI a uviedol, že k dnešnému dňu
správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj
keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane však
aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil

a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav
nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa.

3. Žalobca citoval § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku a mal za to, že vyššie uvedený iný zásah
orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového
poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené

zakladádôvodynajehozrušenieaukončeniedaňovejkontrolyzdôvodujejnezákonnosti,pretoželehotana pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola
kontrola prerušená a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole.

4. Žalobca ďalej poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci
v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti
cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný
daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná

príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c/ citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo
ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného dôvodu nie
je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku
prerušiť.

5. Žalobca konštatoval, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom

konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí
dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci
druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods.
1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu, a to vydaním rozhodnutia
v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej

kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2018 uviedol, že na základe oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. 9810401/5/1337707/2013/Baj zo dňa 09.04.2014 bola u daňového subjektu
VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, DIČ: 2022917578, IČ DPH:

SK 2022917578 (ďalej len „žalobca“) začatá dňa 17.04.2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013. Žalobca
v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie si uplatnil NO DPH vo výške 16 542,44 eur.
Hlavným predmetom podnikania v zdaňovacom období január 2013 bol nákup a predaj repkového oleja.
V súvislosti s preverovaním oprávnenosti nároku na odpočítanie dane vyšli najavo také skutočnosti,

ktoré spochybňujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

7. Žalovaný poukázal na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), ktorým určuje v ustanovení § 46 ods. 10 lehotu na vykonanie
daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac

jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje.
Ustanovenie § 46 ods.10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane
použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku.

8. Žalovaný citoval § 61 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že správca dane v zmysle ustanovenia § 61

ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013 rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo
dňa 14.01.2014 od 20.01.2014 do 25.11.2014.

9. Žalovaný poukázal na to, že správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej

medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU
na základe podaných žiadostí, ktoré citoval.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že boli na základe jeho žiadosti doručené odpovede zo dňa 03.06.2014,
03.12.2013, 24.04.2014 a posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014. Žalobcovi bolo dňa 05.12.2014

doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu oznámenie č. 9801401/5/5191004/2014/Baj zo
dňa 26.11.2014, že dňa 25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená od 20.01.2014.

11. Správca dane rozhodnutím č. 9810401/5/5259967/2014 zo dňa 01.12.2014 prerušil u žalobcu
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 z dôvodu, že je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu a z dôvodu výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za
rovnaké zdaňovacie obdobie u daňového subjektu na predchádzajúcom stupni. Daňová kontrola bola
prerušená odo dňa 09.12.2014 do obdŕžania podkladov pre správne určenie dane.12.Správcadanedaňovúkontroluprerušilajzdôvodu,žezačalokonanieoinejskutočnostirozhodujúcej
pre vydanie rozhodnutia. Hlavným dôvodom prerušenia kontroly je prebiehajúca daňová kontrola, ktorá

sa vykoná u dodávateľa žalobcu, u spoločnosti VENAS, a.s.. Spoločnosť VENAS, a.s. je v rozhodnom
zdaňovacom období aj odberateľom žalobcu. Uvedená spoločnosť je majetkovo a personálne prepojená
sožalobcomaobidvespoločnostivyužívajúspoločnépodnikateľsképriestory.Výsledokdaňovejkontroly
u spoločnosti VENAS, a.s. je dôležitý pre ďalšie úkony súvisiace s daňovou kontrolou u žalobcu a
budú mať priamy dopad na správne určenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu

VENERG, s.r.o..

13. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v čase výkonu kontroly spolupracoval s Krajským
riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície a dňa 14.07.2014 vydal všetky účtovné
doklady daňového subjektu predložené k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 - Poverenie, Výzva na

vydanie veci, Zápisnica o vydaní veci a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2014, k číslu
vyšetrovacieho spisu KRP-47/OEK-KE-2013.

14. Prerušenie predmetnej daňovej kontroly od 09.12.2014 - k dnešnému dňu trvá aj napriek tomu,
že správca dane obdŕžal odpoveď k žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Kontrola je naďalej

prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t.j.
správca dane vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za rovnaké zdaňovacie obdobie u
daňového subjektu VENAS, a.s..

15. Žalovaný konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností nevydal oznámenie, že pominuli

dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Žalovaný mal za to, že z jeho strany nedošlo k
porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko v zmysle § 61 ods. 5 cit. zákona, ak je daňové
konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

16. V písomnom vyjadrení žalovaný ďalej poukázal na to, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 začala dňa
17.04.2013, prerušená je druhýkrát od 09.12.2014. Žalovaný mal za to, že z jeho strany nebolo porušené
ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko vzhľadom na neplynutie lehôt počas prerušení
daňovej kontroly jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2013 neuplynula.

17. Žalovaný konštatoval, že Daňový poriadok v prípadoch, kedy nie je možné v konaní konať pre rôzne
prekážky, upravuje procesný inštitút prerušenia daňového konania. Zákon rozlišuje okolnosti, pre ktoré
správca dane je povinný obligatórne prerušiť daňové konanie a okolnosti, pre ktoré môže fakultatívne
prerušiť daňové konanie. Inštitút prerušenia daňového konania sa používa aj pri prerušení daňovej

kontroly na základe odkazu v ustanovení § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. Správca dane môže prerušiť
daňové konanie, resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti dôležitej pre vydanie
rozhodnutia.

18. Žalovaný poukázal na to, že prerušenie daňového konania, resp. daňovej kontroly znamená, že
správca dane voči daňovému subjektu nevykonáva úkony, t.j. nevykonáva dokazovanie a preverovanie
sám, ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu prílohu,
Stanovisko k prerušeniu kontroly č. 1400205/1/160398/2014 zo dňa 27.03.2014, vydané Finančným
riaditeľstvom SR, Odbor daňovej a colnej metodiky, Oddelenie metodiky daňového procesu, ktoré aj

citoval.

