Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Viliam Pohančeník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200059
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: PRVÁ
SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., IČO: 36 057 673, SNP 1301, Žiar nad
Hronom, zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej
koná Mgr. Tomáš Horkay, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa 07.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Dňa XX.XX.XXXX bola pracovníkmi P. metrologického inšpektorátu, pracovisko B. vykonaná u žalobcu
kontrola na prevádzke ČP C., B. - Q., U. 1, ktorou bolo zistené, že žalobca v čase od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX používal na uvedenej prevádzke pri meraniach

súvisiacichsplatbami-pripredajipohonnýchhmôtC.určenémeradlo-meraciuzostavunaskvapalnené
plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX bez platného overenia.

O výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených zákonom č. XXX/XXXX Z. z. o metrológii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o metrológii“)
bol vyhotovený protokol P č. XXXX/XXXX, s ktorým bola oboznámená prevádzkovateľka pani L. G.,
ktorá uviedla, že vyjadrenie zašle do piatich pracovných dní.

P. metrologický inšpektorát listom č. XXXX/XXXX/ZK zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi začatie
konania o uložení pokuty a poučil ho o možnosti vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote piatich dní
od doručenia oznámenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

S. v liste zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril nesúhlas s postupom P. metrologického inšpektorátu, nakoľko
vytýkané porušenia odstránil z vlastnej iniciatívy dva dni pred vykonaním kontroly, t.j. XX.XX.XXXX. Z

uvedeného dôvodu nemal byť sankcionovaný za porušenie povinností, ktoré v čase výkonu kontroly
netrvajú a tiež namietal uplynutie jednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty.P. metrologický inšpektorát rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXX/R zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX,- eur za porušenie § X9 ods. 1 a § 19
ods. X písm. c) zákona o metrológii tým, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX

do XX.XX.XXXX používal na prevádzke ČP C., B. - Q. pri meraniach súvisiacich s platbami - pri predaji
pohonných hmôt C. určené meradlo - meraciu zostavu na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr.
č. XXXXX bez platného overenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

S. rozhodnutím č. XXXX/XXX/XXXXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté

rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
S.

F. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia,

ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd pre prehľadnosť rozdelil námietky
žalobcu do troch bodov.

M. č. 1:

M. rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sa vo výroku obmedzilo na konštatovanie
zákonnej dikcie bez akejkoľvek nadväznosti na skutkové okolnosti veci a bez uvedenia podstatných
okolností vo vzťahu k výške uloženej sankcie. E. postupom sa napadnuté rozhodnutie stalo
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku
svojho rozhodnutia, porušuje § 47 ods. X správneho poriadku.

M. rozhodnutie nemá podklad v zistenom a preukázanom skutkovom stave, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, a teda je s ohľadom na zásady
správneho trestania nezákonné.

M. č. 2:

U. ukladaní sankcie neboli brané na zreteľ hľadiská ustanovené § X6 ods. 3 zákona o metrológii, čoho
dôsledkom je zjavná neprimeranosť uloženej pokuty vo vzťahu k žalobcom porušenej povinnosti, a to aj
s ohľadom na časový odstup, ktorý uplynul od porušenia, za ktoré bola sankcia uložená.

M. č. 3:

S. sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalobcom. T. premlčacia lehota podľa

§ 36 ods. X zákona o metrológii uplynula najneskôr XX.XX.XXXX. D. dňom pre začatie plynutia
subjektívnej jednoročnej premlčacej lehoty je deň, kedy došlo k vykonaniu následného overenia
určeného meradla - meracej zostavy na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výrobné číslo XXXXX
P. legálnou metrológiou.

I..
F. žalovaného

S. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol:

K námietke č. X:

U. rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 ods. 1 správneho poriadku a to výrok,
odôvodnenie a poučenie. Z výroku prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, na základe akého
ustanovenia zákona o metrológii bola žalobcovi uložená pokuta (podľa § 36 ods. X písm. c) tohto

zákona), za porušenie akého ustanovenia mu bola uložená pokuta (za porušenie § X9 ods. 1 a § 19
ods. X písm. c) zákona o metrológii) a tiež výška pokuty.P. orgány oboch stupňov dodržali náležitosti výroku rozhodnutia požadované správnym poriadkom,
pričom dôvody uloženia výšky pokuty bližšie špecifikovali v odôvodnení, ktoré je v súlade s § 47 ods.
X správneho poriadku.

S. neuviedol, na základe čoho považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne právne posúdené,
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a s ohľadom na zásady správneho trestania nezákonné. U.
P. metrologického inšpektorátu bol správny a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, pričom v
prvostupňovom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu správneho

konania a uviedol všetky skutočnosti potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia sú uvedené aj podklady, z ktorých inšpektorát vychádzal pri rozhodovaní o
výške pokuty a tiež obsahuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré na správne
konanie aplikoval, pričom každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

P. delikty uvedené v § 36 ods. X zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti

bez možnosti liberácie. To znamená, že na vznik zodpovednosti nie je potrebné zisťovať zavinenie a
tejto zodpovednosti sa kontrolovaná osoba nemôže zbaviť. Na vznik zodpovednosti kontrolovanej osoby
za správny delikt podľa § 36 ods. X zákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti
ustanovenej týmto zákonom.

K námietke č. 2:

P. metrologický inšpektorát preskúmal kritériá podľa § X6 ods. 3 zákona o metrológii, prihliadol na
charakter protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, na
jeho závažnosť, na čas protiprávneho konania, ako aj na spôsob, akým došlo k porušeniu zákona.

Taktiež prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, ktoré spočívajú v tom, že používaním
určeného meradla bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, čím môže byť
spotrebiteľovi spôsobená majetková ujma, nakoľko môže byť ukrátený na predanom množstve tovaru
vo vzťahu k účtovanej cene. G. toho zohľadnil aj skutočnosť, že v období, kedy žalobca používal určené
meradlo bez platného overenia, sa predalo XX XXX dmX C., čo nie je zanedbateľné množstvo.

S. nemohol pristúpiť k zníženiu výšky uloženej pokuty z dôvodu, že za iné správne delikty v takomto
rozsahu postupuje pri výške ukladania pokút analogicky.

K námietke č. 3:

S. si nesprávne vykladá § 36 ods. X zákona o metrológii zakotvujúci subjektívnu premlčaciu lehotu
na uloženie pokuty, nakoľko táto jednoročná lehota začína plynúť odo dňa, kedy P. metrologický
inšpektorát zistil porušenie povinnosti, čiže odo dňa metrologického dozoru. V prípade žalobcu to
bolo od XX.XX.XXXX, kedy bol u neho vykonaný metrologický dozor. P. premlčacia lehota uplynula

XX.XX.XXXX.

Na čas protiprávneho konania, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, sa vzťahuje objektívna lehota
trvajúca tri roky spätne odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti, teda tri roky spätne odo dňa
vydania prvostupňového rozhodnutia. N. trvania protiprávneho konania žalobcu spadá pod zákonnú

objektívnu lehotu, a preto je P. metrologický inšpektorát povinný uložiť pokutu aj v prípade, ak bolo
uvedené porušenie odstránené a v čase metrologického dozoru už netrvá. Z uvedeného dôvodu nebolo
možné aplikovať § 30 ods. X písm. h) zákona o metrológii, keďže dôvod konania začatého na podnet
správneho orgánu neodpadol. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bolo v priebehu správneho
konania preukázané, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vydať meritórne rozhodnutie,

nakoľko subjektívna ani objektívna lehota ešte neuplynula.

IV.
U. veci

B. súd v Q. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade
so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom P. republiky,

najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané

náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.

K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza:
K námietke č. X:

Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné

overenie, ak sa toto vyžaduje.

Podľa § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná
predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona.

Podľa § 36 ods. X písm. c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do XXX XXX Sk
tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo
bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel.

Podľa § 3X ods. X a 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. U. nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. U. pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. D. a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). G. nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. X veta prvá správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania.

Podľa § 47 ods. X správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

U. rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v
písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou

úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Všeobecné
náležitosti rozhodnutia predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí.

F. je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť
jednoznačne špecifikovaná. I. vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik

individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne
vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. F. teda musí byť
formulovanýpresne,určito,stručneamusíúplnevyjadrovaťriešenieveci,ktorájepredmetomsprávneho
konania. F. predstavuje ústrednú zložku rozhodnutia, len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný
a výrok rozhodnutia musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom, aby

nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Z výroku musí byť predovšetkým
zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia
správny orgán rozhodoval.G. zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový
prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. L.
výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. G. musí byť presvedčivé. U. na riadne odôvodnenie

rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. M. sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť
alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. G.
dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania.J.takéhotoodôvodneniamázanásledoknepreskúmateľnosťrozhodnutia.G.dotknutejtakýmto
rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť
skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu alebo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. P. orgány postupovali v súlade s citovanými
ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili
v súlade s ustanovením § 34 ods. X správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, riadne zistili skutkový stav a vec po právnej stránke správne posúdili.

F. dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom ustanovenej v
§ X9 ods. 1 a § 19 ods. X písm. c) zákona o metrológii, ktorou je používanie určených meradiel iba v
prípade, že majú platné overenie, pričom podnikatelia alebo iné právnické osoby musia tieto meradlá
predkladať na metrologickú kontrolu. U. povinnosti sa žalobca dopustil tým, že na prevádzke ČP C., B.
- Q. používal pri meraniach súvisiacich s platbami, teda pri predaji pohonných hmôt C., určené meradlo

- meraciu zostavu na skvapalnené plyny M. U. P., typ FG XX/X, výr. č. XXXXX, pričom naň nemal platné
overenie.

F. napadnutého rozhodnutia zodpovedá náležitostiam administratívneho sankčného rozhodnutia,
obsahuje kvalifikáciu skutku, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je dostatočne zrozumiteľný a

určitý, pričom úplne vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Z výroku je
zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia
správny orgán rozhodoval a spĺňa zákonné náležitosti § 47 správneho poriadku.

K námietke č. 2:

S. o metrológii v ustanovení § 36 umožňuje správnemu orgánu uložiť za porušenie povinnosti
ustanovenej zákonom sankciu - pokutu, ktorej horná hranica je stanovená zákonom. S. udáva iba
rozpätie, v ktorom sa správny orgán môže pri ukladaní pokuty pohybovať, pričom je nutné zohľadniť
zákonné kritériá, a to závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. P. orgán musí

odôvodniť, ako prihliadol na každé z týchto zákonných kritérií a vyhodnotiť ich vplyv na výšku ukladanej
pokuty.
F. pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli
základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. P. výšky pokuty za správny
delikt je výsledkom správneho uváženia, pri ktorom súd v rámci prieskumu prihliada iba na to, či

nevybočilo z medzí a hľadísk zákona.

U. uložená prvostupňovým rozhodnutím nevybočuje z medzí ustanovených zákonom o metrológii a je v
dolnej hranici trestnej sadzby. Súd ju vzhľadom na zistené okolnosti považuje za primerane vysokú. P.
metrologický inšpektorát podľa názoru súdu zvážil všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle

§ X6 ods. 3 zákona o metrológii, pričom prihliadol na závažnosť protiprávneho konania spočívajúcu v
porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, na čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený
v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zároveň vzal do úvahy
spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a to tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami žalobca
používal meradlo bez platného overenia. P. metrologický inšpektorát tiež vzal do úvahy následky

protiprávneho konania, t.j. používania meradiel bez platného overenia, ktoré nezaručovali správne
výsledky merania a tým mohla byť spôsobená konečným spotrebiteľom majetková ujma, keďže mohli
byť ukrátení na predanom množstve tovaru vo vzťahu k účtovanej cene.Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodňujú
sankciu v uloženej výške a uložená pokuta je v predmetnej veci vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
primeraná tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho.

K námietke č. 3:

L. účastníkmi konania bola tiež spornou otázka začatia plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie
za porušenie povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii. P. lehota na uloženie sankcie vyplýva z §

36 ods. X zákona o metrológii.

Podľa § 36 ods. X zákona o metrológii, pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď metrologický
inšpektorát zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti.

U. je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 36 ods. X zákona o metrológii, teda jednoročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za porušenie povinnosti, je prekluzívny.
I. márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie sankcie, aj keď z vykonaného
dokazovania v správnom konaní bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. L.
uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný

správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal
dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a
rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán ako aj
súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. „ex offo“ a v ktoromkoľvek štádiu konania, aj keď ich uplynutie
nie je namietané.

T. subjektívna lehota v zmysle § 36 ods. X zákona o metrológii začína plynúť odo dňa, kedy
P. metrologický inšpektorát zistí porušenie alebo nesplnenie povinností ustanovených zákonom o
metrológii zo strany kontrolovaného subjektu. Vzhľadom na to, že prvostupňové rozhodnutie o uložení
pokuty vychádzalo zo skutočností zistených pri kontrole dňa XX.XX.XXXX, čomu zodpovedá aj

oznámenie o začatí správneho konania, okamihom zistenia porušenia, t. j. dňom XX.XX.XXXX začala
plynúť subjektívna lehota na uloženie pokuty a táto lehota skončila dňom XX.XX.XXXX. M. prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané XX.XX.XXXX, bolo vydané v subjektívnej jednoročnej lehote.

Vzhľadom na uvedené dospel B. súd v Q. k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p.

zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu
neodôvodňovali ich zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v

takomto prípade právo na náhradu trov konania.

A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.