Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118205164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd H., sudkyňou M.. D. Z., v právnej veci navrhovateľa: O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H.,
R. XXXX/XX, proti osobe povinnej na výživné v 1. rade (matka): Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H., R. XX, t. č. bytom R. Z., C. XXX, a v 2. rade (otec): W. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., M.
XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný platiť výživné v 1. rade (matka) je p o v i n n ý platiť výživné v prospech oprávneného

na výživné (navrhovateľa) vo výške 40 Eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám oprávneného na výživné, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Povinný platiť výživné v 2. rade (otec) je p o v i n n ý platiť výživné v prospech oprávneného
na výživné (navrhovateľa) vo výške 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám oprávneného na výživné, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh oprávneného na určenie výživného z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 18. 04. 2011,
v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a otcovi.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 15. 06. 2018, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 18. 06. 2018, sa navrhvateľ
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 180 Eur
mesačne a otcovi vo výške 250 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred a nahradiť
trovy konania.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je plnoletým synom povinných platiť výživné, je študentom
2. ročníka Z., U. 8, H.. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. XXNc/XXX/XXXX zo dňa 05. 06.

2002, bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky S. S.. Rodičia sa o neho nezaujímajú,
matka výživné riadne neplatí, otec výživné platil riadne, ale teraz mu povedal, že už mu ho nebude platiť.
Študuje v odbore cukrár. Náklady na učebné a školské potreby sa mu neustále zvyšujú. Jeho stará
matka mu i naďalej poskytuje riadnu starostlivosť a hradí mu všetky náklady súvisiace s jeho školskými
povinnosťami a aktivitami. Nakoľko už dosiahol plnoletosť, ale stále študuje a nemá vlastný príjem, je
nútený podať si návrh na výživu od rodičov. Jeho zdravotný stav tiež nie je dobrý, musí pravidelne užívať

lieky, s čím má tiež zvýšené náklady.3. Povinný platiť výživné v 1. rade - matka sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa nevyjadrila,
na výzvu súdu nepreukázala osobné, majetkové ani zárobkové pomery, nepreukázala svoj príjem ani
svoje výdavky.

4. Povinný platiť výživné v 2. rade - otec k návrhu navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že súhlasí, aby
mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200 Eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa a listinnými dôkazmi

obsiahnutými v spise, najmä lustráciami povinného platiť výživné v 1. rade (matky) a povinného platiť
výživné v 2. rade (otec) v sociálnej poisťovni, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava
zo dňa 20. 06. 2018, oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 22. 06. 2018, prehľadom
mesačných výdavkov navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy, správou psychiatrickej ambulancie,
daňovým priznaním k dani z z príjmov fyzickej osoby povinného platiť výživné v 2. rade (otca) za rok
2017, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Trnava, sp. zn. XXNc/XXX/XXXX, sp. zn. XXP/

XX/XXXX, sp. zn. XXP/X/XXXX, sp. zn. XXP/XX/XXXX, a tiež výsluchom účastníkov, keď pojednával v
neprítomnosti povinného platiť výživné v 1. rade (matky), ktorý mal predvolanie riadne doručené, svoju
neprítomnosťneospravedlnil,pričomzvykonanéhodokazovaniasúdzistilnasledovnýskutkovýaprávny
stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. XXNc/XXX/XXXX-XX zo dňa 50. 06. 2002, právoplatným
dňa 16. 07. 2002, bol navrhovateľ (v tom čase maloletý) zverený do výchovy starej matke S. S., ktorá
bola oprávnená a povinná zabezpečovať riadnu výchovu a výživu maloletého dieťaťa a v bežných
veciach riadiť jeho správanie a za neho konať a vystupovať. P. bola uložená povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou X,XX I. (XXX,- Sk) mesačne a matke sumou X,XX I. (XXX,- Sk) mesačne, s

účinnosťou od XX. XX. XXXX, splatných k rukám starej matky vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca
vopred. Z. zároveň určil, že otec nemá nedoplatok na výživnom a matke povolil nedoplatok na zročnom
výživnom za čas od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX spolu v sume XX,XX Eur (2.400,- Sk) splácať v
13,28 Eur (400,- Sk) mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným k rukám starej matky
pod stratou výhody splátok.

7. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 28. 05. 2004, právoplatným dňa
15. 07. 2004, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 05. 09. 2002,
v časti týkajúcej sa výživného tak, že uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého Mareka, nar. 15. 10.
1999, výživné v sume 16,60 Eur (500,- Sk) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej

matky dieťaťa, počnúc dňom 01. 06. 2003. Súčasne bol otec zaviazaný k povinnosti zaplatiť zročné
výživné na maloletého za obdobie od 01. 06. 2003 do 31. 05. 2004 v sume 119,50 Eur (3.600,- Sk)
v pravidelných mesačných splátkach po 6,64 Eur (200,- Sk) spolu s bežným výživným, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. V ostatných častiach zostal rozsudok
13C/10/2001-39 zo dňa 05. 09. 2002 nezmenený.

8. Dňa 18. 04. 2011 vydal Okresný súd Trnava rozsudok, č. k. 19P/3/2011-67, ktorým uložil otcovi
povinnosť s účinnosťou od 01. 02. 2011 prispievať na výživu O. sumu 50 Eur mesačne s tým, že dlžné
výživné za obdobie od 01. 02. 2011 do 18. 04. 2011 vo výške 100,20 Eur je otec povinný zaplatiť starej
matkedo15dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku,čímsazmenilrozsudokOkresnéhosúduTrnava,

č. k. 14P/41/2003-38 zo dňa 28. 05. 2004, v časti bežného výživného na O.. Súd tiež uložil s účinnosťou
od 01. 02. 2011 povinnosť matke prispievať na výživu O. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
starej matky S. S. s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01. 02. 2011 do 18. 04. 2011 vo výške 76,14
Eur súd povolil matke splácať v mesačných splátkach vo výške 10 Eur spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, čím sa zmenil
rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/10/2001-39 zo dňa 05. 09. 2002, v časti bežného výživného
na O.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2011.

9. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 19P/3/2011, súd ďalej zistil, že v čase

skoršieho rozhodnutia navštevoval v tom čase maloletý O. C. špeciálnu základnú školu v H., býval na
internáte. Túto školu navštevoval od 2. ročníka základnej školy, za pobyt na internáte platila stará matka
mesačne sumu od 50 do 70 Eur podľa počtu dní v mesiaci, resp. podľa prázdnin. Okrem poplatku za
internát približne raz za školský rok platila školu 5 až 10 Eur na školské pomôcky. Okrem uvedeného inévýdavky okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie a hygienu v tom čase maloletý nemal. Školskou
psychologičkou bol odporučený vzhľadom na správanie na odbornú ambulanciu - psychiatriu v N., ktorú
aj navštívili a boli mu predpísané lieky na upokojenie. Stará matka v tom čase poberala dôchodok vo

výške 215 Eur mesačne. Okrem toho iný príjem nemala, na v tom čase maloletého dostávala opakovaný
príspevok od januára 2011 vo výške 106,05 Eur mesačne a prídavky vo výške 32,33 Eur mesačne. V
spoločnej domácnosti s nimi býval jej bývalý manžel, ktorý poberal starobný dôchodok vo výške 300 Eur
mesačne, na domácnosť neprispieval. Poplatky v súvislosti s bývaním predstavovali 170 Eur mesačne.
V čase skoršieho rozhodnutia bol otec živnostníkom, pričom jeho príjmy za rok 2010 predstavovali