19. Žalovaný k doplneniu podania zo dňa 17.07.2017 uviedol, že podanie žalobcu je nejednoznačné a
zmätočné. Výpočet rozhodnutí uvedených v žalobe 1Sa/21/2017 nie je možné paušalizovať zdaňovacím
obdobím roku 2012 a 2013, nakoľko žalobca je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty a daňové

kontroly sa vykonávajú za rôzne zdaňovacie obdobia a rôznymi kontrolnými skupinami. Na podporu
uvedeného žalovaný dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa
25.09.2017, ktorým Krajský súd v Košiciach vylúčil rozhodnutia uvedené v správnej žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy na samostatné konania.20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že správca dane pri daňovej kontrole na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie

január 2013 postupoval v súlade so zákonom, nie je nečinný a v predmetnej veci rozhodne po obdŕžaní
a vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote.

21. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na ustanovenie § 256 Správneho súdneho poriadku, podľa
ktoréhožalobaprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávymusíbyťpodanávlehotedvochmesiacovodo

dňa,keďsaosobadotknutáinýmzásahomorgánuverejnejsprávyoňomdozvedela,najneskôrdodvoch
rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný
uviedol, že rozhodnutie č. 9810401/ 5/5259967/2014 zo dňa 01.12.2014 bolo splnomocnenému
zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.12.2014, pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy
bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.05.2017, t.j. po zákonom určenej lehote. Podľa
ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne

žalobu, ak bola podaná oneskorene.

22. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby správnu žalobu
žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá súvisí s prerušením daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie

január 2013 na základe rozhodnutia č. 9810401/5/ 5259967/2014 zo dňa 01.12.2014 odmietol, z dôvodu
jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku. Zároveň nežiadal, aby
Krajský súd v Košiciach v predmetnej veci nariadil pojednávanie.

23. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.02.2018

uviedol, že s tvrdeniami uvádzanými žalovaným v predmetnom stanovisku sa žalobca nestotožňuje,
pričom má naďalej za to, že žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v
predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgán verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po
pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Vzhľadom k uvedenému žalobca aj naďalej
v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvádzaných.

24. Správny súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa
ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu,
vyjadreniami žalovaného a žalobcu, ako aj obsahom administratívneho spisu žalovaného, bez
nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 Správneho súdneho poriadku (ďalej

len „SSP“), dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným

zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej

správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

26.Vyššieuvedenéacitovanéprvédvezákonnéustanoveniasúdefiníciouinéhozásahuorgánuverejnej

správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.

27. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP, možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha
preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktiviteverejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná
správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

28.Vzmysleust.§252ods.1SSP,jepreposkytnutiesúdnejochranyprednezákonnýmzásahomorgánu
verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti
nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo
dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.

29. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov
alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti.
Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu,
vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti
nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

30. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym
verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda
o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

31. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods.
1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej
správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti
iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená

verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

32. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych
prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho
prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve

nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace
stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní
upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný
konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí

orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme
nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

33. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, žalovaný ako správca dane na
základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/1337707/2013/Baj zo dňa 09.04.2013

začal u žalobcu dňa 17.04.2013 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013. Žalobca v daňovom
priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 16 542,44 eur.
Žalovaný v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013

rozhodnutím č. 9810401/5/ 142959/2014 zo dňa 14.01.2014 od 20.01.2014 do 25.11.2014, a to z
dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia
Rady č. 904/2010/EU na základe podaných žiadostí č. 9810401/5/3568303/13 zo dňa 31.07.2013,
č. 9810401/5/3568175/13 zo dňa 31.07.2013, č. 9810401/5/ 3568051/13 zo dňa 01.08.2013 a č.
9810401/5/3567893/13 zo dňa 31.07.2013. Na základe podaných žiadostí boli žalovanému doručené

odpovede zo dňa 03.06.2014, 03.12.2013, 24.04.2014 a posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014.
Žalobcovi bolo dňa 05.12.2014 doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu oznámenie č.
9801401/5/5191004/ 2014/Baj zo dňa 26.11.2014, že dňa 25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré
bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od 20.01.2014. Rozhodnutím správcu dane č.

9810401/5/5259967/2014 zo dňa 01.02.2014 bola kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti prerušená od 09.12.2014 do obdŕžania podkladov pre správne
určenie dane. V citovanom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly žalovaný uviedol, že požiadal o
výmenu informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnejspolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH žiadosťou č.: 9810401/5/5237141/14 zo dňa 01.12.2014.
Toho času zároveň prebieha daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu VENAS,
a.s., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 36 206 270. Zistené informácie môžu mať vplyv

na vydanie rozhodnutia v konaní správcu dane. Na základe uvedenej skutočnosti správca dane nevydal
oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

34.Podľaust.§46ods.10Daňovéhoporiadku,lehotanavykonaniedaňovejkontrolyjenajviacjedenrok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať

informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane

písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

35. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami uvedenými

v bode 34 tohto uznesenia, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych
práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa
ust. § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku
po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10
Daňového poriadku.

36. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu
v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov
(žalobca v podanej žalobe neuviedol, kedy presne pominuli dôvody), pre ktoré bola daňová kontrola

prerušená, podľa právneho názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom
zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti
subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho
pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy.

37. Preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 Správneho súdneho
poriadku, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal

v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

39. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu
konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho

rozsudku, správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
V tomto smere správny súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/21/2017
zo dňa 19. januára 2018.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.