Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220336
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117220336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: V.ar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, K.,
otec - J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. L. XX, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletú V. sa s účinnosťou od 24.09.2017 zvyšuje zo sumy 66,39 Eur mesačne
na sumu 160,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 24.09.2017 do 30.09.2018 vo výške 1.145,16
Eur súd povoľuje otcovi uhradiť v splátkach po 40,- Eur mesačne splatných ako bežné výživné počnúc
mesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostirozsudkustým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 26C/94/2005-49 zo dňa 12.05.2006 v časti
určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej svojím návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2017 žiadala zvýšiť výživné na maloletú
V. tak, že otec maloletej je povinný od 01.05.2017 povinný prispievať na výživu maloletej sumu 250,-
Eur. V návrhu uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 12.06.2006, ktorým bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,- Sk
(66,39 Eur). Výživné bolo stanovené v čase, keď mala maloletá necelé dva roky a odvtedy navštevovala

4 roky materskú školu a od septembra 2017 je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Jej potreby a
záujmy odvtedy zrástli, navštevuje krúžky v škole, športuje, z čoho vyplývajú zvýšené náklady (bicykel,
kolieskové korčule, korčule na ľad, kolobežka, lyžiarska súprava v sume 70,- Eur, lyže s viazaním 150,-
Eur, plavecký kurz 50,- Eur štvrťročne). Zvýšené náklady má matka na maloletú na začiatku školského
roka, pričom tieto náklady spočívali v kúpe školskej tašky v sume 60,- Eur, školské potreby v sume 50,-
Eur, strava v škole 25,- Eur mesačne, strava doma v sume 200,- Eur, ďalej má náklady na ošatenie a
obuv podľa ročného obdobia, hygienické potreby v sume 10,- Eur, vreckové 10,- Eur, kredit na telefón

8,- Eur, ZRPŠ 20,- Eur, poplatok na školské knihy 30,- Eur, výlety a exkurzie ročne v sume 20,- Eur.
Maloletá taktiež navštevovala kurz anglického jazyka s mesačným poplatkom 30,- Eur, matka maloletej
zároveňplatíúrazovépoistenie.Vmáji2014mala1.svätéprijímanie,ktorénákladybolivsume300,-Eur
a v školskom roku 2017/2018 maloletá absolvuje lyžiarsky výcvik, s čím budú spojené ďalšie zvýšenénáklady.Zdravotnýstavmaloletejjedobrý,jelensledovanáuendokrinológazdôvodumenšiehovzrastu.
Zrejme ale bude musieť nosiť strojček, ktorý bude v sume cca 1.000,- Eur. V letných mesiacoch sa
maloletá zúčastňuje viacerých letných táborov, pričom cena za jeden je v sume 100,- Eur, prímestský

tábor v sume 80,- Eur. Matka ďalej uviedla, že jej priemerný čistý príjem je v sume 876,- Eur mesačne,
poberá rodinné prídavky v sume 47,- Eur a výživné na syna v sume 80,- Eur. Matka býva s maloletou
u rodičov, pričom jej otec je na starobnom dôchodku, matka pracuje. Na vedenie domácnosti, stravu,
bývanie, internet, energie prispieva sumou 100,- až 150,- Eur a zároveň spláca úver vo výške 230,- Eur
mesačne. výška príjmu otca jej nie je známa.

2. K návrhu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného. Uviedol, že je
zamestnancom pracovnej agentúry, ale účet má blokovaný. Svoje mesačné výdavky vyčísliť nevie,
pretože sa neustále menia a síce má evidovaný trvalý pobyt u rodičov, nebýva tam.

3. Procesný opatrovník vo vyjadrení k návrhu uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletej a

od poslednej úpravy uplynulo už viac ako 11 rokov, odkedy sa zvýšili výdavky na maloletú a jej potreby,
preto odporúčajú výživné zvýšiť v sume primeranej k veku a potrebám maloletej, ako aj zárobkovým a
majetkovým schopnostiam a možnostiam otca.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom matky a otca,

oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä dokladmi o príjme predloženými matkou maloletej
za obdobie 03/2017 až 02/2018, dokladmi o príjme otca maloletej za obdobie 02/217 až 11/2017,
lustráciou otca v Sociálnej poisťovni za obdobie 02/2017 až 02/2018, odpoveď Sociálnej poisťovne
zo dňa 26.04.2018, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.04.2018, výplatnými páskami otca za
obdobie 12/2017 až 04/2018, podaním matky zo dňa 11.07.2018, odpoveďou Štatistického úradu SR zo

dňa 18.07.2018, odpoveďou ÚPSVaR Trnava zo dňa 17.08.2018, potvrdením o príjme matky za obdobie
08/2017 až 07/2018, odpoveďou na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni zo dňa 19.09.2018, obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/94/2005, ako i s obsahom celého spisu.