50.720,93 Eur, výdavky predstavovali 53.436,07 Eur. Predmetom činnosti podnikania bol pneuservis.
Asi 10 mesiacov zamestnával brata, platil mu minimálnu mzdu 302 Eur brutto mesačne. Prevádzku mal
vo svojich priestoroch, nájomné neplatil. Po zohľadnení výdavkov mu mesačne zostávalo 500 - 600
Eur, iný príjem nemal. Vlastnil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, rok výroky 1998. Iný majetok
nevlastnil. Býval u svojich rodičov v rodinnom dome, kde s nimi bývali aj ďalšie dve deti, a to Z. a W.,
ktorí boli zverení do výchovy jeho rodičom. Výživné mu bolo určené vo výške 70 Eur na Simonu a 50 Eur

na W.. Okrem týchto detí a O. iné vyživovacie povinnosti nemal. Vyživovaciu povinnosť si plnil riadne.
Rodičom prispieval na domácnosť sumou 200 Eur mesačne, v čom bolo zahrnuté i stravovanie. Jeho
otec bol nezamestnaný, matka poberala invalidný dôchodok. V čase skoršieho rozhodnutia matka v tom
čase maloletého O. bola nezamestnaná tak, ako v čase úpravy vyživovacej povinnosti v súvislosti s
rozvodom manželstva v roku 2002, nepoberala žiadne dávky, nikdy nepracovala, napriek tomu jej súd

zvýšilvyživovaciupovinnosť,keďdovtedyurčenávýškavyživovacejpovinnostinezodpovedalazákonnej
úprave, keď dovtedy určené výživné bolo nižšie ako zákonom stavená výška minimálnej vyživovacej
povinnosti. Matka mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré jej boli súdom určené takisto v rozsahu
zákonom stanovenej minimálnej výšky výživného.

10. Uznesením, č. k. 14P/64/2016-43 zo dňa 03. 05. 2017, súd konanie o návrhu starej matky o zvýšenie
výživného pre v tom čase maloletého O. zastavil z dôvodu, že navrhovateľka vzala svoj návrh v celom
rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť, nakoľko sa účastníci dohodli.

11. Z lustrácie povinného platiť výživné v 1. rade (matky) v sociálnej poisťovni zo dňa 18. 06. 2018 súd

zistil, že tento sa v období od 07. 05. 2014 do 26. 08. 2017 nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v D..

12. Z lustrácie povinného platiť výživné v 2. rade (otca) v sociálnej poisťovni zo dňa 18. 06. 2018 súd
zistil, že tento je od 01. 07. 2005 samostatne zárobkovo činnou osobou.

13. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 20. 06. 2018 je zrejmé, že
povinný platiť výživné v 1. rade (matka) nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako
uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31. 03. 2004
do 29. 06. 2004, vyradený bol z dôvodu nespolupráce. Nepoberá ani nepoberal štátne sociálne dávky

(prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa ani príspevok na podporu
náhradnej rodinnej starostlivosti), ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. V mesiaci 10/2012 mu
bol vyplatený resocializačný príspevok vo výške 60 Eur. Bol poberateľkou dávky sociálnej pomoci od
05/2002 do 04/2003 a bol vedený ako povinná osoba pri poskytovaní náhradného výživného na dieťa
W. C. od 10/2012 do 08/2017. V súčasnosti je vedený ako povinná osoba pri poskytovaní náhradného

výživného na dieťa O. C. od 07/2011 doposiaľ vo výške 27,32 Eur mesačne a dieťa Z. C. vo výške 27,32
Eurmesačne.Povinnýplatiťvýživnév2.rade(otec)niejevedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie
ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.
06. 2001 do 30. 04. 2003, vyradený bol z dôvodu predloženia živnostenského oprávnenia. Nepoberá
ani nikdy nepoberal štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na

starostlivosť o dieťa ani príspevky na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti), ani dávku v hmotnej
núdzi a príspevky k dávke. Bol poberateľom dávky sociálnej pomoci od 08/2001 do 06/2003.

14. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, zo dňa 22. 06. 2018 vyplýva, že povinní platiť
výživné v 1. rade a v 2. rade neboli od 01. 06. 2017 poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia.

