Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 3, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 26P/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200314
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200314.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa

U. J. S., nar. XX.X.XXXX,

zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracovisko
Žiar nad Hronom, dieťa rodičov : matka J. S. rod. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, V. X., toho
času bytom R. U. XXX/X, L. XXXX, G. a otec T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. nad V., naposledy

bytom W. 1, Z. nad V., maloletá bytom ako matka, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec T. V., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú dcéru U. J. S., nar.
XX.X.XXXX, a to vo výške 250,-Eur mesačne, počínajúc od 30.1.2018, so splatnosťou vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 30.1.2018 do 31.8.2018 v celkovej výške 1.300,-Eur
súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach, a to po 30,-Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným k

rukám matky s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť
celého nedoplatku.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/262/2009-50 zo dňa 18.2.2010,
právoplatný dňa 7.4.2010, v časti výšky výživného na maloletú U. J. S..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Matka maloletej U. J. S., nar. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.1.2018
domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, ktoré bolo určené vo výške 66,-
Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/262/2009-50 zo dňa 18.2.2010,
právoplatným dňa 7.4.2010, a to na sumu 350,-Eur mesačne, počnúc od 1.2.2018, so splatnosťou vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo svojom návrhu uviedla, že zmena pomerov nastala tým, že mal. U.
bola prijatá na strednú školu a tiež presťahovanie mimo SR jej spôsobilo náklady spojené s nákupom
nového zariadenia a vytvorenia domácnosti pre deti. Toho času je zamestnaná ako kuchárka v Y. V., O.,

kde dosahuje priemerný zárobok okolo 880,-Eur mesačne. Okrem mal. U. sa stará o mal. U. G. U., nar.
XX.X.XXXX. Výdavky na bývanie v Rakúsku uviedla vo výške 364,-Eur za nájom, 123,-Eur elektrinu,
90,-Eur za internet a káblovú TV.2.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3.
Uznesením č.k. 26P/22/2018-37 zo dňa 9.4.2018 súd maloletému dieťaťu pre konanie ustanovil
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad
Hronom.

4.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Predvolanie spolu s návrhom,
výzvou na vyjadrenie a poučením mu boli doručované na zistené adresy jeho bydliska v SR - Ul. I.
XXX/XX, L., Ul. W. 1, Z. nad V. i na adresu jeho zamestnávateľa v G., v zmysle § 116 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ( ďalej len "CSP" ), kde si však zásielku neprevzal. Nakoľko súd inú adresu pobytu
otcanezistil,doručovalmunáslednenávrhspoluspredvolanímaďalšímipísomnosťamipostupompodľa

§ 116 ods. 2 CSP tzn. zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Návrh na začatie konania
sa podľa tohto ustanovenia zákona považuje za doručený po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V danom prípade nastala zákonná fikcia doručenia dňom 2.6.2018.
Nakoľko otec neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlnil, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín, súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti
konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

5.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Ďalej vypovedala, že od roku 2010,

kedy bolo rozhodované o výživnom sa zmenilo veľa. Výdavky na dcéru sú podstatne vyššie, nakoľko v
súčasnosti chodí na strednú školu. Jedná sa o školu pedagogickú, zdravotníckeho zamerania s tým, že 3
roky je všeobecné štúdium a potom si vyberajú príslušný odbor. Jedná sa o strednú školu "Fachschule",
a to v meste V.. Celkovo je to štúdium 5-ročné. Výdavky sú nielen súvisiace priamo so školou, ale
tiež na dochádzku do školy, takisto napr. telefón, počítač, výdavky na stravovanie. Dcéra má alergiu na

laktózu, musí mať preto upravenú stravu. Takisto hráva volejbal. Čo sa týka jej pomerov, tak v Rakúsku
žije od apríla roku 2013. Zamestnaná je ako kuchárka v Jufa V. O., kde má príjem okolo 880 - 900,-
Eur mesačne v čistom. V súčasnosti je po mozgovej príhode, takže nepracuje toľko ako predtým. Môže
pracovať tak 30 hodín týždenne, 120 hodín mesačne. Poberá prídavky na dve deti spolu vo výške
414,-Eur mesačne. Otec dieťaťa v Rakúsku pracuje asi 2 roky. Zamestnaný je ako čašník v horskom

hotely. Telefonicky sa informovala priamo u riaditeľa predmetného hotela, takisto na sociálnej poisťovni v
Rakúsku, kde sa dozvedela, že naozaj otec je tam zamestnaný oficiálne, na 48 hodín týždenne. Napriek
tomu však výživné ani to, ktoré bolo určené súdom riadne neplatí od januára. T.č. je tiež treste stíhaný
za zanedbanie povinnej výživy. Ani okrem výživného dcére neprispeje žiadnym spôsobom, nič jej nekúpi
ani na meniny, narodeniny a pod.. Keď je otec na Slovensku, zdržiava sa v byte na Ul. W. v Z. nad V..

Podľa jej vedomostí má len túto jednu vyživovaciu povinnosť k dcére U.. Nemá iné dieťa, nie je ženatý.
Dcéru otec nevidel od narodenia 12 rokov, následne ho kontaktovala sama dcéra. Otec sa chcel s dcérou
stretnúť cez prázdniny na týždeň, no nakoniec bol s ňou iba 2 dni. Čo sa týka minulých prázdnin, dopadlo
to podobne s tým, že otec vtedy zaspal vonku na chodbe a potom musela volať kmotra, aby sa dostali
aspoň do jeho bytu a dcéra si zobrala veci. Otec pokiaľ je v práci nemôže požívať alkoholické nápoje

a potom, keď má voľno tak je v podstate stále pod vplyvom alkoholu. Z tohto dôvodu už viackrát dcéra
nechce ku nemu chodiť, ale ani on už záujem o stretnutie neprejavuje. Na ďalšom pojednávaní uviedla,
že otec bol vypočutý na polícii a vyjadril sa, že v Rakúsku jeho mesačný príjem dosahuje okolo 1.400,-
Eur v čistom. Čo sa týka dlhu na výživnom, ktoré neplatil, tento je už vyrovnaný. Uhradil bežné výživné
za obdobie od januára 2018 vo výške 500,-Eur. Otec okrem toho, že poberá mzdu, má u zamestnávateľa

zadarmo poskytované ubytovanie a stravu. Jeho výdavky sú len minimálne. V súvislosti so školou dcére
napr. zaplatila za koncoročný výlet 250,-Eur ( doklad založený v prílohovej obálke pozn. ). Nástupom
dcéry na strednú školu boli výdavky vysoké. Otec na tieto žiadnym spôsobom neprispel, ani nevie na
akú strednú školu dcéra nastúpila. Mesačne sa tam bude platiť poplatok 84,-Eur + okolo 200 až 300,-
Eur za semester. Maloletá bude do školy dochádzať, nakoľko je to vzdialenosť asi 30 km, kde bude

platiť okolo 60,-Eur mesačne.

6.Maloletá U. J. S. sa pred súdom vyjadrila, že s otcom nebola v kontakte dávno. Tento jej ani netelefonuje
napr. keď má meniny, narodeniny. T. č. sa nejako nekontaktujú, nerozprávajú, nakoľko posledne jej
napísal, že ani nie je jeho dcéra, že má srdce z ľadu. Naposledy s otcom bola cez letné prázdniny pred

2 rokmi. Potom ju ani nepustil dnu do bytu a musela byť celú noc vonku.

7.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní poukázala, že v danom prípade bolo o výške výživného naposledy
rozhodované v roku 2010, odkedy došlo k podstatným zmenám pomerov účastníkov. Pokiaľ ide o

maloletú,tátot.č.odseptembranastupujenastrednúzdravotnúškoluvRakúsku,kdebudemaťzvýšené
výdavky súvisiace so školou, poplatky za školné, cestovné a ďalšie výdavky. Oproti minulosti sú tieto
výdavky podstatne vyššie. Otec sa na zvýšených výdavkoch, ani na starostlivosti o maloletú nepodieľa,
neplatil riadne ani len bežné výživné, neprispieva nad rámec výživného. Starostlivosť ako aj potreby
mal. dieťaťa zabezpečuje výlučne matka. Navrhla preto rozhodnúť o zvýšení výživného, a to počínajúc
od podania návrhu.

8.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a mal. dieťaťa U. J. S., prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 8P/262/2009,
8P/585/2002, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci : Rodičia mal. dieťaťa nie sú ani
neboli manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.

k. 8P/585/02-22 zo dňa 9.4.2003, právoplatným dňa 10.7.2003 bola mal. U. J. S., nar. XX.X.XXXX
zverená do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1.000,-Sk
mesačne, počínajúc od 28.9.2002. Následne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
8P/262/2009-50 zo dňa 18.2.2010, právoplatným dňa 7.4.2010 bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na
maloletú, a to na sumu 66,-Eur mesačne počínajúc od 1.7.2009, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa

v mesiaci vopred k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bola matka evidovaná ako uchádzačka o
zamestnanie na ÚPSVaR Žiar nad Hronom. Poberala prídavky na deti a nemala iný príjem. Okrem mal.
U. J. zabezpečovala starostlivosť o mal. U. S., nar. XX.X.XXXX a U. G. U., nar. XX.X.XXXX. Mal. U. J.
od septembra 2009 nastúpila do prvého ročníka Základnej školy v Z. nad V.. Otec dieťaťa sa zdržiaval
v Českej republike v Prahe, kde pracoval u zamestnávateľa Top Hotels Group, a.s., so sídlom Praha. V

zamestnaní dosahoval priemerný čistý príjem 14.674,-Kč mesačne ( čo predstavovalo okolo 564,-Eur ).

9. Podľa§62ods.
1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

10.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1
Zákona o rodine, ktorému zodpovedá procesné ust. § 121 CMP umožňuje v prípade ak nastane zmena
pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto

zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu
pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu,
ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

11.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
na mal. U. J. S. je dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným
zmenám pomerov u rodičov, ako i mal. dieťaťa. Výživné zo strany otca na mal. dieťa bolo naposledy
určené vo výške 66,-Eur mesačne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/262/2009, a to počínajúc od

1.7.2009 tzn. pred deviatimi rokmi. Od tohto obdobia došlo k zásadnému zvýšeniu výdavkov na úhradu
odôvodnených potrieb mal. dieťaťa predovšetkým z dôvodu vyššieho veku a s tým súvisiacim zvýšeným
nárokom na stravovanie, obliekanie, obuv, hygienu, štúdium na strednej škole, či rôzne voľnočasové
a kultúrno-spoločenské aktivity. V neposlednom rade za takéto dlhé obdobie nastal i významný nárast
celkových životných nákladov ( § 78 ods. 3 Zákona o rodine ).

12.
Súd mal preukázané, že osobnú starostlivosť o mal. U. J. zabezpečuje matka. Spolu s maloletou bývajú
v súčasnosti v Rakúsku v meste L.. Matka je zamestnaná ako kuchárka v Y. V. O. GmbH, hotel L., kde
podľa predložených listinných dôkazov dosahovala za obdobie od mája 2017 do apríla 2018 priemernú

čistú mzdu vo výške cca. 1.071,-Eur. Podľa tvrdenia matky, v súčasnosti môže pracovať iba na kratší
pracovný čas 30 hodín týždenne, nakoľko mala vážne zdravotné problémy. V Rakúsku poberá i prídavky
na dve deti spolu vo výške 414,-Eur mesačne ( U. J. a U. G. U. ). Býva v prenajatom byte spolu s
oboma mal. deťmi, pričom uhrádza nájomné vo výške 364,08,-Eur mesačne tzn. 121,30,-Eur na jednu
osobu ( doklad na č.l. 26 spisu ). Mal. U. J. bola prijatá na strednú školu "Fachschule für Land - und

Ernährungswirtschaft Hartberg - St. Martin", v meste Hartberg, kde nastúpila od aktuálneho školského
roka. Podľa matkou predloženého potvrdenia sa za štúdium platí poplatok 84,-Eur mesačne a ďalšie
výdavky spojené so štúdiom predstavujú okolo 250 až 300,-Eur za školský rok. Tiež uviedla, že náklady
na dochádzku do školy budú okolo 60,-Eur mesačne ( vzdialenosť cca. 30 km ). Z uvedeného je
zrejmé, že iba mesačné výdavky na úhradu pomernej časti nájomného a výdavky na školu predstavujú

u maloletej približne 290,-Eur. Tieto výdavky nezahŕňajú stravu, oblečenie, hygienické potreby, telefón,
zdravotnú starostlivosť, aktívne trávenie voľného času a podobne.

13.
Ohľadne pomerov na strane otca súd zistil, že tento je zamestnaný v hotely Kohlerhof, v meste Fügen

v G., kde pracuje ako čašník. Podľa súdom vyžiadanej správy od jeho zamestnávateľa, dosahoval za
obdobie od augusta 2017 do júla 2018 priemernú čistú mzdu vo výške cca. 1.406,-Eur ( aj po započítaní
mesiaca november 2017, kedy mal mzdu iba vo výške 48,92,-Eur ). Otec okrem mal. U. J. S. nemá inú
vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.

14.
Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. dieťa na
250,-Eur mesačne, čo podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam,
príjmovým pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám a veku mal. dieťaťa. V konaní bolo
preukázané,žeodpredchádzajúcehorozhodnutiaovýživnomvýdavkynamal.U.J.S.podstatnevzrástli

z dôvodov, ktoré súd špecifikoval v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia. Maloletá onedlho dovŕši
vek 16 rokov, pričom v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom ešte len nastupovala do 1.
triedy ZŠ a v súčasnosti začína štúdium na strednej škole, navyše v Rakúsku. Súd pripomína, že v
zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne,
podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj

celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Matka okrem osobnej
starostlivosti o dieťa zabezpečuje i všetky ďalšie potreby ako bývanie, stravovanie, obliekanie, veci
súvisiace so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou a iné, a to bez akejkoľvek participácie zo
strany otca. Osobná starostlivosť rodiča o dieťa je pritom postavená na roveň finančným plneniam. Otecsa s maloletou dlhodobo nestretáva, okrem krátkeho kontaktu počas letných prázdnin, kedy maloletá
uvádzala, že ju ani nevpustil do bytu a podľa matky bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Podľa výpovede
matky si otec riadne neplnil ani len vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške 66,-Eur mesačne, hoci

mu to zárobkové pomery bez problémov umožňovali. Dlh na bežnom výživnom zaplatil až potom, ako
ho kontaktovala polícia v súvislosti s trestným stíhaním za zanedbanie povinnej výživy. Príjmy oproti
minulosti sa na strane otca podstatne zvýšili a nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť. Určená
suma výživného predstavuje necelých 18 % z priemerného čistého príjmu otca 1.406,-Eur, pričom jeho
obvyklá mesačná mzda býva vyššia ako vypočítaný priemer za posledných 12 mesiacov, nakoľko tento

zahŕňa i výplatu za mesiac november 2017, kedy otec z nezisteného dôvodu odpracoval iba jeden
deň ( č.l. 77 spisu ). Podľa záveru súdu nepochybne zodpovedá objektívnym a reálnym možnostiam i
schopnostiam otca, aby na mal. dcéru U. DH.u S. platil zvýšené výživné v sume 250,-Eur mesačne.

15.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od

30.1.2018,kuktorémudňuužnepochybnebolapreukázanázmenapomerovúčastníkovkonania.Otcovi
potom vznikol za obdobie do 30.8.2018 nedoplatok na výživnom za 2 dni mesiaca január a celých 7
mesiacov - február až august 2018, čo predstavuje po zaokrúhlení sumu 1.300,-Eur [( 250,-Eur - 66,-
Eur : 31 dní x 2 dni = 11,87,-Eur ) + ( 250,-Eur - 66,-Eur x 7 mesiacov = 1.288,-Eur ) ]. Nedoplatok
na výživnom súd otcovi s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP povolil zaplatiť v splátkach po 30,-Eur

mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má
za následok splatnosť celého nedoplatku.

16.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).