Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317204643
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317204643.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: C. M., A.. XX.XX.XXXX, W.

XXX XX Q. Ď. - T. Ď., M. Č.. XXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom, Pri Podlužianke
č. 3, 934 01 Levice, proti žalovanej: P. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. M. Č.. XX, XXX XXLevice, zast.
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že pozemky vedené Okresným úradom Levice - katastrálnym odborom, v katastrálnom
území A. S., na liste vlastníctva č.XXXX parcely registra E - parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1888
m2, parc. XXXX/X orná pôda o výmere 22 627 m2, parc.č.XXXX/XX orná pôda o výmere 6086 m2 pod

B 1 v celosti a na liste vlastníctva č. XXXX - parcely registra E - parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3877 m2 pod B XX v 396/26 136inách sú vo vlastníctve žalobcu C. M., H... M. A..
XX.XX.XXXX, H.. Č.. XXXXXX/XXX, W. XXX XX Q. Ď.-T. Ď., M. Č.. XXX/XX, štátny občan SR.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že pozemky vedené Okresným úradom Levice -
katastrálnym odborom, v katastrálnom území A. S., na liste vlastníctva č.XXXX parcely registra E - parc.
č. XXXX/X orná pôda o výmere 1888 m2, parc. XXXX/X orná pôda o výmere 22 627 m2, parc. č. XXXX/

XX orná pôda o výmere 6086 m2 pod W. X v celosti a na liste vlastníctva č. XXXX - parcely registra E
- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3877 m2 pod B XX v 396/26 136 inách sú vo
vlastníctvežalobcuC.M.,H..M.A..XX.XX.XXXX,W.M.Č..XX,XXXXXQ.Ď..Žalobcavžalobeuviedol,
že podal žiadosť na Okresný úrad Levice, katastrálny odbor, o prešetrenie stavu, na základe ktorého je
vedená žalovaná ako vlastníčka. Bolo mu oznámené, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, vedené
v katastrálnom území A. S. vo vložke číslo XXXX a vo vložke číslo XXXX neboli do listu vlastníctva
vpísané z dôvodu ešte nezavedenej evidencie pozemkov registra E KN. Žalovaná nemala nadobudnúť

dedičstvo po nebohom poručiteľovi U. M. na základe dedičského rozhodnutia X T. /. zo dňa 25.6.1999,
pretože poručiteľ registrovanou kúpnou zmluvou zo dňa 21.5.1962 odpredal svojmu bratovi C.O. M.,
A.. XX.X.XXXX, N.. XX.X.XXXX. OÚ Levice-katastrálny odbor oznámil, že vo veci môže rozhodnúť
len súd v občianskoprávnom konaní. Žalovanej bol doručený návrh na mimosúdnu pokonávku s tým,
aby sa vyjadrila do 16.2.2017 a bola uzavretá mimosúdna dohoda s tým, že pozemky sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu K uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo. . Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Podľa
§ 137 písm. c) CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca má naliehavý právny záujem na preukázaní
vlastníckeho práva a na tom, aby na základe právoplatného rozsudku súdu bol zapísaný ako vlastník.
Žalobca poukázal na to, že žalobca má časovú prioritu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom na základe právoplatného dedičského rozhodnutia z 13.7.1976 č. T. po svojom otcovi C. M..Pritom C. M. nadobudol konštitutívnym spôsobom vlastnícke právo k predmetným pozemkom kúpnou
zmluvou registrovanou bývalým Štátnym notárstvom. Žalobca poukázal na to, že so žalovanou od roku
2000 komunikoval a vedela o tom, že bol vlastníkom. Do polovice roka 2015 žalovaná platila žalobcovi

polovicu nájomného, pričom ak by bola presvedčená o tom, že bola vlastníčkou, asi by to nerobila.
Žalovaná od roku 2000 nie je dobromyseľná, čo sa týka držby nehnuteľností. Sama túto dobromyseľnosť
spochybnila vo vyjadrení, keď uviedla, že jej žalobca predhodil pred oči, že vlastníkom nehnuteľností
sa mal už v minulosti stať jeho otec.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa 21.5.1962,
dedičské rozhodnutie zo dňa 13.7.1976 sp. zn. T., prípis Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru
zo dňa 19.1.2017, rozhodnutie ONV Levice, identifikáciu parciel z 23.11.2016, výpis z pozemkovej knihy
vl. č. 1804 a navrhol dokazovanie výsluchom strán sporu.

3. Žalovaná nárok uvedený v žalobe neuznala. Naďalej sa považuje za vlastníčku predmetných

pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre kat. úz. A. S.. Za právny titul
nadobudnutia jej vlastníckych a spoluvlastníckych práv považuje dedenie po jej otcovi, zomrelom v r.
1997, pričom práve tento právny titul je zapísaný aj na oboch listoch vlastníctva a treba ho považovať za
hodnovernýúdaj,kýmsanepreukážeopak.Žalovanápoukázalanato,žežalobebybolomožnovyhovieť
len za súčasného preukázania, že a) právny predchodca žalobcu C. M., A.. XXXX, prípadne spolu s

manželkou M. rodenou P.I. preukázateľne nadobudol, resp. nadobudli vlastnícke, resp. spoluvlastnícke
právo k predmetným pozemkom počas svojho života, b) že títo priami právni predchodcovia žalobcu
boli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi predmetných pozemkov v čase svojej smrti, c) že žalobca
nadobudol vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k predmetným pozemkom (vychádzajúc z textu
žaloby tak pravdepodobne právnym titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch) a zároveň

d), že takéto (zatiaľ len hypotetické) vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo žalobcu k predmetným
pozemkom doteraz nezaniklo. Žalovaná poukázala na § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností, aplikujúc toto ustanovenie práve na žalovanú. Žalovanú je treba považovať za vlastníka,
resp. spoluvlastníka sporných pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, XXXX a to až dovtedy,
kým nebude preukázaný opak. Žalobe vzhľadom na túto skutočnosť by bolo možné vyhovieť len v tom

prípade, ak by v prebiehajúcom konaní žalobca preukázal, že žalovaná vlastnícke a spoluvlastnícke
práva k sporným pozemkom určite doteraz nenadobudla, resp. že tieto jej vlastnícke a spoluvlastnícke
práva k sporným pozemkom medzičasom zanikli. Žalovaná poukazuje na to, že zmluva z r. 1962
predložená súdu zo strany žalobcu je obsahovo nejasná v otázkach: a) či predávajúci (otec žalovanej)
mal vôbec záujem danou kúpnou zmluvou odpredať kupujúcim (rodičom žalobcu) okrem domčeka aj

