Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/368/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209139
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4309209139.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.vprávnejvecinavrhovateľov:1.B.Y.,nar.
XX.XX.XXXX, 2. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. cesta XXXX/X, W. /právni nástupcovia právnej
predchodkyne H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/, proti odporcom: 1. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, 2. I.
Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. Z.. V. ON., Y., t.č. bytom W. X, W., 3.. Všeobecná úverová banka,

a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní
navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/194/2009-263 zo dňa
04.02.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky
na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 24.07.2007 medzi
navrhovateľkou a odporcom v 3. rade, vkladovaná pod č. V 1929/2007, p o t v r d z u j e a v napadnutej
časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného

práva uzavretej dňa 14.09.2007 medzi odporcami v 1. až 3. rade, vkladovaná pod č. V 4500/2007, z r
u š u j e a v tejto časti vec v r a c isúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh právnej predchodkyne navrhovateľov v 1. a
2. rade H. Y. o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 14.09.2007 medzi
odporcami v 1. a v 2. rade a záložným veriteľom odporcom v 3. rade, zapísanej na Okresnom úrade
v Leviciach, katastrálnom odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W., pol. C listu vlastníctva č.

XXX a vkladovanej pod číslom V 4500/2007. Súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh na určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27.04.2007 medzi navrhovateľkou a
záložným veriteľom odporcom v 3. rade, zapísanej na Okresnom úrade v Leviciach, katastrálnom
odbore, pre okres, obec a katastrálne územie W., pol. C listu vlastníctva č. XXX a vkladovanej pod č.
V 1929/2007. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
s poukazom na ustanovenie § 151 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov /ďalej len OSP/. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia

§ 80 písm. c) OSP, § 40a, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151d ods. 1 až 4, § 151j ods. 1 až 4, § 151k
ods. 1, § 151md ods. 1, § 145 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov /ďalej len OZ/, ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel
k záveru, že návrh nebol dôvodne podaný.
Súd prvého stupňa v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Levice č. k. 9C/68/2009-20 zo dňa 24.04.2009, právoplatným dňa 10.06.2009, súd

určil, že H. Y., nar. XX.XX.XXXX je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Levice,
katastrálny odbor, na LV č. XXX pre okres, obec a katastrálne územie W. ako parc. č. 2426 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 181 m2 so stavbou rodinného domu súp. č. XXXX, parc. č. 2429 zastavanéplochy a nádvoria o výmere 234 m2 so stavbou rodinného domu súp. č. XXXX, parc. č. 2427 záhrady
o výmere 180 m2, parc. č. 2428 záhrady o výmere 119 m2, parc. č. 2430 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 10 m2. Súd prvého stupňa s poukazom na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Levice

sp.zn. 9C/68/2009 a rozsudok č. k. 9C/68/2009-20 zo dňa 24.04.2009 mal ďalej za preukázané, že H.
Y. sa domáhala voči odporcom v 1. a 2. rade /D. Y. a I. Y./, určenia vlastníckeho práva na skutkovom
základe, že kúpna zmluva uzatvorená medzi H. Y. a odporcami v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX, ohľadne
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W., ktorej vklad bol povolený pod č. V 3801/2007 je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože kúpnu zmluvu nepodpísala odporkyňa v 2. rade.

Zo zmlúv o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, ako aj z výpovede V.. D. C. mal za preukázané, že
odporca v 3. rade poskytol odporcom v 1. a 2. rade dva úvery celkom v sume 4.312.100,- Sk. Na základe
zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 27.04.2007 odporca v 3. rade poskytol odporcom
v 1.a 2. rade úver v sume 2.498.500 Sk, keď uvedený právny úkon uzatvoril odporca v 1. rade aj za
odporkyňu v 2. rade podľa plnej moci zo dňa 19.04.2007 /č.l. 252 spisu/. Na zabezpečenie úveru bolo
zriadené záložné právo uzavretím záložnej zmluvy medzi H. Y. a odporcom v 3. rade dňa 27.04.2007,

návrh na vklad bol povolený dňa 02.05.2007 pod č. V 1929/2007, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX kat. úz. W., vo vlastníctve H. Y.. Na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej
flexihypotéky odporca v 3. rade následne poskytol odporcom v 1.a 2. rade ďalší úver v sume 1.813.500,-
Sk, keď uvedený právny úkon uzatvoril odporca v 1. rade aj za odporkyňu v 2. rade podľa notárom
overenej plnej moci zo dňa 10.09.2007 /č.l. 134 spisu/. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné

právo uzavretím záložnej zmluvy medzi odporcami v 1. a 2. rade a odporcom v 3. rade, ktorej vklad bol
povolený dňa 20.09.2007 pod č. V 4500/2007, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX kat. úz. W., keď uvedený právny úkon uzatvoril odporca v 1. rade aj za odporkyňu v 2. rade podľa
notárom overenej plnej moci zo dňa 10.09.2007 /č.l. 134 spisu/.

Súd prvého stupňa v danej právnej veci návrh v celom rozsahu zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keď dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení dôvodiac tým, že list vlastníctva je tá časť tzv. „súboru
popisných informácií“ katastra nehnuteľností, ktorá obsahuje vybrané základe údaje o nehnuteľnostiach,
vlastníkoch, právach a o ich vzťahoch k nehnuteľnostiam a iné údaje, že list vlastníctva a výpis z neho sa

vždy vzťahuje na tzv. konkrétne majetkové teleso- pozemok, stavbu, byt alebo inú nehnuteľnosť ku dňu
vyhotovenia.Tietoskutočnostisúnepostrádateľnézhľadiskačasovéhoavecnéhorozlíšeniazapísaných
nehnuteľností a pre uvedený nedostatok len z odkazom na list vlastníctva a číslo povolenia vkladu
záložného práva bol návrh na určenie neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva neurčitým návrhom.

Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že návrh zamietol vo vzťahu k jednotlivým výrokom aj z iných
dôvodov.

Vo vzťahu k záložnej zmluve uzavretej dňa 27.04.2007, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1929/2007,
dôvodil ďalej tým, že túto podpísala H. Y. ako vlastníčka nehnuteľností a záložca, mala možnosť sa so

záložnou zmluvou oboznámiť, prečítať si ju a bolo jej zrejmé, že úver, ktorý sa poskytoval a vyčerpal
zo strany odporcov v 1. a 2. rade je bezúčelový. Skutočnosť, či navrhovateľka bola odporcami v 1.a
2. rade, svojou dcérou a zaťom, uvedená do omylu nebola v konaní preukázaná, a to ani výpoveďou
svedkyne V.. D. C., zúčastnenej podpisovania predmetných zmlúv za odporcu v 3. rade, ani s poukazom
na obsah písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy, ktorú H. Y. podpísala overeným spôsobom v časti

zmluvy, podľa ktorej kúpna cena bola uhradená v celosti. Pokiaľ navrhovateľka, ktorá v čase uzatvorenia
predmetnej záložnej zmluvy bola vlastníčkou predmetu záložnej zmluvy, nesúhlasila so zmluvou o
zriadení záložného práva, po doručení návrhu na vklad záložného práva jej nič nebránilo, vyvinúť úsilie
za účelom žalovania odporcov, resp. dosiahnutia zmeny tohto právneho stavu.

Vo vzťahu k záložnej zmluve, na základe ktorej bol povolený vklad pod č. V 4500/2007, súd prvého
stupňa uviedol, že túto uzatvoril odporca v 1. rade na základe udeleného overeného plnomocenstva aj za
odporkyňuv2.rade, rovnakoakovprípadeúverovejzmluvyvprípadepredchádzajúcejzáložnejzmluvy.
Za tejto skutkovej situácie odporca v 3. rade, ktorý dva krát emitoval bezúčelový úver, bol dobromyseľný,
že podpisuje vždy s vlastníkmi nehnuteľností, najprv s navrhovateľkou a následne s odporcami v 1. a

v 2. rade.

Súd prvého stupňa ďalej dôvodil tým, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky v tom
smere, že pri podpise záložnej zmluvy ktorej vklad bol povolený pod č. V4500/2007, bola uvedená doomylu zo strany odporcov 1. a 2. rade v tom, že finančné prostriedky z úveru jej budú vyplatené ako
kúpna cena za rodinný dom a že záložná zmluva je preto neplatná z dôvodu, že jej táto suma nebola
uhradená, s poukazom na výsluch svedkyne V.. D. C. a obsah kúpnej zmluvy, ktorú navrhovateľka

podpísalaoverenýmspôsobom,keďvčastikúpnejzmluvyvčastiosplatnosti kúpnejcenybolouvedené,
že kúpna cena bola v celosti uhradená.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v konaní neriešil otázku platnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola
právoplatne vyriešená v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 9C/68/2009. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti dospel tiež k záveru, že v právnych vzťahoch účastníkov konania dochádzalo k
účelovým prispôsobeniam rozhodujúcich skutkových okolností a to aj tých, ktoré boli už skôr písomne
jednoznačnepoznamenané.Súdprvéhostupňauviedol,žeokremuvedenýchrozhodujúcichskutočností
vychádzal aj z toho z toho, že odporcovia v 1. a 2. rade vyčerpali dva úvery celkom v sume 143.135,50
eur, ktoré nesplácali, nejavili osobitný záujem o riešenie tohto záväzku, prípadne úhradu úverov ako
jeden zo spôsobov zániku záložného práva na zabezpečenie úverov, ktoré vykazovali k 05.03.2013

zostatok dlhu 207.678,- eur. Odporcovia 1. a 2. rade sa v konaní pripojili k návrhu navrhovateľky a
to z dôvodu spochybnenia v konaní odporcu v 1. rade tým, že bez právneho významu z hľadiska
nadobudnutia vlastníctva do BSM podpísal kúpnu zmluvu a pripojil svoj podpis aj namiesto odporkyne v
2. rade a od tej skutočnosti, že odporcovia neboli vlastníkmi založených nehnuteľností, popri neuhradení
kúpnej ceny, s ktorou skutočnosťou sa súd už vysporiadal, mala byť odvodená absolútna neplatnosť

záložnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 4500/2007.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že na základe uvedených skutkových okolností by bolo v
absolútnom rozpore s dobrými mravmi, ak by súd poskytol súdnu ochranu navrhovateľke a vyhovel jej
návrhu o neplatnosť záložnej zmluvy, ktorej vklad záložnej zmluvy bol povolený pod č. V 4500/2007, čím

by bolo zabránené odporcovi v 3. rade domôcť sa návratnosti poskytnutých úverov z výkonu záložného
práva k nehnuteľnostiam. S poukazom na preukázané skutkové okolností v danej veci sa súdu javilo viac
ako pravdepodobné, že k uvedeným právnym úkonom došlo po vyčerpaní úverov na základe dohody
blízkych osôb, účastníkov konania /dcéry s manželom a matkou/, okrem odporcu v 3. rade, ktoré úvery
nesplácali, neprejavili záujem o ich úhradu a ktoré vykazujú zostatok 207.678,- eur. Ak by sa odporca

v 3. rade za vyššie uvedenej skutkovej situácie nedomohol ochrany svojho práva, bolo by to v rozpore
s dobrými mravmi, ktorý inštitút práva nie je len akýsi súbor mravných pravidiel užívaných na korekciu
právnych vzťahov, ale je potrebné ho chápať ako príkaz sudcovi rozhodovať contra legem, ako je tomu
v tomto prípade a to aj v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu ČR IV US 1735/2007 zo dňa 21.10.2008.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. a 2.
rade H. Y.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v
celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázala na to, na predmetnej veci vo vlastníctve navrhovateľky viaznu záložné
práva, dokonca sa učinili úkony za účelom výkonu záložného práva, preto má právny záujem na

požadovanom určení neplatnosti záložných zmlúv, keďže priamo dochádza k zásahu do vlastníckeho
práva navrhovateľky. Bola názoru, že návrh na začatie konania bol dostatočne zrozumiteľný a určitý v
súlade s § 79 ods. 1 OSP. Súd pri hodnotení platnosti záložnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č.
V 4500/2007 na str. 10 v odôvodnení rozsudku vychádzal z toho, že H. Y. bola uvedená do omylu zo
strany odporcov v 1. a 2. rade, že finančné prostriedky z úveru jej budú vyplatené ako kúpna cena z

rodinného domu a preto je záložná zmluva neplatná. Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde a ak
súd vychádzal z uvedeného, tak je zrejmé, že vec nemohol správne posúdiť. V návrhu bol uvedený ako
dôvod neplatnosti záložnej zmluvy pod č. V 4500/2007 neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2007
uzavretej medzi H. Y. a odporcami v 1. a 2 rade ohľadne nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti.
Neplatnosť kúpnej zmluvy bola posúdená rozsudkom Okresného súdu Levice v konaní pod sp. zn.

9C/68/2009ahlavnýmdôvodomneplatnostibolo,žekúpnuzmluvunepodpísalaodporkyňav2.rade. Na
absolútne neplatnom právnom úkone nemôže vzniknúť platná záložná zmluva, nakoľko táto nesleduje
osud kúpnej zmluvy. Záložnú zmluvu neuzatvárali vlastníci nehnuteľnosti a preto nebol daný dôvod na
zamietnutie návrhu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy pod č. V 4500/2007. Ako dôvod neplatnosti
záložnej zmluvy vkladovanej pod č. V 1929/2007 uviedla uvedenie do omylu, preto sa domáhala o

určenie neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 49a OZ. Podľa jej názoru svedkyňa V.. C. pri množstve
klientských prípadov a po uplynutí času sa nemôže pamätať na celý priebeh uzavretia záložnej zmluvy.
Navrhovateľka bola odporcom v 1. rade uvedená do omylu, tento ju pred svedkyňou V.. C. ubezpečoval,že kúpnu cenu jej vyplatí z úveru a z celého konania muselo byť V.. C. zrejmé, že v skutočnosti odporca
v 1. rade si vybavuje úver za iným účelom.

Odporca 3. sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že navrhovateľka nemá neliehavý právny záujem na
určeníneplatnostizmlúvozriadenízáložnéhopráva,atonajmäzdôvodu,ženeplatnostisanedomáhala,
ani ju nespochybnila dva roky od ich podpisu. Začala sa neplatnosti domáhať až po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, čo považuje za účelové, nedobromyseľné konanie a za konanie v rozpore s prevenčnou

povinnosťou. Navrhovateľka pred odporcom v 3. rade počas dvoch rokov nespochybnila platnosť
kúpnej zmluvy, ako ani vyplatenie kúpnej ceny /to naopak výslovne potvrdila v článku II. kúpnej zmluvy
zo dňa 27.04.2007/. Umožnila tak, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, aby odporca v 3. rade v
domnení existencie riadneho zabezpečenia /záložného práva/ poskytol odporcom v 1. a 2. rade úver
vo výške 82.938,- eur a neskôr ďalší úver vo výške 60.197,- eur. Minimálne podpisu druhej úverovej
zmluvy a záložnej zmluvy ktorej vklad bol povolený pod č. V 4500/2007 mohla navrhovateľka predísť,

upozornením odporcu na skutočnosti tvrdené v návrhu. Neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2007
sa domáhala až dňa 09.03.2009, kedy podala na súd návrh o určenie vlastníckeho práva a až vtedy
poukázala na to, že kúpnu zmluvu nepodpísala odporkyňa v 2. rade, ako aj na to, že odporcovia v
1. a 2. rade jej neuhradili kúpnu cenu za prevod založenej nehnuteľnosti. V tom konaní naviac nebol
odporca v 3. rade zapojený, ani ako vedľajší účastník, nemohol sa k veci nijakým spôsobom vyjadriť

napriek tomu, že výsledok konania mal zásadný význam pre neho ako záložného veriteľa. Samotnú
žalobu o určenie neplatnosti záložných zmlúv podala navrhovateľka tiež až po dvoch rokoch od ich
podpísania dňa 31.07.2009. Bol názoru, že žaloba o určenie neplatnosti záložných zmlúv podaná po
dvoch rokoch od ich podpisu nesmeruje k oprávnenej požiadavke o nastolenie právnej istoty na strane
navrhovateľky,alejednásaonarušenieprávnejistotynastranezáložnéhoveriteľa,ktorýuzavrelzáložné

zmluvy dobromyseľne. V prípade záložnej zmluvy pod č. V 1929/2009 sa odporca v 3. rade mohol
spoliehať len na to, že navrhovateľka pristupuje k uzavretiu záložnej zmluvy vedome a dobrovoľne,
keďže túto uzatvorila ako vtedajšia vlastníčka založenej nehnuteľnosti. Zároveň pri bezúčelovom úvere
nie je banka povinná, ani oprávnená skúmať spôsob použitia peňažných prostriedkov, preto odporca v
3. rade nebol povinný overovať, či došlo skutočne k zaplateniu kúpnej ceny za nehnuteľnosti alebo nie,

ani motiváciu navrhovateľky pre poskytnutie zabezpečenia za odporcov v 1. a 2. rade, čo sa nejavilo
nijak neštandardne, nakoľko títo sú dcérou a zaťom navrhovateľky. V prípade záložnej zmluvy pod č.
V 4500/2007 sa odporca v 3.rade odôvodnene spoliehal na zásady dôvery v katastrálny zápis, že
vlastníkmi sa stali platne odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí druhú záložnú zmluvu uzatvárali na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2007, ktorú navrhovateľka v tom čase, ako ani ďalšie dva roky pred

odporcom v 3. rade nespochybnila, ani nepodala návrh na určenie jej neplatnosti. Odporca v 3. rade
nemal možnosť zistiť, či kúpnu zmluvu podpisoval za kupujúcich len odporca 1. v rade alebo či ju
podpísala aj odporkyňa v 2.rade. On mohol vychádzať len z toho, že ani jeden z účastníkov kúpnu
zmluvu, ani podpisy na nej nespochybnil. Odporca v 1. rade uzatváral dve úverové zmluvy s odporcom
v 3. rade, aj v mene svojej manželky, odporkyne v 2. rade, pričom odporkyňa v 2. rade mu tento úkon

vystavila plnomocenstvá založené v súdnom spise. Odporkyňa v 2. rade preto jednoznačne vedela o
celej situácii, o poskytnutých úveroch a vzhľadom na blízke rodinné väzby s navrhovateľkou nepochybne
aj o predaji rodinného domu. Odporca v 3.rade nemal žiadny dôvod pochybovať o platnosti kúpnej
zmluvy a o tom, že bola podpísaná všetkými oprávnenými osobami. Rozsudok vydaný v konaní pod sp.
zn. 9C/68/2009 je založený výlučne na zhodnom tvrdení účastníkov konania, ktorí sú blízkymi osobami

a ktorým je výsledok konania na prospech, keďže odporcovia v 1. a 2. rade by takto získali úver bez
zabezpečenia. Naopak výsledok tohto konania je na škodu výlučne len odporcu v 3. rade, ktorý v celej
veci vystupoval dobromyseľne a bol uvedený do omylu. Nevie sa inak domôcť uspokojenia pohľadávky
a to ani prostredníctvom exekúcie. Existuje reálna obava, že v prípade určenia neplatnosti záložných
zmlúv sa odporca v 3. rade svojich pohľadávok už ani nedomôže, keďže odporcovia v 1. a 2. rade majú

aj kanadské štátne občianstvo a zdržujú sa viac menej trvalo v zahraničí. Mal za to, že je v rozpore s § 1 a
§ 3 OZ, aby súd v konaní sp. zn. 9C/68/2009 posúdil kúpnu zmluvu ako neplatnú z dôvodu, že účastníci
tejto zmluvy, ktorým je neplatnosť zmluvy na prospech, poprú skutočnosť, ktorú v zmluve vyslovene
potvrdzovali a na ktorú sa odporca v 3. rade dôvodne spoliehal- podpis kupujúcej na zmluve, hoci
kupujúca takmer dva roky svoj podpis, ani úmysel byť viazaná kúpnou zmluvou, nikdy nespochybnila

napriek tomu, že mala o existencii kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti vedomosť. Naopak uzatvorenie kúpnej
zmluvy odporkyňou v 2. rade a úmysel odporkyne v 2. rade byť viazaná touto kúpnou zmluvou vyplýva
aj z toho, že s odporcom v 1. rade čerpali úver, ktorý zabezpečili predmetnou nehnuteľnosťou ako
jej vlastníci. Mal za to, že záložnému veriteľovi, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo akojediné zabezpečenie dvoch poskytnutých úverov, musí byť daná možnosť počítať s udržaním určitého
právneho stavu a mala by mu byť poskytnutá ochrana proti akejkoľvek zmene tohto stavu, ktorý nemohol
rozumne očakávať. Za daných okolností domáhanie sa určenia neplatnosti záložných zmlúv zo strany

navrhovateľky považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi /§ 3 ods. 1 OZ/, ktorý by nemal
požívať súdnu ochranu, keďže by tak dochádzalo k poskytovaniu ochrany nedobromyseľnému konaniu
na úkor konania dobromyseľného, čo je v rozpore s účelom súdneho konania, ktoré má zabezpečovať
spravodlivú súdnu ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie
zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a dbať na to, aby sa práva

nezneužívali na úkor iných osôb. Súd na strane 10 rozsudku skutočne uviedol ako tvrdený dôvod
neplatnosti aj omyl a vysporiadaval sa s týmto dôvodom, avšak neuvádzal ho ako jedinú námietku
navrhovateľky. Na strane 8 v odseku 5 súd výslovne uvádzal aj námietky navrhovateľky ohľadne
absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy a na strane 10 v odseku 3
sa s danou námietkou tiež vysporiadal a súd na ďalšie zdôvodnenie svojho rozhodnutia tiež poukázal
najmä na dobré mravy a princípy spravodlivosti, pričom by podľa jeho názoru bolo v tomto prípade

určenie neplatnosti záložných zmlúv v rozpore s predmetnými princípy, s čím odporca v 3. rade plne
súhlasí, nakoľko tento konkrétny špecifický prípad by mohol viesť k špekulatívnemu a zneužívajúcemu
konaniu zo strany dlžníkov. Ak súd naviac uviedol aj námietku uvedenia do omylu /zrejme ju vo
všeobecnosti premietol na obe namietané záložné zmluvy/, hoci sa ňou navrhovateľka bránila len v
prípade prvej záložnej zmluvy V 1929/2007, toto nijakým spôsobom nepoškodzuje navrhovateľku, skôr

ju to zvýhodňuje, pretože jediný následok tohto postupu súdu je ten, že súd sa okrem jej námietky
absolútnej neplatnosti vysporiadal aj s ďalšou námietkou uvedenia do omylu, hoci ňou nenamietanou. K
tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní, že bola uvedená odporcom v 1. rade do omylu a že ju mal tento pred
svedkyňou V.. C. ubezpečovať, že kúpnu cenu jej vyplatí z úveru, túto skutočnosť navrhovateľka nijakým
spôsobom nepreukázala a ani nevyplýva z výpovede svedkyne V.. C.. Práve samotná navrhovateľka v

kúpnej zmluve v článku II. vyslovene prehlásila a potvrdila svojim podpisom, že kúpnu cenu prevzala
pri podpise kúpnej zmluvy. Preto jednak nemohla dôvodne očakávať, že úver bude použitý na úhradu
kúpnej ceny a zároveň aj v prípade, že by navrhovateľka preukázala nepravdivosť prehlásenia v kúpnej
zmluve, bol by to práve odporca v 3. rade, ktorý bol uvedený navrhovateľkou do omylu, ako aj odporcami
v 1. a 2. rade, nie naopak. Preto v zmysle § 40a OZ sa nemôže navrhovateľka domáhať neplatnosti

záložnej zmluvy, ktorú by takto uvedením odporcu v 3. rade do omylu sama spôsobila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), prihliadajúc i na prípadné

vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 212 ods.
3) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27.04.2007 medzi navrhovateľkou
a odporcom v 3. rade, vkladovanej pod č. V 1929/2007 a v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu

navrhovateľkynaurčenieneplatnostizmluvyozriadenízáložnéhoprávauzavretejdňa14.09.2007medzi
odporcami v 1. až 3. rade, vkladovanej pod č. V 4500/2007 zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec
vrátiť súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho
pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný

(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); existuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; a je tu potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súduvedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení,
sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd
prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Určovacou žalobou sa navrhovateľ nedomáha prisúdenia

plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku určil, že
určité právo, či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje,
že mu k ochrane právo postačí určenie „danie mu istoty práva“. Požadované určenie sa pritom nemôže
týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu.
Výrokrozsudkumusízodpovedaťprávnemuvzťahu,resp.právuvprítomnomčase,t.j.včasevyhlásenia

rozsudku. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, jej účelom je spravidla poskytnúť
ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V prípade
možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti, treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši, neodstraňuje, len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že navrhovateľ sa nemôže úspešne domáhať žalobou určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa 80 písm. b/ OSP,

však neplatí vtedy, ak navrhovateľ napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu, v takom prípade treba
určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/
OSP považuje súdna prax žalobu o neplatnosť právneho úkonu, hoci sa ním priamo neurčuje existencia,
či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti

sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto
žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva, resp.
právneho vzťahu.
Záložné právo podľa § 151a a nasl. OZ bez ohľadu na to, čo je jeho predmetom - je vecné právo k cudzej
veci.Záložnéprávomácharakterabsolútnehoprávarovnakoakovlastníckeprávo.Vecnoprávnapovaha

záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to,
kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama
osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, príp. počas existencie záložného práva dochádza
kzmenámvtejtoosobe.Záložnéprávopôsobítedavočikaždémuvlastníkovizálohu.Záložnéprávoslúži
na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníka, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového

právneho vzťahu. Záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu.
To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečenou pohľadávkou.
Záložné právo pristupuje k pohľadávke ako jeho zabezpečovací prostriedok a posilňuje ho. Na vznik
a trvanie záložného práva je potrebné, aby tu bola predovšetkým pohľadávka. Záložné právo plní
v prvom rade zabezpečovaciu funkciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa už od okamihu

svojho vzniku. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku
zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Súčasne však posilňuje právne
postavenie veriteľa tým, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj v prípade, ak dlžník nebude môcť splniť
dlh riadne a včas z akéhokoľvek dôvodu. Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejavuje v možnosti
veriteľadosiahnuťuspokojeniezabezpečenejpohľadávkypriamozozálohu,akjehopohľadávkanebude

riadne splnená. Ak záloh poskytne záložca, záložný veriteľ je oprávnený sa uspokojiť zo zálohu bez
toho, aby sa musel spoliehať na to, že sa domôže úhrady svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Záložné
právo teda otvára záložnému veriteľovi pre prípad, že sa jeho pohľadávka nebude splnená normálnym
spôsobom /zaplatená/, podporný zdroj na jej uspokojenie /subsidiárnosť záložného práva/.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne. Náležitosťou vôle je však

aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené
právne dôsledky. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo
dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych
dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny
úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu.

Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna
stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať
alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z
neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania § 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právnyúkon je neplatný bez ohľadu na to, či ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o
omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého
účastníka právneho úkonu (zmluvy) alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v

omyle mienil považovať za podstatné, avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj
na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí, ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym
dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.

Odvolací sú z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. 10D/179/2014, D not 183/2014 vydaného JUDr.

Máriou Ivičičovou, notárkou ako súdnou komisárkou zo dňa 06.03.2014 zistil, že navrhovateľka H. Y.
zomrela dňa 20.10.2014 a jej právnymi nástupcami ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
kat. úz. W. sú B. Y. a J. Y..

