Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244913
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: X.. D. L., Z.. XX. X.
XXXX,B.Š.Č..X,B.,zastúpenáadvokátskoukanceláriouFUTEJ&Partnerss.r.o.,Bratislavasosídlom
Radlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Z. B. Q., Q. Q. D.
A. Č.. X, B., o zaplatenie náhrady škody vo výške 18.398,50 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. novembra 2013, č. k. 10C/213/2011-558, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému
domáhala zaplatenia sumy 18.398,50 € s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI") a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. (ďalej len "obchodník s CP"). Ďalej prvoinštančný súd
zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a rozhodol,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke prvoinštančný súd odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1, 2, § 9
ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, keď z obsahu
žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha náhrady škody titulom zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto súd nárok posudzoval v
intenciách tohto zákona. Prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa bol členom družstva PODIELOVÉ

DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložila členský vklad, avšak vzhľadom na
rozhodnutie o vystúpení z Družstva jej členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl.
16 ods. 3 Stanov družstva k 30. 03. 2011, čím jej vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na
základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF-002/2002/SPI z 21. 03. 2002,
právoplatný 28. 03. 2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori
získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02. 06. 2008 mal

súd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi
CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná
listom z 30. 03. 2010 s účinnosťou od 01. 05. 2010. Po tomto úkone Družstvo listom z
15. 04. 2010 požiadalo Z. o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o. c. p., a.s. V tomto čase Družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu
škody, ale žiadalo Z., aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu do 01. 06. 2010
- Z. ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z. o

cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo Z. povinné predkladať
polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o
prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po rokovaní so štatutárom Družstva ako aj s
ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových okolností o
činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti

družstiev z 24. 08. 2007. Družstvo dňa 10. 10. 2007 doručilo Z. list s tým, že zo strany
družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z
dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich
investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami
CI HOLDINGU, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto
systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže

finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho
dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné
nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a. s. Družstvo
zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou
stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp.

narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé
družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev
na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a
taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by Z. disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným Z. dňa 15. 04. 2010 požiadalo Z. o preskúmanie postupu spoločnosti

CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia.
Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovaného mal
súd preukázané, že Z. vykonala v období od 20. 04. 2010 do 06. 05. 2010 u Obchodníka s cennými
papiermi dohľad na mieste. Z. v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20. 04. 2010, aby predĺžilo
žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní

finančných prostriedkov, keďže Z. zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že Družstvo predložilo Z. dňa 28. 04. 2010
žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa
§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10. 05.
2010 na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo

ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v
dôsledku čoho Z. rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 z 26. 08. 2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie
dodatkov k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady Z.
číslo GUV-1744/2010 z 08. 12. 2010, právoplatné 16. 12. 2010. Z. súbežne začala voči Družstvu
konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovenia §129

ods.3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s
§ 127 ods. 4 ZoCP, rozhodnutím ODT-10890-4/2010 z 30. 05. 2011, právoplatné 18. 07. 2011. Týmto
rozhodnutím Z. Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať
inú činnosť, keďže Z. takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. Z. na
základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP, podala dňa 27. 07. 2010

orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa
uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii
č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10. 08. 2010 začaté trestné stíhanie podľa §
199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm.
a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

2.1. Prvoinštančný súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle §
9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď žalobkyňa bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovaného za vznik škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom Z. pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné

podmienky vznikuzodpovednostižalovanéhozavznikškodymusiabyťsplnenékumulatívnebezohľadu
na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Podľa
názoru súdu žalobkyňa nepreukázala, že by Z. vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala.
Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že Z. až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z. z. o cennýchpapieroch od 01. 06. 2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových
hodnôt - Družstvo, dodržiava schválený prospekt investície. Z. nevykonávala a ani nemohla vykonávať
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,

nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami
zákona č. 566/1992 Zb. o Z. B. Q., so zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zákonom
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti za
vznik škody a to nesprávny úradný postup Z. a z dôvodu hospodárnosti konania sa s ostatnými

podmienkami vzniku zodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným
postupom Z. pri výkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.

2.2. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na to, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorýjepovinnýplniť.Žalobkyňasisvojnároknanáhraduškodyuplatnilavkonkurznomkonanívedenom

Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bola čo
znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti
pohľadávky poškodeného - žalobkyne ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo
dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobkyne na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom

konkurznej podstaty popretá (čo však neznamená, že počas incidenčného konania pohľadávku
žalobkyne neuzná), žalobkyňa si uplatnila pohľadávku na tunajšom súde incidenčnou žalobou. Súd
doposiaľ o incidenčnej žalobe žalobkyne nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto nie je možné
ustáliť výšku škody, ktorá žalobkyni vznikla a žaloby na začatie konania o zaplatenie škody je možné
považovať za predčasne podané.

2.3. S poukazom na tieto skutočnosti prvoinštančný súd vyhodnotil žalobu za predčasne podanú a to
aj z dôvodu, že žalobkyňa ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených
finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť
v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči

členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného
zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje,
že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi
predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ
družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti

členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky
veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže
uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili
svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú

tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie uvedeným
subjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby sa žalobkyňa domáhal náhrady škody
voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z. z.

2.4. Podľa názoru prvoinštančného súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny

úradný postup, ktorého by sa mohla Z. dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému
subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do
úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda.
Žalobkyňa poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany Z.
nad činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedla, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom,

ako ich získalo od nej Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na
základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči

Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru,
že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom Z. spočívajúcom
v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným
nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúťškoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobkyne. Podľa názoru súdu z vyššie
uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup Z. vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom
s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne nedošlo k vzniku škody v

priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom Z. spočívajúcom v zanedbaní
dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani
nezaoberal.

2.5. Žalovaný v konaní preukázal, že Z. dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala,

keď Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V
súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom
posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t. j. či obsahuje všetky
údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte
investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Žalovaný tiež preukázal, že nebolo v právomoci

Z. schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať
len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov žalobkyne verejnej ponuky majetkových hodnôt
alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP).
Z. nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo
k prekročeniu jej kompetencií. Z. až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či

vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Slovenská republika ako
štát, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov,
v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom
čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Žalobkyňa ako člen Družstva (podnikateľského
subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden

vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého
členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Žalobkyňa nepreukázala, že počas členstva
v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasahovala do
činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych

zástupcov Družstva. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd žalobu
zamietol.

2.6. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobkyne na podanie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o žalobkyňou položených otázkach
nie je nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie veci. Žalobu na začatie prejudiciálneho konania zamietol
aj z dôvodu, že nie je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva.

2.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému
žalovanému nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd žalobu vo veci samej zamietol podala v zákonom
stanovenej lehote odvolania žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti

zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania, alternatívne
žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom
odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala
na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Z. B. Q. nepostupovala v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva,
že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva

predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie
Z. B. Q. ako orgánu dohľadu a nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Z.
B. Q. len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Z. B. Q. bol preto svojvoľnýv neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že
upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva posúdila ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom dohľade
orgánu vedomosť. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností Z. B. Q., spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver súdu prvej
inštancie, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku

škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľaduanievdôsledkutoho,ženebola"bdelá"stým,žejejnepatrilianizákonomstanovenéprávomoci
dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť
dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt
donútiť. Uviedla, že povinnosťou Z. B. Q. podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a
bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú

dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch (platného
v tomto znení od 1. mája 2007) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj
obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Z. B. Q. napriek tomu,
že v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala Z. B. Q. zisťovať všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Z. B. Q. Družstvu (Prospekt investícií,

vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Z. B. Q.) a obchodníkovi
s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Z. B. Q. je dokonca koncipovaný tak široko,
že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na
činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou
obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov,

teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka D.. I. P., C.. preukázané, že Z. B. Q. už v roku 2007
pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio,
ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase
akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t. j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky

získané od žalobkyne investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a
Družstvom. Z. B. Q. sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že
toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s. r. o. a GLOBAL production s. r. o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých

troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom D.. E. Č., vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že Z. B. Q. naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s.
a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi (v ktorom
konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich

aj výslovne pre Družstvo porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani
po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000,- € nevyužila svoje kompetencie v
zmyslezákonaocennýchpapierochaneprijalažiadnenáslednékontrolnéalebovýznamnejšieopatrenia
(predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na
činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné

podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej
investície, resp., že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej
miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že Z. B. Q. tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s

cennýmipapiermiodňalalicenciunačinnosťaDružstvuzakázalačinnosťvroku2011,potvrdiladlhodobé
porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych
predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Z. B. Q..

3.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Z. B. Q. rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. ODT-10890-4/2010

(právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že Z. B. Q. ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k
31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Z. B. Q. dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmipredstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých

na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
Družstva boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Z. B. Q. voči Družstvu úradne
zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti).

3.2. Žalobkyňa mala tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu
a nerobí takúto žalobu predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa
v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až

na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr.
správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná
právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby a to ani vtedy, ak žalobkyňa
doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je ( podľa názoru žalovaného a

prvoinštančného súdu) povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak
by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu
škody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizáciifaktickysuspendovalObčianskyzákonník,zákono
zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia

konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť
štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o
konkurze. Uviedla, že z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa
20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený
hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Z. B.Z. Q., Garančnému fondu

investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho
možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Záverom vo svojom odvolaní žalobkyňa poukázala
na závery uznesenia Najvyššieho SR zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6MCdo/11/2010 a na to,
že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané
prvoinštančným súdom, resp. predložené stranami sporu neboli riadne vykonané spôsobom podľa §

129 ods. 1 O. s. p., a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe
uplatneného nároku.

4. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej

veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého
zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobkyňou alebo ním. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne
správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité

skutočnosti (§ 121 O. s. p.), pretože na prvoinštančnom súde už od 2. júla 2012 pravidelne prebiehajú
konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoje počas
konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa daného
prípadu a uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči družstvu
PDSI čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov

uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval
o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah.

5. Uznesením č. k. 10C/213/2011-577 zo dňa 16. 1. 2014 súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť v lehote 10 dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- € s poukazom na položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov.6.Nazákladeodvolaniažalobkyneodvolacísúdsvojímrozsudkomz21.5.2015,č.k. 9Co/57/2014-594,
9Co/58/2014 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods.
1 a 2 O. s. p.); zároveň potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 10C/213/2011-577 zo dňa 16. 1.

2014 ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

7. Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súdu SR ako súd dovolací uznesením sp.
zn. 7Cdo/135/2016, 7Cdo/136/2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. 5. 2015, č. k.
9Co/57/2014-594, 9Co/58/2014 v časti potvrdzujúcej rozsudok súdu prvej inštancie a v časti trov

konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie dovolanie odmietol. Dovolací súd prihliadol na vadu
konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe
nedoručenia vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu. Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať
pred súdom znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania,
ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 449 ods. 1 a § 450 C. s. p. rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobkyni a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom
konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Po odstránení nedostatku vytýkaného dovolacím súdom, keď vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
žalobkyne bolo žalobkyni doručené dňa 4. 5. 2017 odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené

ustanovenie C. s. p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C. s. p. v napadnutom
rozsahu (výrok vo veci samej a výrok o trovách konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho orgánmi verejnej moci je
objektívnazodpovednosť(bezohľadunazavinenie),ktorejsanemožnozbaviť;založenájenasúčasnom
(kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik
škody; 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003

Z. z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa
zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť

spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný

nesprávny úradný postup zo strany Z. B. Q. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V danom
prípade nie je sporné, že Z. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č.
566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda
až od 1. 6. 2010 mohla Z. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť
aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.
z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe

novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt
zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto

neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Z. kontrolovať. Z. nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Z. mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.
z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomý toho, že s jej investíciou
je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129

ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak
si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Z. B. Q. v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu
dohľadu Z. nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

12. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Z. B. Q. v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Z. B.
Q. z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Z.J. B. Q.. Štát by sa
nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Z. B. Q. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným,
zasahujúcim do základných práv žalobcu, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup

žalobkyne vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Z. B. Q. pri aplikácii
zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

13. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že
jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že
obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že
riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny
na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s
§ 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako

klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených
operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do
rozhodnutia Z. B. Q. zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s

cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Z. B. Q. zo dňa 1. marca 2011, č. GUV-274/2011, vykonával obchodník s
cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Z. B. Q.. Činnosť Družstva, ktorého bola žalobkyňa
v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za
účelomichzhodnotenia,pričomtátoformanakladaniasvlastnýmmajetkomjespôsobzhodnocovaniana

vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť
štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či
sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.

14. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Z. B. Q.

na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu zohľadňujúc aktívny prístup Z. B. Q. k obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní
preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 €, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.
augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške

9.958,18 euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe Z. B. Q., ktoré satýka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí Z. B. Q., keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné

od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

15. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Z. B. Q..

16. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazovalažalobkyňa,jehointerpretáciajenesprávnaazavádzajúca.Predovšetkýmtentorozsudoksa
týkanáhradyškody,ktorúveriteľomspôsobiliosobypovinnépodaťnávrhnavyhláseniekonkurzutým,že
sosplnenímtejtopovinnostiboli vomeškaní.Okremtoho NajvyššísúdČRvodôvodneníuvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom

verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa,
keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže

byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.

Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti
štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri

vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane

nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštancie i v
tom, že žaloba na začatie konania bola podaná predčasne.

17. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené
stranami konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p., a preto nemôžu byť

právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že
podľa § 129 ods. 1 O. s. p. (teraz § 204 C. s. p.) dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečíta,alebooznámijejobsah.Zobsahuspisuvyplýva,
že žaloba, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovaného boli vzájomne stranám sporu súdom
prvej inštancie doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z

pojednávania súdu nariadeného na deň 20. 11. 2013 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v
zmysle § 119 ods. 5 O. s. p. oboznámil strany sporu s doposiaľ vykonaným dokazovaním a obsahom
spisu. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom
nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom
uvedeným v § 129 ods. 1 O. s. p., resp. § 204 C. s. p. nebolo odvolacím súdom zistené.

18. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o
ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., resp. § 255 ods. 1 C. s. p.

19. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Nakoľko odvolací súd odvolaniu
žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom
a dovolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď ovýške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).