5. Matka maloletej v konaní uviedla, že stále býva s rodičmi, maloletou dcérou a synom v nehnuteľnosti,

ktorájev ichvlastníctve.Otecnamaloletúneplatížiadnevýživné,neuhrádzavôbecnič,nekupuježiadne
dary prípadne nejaké iné veci ani s ňou nie je v kontakte. Rodičom prispieva na domácnosť sumou 100,-
až 150,- Eur a zároveň spláca úver asi 320,- Eur mesačne, ktorý si brala na rozostavaný dom. Tento dom
má v podielovom spoluvlastníctve v 1/2, pričom nehnuteľnosť má v súčasnosti hodnotu asi 150.000,-
Eur. Momentálne má príjem v čistom v sume asi 1.050,- Eur, pracuje ako účtovníčka. Vlastní osobné

auto v hodnote asi 5.000,- Eur. O maloletú sa otec prestal zaujímať odkedy sa narodila. Podľa vyjadrenia
matky by sa otec s maloletou ani stretávať nemal, nakoľko ona sama sa s ním ani stretávať nechce.
Náklady na maloletú má matka na stravu v škole v sume 25,- až 30,- Eur, doma asi 200,- Eur. Ďalej
má náklady v súvislosti s ošatením, hygienickými potrebami, maloletej dáva vreckové v sume 10,- Eur,
kredit na telefón 8,- Eur, ZRPŠ uhrádza v sume 20,- Eur. Maloletá navštevuje viaceré krúžky, matka jej

uhrádza plávanie v sume 50,- Eur štvrťročne, pričom tento rok boli na lyžiarskom výcviku, kde jej prispela
sumou 70,- Eur do školy a zároveň jej musela nakúpiť oblečenie a lyže. V lete sa zúčastňuje táborov,
pričom suma za letný tábor sa pohybuje v sume 80,- až 100,- Eur za jeden. Zdravotný stav maloletej je
dobrý, avšak je sledovaná u endokrinológa, ale zvýšené výdavky s tým nemá. Matka poberám rodinné
prídavky na maloletú aj na syna a tiež výživné na syna v sume 80,- Eur mesačne.

6. Otec maloletej v konaní uviedol, že v súčasnosti výživné na maloletú neuhrádza, a ani si nepamätá
kedy výživné na maloletú naposledy uhradil. Výživné nemá z čoho uhrádzať, nakoľko má zablokovaný
účet od exekútora. Pomáhajú mu rodičia, ktorí ho živia. Exekúciu má z dôvodu dlhu pre zdravotnú
poisťovňu, ktorý však už uhradil. Má ešte ďalšie dve exekúcie, ešte neuhradil trovy exekúcie. Z

výkonu testu odňatia slobody bol prepustený v roku 2013. Po prepustení pracoval ako manipulant na
vysokozdvižnom vozíku. Momentálne je zamestnaný pre spoločnosť RAKSEN Consulting s.r.o., pracuje
ako logista na vysokozdvižnom vozíku. Pracuje na pracovnú zmluvu, na víkendové smeny. Cez týždeň
si vybavuje záležitosti ohľadom živnosti. Chce mať živnosť a pracovať ako tesár. Vzdelanie v tejto oblasti
nemá budem musieť zamestnávať na to človeka, alebo si spraví kurz. Vyučený je ako mäsiar údenár

predavač, pričom som tak zamestnaný nebol zo zdravotný dôvodov. Jeho príjem je 4,70 Eur na hodinu,
pričom presnú výšku odpracovaných hodín dopredu nepozná. Mal problém zamestnať sa z dôvodu
zápisu v registri trestov. Práceneschopný bol do 30.06.2018, pričom k ukončeniu práceneschopnosti
došlo na jeho žiadosť. Býva u rodičov, na nájom im prispieva podľa toho ako sa mu dá. Nevlastní žiadnunehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Nevie ani presne vyčísliť svoje výdavky. Úvery ďalšie už
nemá a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S maloletou v kontakte nie je, matka mu v kontakte s
dcérou podľa jeho tvrdenia bráni. Viem však aké má jeho dcéra približne náklady na život a vedel by

prispievať na jej výživu sumou najviac 100,- Eur mesačne.