Odvolací súd v danej právnej veci v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27.04.2007 medzi navrhovateľkou

a odporcom v 3. rade, vklad ktorej bol povolený pod č. V 1929/2007 dospel k záveru, že súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec čiastočne správne právne posúdil. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa v otázke danosti naliehavého právnemu záujmu na požadovanom určení dospel k záveru, že na
požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem a to z nižšie uvedených dôvodov. Odvolací súd

sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tejto napadnutej časti potiaľ, pokiaľ súd
prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje
tvrdenie, že záložná zmluva je neplatná s poukazom na ustanovenie § 49a OZ a to z nižšie uvedených
dôvodov.

Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh ako nedôvodný v tejto napadnutej časti dôvodiac tiež tým,
že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v tejto zamietajúcej časti nie je daný z dôvodu
neúplnosti návrhu, tento právny záver súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Odvolací súd
nestotožňuje s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa o neúplnosti návrhu z dôvodov ním
uvedených, keďže návrh /jeho petit/ považuje za súladný s ustanovením § 79 ods.1 OSP, naviac ak by

sa skutočne jednalo o neúplné podanie, nebol by daný dôvod na zamietnutie návrhu, ale bol by daný
dôvod na postup súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 43 ods.1,2 OSP.

Odvolací súd v danej právnej veci v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 27.04.2007 medzi navrhovateľkou

a odporcom v 3. rade, vklad ktorej bol povolený pod č. V 1929/2007 dospel k záveru, že v danej
právnej veci bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Danosť naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení vzhliadol s poukazom na evidované vlastníctvo právnej predchodkyne
navrhovateľov v 1.a 2. rade a následne navrhovateľov v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX, kat. úz. W., ktoré nehnuteľnosti sú predmetom záložnej zmluvy, ktorú uzavrela právna

predchodkyňa navrhovateľov v 1.a 2. rade H. Y. dňa 27.04.2007 ako záložca s odporca v 3. rade ako
záložným veriteľom, keď odporca v 3. rade ako záložný veriteľ sa domáha uspokojenia zabezpečenej
pohľadávkyzozálohu,keďžejehopohľadávkanebolariadnesplnená/zaplatená/dlžníkmi,t.j.odporcami
v 1. a 2. rade, čím je ohrozené vlastnícke právo na strane navrhovateľov za stavu, že otázka platnosti
predmetnej záložnej zmluvy je medzi jej účastníkmi sporná, čím vznikol a je daný stav, že právny vzťah

medzi účastníkmi konania je sporný a existuje stav neistoty právneho postavenia navrhovateľov, ktorý
stav neistoty nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom a je tu potreba odstránenia tejto neistoty.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel ďalej k záveru, že navrhovateľka nepreukázala v konaní
dôvody neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy a to z nižšie uvedených dôvodov. Z obsahu spisu, najmä

z návrhu vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľov v 1. a 2. rade H. Y. sa domáhala neplatnosti
predmetnej záložnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade s poukazom
na ustanovenie § 49a OZ z dôvodu, že predmetnú záložnú zmluvu uzatvorila len z dôvodu, že ako
predávajúcabolauistenázostranyodporcovv1.a2.rade/t.j.svojhozaťaasvojejdcéry/akokupujúcimi,
pri predaji svojich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. W. podľa kúpnej zmluvy zo dňa

27.4.2007, vyplatením kúpnej ceny, avšak k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo a tvrdila, že odporca v 3.
rade o tomto omyle vedel. Z obsahu spisu bolo nesporne preukázané, že záložná zmluva uzatvorená
dňa 27.04.2007 medzi H. Y. ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre
kat. úz. W. ako záložcom a odporcom v 3. rade ako záložným veriteľom bola uzatvorená v čase, kedybola navrhovateľka vlastníčkou predmetu záložnej zmluvy, ktorú skutočnosť navrhovateľka v konaní
nespochybňovala v súvislosti s vyššie uvedenou predmetnou záložnou zmluvou a ktorá skutočnosť
nebola v konaní medzi účastníkmi sporná. Z obsahu tejto záložnej zmluvy, najmä z č.l. II zmluvy,

ktorú zmluvu navrhovateľka podpísala, vyplýva tá skutočnosť, že navrhovateľka ako záložca a vlastník
predmetu zálohu podpisom tejto zmluvy potvrdila vedomosť o tej skutočnosti, že odporca v 3. rade ako
záložný veriteľ uzatvoril s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o poskytnutí flexipôžičky vo výške 2.498.600-
Sk, v ktorej sa dlžník zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky, a iné príslušenstvo a
splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy.

Z obsahu zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky uzatvorenej dňa 27.04.2007 medzi odporcami
v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a odporcom v 3. rade ako veriteľom vyplýva, že táto bola bezúčelová, teda v
nej nebol taký účel, ktorý by preukazoval tvrdenie navrhovateľky. Pokiaľ H. Y. tvrdila, že jej kúpna cena
podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcami v 1.a 2. rade dňa 27.04.2007 nebola vyplatená,
odvolací súd s poukazom na čl. II kúpnej zmluvy, podľa obsahu ktorého kúpna cena bola v celosti
uhradená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy a skutočnosť, že kúpnu zmluvu podpísala a notárom

bolo vydané osvedčenie o pravosti jej podpisu dňa 27.4.2007, považoval tvrdenia H. Y. za nepreukázané
tvrdenia, ako aj za účelové tvrdenia s poukazom na jej príbuzenský vzťah s odporcami v 1.a 2. rade.
V konaní nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že by odporca v 3. rade v čase uzatvorenia predmetnej
záložnej zmluvy mal vedomosť o vyššie uvedenom tvrdení H. Y. v tom smere, že bola uvedená do omylu
odporcami v 1.a 2. rade z dôvodu vyššie uvedeného, ktoré tvrdenie nebolo preukázané ani výpoveďou

svedkyne V.. D. C.. Teda odporca v 3. rade tvrdený omyl nevyvolal, ani o ňom nemal vedomosť v čase
uzatvoreniapredmetnejzáložnejzmluvy,ktorýtvrdenýomylnaviacnebolvkonaníanipreukázaný.Tento
záver súdu a účelovosť konania H. Y. vzhľadom na príbuzenský vzťah k odporcom v 1.a 2. rade vyplýva
nepriamo aj z následného konania H. Y., ktorá sa až dňa 09.03.2009 domáhala neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 27.04.2007 voči odporcom v 1. a 2. rade a návrh na určenie neplatnosti vyššie uvedených

záložných zmlúv podala až dňa 31.07.2009 potom, čo boli zo strany odporcu v 3. rade zosplatnené oba
poskytnuté úvery odporcom v 1. a 2. rade.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd považoval odvolacie dôvody za nedôvodné.
Naviac dodáva, že z odôvodenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa vyplýva, že súd prvého

stupňa sa vysporiadal dostatočne s dôvodmi namietanej neplatnosti záložnej zmluvy č. V 1929/2007
na strane č. l. 8, 9 rozsudku a pokiaľ súd prvého stupňa dôvody uvedené na strane č.10 rozsudku
spájal so záložnou zmluvou č. 4500/2007, ktoré sa zjavne dotýkali záložnej zmluvy č. V 1929/2007, s
inými, ďalšími dôvodmi namietanej neplatnosti záložnej zmluvy č. V 4500/2007 sa súd prvého stupňa
vysporiadal na strane 9, 10,11 napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť nemala za následok, že

súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci a že na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. V
1929/2007, keď odvolací súd vec v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. V 4500/2007
zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej dňa 27.04.2007 medzi navrhovateľkou a odporcom v 3. rade, vkladovanej
pod č. V 1929/2007 potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd v danej právnej veci v napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na
určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcami v 1. až 3. rade, vklad
ktorej bol povolený pod č. V 2500/2007 dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
v tejto časti nepreskúmateľný a to z nižšie uvedených dôvodov.

Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ako účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečujeviacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto

smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa vo vyššie uvedenej časti výroku nie je preskúmateľné, keď absentuje dostatok dôvodov /
skutkových a právnych/ odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa /§ 157 ods.2 OSP/ a
to z nižšie uvedených dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolacieho súdu v otázke nesprávneho právneho posúdenia
danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany súdu prvého stupňa, ktoré

nesprávne právne posúdenie sa dotýkalo oboch napadnutých záložných zmlúv, potom je potrebné prijať
záver, že v tejto napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi odporcami v 1. až 3. rade, vklad ktorej bol povolený
pod č. V 2500/2007, absentuje dostatok dôvodov jednak v otázke, kedy bola uzatvorená záložná zmluva,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 4500/2007 a kedy bola uzatvorená zmluva úvere ako zabezpečená

pohľadávka, ako aj v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z pohľadu,
že predmetná záložná zmluva bola uzatvorená medzi odporcami v 1. až 3. rade, pri posúdení právnych
dôsledkov rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/68/2009-20 zo dňa 24.04.2009, právoplatného dňa
10.06.2009. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že na požadovanom určení je daný
naliehavý právny záujem a návrh vo veci je dôvodný, posúdi, či v danej veci výkon práva navrhovateľov

je v súlade s dobrými mravmi /§3 ods.1 OZ/ aj s ohľadom na ústavnoprávnu ochranu navrhovateľov ako
vlastníkov, keď úvaha súdu v tomto smere musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a
súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú v tomto prípade prijať záver o súlade či
nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi.

S poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd musel napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť vo vyššie uvedenej časti výroku a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie odôvodní v súlade
s ustanovením § 157 ods.2 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.