15. Z prehľadu mesačných výdavkov predloženého navrhovateľom, doručeného súdu dňa 26. 06. 2018,
vyplýva, že navrhovateľ má nasledovné mesačné výdavky: strava 200 Eur, elektrika 24 Eur, plyn 51 Eur,telefón a internet 61 Eur, škola a školské potreby 15 Eur, oblečenie 40 Eur, hygiena 50 Eur, lieky 30 Eur
a doprava k lekárovi 15 Eur.

16. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 25. 06. 2018 je zrejmé, že navrhovateľ je v školskom roku
2017/2018 študentom II. C triedy Z. školy, U. 8, H..

17. Z lekárskej správy MUDr. Ľubice Ondrisovej, psychiatra, vyplýva, že navrhovateľ bol dňa 18. 06.
2018 vyšetrovaný v psychiatrickej ambulancii Nemocnice Alexandra Wintera, n. o., Piešťany, pracovisko

Rekreačná 2.

18. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby povinného platiť výživné v 2. rade (otca) za
rok 2017 vyplýva, že príjmy zo živnosti predstavujú 29.363,21 Eur a výdavky 25.644,90 Eur, daň činí
0,00 Eur.

19. Navrhovateľ v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného si podal z
dôvodu, že mu to finančne nevychádza, má tiež psychické problémy. Je študentom druhého ročníka Z.
v Trnave, teraz opakuje druhý ročník v odbore cukrár. Súhlasí, aby mu otec prispieval na výživné sumou
200 Eur mesačne, má ešte invalidný dôchodok vo výške 210 Eur. Jeho mesačné náklady sú strava 200
Eur + 100 Eur dáva starej matke z invalidného dôchodku, a v tejto sume je zahrnutá elektrika, plyn,

internet a telefón. Školské potreby sú 15 Eur na rok, ďalej má náklady na oblečenie 40 Eur mesačne,
hygiena 50 Eur mesačne, lieky 30 Eur mesačne a tiež doprava k lekárovi do Piešťan 15 Eur mesačne.
Otec platí výživné riadne každý mesiac vo výške 150 Eur. Nemá žiadny nedoplatok na výživnom. Nad
rámec súdom určeného výživného mu otec neprispieva. Matka mu, odkedy ju prepustili z výkonu trestu
odňatia slobody, neplatí výživné vôbec, od augusta 2017 nezaplatila vôbec. Matka mu neplatila výživné

ani pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody. Platila výživné iba počas výkonu trestu odňatia
slobody, keď mu z ústavu zasielali výživné vo výške 30 aj 40 Eur, ako kedy zarobila. Výživné navrhuje
zvýšiť od právoplatnosti rozsudku. Matka má len základnú školu, nič nie je vyučená. Nemá o nej žiadnu
vedomosť, ani v minulosti o nej vedomosť nemal. Ona nikdy ani nepracoval. Žiadne iné informácie o
matke nemá. Navrhovateľ tiež na pojednávaní uviedol, že matka bola vo výkone trestu odňatia slobody

pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, nakoľko si vyživovaciu povinnosť neplnila vo vzťahu k nemu
ani k ostatným deťom. Matke bola na Z. C. určená vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu.

20. Povinný platiť výživné v 2. rade (otec) v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že súhlasí, aby mu
bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200 Eur tak, ako to navrhol navrhovateľ. S touto výškou

súhlasí. Pracuje ako živnostník v oblasti pneuservisu. Jeho čistý mesačný príjem je 70 - 800 Eur. Je
vyučený automechanik, živnostníkom je 16 rokov. Má aj iné vyživovacie povinnosti, a to k Z. ktorej platí
výživné určené súdom vo výške 50 Eur, ale dáva jej viac, 200 - 250 Eur, nakoľko chodí na vysokú školu.
Ešte má aj syna W. C., ktorému platí výživné určené súdom vo výške 50 Eur, avšak syn už 8 mesiacov
pracuje a výživné mu ďalej poskytuje dobrovoľne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s

deťmi Z. a W.. Výživné si riadne plní každý mesiac vo vzťahu k Marekovi. Pokiaľ ide o náklady spojené
s bývaním, prispieva svojej matke na domácnosťou sumou 200 - 250 Eur mesačne. Všetci sa takto
poskladajú a z toho sa platia výdaje ako sú elektrika, plyn, voda, internet a televízia. Jeho matka je
invalidná dôchodkyňa, jej príjem je približne 400 Eur mesačne, presne nevie.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.25. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