sporné poľnohospodárske pozemky - zo zmluvy vyplýva, že tieto vraj mali byť darované čsl. štátu,
b) či tieto pozemky mali kupujúci vôbec záujem odkúpiť - zo zmluvy vyplýva, že nevstupujú ani do
držby pozemkov, nakoľko by mali byť tieto darované čsl. štátu, c) či pozemky možno považovať za
predmet predaja a kúpy - zo zmluvy vyplýva, že sa za ne neplatila žiadna kúpna cena. Žalovaná tiež
uviedla, že keby eventuálne (rýdzo hypoteticky) vyplynulo z ďalšieho priebehu konania, že právnym

titulom vzniku týchto jej vlastníckych a spoluvlastníckych práv nie je dedenie po jej otcovi zomrelom v
roku 1997, tak zároveň tvrdí to, že právnym titulom vzniku týchto jej vlastníckych a spoluvlastníckych
práv k daným pozemkom by v takomto prípade bolo (a muselo byť) min. vydržanie, nakoľko v katastri
nehnuteľností je zapísaná ako vlastníčka resp. spoluvlastníčka daných nehnuteľností nepretržite od
19.7.1999. Odvtedy dané pozemky ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka nepretržite užíva, v takejto

držbe daných pozemkov nebola nikým a ničím rušená a to až do momentu predžalobnej výzvy právneho
zástupcu žalobcu , ktorá predchádzala podaniu tejto žaloby a ktorá jej bola doručená vo februári roku
2017. Je zrejmé, že ak zákonom stanovená desaťročná vydržacia lehota neuplynula náhodou už skôr,
tak musela uplynúť najneskôr v roku 2009. Dovtedy jej totiž neboli oznámené zo strany nikoho (ani zo
strany žalobcu) žiadne také skutočnosti, ktoré by z hľadiska objektívneho posudzovania museli u nej

dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, či jej dané vlastnícke a spoluvlastnícke práva k pozemkom patria
lebo nie. A teda najneskôr odvtedy, od roku 2009 musí byť považovaná za plnohodnotnú vlastníčku resp.
spoluvlastníčku sporných pozemkov, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX. pre kat. úz.
A. S.. Žalovaná uviedla, že ako držiteľka predmetných pozemkov (resp. vlastníckych a spoluvlastníckych
práv) zapísaných na LV č. XXXX a XXXX, je dobromyseľnou v tom, že predmetné vlastnícke a

spoluvlastnícke práva k daným pozemkom patria práve jej. Poukázala na to, že nedobromyseľnosť jej
držby sa žalobca pokúšal preukázať tým, že na základe dohody z roku 2000 žalobcovi každoročne
a dobrovoľne vyplácala sumu cca 130 eur, a to údajne právnym titulom výplaty polovice nájomného,
zinkasovaného od poľnohospodárskeho družstva (užívajúceho tieto pozemky na základe ňou uzavretejnájomnej zmluvy), pričom k týmto platbám malo dochádzať podľa žalobcu už „od roku 2000“ až „do
roku 2015“ . Žalovaná k tomu uviedla, že toto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce, ktoré nezodpovedá
skutočnosti. S cieľom uviesť toto zavádzajúce tvrdenie žalobcu „na pravú mieru“, žalovaná vyhlasuje,

že sumu uvádzanú protistranou (tuší sumu 120 eur), žalobcovi naozaj niekoľkokrát uhradila v hotovosti,
avšak v inom období (nie od roku 2000 ale len za posledné tri možno štyri roky), no hlavne z iného
dôvodu, z iných jej motívov a z iných jej pohnútok, než uviedol v predsúdnej korešpondencii právny
zástupca žalobcu. K opakovanej úhrade týchto súm v minulých rokoch pristúpila nie na základe nejakej
(žalobcom presne neuvedenej a podľa žalovanej nikdy neuzavretej) „dohody z roku 2000“ a rovnako

nie v domnení, že vlastníkom sporných pozemkov by v súčasnosti mal byť namiesto nej práve žalobca.
Dané peňažné sumy žalobcovi uhradila z úplne iného dôvodu a za úplne iných okolností: žalobcovi
zaplatila dané peňažné sumy s vedomím, že hoci sa za výlučnú vlastníčku, respektíve spoluvlastníčku
daných pozemkov považuje v danom čase ona sama, tak zároveň dospela k záveru, že by bolo možno
vhodné, najmä pre zachovanie dobrých vzťahov v rámci širšej rodiny, aby na jej výnose z nájmu jej
pozemkov participoval aj žalobca - jej bratranec. Práve on jej pred zopár rokmi v osobnom rozhovore

„predhodil pred oči“, že vlastníkom predmetných pozemkov sa dávno v minulosti mal stať jeho otec,
no z neznámych dôvodov k takémuto zápisu vlastníctva jeho otca nedošlo a že tento stav považuje
žalobca za rodinnú krivdu, ktorú z neznámeho dôvodu kládol za vinu práve jej a jej už dávno zomrelým
rodičom. Výlučne a jedine s cieľom upokojiť atmosféru širšej rodiny sa slobodne rozhodla, že následky
tejto údajnej krivdy - hoci túto údajnú krivdu určite nespôsobila, pokúsi sa svojmu bratrancovi čiastočne

zmierniť poukázaním časti výťažku z poberaného nájmu. Jedným dychom však dodáva, že o existencii
svojho vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k pozemkom ani vtedy - pri uskutočňovaní daných
platieb, nezapochybovala a ani nemala dôvod zapochybovať z nasledovných dôvodov: a) jej vlastnícke
a spoluvlastnícke práva boli a aj stále sú nepretržite zapísané na daných listoch vlastníctva od roku 1999
až po súčasnosť, b) nikdy v minulosti nebola a ani teraz nie je na daných listoch zapísaná ani žiadna

tzv. obmedzujúca poznámka, spochybňujúca hodnovernosť zápisu jej vlastníckych a spoluvlastníckych
práv, c) ako vlastníci a spoluvlastníci daných pozemkov figurovali v katastri nehnuteľností na listoch
vlastníctva a predtým v evidencii nehnuteľností na PK vložkách len ona a jej rodičia, a to nepretržite
od roku 1960, d) žalobca a členovia rodiny žalobcu nefigurovali v katastri nehnuteľností a v bývalej
evidencii nehnuteľností ako vlastníci a spoluvlastníci daných pozemkov nikdy v minulosti a to ani len na

okamih; e) žalovaná nemá vedomosť o tom, že by sa pred rokom 2017 žalobca dožadoval na katastri
nehnuteľností, prípadne na súde zápisu svojho údajného vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva a
výmazu jej vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva zapísaného na daných listov vlastníctva, f) žalobca
ani jeho právni predchodcovia sa od roku 1960 až do momentu tejto žaloby nesprávali ako vlastníci,
respektíve spoluvlastníci daných pozemkov, tieto nikdy nemali v držbe ani v užívaní, o dané pozemky

neprejavovali záujem zodpovedajúci postaveniu údajného vlastníka, resp. spoluvlastníka. Žalovaná
uviedla, že takto motivované jej peňažné platby uskutočnené v predchádzajúcich rokoch v prospech
žalobcu nemôžu znamenať, že by žalovaná prestala byť dobromyseľná v držbe predmetných pozemkov,
resp. vlastníckych a spoluvlastníckych práv zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre
kat. úz. A. S.. Pokiaľ ide o sumu peňažných plnení, ktoré za vyššieuvedených okolností uhradila v

predchádzajúcich rokoch dobrovoľne žalobcovi, tieto poskytovala v úmysle prenechať žalobcovi dané
peňažné sumy ako dar.

4.Žalovanánavrhlavykonaťdokazovanienajmälistinami,ktorédosúdnehospisupredložilsámžalobca,
konkrétne výpismi z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. A. S., ako aj listinou - oznámením

vyhotoveným zo strany Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru zo dňa 10.1.2017. Predložila ako
dôkaz aj kópiu nájomnej zmluvy z roku 2000, e-mailovú korešpondenciu medzi právnymi zástupcami
sporových strán z februára 2017 a nájomnú zmluvu uzavretú U. M. s F. Q. Ď..

5. Z listu vlastníctva číslo XXXX vedeného na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore, pre kat.

územie A. S., vyplýva, že parcely registra E evidované na mape určeného operátu, parcela číslo XXXX/
X o výmere 1888 m2 orná pôda, parcela číslo XXXX/X o výmere 22 627 m2 orná pôda a parcela číslo
XXXX/XX o výmere 6086 m2 orná pôda sú vedené ako vlastníctvo žalovanej. Ako titul nadobudnutia
je uvedené osvedčenie o dedičstve Okresného súdu v Leviciach číslo X T. XXX/XX, Dnot. 224/97 zo
dňa 25.6.1999.

6. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX vedeného na Okresnom úrade Levice,
katastrálnom odbore, pre kat. územie A. S., vyplýva, že parcela registra E evidovaná na mape určeného
operátu, parcela číslo XXXX/X o výmere 3877 m2 zastavané plochy a nádvoria je vedená ako vlastníctvožalovanej. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve Okresného súdu v Leviciach číslo
2 T. XXX/XX, T.. XXX/XX zo dňa 25.6.1999.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.1962 uzavretej medzi U. M. ako odpredávateľom a jeho bratom a
švagrinou C. M. a jeho manželkou Elenou rodenou P., ako kupujúcimi, vyplýva, že kúpna zmluva bola
uzavretá okrem iného za nasledovných podmienok: Predmetom predaja a kúpy podľa tejto zmluvy sú
rodinný domček vo vl.č.XXX pozemkovej knihy kat. úz. H., pod X H.. Č.. X,X F.. Č.. XXX/X, XXX/XX,
vedený na mene odpredávateľa v celosti, nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX

pozemkovej knihe kat. úz. A. S., pod Y. H.. Č.. X,X, F.. Č.. XXXX/X, XXXX/X ako aj nehnuteľnosť vo
vl. č. XXXX kat. úz. A. S. r. č. X F.. Č.. XXXX/XX vedené na mene odpredávateľa v celosti, poťažne
v neurčitom podiele. Poznamenáva sa, že uvedené nehnuteľnosti odpredávateľ podedil po nebohom
otcovi C. M., zomr. X.X.XXXX podľa uznesenia Štátneho notárstva v Leviciach číslo T. XXX/XX a podľa §
8 zákona č.XXX/XX na tieto nehnuteľnosti je poznamenané právo predkúpy na dobu 10 rokov, počítajúc
od 8.júla 1960 pre kupujúceho... Poznamenáva sa tiež, že pôdohospodárske nehnuteľnosti vedené vo

vložkách 1804 a 1873 obce A. S. sú v požívaní U. Q. Q. Ď.. Kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym
notárstvom v Leviciach 27.9.1962 pod Pr. 595/82.

8. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach zo dňa 22. 6. 1976 pod číslom konania T. XXX/XX - XX
vyplýva že Štátne notárstvo v Leviciach v dedičskej veci po poručiteľovi C. M. A..XX. X. XXXX N. XX.

X. XXXX schválilo dohodu uzavretú účastníkmi v zmysle ktorej pokiaľ ide o pozemky v užívaní U. v
pozemkovej knihe vedené vo vložke číslo XXXX, parc. číslo XXXX/X, XXXX/X pod B X vo vložke číslo
XXXX, parc. číslo XXXX/XX pod B 33 vedené na mene U. M.Á., od ktorého predmetné nehnuteľnosti
poručiteľ odkúpil (Pr595/62 zo dňa 27.9.1962 od U. M.) hore uvedenou kúpnou zmluvou, je C. M.,
A..XX.XX.XXXXbytomQ.Ď.Č..XXXbezpovinnostivyplatiťspoludedičov.Uvedenémurozhodnutiu,ako

vyplýva zo zápisnice o prejednaní dedičstva z 22.6.1976, predchádzalo rozhodnutie Štátneho notárstva
podľa § 35 Not. por., ktorým sa určilo, že z vecí ktoré mal poručiteľ s pozost. manželkou v BSM do
dedičstva okrem iného náležia poľnohospodárske pozemky v užívaní U..

9. Z oznámenia Okresného úradu Levice katastrálneho odboru adresovaného žalobcovi vyplýva, že

pôvodne boli v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXX v kat. úz. A. S. evidované v časti A - majetková
podstata pozemkovoknižné pozemky parc. č. XXXX/X, jarok o výmere 1888m2 a parc.č.XXXX/X
roľa o výmere 30284m2 v časti B vlastníctvo evidované pod poradovým číslom B X v prospech
U. M. v celosti s titulom nadobudnutia uznesenie č. T. XXX/XX, Č..XXX/XXXX Č. XXX/XXXX a
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. A. S. bol v časti A- majetková podstata evidovaný

pozemkovoknižný pozemok parc. č. XXXX/XX, cesta o výmere 13599 m2 v časti W. - vlastníctvo
evidované okrem iného pod poradovým číslom B XX v prospech U. M. v spoluvlastníckom podiele
1/66 s titulom nadobudnutia uznesenie č.T., Č.. XXX/XXXX. V rámci zakladania evidencie právnych
vzťahovkpôvodnýmnehnuteľnostiamvk.ú.A.S.tzv.III.etapybolipozemkovoknižnépozemkyparcelné
číslo XXXX/X Y. Č.. XXXX/X, pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v k. ú. A.Ý.

S. identifikované na pozemky registra E-KN parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 1888 m2 a
parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 3 0284 m2 (neskôr rozdelená na pozemok registra E-KN
parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 2 2627 m2 a parcelné číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere
6086 m ), ktoré boli zapísané do listu vlastníctva č. D. XXX v k. ú. A. S. v prospech U. M. v podiele
1/1 s titulom nadobudnutia PKV č. XXXX, dedenie čd.XXX/XXXX položkou výkazu zmien č.XXX/XX.

Pozemkovoknižný pozemok parcelné číslo XXXX/XX, pôvodne evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č.
XXXX v k. ú. A. S. bol identifikovaný na pozemok registra E-KN parcelné číslo XXXX/X, ostatná plocha o
výmere 1 3599 m2 (neskôr výmera zmenená vz.12/2000 v zmysle kúpnej zmluvy č.V-XXXX/XX zo dňa
19.2.1999 a geometrického plánu č.XXXXXXXX-XX/XX na výmeru 3877 m), ktorý bol zapísaný do listu
vlastníctva č. X.XXX v k. ú. A. S. okrem iného v prospech U. M. v spoluvlastníckom podiele 396/26136

v pomere k celku s titulom nadobudnutia PKV č.XXXX, dedenie č. D 890/60, čd.804/1961 položkou
výkazu zmien č. 716/94. Dňa 19 7 1999 bola na adresu Okresného úradu v Leviciach, katastrálny odbor
doručená záznamová listina evidovaná v registri Z pod poradovým číslom N.-XXXX/XX -Osvedčenie
o dedičstve Okresného súdu v Leviciach Č-2D 587/97, D not 224/97 zo dňa 25.6.1999. ktoré bolo po
poručiteľovi U. M.. A..XX.X.XXXX, pričom predmetom dedičstva boli okrem iných poľnohospodárska

pôdavkatastrálnomúzemíA.S.vedenánalistevlastníctvač.XXXXakopozemkyregistraE-KNparcelné
číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 1 3599 m2 pod poradovým číslom XX v spoluvlastníckom podiele
396/26136-inách v pomere k celku a vedené v liste vlastníctva č.XXXX ako pozemky registra E-KN
parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 1888 m" a parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere3 0284 m2 pod poradovým číslom lv podiele 1/1. Preberateľkou vyššie uvedených nehnuteľností bola
dedička P. Q. H.. M., A..X.X.XXXX, W. M. Č..XX, D. a záznamová listina Č..N.-XXXX/XX bola do katastra
nehnuteľností zapísaná položkou výkazu zmien č.XXX/XX. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k zmene

v evidencii vlastníckeho práva v pozemkovoknižných vložkách č. XXXX a č. XXXX v k. ú. A. S. podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.1962 nedošlo a preto bol v rámci III. etapy zakladania evidencie právnych
vzťahov do listov vlastníctva č.XXXX a č.XXXX v k. ú. A. S. zapísaný ako vlastník pozemkovoknižný
vlastník U. M. v príslušných spoluvlastníckych podieloch (Na LV č. XXXX v podiele 396/26136 a v LV
6.XXXX v podiele 1/1). Listina ktorou navrhovateľ nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti Rozhodnutie

Štátneho notárstva v Leviciach č. D 796/76 zo dňa 13.7.1976 bolo doručené správnemu orgánu dňa
24.8.1976. Zápis predmetnej listiny sa uskutočnil len v katastrálnom území H.A. položkou výkazu zmien
č.24/76, kedy boli pozemky parcelné číslo XXX/X Y. Č..XXX/XX spolu so stavbou rodinného domu so
súpisným číslom X na pozemku parcelné číslo XXX/X zapísané do listu vlastníctva č. XXX v k. ú. H.,
ktoré boli následne predané.

10. Pozemky zdedené v k. ú. A. S. vedené v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X
a č. XXXX/X a v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX parcelné číslo XXXX/XX neboli do listov vlastníctva
vpísané z dôvodu ešte nezavedenej evidencie pozemkov registra E-KN.

11. Následne boli poskytnuté údaje z katastra nehnuteľností k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi U.

M.Ň., bola vyhotovená listina Osvedčenie o dedičstve Okresného súdu v Leviciach č.2D 587/97, D not
224/97 zo dňa 25.6.1999 a jej obsah sa premietol do listov vlastníctva č.XXXX a č.XXXX v k.ú. A. S.
stým, že ako vlastnícka v podiele 1/1 v liste vlastníctva č.XXXX a ako spoluvlastnícka v spoluvlastníckom
podiele 396/26136 je v nich uvedená P. Q. H.. M., A..X.X.XXXX, W. M. X.XX, D..

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zápisy v katastri nehnuteľností sú vykonané v súlade s listinami
doloženými na zápis správnemu orgánu. Konanie o oprave chyby slúži na opravovanie formálnych chýb,
teda chýb, ktoré spočívajú v zlom premietnutí obsahu listín do katastra nehnuteľností. Z celkovej povahy
inštitútu opravy chyby katastra nehnuteľností vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť pri riešení
sporov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam ani na zapisovanie, práv k nehnuteľnostiam.

Konanie o oprave chyby v katastri prichádza do úvahy len v prípade, ak bola listina nesprávne zapísaná,
teda ak zamestnanec štátnej správy na úseku katastra nehnuteľnosti vyznačil údaje na liste vlastníctva
alebo v mape v rozpore s už zapísanou listinou. V prípade sporu o vlastníctvo nie je daná právomoc
správnemu orgánu na úseku katastra nehnuteľností rozhodnú v administratívnom konaní vo veci,
o ktorej môže rozhodnúť iba súd v občiansko-právnom konaní. Správny orgán nemôže riešiť spor,

riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu.

13. Z osvedčenia o dedičstva v dedičskej veci po U. M., A..XX.X.XXXX, N.. XX.X.XXXX č.
k. 2D 587/97-34 vyplýva, že na základe dedičmi uzavretej dohody okrem iného nehnuteľnosti,
poľnohospodársku pôdu, kat. úz. A. S., LV č.XXXX parc.č.XXXX/X orná pôda o výmere 13599m2, pod

r.č.XX v 396/26136-inách, LC č.XXXX parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1888 m2, parc. č. XXXX/
X orná pôda o výmere 30284 m2 pod r.č.1 v celosti prebrala ako dedičstvo žalovaná, bez povinnosti
vyplatiť spoludedičov.

14. Z nájomnej zmluvy z 31.8.2000 uzavretej medzi F. T. so sídlom Q. Ď. a žalovanou ako vlastníčkou

vyplýva,žežalovanádávadoprenájmupôduvkat.úz.A.S.ovýmere3,2378ha,pričomdoložiladoklady
o vlastníctve k. ú. A. S. D. XXXX,XXXX 2D 587/97,Dnot.224/97 po neb. U. M.. Uvedené je obdobie
1.10.1999 do 30.9.2004, výška nájomného 5569 Sk.

15. Z rozhodnutia ONV Levice z 8.9.1962, odbor výstavby č výst. 7090/1962 z 8.9.1962, týkajúceho sa

privolenia k prevodu nehnuteľnosti C. M. a manž. M. H.. P. vyplýva privolené k prevodu nehnuteľnosti k
parcelám č. XXX/X, XXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX okrem iného, že na uvedenom rozhodnutí je
aj súhlas F. E. ONV v Leviciach k scudzeniu pôdy - parciel číslo XXXX/X, XXXX/X,XXXX/XX vo výmere
4,57.71 ha na kupiteľa podľa zmluvy.

16. Z identifikácie parciel z 23.11.2016 vyplýva účel vyhotovenia k zápisu D796/76-12 a identifikácia
parciel XXXX/X,XXXX/X Pk.vl.Č. a parc.č.XXXX/XX Pk.vl.č.XXX3, pričom parc.v EKN vedené ako
parc.č.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX, sú na LVč.XXXX a parc.č.XXXX/X je na LV č.XXXX.17. Z PK vl. č. XXXX vyplýva, že je na nej záznam Štátneho notárstva v Leviciach, že v tejto vložke
došlo ku zmene podľa spisu D796/76 B5.

18. Z nájomnej zmluvy z 8.9,.1992 vyplýva uzavretie nájomnej zmluvy medzi F. T. Q. Ď.J. a U. M. na
prenájom pôdy kat. úz. A. S. o výmere 3,2378.

19. Žalobca, ako strana sporu, pri výsluchu uviedol, že v roku 1961 zomrel jeho starý otec C. M., ktorý
pracoval v družstve, mal štyroch synov a najmladším bol syn U.. Traja z nich bývali mimo domu a U.

býval so svojím otcom. V dedičskom konaní po starom otcovi prešli nehnuteľnosti na U.. Od r. 1961 až
1970 U. mal k dispozícii predmetné nehnuteľnosti. V roku 1962 došlo k zlúčeniu okresov a jeho otec sa
chcel presťahovať naspäť domov a potom jednal s bratom, že by odkúpil od neho rodinný dom. Došlo
k dohode medzi štyrmi bratmi, túto dohodu z r.1962 predkladá aj súdu (tou dohodou, ako pri výsluchu
upresnil, myslel kúpnu zmluvu z 21.5.1962). Jeho otec vyplatil z domu všetkých troch bratov. Vyplácal
sa aj pozemok, na ktorom stál rodinný dom. V roku 1976 prebehlo dedičské konanie, na základe ktorého

žalobca zdedil nehnuteľnosti. Žalobca ohľadne týchto nehnuteľností potom nekonal, v tom domnení, že
je to jeho. Pôda bola za socializmu v družstve. Myslel si, že tieto pozemky má na mene. Bol aj vyzvaný
zo strany družstva, aby prišiel pre peniaze, ale nešiel, hanbil sa ísť pre ne. Potom išiel na geodéziu,
kde mu povedali, že nevedia s tým nič robiť, že tam niečo je škrtané. Išiel si potom dať odfotiť dohodu
medzi bratmi. Dohodu dal aj žalovanej, ale ona mu povedala „C., nechaj to už tak, lebo mňa to stálo

veľa peňazí“. Nechcel robiť rozbroje, keďže išlo o jeho sesternicu. Povedala, že mu bude dávať peniaze
z toho, čo dostávala z družstva. Tiež mu povedala, že sľubuje, že polovicu z pôdy dá napísať na jeho
deti. Povedala, že to dá napísať do závetu. Nevie presne odkedy, ale do roku 2015 mu nosila peniaze,
ktoré dostávala z družstva. V roku 2016 sa opýtal na peniaze, keďže už by mu mala tie peniaze dať,
avšak povedala mu do telefónu, že peniaze prišli, ale mu ich už dávať nebude. Tieto skutočnosti neskôr

žalovaná poprela, že mu ich povedala. Jeho to dojalo, spýtal sa, či je to jej posledné slovo, povedala,
že áno. Potom v počítači požiadal, aby mu vyhľadali identifikáciu parciel. Poprosil o to známeho a z toho
sa dozvedel, že pri mene žalovanej je uvedené číslo dedičského konania D XXX, na základe ktorého on
zdedil nehnuteľnosti. Ohľadne pozemkov má aj rozhodnutie ONV. Medzi ním a žalovanou išlo o ústnu
dohodu, pri ktorej neboli prítomní žiadni svedkovia. Pokiaľ ide o stretnutie so žalovanou, bol za ňou vo

výkupe, kde pracovala. Vyhľadal ju, tam si sadli v kancelárii. Debatovali o tom, prisľúbila mu, že mu
bude dávať peniaze. Mohlo to byť v období rokov 2000, 2001, 2002. Začala mu peniaze nosiť, on jej
to podpisoval. Nekontroloval, koľko žalobkyňa dostala peňazí z družstva. Pokiaľ ide o predmet dohody
a dôvod výplaty, žalovaná vedela, že je to jeho, že otcovia sa dohodli, že to má jeho otec a po ňom
on. Aby sa upokojil, povedala, že mu bude dávať polovičku z toho, čo bude dostávať ako nájomné

z družstva. Žalobca to nemohol brať ako odmenu, aby sa upokojil, keďže sa tak dohodli jeho rodičia.
Povedala mu „ C., budem ti dávať polovičku, už to nechaj tak“. V duchu to bral tak, že sa v tej dobe
dohodli, že polovičku budem mať on a polovičku bude mať žalovaná, i keď to bude na jej mene. On
nemal uzavretú nájomnú zmluvu s družstvom. Na geodéziu išiel a bolo mu povedané, že nič sa s tým
nedá robiť, v roku 1999-2002. Pokiaľ ide o podpisovanie prevzatia peňazí, uviedol, že nepotreboval na

to potvrdenie, potvrdzoval žalovanej, že peniaze prevzal. Bol tam uvedený rok, suma peňazí a jeho
podpis. Vždy sa prevzatie peňazí ním podpisovalo na ten istý papier. Na pozemkovoknižnom výpise, čo
mu odfotili jednak na družstve a jednak na geodézii, je záznam o dedičskom konaní T.. Išlo o dedičské
konanie, ktoré mal po otcovi.

20. Žalovaná, ako strana sporu, pri jej výsluchu uviedla, že je pravdou, že jednali so žalobcom. On ju
pri tom obvinil, že pozemky nie sú jej a že ako sa k nim dostala. Povedala mu, že pozemky zdedila, že
boli na otcovom mene. Jej otec mal s družstvom nájomnú zmluvu. Keď bolo dedičské konanie, tak si
vyžiadala notárka list vlastníctva. Keď jednali so žalobcom, tak mu povedala, že sa naplatila už dosť.
Žalobcovi povedala, keď sa rozprávali, že zdedila pozemky po otcovi, zaplatila dedičské poplatky a

povedala mu, že keď chce a tvrdí, že pozemky sú jeho, aby išiel a aby si to vybavil, keď si myslí, že
je vlastník, aby vzťahy medzi nimi boli dobré. Povedala mu, že je ochotná dávať mu polovicu ako dar.
Nebola vôbec reč o tom, že by do závetu zahrnula jeho deti. Nevie, od ktorého roku to bolo, keď mu
dávala polovicu z nájomného, čo dostávala od družstva. Povedala mu, že keď chce, aby si to vybavil,
zatiaľ mu bude peniaze dávať. Keď sa pýtala, či už bol za tie pozemky, či si to vybavuje, povedal, že nie.

Peniaze mu prestala dávať z toho dôvodu, že posledné dva roky na ňu tlačil, aby pozemky predala, aby
mu dala potom peniaze, že pozemky dobre vykupujú. To ju nahnevalo, nesúhlasila s tým, aby predala
pozemky pre cudzincov. Bola si vyžiadať LV, keď z družstva žiadali nájomnú zmluvu a potom LV zaniesla
na družstvo. Kvôli tomu bola na katastri, inak ohľadne týchto pozemkov na katastri nebola. Stále tvrdilažalobcovi, že pozemky právoplatne zdedila. Nepochybovala o tom, že ona vlastní pozemky a žalobca
jej žiadnu dohodu nepredložil, dohodu jej neukázal. Keď starý otec zomrel, ďalší traja bratia na jej otca
tlačili, aby si jej otec dal prepísať na seba rodinný dom a s tým automaticky sa prepisovali aj zeme. Otec

musel ísť potom pracovať do družstva, hoci mal veľmi dobrú robotu, lebo bol vlastníkom tých pozemkov.
Otec bol U. M.. Žalovaná uviedla, že žalobca jej dohodu neukázal. K tomu, či pokladá za normálne ,
keď dávala polovici nájomného žalobcovi, uviedla, že sa tak dohodli so žalobcom, Keď dávala polovicu
nájomného žalobcovi ako vlastníčka sa cítila. Povedala mu, že ak si myslí, že on je vlastník, nech si to
vybaví. Žalovaná bola ochotná platiť žalobcovi polovicu nájomného, kým si vybaví alebo nevybaví, že tie

pozemky sú jeho. Na dotaz, poznámku žalobcu, že jej doklad, dohodu dal, uviedla, že sa nepamätá, že
by jej bol dal dohodu. K tomu, či povedala žalobcovi, že zahrnie do závetu jeho deti, žalovaná uviedla, že
nikdy nemala závet na rozume, nepovedala nič také žalobcovi. O závete v živote nebola reč. Žalovaná
na otázku , kedy to bolo, keď došlo k stretnutiu medzi žalobcom a žalovanou, v ktorom období, uviedla,
že presne sa na to nevie rozpamätať, kedy to bolo. Dávala žalobcovi okolo 120 eur. Žalobca párkrát asi
podpísal papier, podpísal prevzatie peňazí, ale ona ten papier nemá. Bol to len taký zdrap papiera. Nevie

presne, odkedy začala vyplácať peniaze žalobcovi, polovicu nájomného, bolo to pár rokov dozadu, ale
nebolo to veľa rokov. Žalobca jej nikdy nepovedal, že on je vlastníkom pozemku, viackrát sa ho pýtala,
či si to už vybavuje.

21. Žalobca žiadal, aby súd analyzoval dva okruhy otázok. Prvá otázka objektívneho práva, jednoznačne

svedčí v prospech žalobcu z nasledovných dôvodov: podľa zásad práva, každé rozhodnutie bývalého
štátneho notárstva by malo konštitutívne účinky, čiže kúpna zmluva z roku 1962 jednoznačne
založila vlastnícke právo v prospech C., otca žalobcu. Ďalším konštitutívnym dokumentom je dedičské
rozhodnutie z roku 1976, týmto rozhodnutím nadobudol vlastnícke právo žalobca. Už 14 rokov pred
dedičským rozhodnutím, ktoré nadobudla žalovaná vlastnícke právo. Bohužiaľ, nikto neurobil chybu.

Tieto rozhodnutia sú konštitutívne, na základe týchto rozhodnutí nadobudol vlastnícke právo. Problém
je v tom, že chýba tu formálny výraz práva, a to list vlastníctva. Kataster v tomto období, v rokoch 90.,
zakladal v každom katastri na príslušné pozemky v rámci evidencie ROEP listy vlastníctva, čiže na
základe týchto dvoch konš. aktov, toto nebolo vykonané a stále figuroval ako vlastník otec žalovanej
a tým sa stalo, že v r 1999 žalovaná dedila po poručiteľovi, vtedy zapísaný ako vlastník. Upozorním

na skutočnosti, ak by sme akceptovali nezákonné rozhodnutie, ktorým v roku 1999 nadobudla VP
dedením žalovaná, pokryjeme všeobecné zásady práva, ktorými sa máme riadiť. Týmto spôsobom
by sme akceptovali skutočnosť, že subjekt predá nehnuteľnosť, tento prevod nie je zaznamenaný v
katastri a potomkovia tohto subjektu riadne dedia. To j prvý okruh problémov, prečo tu sedíme a čo
sa žalobca domáha žalobou. Po roku 1999 nastala komunikácia medzi žalobcom a žalovanou. Otázka

dôkazného bremena, čo bolo predmetom týchto rozhovorov, že na žalobcovi. Z hľadiska vydržania je
dôležitá objektívna doba vydržania, ktorá bola splnená ale chýba nám druhá podmienka vydržania,
subjektívna a to je dobromyseľnosť žalovaného, ktorá síce tvrdí, že sa cítila 100 % vlastníkom, lenže
jej konanie toto vyvracia. Nevidím dôvod, aby žalovaná poskytovala pravidelné ročné platby niekoľko
rokov, údajne z titulu daru žalobcovi. Nemá to žiadny podklad. Jednoznačne si nebola 100 % istá ako

vlastník, vlastníctvo sa musí deliť so žalobcom. Žiadam súd, aby zhodnotil prvú časť okruhu, objektívnu,
a druhú aby posúdil dobromyseľnosť žalovanej a súčasne aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 111 ods.1 zák.č.141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už
samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

24. Podľa § 366 zák.č.141/1950 Z. z., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu
predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

25. Podľa § 18 ods.1 zák.č.26/1957 Zb., právny úkon o prevode majetku, z ktorého sa platí poplatok z
darovania alebo poplatok z prevodu nehnuteľností, vyžaduje pre platnosť, aby bol na notárstve zapísaný

do poplatkového registra (registrácia). Ak je potrebné na prevod majetku privolenie alebo schválenie
iného orgánu, prihlasuje sa právny úkon na registráciu až po tomto privolení alebo schválení. Právny
úkon je platný len v tom rozsahu a s tým obsahom, ako bol registrovaný.26. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 65/1951 Zb. na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej
alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie Okresného národného výboru.

27. Podľa § 129 ods. 1 O. z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 O. z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29.Podľa§132ods.1O.z.,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Podľa § 366 zák. č. 141/1950 Z. z., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu
predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

32. Podľa § 856 ods. 1 zák. č. 141/1950 Z. z., majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté

podľa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

33. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože
rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam môže byť podkladom

na uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, kde ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka
predmetných nehnuteľností je vedená žalovaná.