7. Procesný opatrovník maloletej v konaní uviedol, že so zvýšením výživného na maloletú súhlasia,
nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo už viac 11 rokov a zvýšenie je dôvodné,
keďže sa zvýšili oprávnené náklady na maloletú.

8. Podľa potvrdenia o výške príjmu matky mala matka maloletej priemerný čistý mesačný príjem za
obdobie01/2017až08/2017vovýške944,76Eurazaobdobieod08/2017do07/2018vovýške1.045,52
Eur.

9. Podľa predložených výplatných pások mal otec maloletej priemerný čistý príjem za obdobie 02/2017

až 11/2017 vo výške 484,49 Eur

10. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2018 bol otec maloletej poberateľom
nemocenskej dávky od 26.03.2018, pričom v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava
nárok na nemocenskú dávku mal otec maloletej vo výške 10,59 na deň.

11. Podľa oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 18.07.2018 v roku 2017 bola priemerná mesačná
mzda v čistom pre pozíciu tesár a stavebný stolár vo výške 613,- Eur a pre pozíciu operátor
vysokozdvižného vozíka vo výške 749,- Eur.

12. Podľa oznámenia ÚPSVaR Trnava zo dňa 17.08.2018 evidovali veľké množstvo voľných pracovných
pozícii v odbore tesár a vodič vysokozdvižného vozíka, pričom mzda pre pracovnú pozíciu tesár bola
uvádzaná od 580,- Eur a pre pozíciu vodič vysokozdvižného vozíka od 600,- Eur.

13. Podľa odpovede z lustrácie otca v sociálnej poisťovni zo dňa 19.09.2018, je otec maloletej v

pracovnom pomere pre zamestnávateľa RAKSEN Consulting, s.r.o. od 04.02.2017 až doposiaľ, pričom
za júl 2017 dosiahol otec maloletej príjem vo výške 1.021,22 Eur v hrubom, čo v čistom predstavuje
sumu cca 776,86 Eur.

14. Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného otca pre maloletú V., ktoré výživné bolo

naposledy určené rozsudkom tunajšieho č. k. 26C/94/2005-49 zo dňa 12.05.2006 v sume 2.000,-Sk
(66,39 Eur) mesačne, keď v tej dobe bola matka maloletej na materskej dovolenke a poberala len
rodičovský príspevok vo výške 4.230,- Sk (140,41 Eur) a prídavky na dve deti vo výške 1.080,- Sk (35,85
Eur), keďže v starostlivosti mala ešte staršieho syna Q. otec bol nezamestnaný a žil z príležitostných
brigádnických príjmov. Otec nemal iné vyživovacie povinnosti, matka mala vyživovaciu povinnosť k

maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v jej osobnej starostlivosti.

15.Podľa§62ods.1až5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

19. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, pričom je

potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Výška vyživovacej
povinnosti sa potom odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého
dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto
nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania
odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu
predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností

a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
pritomneznamenámechanickúrovnosť,kritérianastranerodičovsaposudzujúvovzájomnejsúvislostis
odôvodnenýmipotrebaminastarnekaždéhodieťaťaakeďžeideoosobnéprávodieťaťa,súdvymedzuje
vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní
o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy

každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a
záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného
vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov
oboch rodičov.

20. Na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutkových zistení dospel súd k záveru,
že zvýšenie výživného pre maloletú V. je opodstatnené, keďže od posledného určenia výživného
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 26C/94/2005-49 zo dňa 12.05.2006 došlo k zmene okolností, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. K zmene pomerov došlo tak na strane
maloletého dieťaťa, ako aj oboch rodičov. Na strane maloletého dieťaťa tým, že od poslednej úpravy

výživného od roku 2006 vyrástla, je staršia o 12 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa
úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb
(ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a podobne) ako i ďalších potrieb pre jej výchovu, vývoj a výživu.
V súčasnosti maloletá V. navštevuje ôsmy ročník základnej školy. U matky sa zmenili pomery tým, že v
čase poslednej úpravy výživného matka maloletej nebola zamestnaná, bola na materskej dovolenke a