29.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

30. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

31.Podľa§2ods.1Zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva

následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto
pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska

plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami.
Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a
telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú

odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

34. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s

princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti
je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa
schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného
alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií,

za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v
podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva,
dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane
výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,
výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky,

domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania
výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah
do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o

posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou
tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek,
náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska
potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním
predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových
pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil,

povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

35.Súdzvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,ženavrhovateľještudentom2.ročníkaSpojenej
školy v Trnave v odbore cukrár a dospel k záveru, že jeho návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa
je sčasti dôvodný a rozhodol tak, že povinnému platiť výživné v 1. rade (matke) uložil povinnosť platiť

výživnévprospechoprávnenéhonavýživné(navrhovateľa)vovýške40Eurmesačneapovinnémuplatiť
výživné v 2. rade (otcovi) povinnosť platiť výživné v prospech oprávneného na výživné (navrhovateľa)
vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám oprávneného na
výživné s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Pri rozhodovaní o určení výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v
čase skorších rozhodnutí ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu,
ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od
ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. XXP/X/XXXX-XX zo dňa 18. 04.
2011, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane medzičasom už plnoletého O. odôvodňujúcej zmenu

výšky vyživovacej povinnosti matky i otca.

37. K podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa prišlo z dôvodu jednak uplynutia viac ako 7
rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k fyzickému nárastu navrhovateľa a k zvýšeniu nákladov na
stravu, hygienické potreby, oblečenie, školu a školské potreby, keď navrhovateľ dosiahol vek dospelosti

a nie je schopný živiť sa sám, pokračuje v štúdiu a pripravuje sa na budúce povolanie. V záujme
zabezpečenia potrebnej výživy navrhovateľa preto bolo, aby sa na nej podieľali povinní platiť výživné
v 1. rade (matka) a 2. rade (otec) vo zvýšenej miere, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ
stanovené výživné.

38. Žiadnemu z povinných platiť výživné oproti času skoršieho rozsudku nepribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, naopak, k už plnoletému W. (synovi povinných platiť výživné) vyživovacia povinnosť zanikla,
keďže tento už 8 mesiacov pracuje. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto povinný platiť výživné v
2. rade (otec) neznáša sám. Žije v domácnosti so svojou matkou a svojimi deťmi Z. a W., ktorý je už
zárobkovo činný. Na domácnosť prispieva svojej matke sumou 200 až 250 Eur mesačne, pričom sám

povinný platiť výživné v 2. rade (otec) uviedol, že všetci sa takto poskladajú a z toho sa platia výdaje
ako elektrika, plyn, voda, internet a televízia. Jeho matka je invalidná dôchodkyňa a jej príjem približne
400 Eur mesačne.

39. Čo sa týka povinného platiť výživné v 1. rade (matky), tento nepreukázal osobné, majetkové ani

zárobkové pomery, nepreukázal svoj príjem ani svoje výdavky. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že pokiaľ ide o vzdelanie, povinný platiť výživné v 2. rade (matka) má len základnú školu,
nie je nič vyučený, nikdy nepracoval, v období od 07. 05. 2014 do 26. 08. 2017 bol vo výkone trestu
odňatia slobody. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o

dieťa, príspevok na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti), ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k
dávke. V súčasnosti je vedený ako povinná osoba pri poskytovaní náhradného výživného na dieťa O.
C. od júla 2011 doposiaľ vo výške 27,32 Eur mesačne a na dieťa Z. C. vo výške 27,32 Eur mesačne,
nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia.40. V čase vydania skoršieho rozhodnutia povinný platiť výživné v 1. rade (matka) nemal žiadny príjem,
rovnako nebol riadne zamestnaný. Súd však pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neberie do

úvahy iba skutočný príjem povinného platiť výživné, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach dosahovať, a ktorým by zabezpečil výživu plnoletého nezaopatreného dieťaťa. Súd
pritom poukazuje na to, že povinný platiť výživné v 1. rade (matka) je v produktívnom veku a nič mu
nebráni vykonávať zárobkovú činnosť. Tento sa dobrovoľne vzdáva zamestnania, a teda aj zárobku, keď
nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Má síce len základné vzdelanie, napriek tomu

má súd za to, že ak by sa bol zamestnal, dosahoval by aspoň minimálnu mzdu.

41. Pod pojmom minimálna mzda sa rozumie najnižšia možná mzda, ktorá musí byť zamestnancovi
vyplatený za plný pracovný úväzok. Minimálna mzda pre rok 2018 predstavuje 480 Eur, pre jednu
odpracovanú hodinu je to 2,759 Eur. Uvedená suma minimálnej mzdy je v hrubom. Z tejto mzdy sa platia
dane a odvody a po odpočítaní daní a odvodov je výška minimálnej čistej mzdy okolo 397 Eur. Výpočet

čistej mzdy je len orientačný. To, koľko v čistom zamestnanec dostane, závisí aj od počtu detí a taktiež
od faktu, či si zamestnanec bude uplatňovať aj nezdaniteľnú časť základu dane.

42. Súd teda pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného platiť výživné v 1. rade (matky)
vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý by povinný platiť výživné v 1. rade (matka) mohol dosahovať,

ak by sa riadne zamestnal. Z uvedenej mesačnej mzdy, ktorú by povinný platiť výživné v 1. rade
(matka) mohol dosahovať, ak by sa riadne zamestnal a za predpokladu, že by mu bola poskytnutá
minimálnamzda,teda385,66Eur(t.j.minimálnamzdazarok2018brutto480Eurpripočtevyživovaných
nezaopatrených detí 2 a bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane), ktorú je v schopnostiach a
možnostiach povinného platiť výživného v 1. rade (matky) dosahovať, by bol povinný platiť výživné v

1. rade (matka) schopná plniť vyživovaciu povinnosť na obe svoje nezaopatrené deti (t. j. Z. a O.) v
rozmedzí od 20 % do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí od 77,13 Eur do 96,42 Eur. Nakoľko má
povinnýplatiťvýživnév1.rade(matka)dvevyživovaciepovinnosti,súdvzaldoúvahyajtúskutočnosť,že
tento má len základné vzdelanie, nikdy nepracoval, nie je poberateľom sociálnych dávok poskytovaných
zo strany štátu, pri určení výšky vyživovacej povinnosti sa pohyboval skôr pri dolnej hranici. Keďže

súd dospel k záveru, že určenie výživného je dôvodné, uložil povinnému platiť výživné v 1. rade
(matke) v prospech oprávneného na výživné (navrhovateľa) vo výške 40 Eur mesačne vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca vopred k rukám oprávneného na výživné, s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozsudku, a to aj s poukazom na vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné v 1. rade (matky) k
dcére Z. C., určenej súdom vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa

podľa osobitného predpisu.

43. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné v 2. rade (otca), súd uložil tomuto
povinnosť platiť výživné v prospech oprávneného na výživné (navrhovateľa) vo výške 200 Eur mesačne
vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám oprávneného na výživné, s účinnosťou od

právoplatnosti tohto rozsudku, a to v zmysle návrhu navrhovateľa na určenie výživného pre plnoleté
dieťa zo dňa 15. 06. 2018, keď navrhovateľ navrhol uložiť povinnému v 2. rade (otcovi) vyživovaciu
povinnosť vo výške 250 Eur mesačne, tento návrh však modifikoval na pojednávaní dňa 20. 08. 2018
tak, že od povinného v 2. rade (otca) požadoval výživné v sume 200 Eur mesačne, pričom povinný v
2. rade (otec) s týmto návrhom súhlasil.

44. Nakoľko navrhovateľ na pojednávaní navrhol určiť výživné v zmysle ním podaného návrhu
od právoplatnosti rozsudku, súd uložil obom povinným platiť výživné povinnosť platiť výživné v
prospech oprávneného (navrhovateľa) s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd
návrh oprávneného na určenie výživného (navrhovateľa) vo výroku III. tohto rozsudku zamietol, keď

vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné v 1. rade (matky) a povinného platiť výživné v 2. rade
(otca) uvedenú vo výroku I. a II. tohto rozsudku považuje súd za s prihliadnutím na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch povinných platiť výživné
(rodičov navrhovateľa), za primeranú.

45. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady oprávneného na výživné (navrhovateľa) považuje
celkovo sumu cca 336,25 Eur mesačne, ktorá suma zahŕňa strava 200 Eur, školské potreby 1,25 Eur (15
Eur/rok), oblečenie 40 Eur, hygiena 50 Eur, lieky 30 Eur a cestovné k lekárovi 15 Eur. Navrhovateľ je tiež
poberateľom invalidného dôchodku vo výške 210 Eur, z ktorého 100 Eur dáva starej matke na elektriku,plyn, internet a telefón. Navrhovateľ ako svoje mesačné výdavky uviedol elektriku vo výške 24 Eur, plyn
vo výške 51 Eur, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto
je potrebné rozrátať na všetkých členov domácnosti. Pokiaľ ide o náklady na telefón a internet vo výške

61 Eur, súd tieto považuje za neprimerané a nadbytočné.

46.Súdtedapoukazujenaodôvodnenosťsúdomurčenejvyživovacejpovinnostipovinnýchplatiťvýživné
s prihliadnutím na ich možnosti, schopnosti a majetkové pomery a tiež s poukazom na opodstatnené
výdavky oprávneného na výživné, z ktorej výšky je zrejmé, že suma výživného 240 Eur mesačne (t.

j. vyživovacia povinnosť povinného na výživné v 1. rade vo výške 40 Eur + vyživovacia povinnosť
povinného na výživné v 2. rade vo výške 200 Eur) je dostatočná, keď odôvodnené priemerné mesačné
náklady oprávneného na výživné predstavujú 336,25 Eur, pričom mu patrí výživné v zmysle tohto
rozhodnutia vo výške 240 Eur, ku ktorému je mu poskytovaný invalidný dôchodok vo výške 210 Eur
mesačne, a teda po odrátaní mesačných nákladov vo výške 96,25 Eur (336,25 Eur - 240 Eur), ktoré nie
sú kryté výškou súdom určenej vyživovacej povinnosti, zostane navrhovateľovi ešte suma 113,75 Eur

(210 Eur - 96,25 Eur). V konaní nebolo preukázané, že by stará matka nezabezpečovala starostlivosť
o oprávneného na výživné (navrhovateľa). To znamená, že pokiaľ ide o náklady na navrhovateľa, ktoré
nebudú pokryté výživným zo strany povinných platiť výživné, je potrebné, aby sa na nich v istej miere
podieľal aj navrhovateľ, keď tomuto je poskytovaný aj invalidný dôchodok.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považuje návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný.
Deň splatnosti výživného súd ponechal na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol určený aj v čase
vydaniaskoršiehorozhodnutia,povinníplatiťvýživnéhonenamietalianavrhovateľsitaktodeňsplatnosti
výživného uplatnil aj vo svojom návrhu na určenie výživného.

48. Týmto rozsudkom súd zmenil vo výroku IV. rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. XXP/X/XXXX-
XX zo dňa 18. 04. 2011, v časti určenia vyživovacej povinnosti matke a otcovi.

49. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

50. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

51. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

52. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd na návrh navrhovateľa v zmysle § 52 CMP, keď
vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil

naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)
CMP).

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.