34. Žalobca, ako aj žalovaná, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam preukazujú tým, že
vlastnícke právo k nim nadobudli dedením. Žalovaná, pre prípad, ak by aj mal žalobca pravdu v tom,

že to bol práve on, kto nadobudol v roku 1976 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo
však žalovaná nepovažuje za preukázané, uviedla, že sú tu skutočnosti, ktoré preukazujú, že výlučnou
vlastníčkou je len žalovaná. Ak totiž žalovaná sporné nehnuteľnosti nenadobudla dedením, tak ich určite
musela nadobudnúť titulom vydržania.

35. Dedením možno nadobudnúť vlastníctvo k veci s poukazom na § 132 ods. 1 O. z. Dedičstvo
sa podľa § 460 O. z. nadobúda smrťou poručiteľa, preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť
iba ten majetok, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Podstatou dedenia je vstup
dediča do právneho postavenia svojho predchodcu, pričom dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patrili v okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na

dedičov. Rozhodnutie o dedičstve, ktoré má deklaratórny charakter, nemôže preto založiť vlastnícky
vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ, nebol.

36. Žalobca v konaní preukázal, že C. M. odkúpil spolu s manželkou M. M. okrem iného aj predmetné
nehnuteľnosti od U. M., A..XX.X.XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.1962. Uvedená kúpna

zmluva ako celok nadobudla platnosť až jej registráciou, s poukazom na § 111 ods.1 zák.č.141/1950 Zb.
a § 18 zák.č.26/1957 Zb. K registrácii kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom v Leviciach došlo 27.9.1962.
K platnosti kúpnej zmluvy sa vyžadovalo aj privolenie iného orgánu, rozhodnutie Okresného národného
výboru v Leviciach. Ide o rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru výstavby z 8.9.1962
č.XXXX/XXXX, obsahujúce privolenie k prevodu vlastníctva, okrem iných, parciel č.XXXX/X,Č..XXXX/

X,Č..XXXX/XX, obsahujúce aj súhlas F. E. ONV v Leviciach, so scudzením parciel č.XXXX/X,Č..XXXX/
X,Č..XXXX/XX. Toto rozhodnutie bolo vydané oprávneným orgánom v rámci jeho právomoci, bolo
podpísané a opatrené pečiatkou, preto súd je takýmto rozhodnutím viazaný a nemôže v tomto konaní
mimo rámca správneho súdnictva posudzovať správnosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom.
Súd preto považoval kúpnu zmluvu za platne uzavretú v tom rozsahu a tým obsahom ako bol

registrovaný s poukazom na yvššiecitované zákonné ustanovenia. Otec žalobcu, poručiteľ C. M.,
A..XX.XXXX, bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu
jeho smrti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, s poukazom na § 856 ods.1 O. z. Z dedičského
spisu Okresného súdu Levice sp. zn. D 796/76 vyplýva, že do dedičstva po zomrelom C. M. boliokrem iného, zahrnuté predmetné nehnuteľnosti. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach zo
dňa 22.6.1976 pod č. k. D XXX/XX-XX vyplýva, že žalobca sa stal preberateľom poľnohospodárskych
pozemkov v užívaní U. v pozemkovej knihe vedených na mene U. M., od ktorého predmetné

nehnuteľnosti poručiteľ odkúpil kúpnou zmluvou Pr XXX/XXXX zo dňa 27.9.1962. Súd pri rozhodovaní
prihliadol na to, že v konaní nebolo preukázané, že by od nadobudnutia vlastníckeho práva predmetných
nehnuteľností C. M., poručiteľom, došlo k prevodu vlastníckeho práva na U. M., A.. XX.X.XXXX alebo
na inú tretiu osobu. Žalobca nadobudol dedením vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam s
poukazom na § 132 ods.1 O. z. K zápisu prevodu vlastníckeho práva z U. M. na C. M., A.. XX.X.XXXX

na list vlastníctva nedošlo.

37. Žalovaná v konaní nepreukázala, že sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností dedením
po U. M., A.. XX.X.XXXX, N.. XX.X.XXXX. Žalovaná nepreukázala, že poručiteľ U. M. bol ku dňu
svojej smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na liste vlastníctva vedenom na Okresnom úrade
Levice pre kat. úz. A. S. bol U. M. vedený ako vlastník parciel č.XXXX/X o výmere 1888 m2

orná pôda, a parc. č. XXXX/X na LV č.XXXX a parcely č.XXXX/X 1399m2 orná pôda pod r.č.XX
ako spoluvlastník v 396/26136-inách, avšak zápis na liste vlastníctva nebolo možno považovať za
hodnoverný s poukazom na § 70 ods.2 zák.č.165/1975 Z. z., keď bolo preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti poručiteľ odpredal kúpnou zmluvou zo dňa 21.5.1962 registrovanou Štátnym notárstvom
v Leviciach pod Pr. XXX/XXXX dňa 27.9.1962. To, že došlo k odpredaju tých nehnuteľností zo strany U.

M., ktoré boli vedené na jeho mene na liste vlastníctva č.XXXX a č.1183 pre kat. úz. A. S., vyplýva zo
správy Okresného úradu Levice. Podľa tejto správy pozemkovoknižné pozemky par.č.XXXX/X,XXXX/X
pôvodne evidované v pozemkovoknižnej vložke č.XXXX kat. úz. A. S. boli identifikované na pozemky
registra E-KNparc.r.XXXX/X orná pôda o výmere 30284m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
22627m2 a parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6086m2, ktoré boli zapísané na LV č.XXXX v kat.

úz. A. S. v prospech U. M. v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia PKV č.XXXX, dedenie čd.XXX/XXXX
položkou výkazu zmien č.XXXXX. Podľa tejto správy pozemkovoknižný pozemok parc. č. XXXX/XX,
pôvodne evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č.XXXX v kat. úz A. S. bol identifikovaný na pozemok
registra E-KN parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 13599m2, (neskôr výmera 3877m2), ktorý bol
zapísaný do listu vlastníctva č.XXXX v kat. úz. A. S. okrem iného v prospech U. M. v spoluvlastníckom

podiele 396/26136 v pomere k celku s titulom nadobudnutia PKVč.XXXX, dedenie č.D/XXX/XX, Č..XXX/
XXXX položkou výkazu zmien č.716/94. Nakoľko U. M. uvedené parcely ešte ako pozemkovoknižný
vlastník odpredal C. M. kúpnou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom nemohol byť už ako vlastník
(spoluvlastník) nehnuteľností na uvedených listoch vlastníctva č.XXXX a č.XXXX pre kat. úz. A. S.
evidovaný. Dedením po C. M. prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu.

Nebolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti U. M. vlastníctvom U. M., a teda
osvedčenie o dedičstve z 10.6.1999 pod č. k. 2D XXX/XX-XX nemôže zakladať vlastnícky vzťah
žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré v čase smrti poručiteľa U. M. neboli jeho vlastníctvom,
resp. spoluvlastníctvom.

38. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba
veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržaniapočaszákonomustanovenejdobyažemusíísťospôsobilýpredmetvydržania.Predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo

právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba

vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec prisvojuje. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí
bezprávie, ale je treba pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o
vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale
o dobrej viere usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie

držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z
ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí
byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právopatrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.
Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ
veci. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné. Strata dobromyseľnosti držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa dozvedel o
skutočnostiach,ktorézhľadiskaobjektívnehoposudzovaniamuseliunehodôvodnevzbudiťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti
a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.

Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z titulu vydržania je oprávnená držba
po dobu 10 rokov, tak ako to ustanovuje § 134 ods. 1 Obč. zákonníka.

39. Okolnosťou, ktorá môže svedčiť o tom, že žalovaná nadobudla držbu predmetných nehnuteľností
v dobrej viere, že jej vlastnícky patria, bolo osvedčenie o dedičstve zo dňa 10.6.1999 pod č. k. 2D
587/97-34,zktoréhovyplýva,žežalovanáprebralanazákladetohtoosvedčeniaodedičstveokreminých

aj predmetné nehnuteľnosti ako dedičstvo po zomrelom U. M.. Žalovaná uvádzala, že je zapísaná na
listochvlastníctvaakovlastníčka,resp.spoluvlastníčkanepretržiteod19.7.1999ažeodvtedypredmetné
nehnuteľnosti ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka užíva, v takejto držbe nebola nikým a ničím rušená
a to až do momentu predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu, ktorá predchádzala podaniu tejto
žaloby.

40. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú dobu predpísanú zákonom pre vydržanie., t.j. po dobu
desiatich rokov. Pri hodnotení dobrej viery je treba vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať, nemal,
resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo

patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ od kohokoľvek, či akýmkoľvek spôsobom dozvie
o skutočnostiach, ktoré musia u neho objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva
patrí. Nie je teda rozhodujúce, či vlastník veci informujúci „domnelého vlastníka“ o skutočnom (právnom)
vlastníctve svoje tvrdenie súčasne alebo neskôr doloží. Pre stratu dobrej viery držiteľa veci nie je
určujúce, kedy stratí svoje doterajšie presvedčenie o svojom vlastníctve, ale kedy sa mu dostane

informácia objektívne spôsobilá na to, aby zapochyboval o tom, že mu vec patrí.. (napr. rozhodnutie NS
ČR 22Cdo2617/2008 z 1.7.2009).

41. V prejednávanej veci nebolo tvrdené, že by žalovaná pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností
dedením na základe osvedčenia o dedičstve (i keď ide o domnelý právny titul) mala vedomosti o tom,

že jej otec U. M. nebol ich vlastníkom ku dňu jeho smrti. Žalovaná však nepreukázala, že predmetné
nehnuteľnosti mala v oprávnenej držbe počas celej doby desiatich rokov, čo je jednou z podmienok
pre vydržanie predmetných nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že žalobca jej „predhodil pred oči“, že
vlastníkom predmetných pozemkov sa dávno v minulosti mal stať jeho otec, no z neznámych dôvodov k
takémuto zápisu vlastníctva jeho otca nedošlo a že tento stav považuje žalobca za rodinnú krivdu. Ide o

skutočnosti, ktoré boli spôsobilé vyvolať u žalovanej pochybnosti o tom, že jej predmetné nehnuteľnosti
patria. Keďže vnútorné presvedčenie žalovanej samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania,
súd o tom, či žalovaná bola presvedčená o tom, že predmetné nehnuteľnosti jej patria, usudzoval z
okolností, za ktorých sa toto presvedčenie navonok prejavovalo. Z prejavu žalovanej po tom, čo jej
bola daná informácia od žalobcu ohľadne vlastníctva jeho otca, a o tom, že z neznámych dôvodov toto

vlastníctvo nebolo zapísané, nemožno usúdiť, že by objektívne bola presvedčená o tom, že predmetné
nehnuteľnostijejvlastníckypatria.Predovšetkýmojejdobromyseľnostinesvedčí,žežalobcovi vyplácala
časť sumy, ktorú dostala ako nájomné. Ak by nemala pochybnosti o tom, že je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, a že prichádza do úvahy vlastníctvo žalobcu, nepristúpila by k vyplácaniu v prospech
žalobcu akejkoľvek finančnej čiastky zo sumy, ktorú poberala ako nájomné za predmetné nehnuteľnosti

od poľnohospodárskeho družstva. Pritom z jej strany išlo o viacnásobné vyplatenie finančných čiastok;
podľa samotnej žalovanej tri - štyrikrát, i keď žalobca uvádzal aj dlhšie obdobie, v ktorom mu žalovaná
vyplácala časť sumy, ktorú poberala ako nájomné od družstva. Možno z jej prejavu usúdiť, že práve pre
pochybnosti o svojom vlastníctve pristúpila k vyplácaniu finančnej čiastky, v záujme dobrých vzťahov
medzi nimi. Žalovaná síce uvádzala, že jej žalobca „dohodu“ (kúpnu zmluvu z r.1962) nepredložil, avšak

žalovaná mala možnosť túto zmluvu, prípadne ďalšie doklady si od žalobcu, ktorý je jej bratrancom,
vyžiadať. Je nesporné, že o skutočnostiach tvrdených žalobcom, ako je vyššieuvedené sa žalobkyňa
dozvedela pri osobnom stretnutí strán sporu, v dôsledku čoho jej dobromyseľnosť držby zanikla . To,
kedy sa toto stretnutie strán sporu uskutočnilo, bolo možné zistiť len na základe toho, čo strany sporupri ich výsluchu, nariadeného s poukazom na § 195 ods.1 CSP, uviedli. Súd vychádzal z toho, že k
stretnutiu strán sporu došlo v období rokov 2000 až 2002, ktoré časové rozpätie uvádzal žalobca, keďže
z výsluchu žalovanej iné časové ohraničenie stretnutia nebolo možno zistiť a žalovaná uviedla len,

že presne sa nevie rozpamätať, kedy to bolo. Vydržacia doba 10 rokov ešte v období rokov 2000 až
2002 neuplynula, keď žalovanej vydržacia doba začala plynúť dňom 19.7.1999 (tento dátum uviedla
ako začiatok plynutia vydržacej doby), t.j. už po nadobudnutí právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Z
dôvodu, zániku dobromyseľnosti držby, najneskôr k 31.12.2002, prestala odvtedy plynúť vydržacia doba
a k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo preto dôjsť.

42. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobe vyhovel, keď žalobca preukázal, že nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam dedením.

43. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Žalobca mal v konaní úplný procesný úspech, preto súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.