poberala rodičovský príspevok a prídavok na dve maloleté deti. V súčasnosti je matka zamestnaná, a to
od XX.XX.XXXX, pričom jej čistý mesačný príjem je aktuálne vo výške 1.050,30 Eur. Matka stále žije v
spoločnejdomácnostisosvojimirodičmi,kdeotecpoberástarobnýdôchodokamatkaeštepracuje.Otec
v čase poslednej úpravy nebol zamestnaný, ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a príjem
mal z občasných brigádnických prác. V súčasnosti je zamestnaný pre pracovnú agentúru, s aktuálnym

príjmom1.021,22Eurvhrubom(včistomcca776,86Eur),pričomvobdobíod26.03.2018do30.06.2018
poberal nemocenskú dávku vo výške 10,59 Eur na deň. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch
rodičov nezmenený, otec nemá okrem maloletej Viktórie iné vyživovacie povinnosti, matka má ešte
vyživovaciu povinnosť k maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého sa zároveň aj osobne stará.

21. Súd rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletú V. od podania návrhu matkou, teda od
24.09.2017, v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 zákona o rodine, keďže neboli zistené žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možno priznať výživné i spätne pred podaním návrhu. Súd
pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca prihliadal aj na skutočnosť,
že matka sa o maloletú V. osobne stará. U matky vychádzal súd zo skutočnosti, že je zamestnaná, s

pravidelným mesačným príjmom, pričom jej aktuálny čistý mesačný príjem je vo výške 1.050, 21 Eur.
Otec je síce zamestnaný, avšak ako sám uviedol pracuje len počas víkendových smien a počas týždňa si
vybavuje záležitosti ohľadom živnosti. Z toho vyplýva, že v prípade ak by sa riadne zamestnal a pracoval
aj počas týždňa, dosiahol by vyšší príjem ako príjem, ktorý dosahoval za obdobie od februára 2017 do
marca 2018. Nakoľko otec maloletej sa stavia k možnosti zvýšiť si svoj príjem aj riadnou pravidelnou

prácou počas týždňa pasívne, vychádzal súd z priemernej mesačnej čistej mzdy vo výške 749,- Eur
pre profesiu vodič vysokozdvižného vozíka pre rok 2017 oznámenú Štatistickým úradom SR. Pasivita
otca pri zvyšovaní svojho príjmu bola zrejmé daná tým, že otcovi sú zo mzdy strhávané zrážky formou
exekúcie, a teda otec sa môže snažiť vyhýbať týmto konaním plneniu si svojich záväzkov. . Súd prizvýšení výživného prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa nijakým spôsobom nepodieľal a nepodieľa
na výchove maloletej, dlhé roky sa o ňu vôbec nezaujíma (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Povinnosťou
oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej

miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samé sa živiť. Súdu jednoznačne z
lustrácievsociálnejpoisťovni,akoajzvýpovedeotcavyplýva,žeotecdokážepracovaťadosahovaťtaký
príjem, aby mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov
súd zvýšil výživné otca pre maloletú V. sumy 66,39 Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne, pričom
takto určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa

ako i primeranú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy zásadu, že životná
úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá,
pričom mal zároveň za to, že takéto rozhodnutie súdu je aj v samotnom záujme maloletej.

22. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť

dlhšiu lehotu.

23. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

24. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 24.09.2017 do 30.09.2018 vznikol otcovi
nedoplatok na zročnom výživnom v sume 1.145,16 Eur, keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť
výživné na maloletú V.o výške 1.957,31 Eur (pomerná časť za september 2017 vo výške 37,31 Eur

+ za 12 mesiacov, t. j. október 2017 až september 2018 x 160,- Eur), pričom otec mal v zmysle
predchádzajúcej úpravy uhradiť výživné vo výške 812,17 Eur (1.957,31 Eur - 812,17 Eur). Uvedený
nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne
splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd rozhodol v

súlade s § 232 ods. 3 a 4 CSP, pričom zohľadnil výšku určeného výživného a tiež skutočnosť, aby bol
dlh zaplatený do troch rokov.

25. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) o nároku na
náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

27. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovcýh konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia.