Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219721
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114219721.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcov: 1. H. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, C., 2. L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. V. XXXX/XX, C.,
3. O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, C., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Alexander
Kuchárik, advokát, ul. J. Hollého 11, Levice, proti žalovanému: O.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. XXXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Ľudovít Mráz, advokát, Miletičova 1, P.O.BOX 165, Bratislava 25, o
zaplatenie 15.140,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 320,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 320,51 eura od 23.04.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 320,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 320,51 eura od 23.04.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcoviv3.radesumu295,24euraspolusúrokomzomeškaniavo

výške 5,05 % ročne zo sumy 295,24 eura od 01.02.2015 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

V. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy
konania v rozsahu 88% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou zo dňa 16.06.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2014,

pôvodne domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až 3.
rade istinu 17.582,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 17.582,40 eura
od 23.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, s tým, že plnením voči jednému zo žalobcov
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť voči ostatným žalobcom.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 37Ro/283/2014-28 dňa
16.09.2014. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím

sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP") (v znení účinnom do 30.06.2016) v plnom rozsahu zrušil.3. Uznesením č.k. 11C/91/2014-62 zo dňa 10.07.2015 bola pripustená zmena petitu žaloby tak, že súd
rozhodoval o petite v nasledovnom znení: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v I. rade istinu
vo výške 5.128,20 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi v II. rade istinu vo výške 5.128,20 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v III. rade istinu vo výške 8.302,80 Eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v I. až III. rade trovy konania a
trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle vyčíslenia v zákonnej
lehote." Zároveň bolo konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 17.582,40

eura od 23.04.2014 do zaplatenia zastavené.

4. Prvým rozsudkom č.k. 11C/91/2014-158 zo dňa 12.05.2016 súd žalobu zamietol, s tým, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia
odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/237/2016-192 zo dňa 02.11.2016 bol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, s pokynom odvolacieho súdu, aby súd prvej inštancie rozhodol o čiastočných späťvzatiach
žaloby a o zmene žaloby a potom vo veci znovu rozhodol.

5. Uznesením č.k. 11C/91/2014-210 zo dňa 30.01.2017 súd konanie v časti, v ktorej žalobcovia
navrhovali zaviazať žalovaného spôsobom, že plnením voči jednému zo žalobcov zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť voči ostatným žalobcom, a v časti o zaplatenie žalobcovi v 3. rade istiny vo výške
3.418,80 eura, zastavil. Zároveň pripustil zmenu petitu žaloby, s tým, že bude rozhodovať o žalobe v
nasledovnom znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 5.128,20 eura
spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 24.03.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 5.128,20 eura spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania od

24.03.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 4.884,- eur
spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 01.02.2015 do zaplatenia."

6. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 3. rade je v zmysle LV č. XXXX vlastníkom pozemku
parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 v k.ú. C. v celosti a žalovaný je vlastníkom okolitých

priľahlých pozemkov parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/
XX a stavby súp.č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C. v celosti. Žalobcovia v 1.
a 2. rade boli pred žalobcom v 3. rade podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXXX/X ostatné
plochy o výmere XXX m2 v k.ú. C.. Žalobca v 3. rade nemá reálny prístup k svojmu pozemku. Žalovaný
predmetný pozemok parc.č. XXXX/X dlhodobo užíva pre svoje súkromné účely, a to bez právneho

dôvodu. Žalobcovia viackrát vyzvali žalovaného k uzavretiu nájomnej zmluvy resp. k úhrade nájomného
za predošlé tri roky, na čo žalovaný nereagoval a naďalej užíva predmetný pozemok bez právneho
dôvodu. Listom zo dňa 15.04.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému
výzvu k zaplateniu nájomného, na čo žalovaný opäť nereagoval. V zmysle vyjadrenia realitnej kancelárie
V., D.. Sv. O. XX, C., ktorá pôsobí na realitnom trhu takmer 22 rokov, je cena nájmu za predmetný

pozemok stanovená v sume 1,00 eur až 1,20 eur/m2 mesačne. Pri stanovení výšky dlžného nájomného
žalobcovia vychádzali z nasledovného výpočtu: 407 m2 x 1,20 eur/m2 x 12 mesiacov x 3 roky =
17.582,40 eur.

7. Prvý návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby odôvodnili žalobcovia tým, že žalobca v 3. rade je

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 v
k.ú.C.ododňa24.03.2014.Dodňa23.03.2014boližalobcoviav1.a2.radepodielovýmispoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2. Žalobcovia v 1. a 2. rade
žiadajú uplatnený nárok priznať za obdobie dvoch kalendárnych rokov t.j. 24 mesiacov spätne od
podania predmetnej žaloby, t.j. od 06/2012 do 02/2014, t.j. XXX m2 x 1,2 eur/mesiac x 21 mesiacov,

každý v podiele 1/2. Žalobca v 3. rade žiada uplatnený nárok priznať za obdobie od 03/2014 do 07/2015,
t.j. XXX m2 x 1,2 eur/mesiac x 17 mesiacov.

8. Druhý návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnili žalobcovia
tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli vlastníkmi predmetného pozemku parc.č. XXXX/X do 23.03.2014,

a preto si uplatňujú úrok z omeškania vo výške 5% ročne + 0,25% úrokovej sadzby ECB od 24.03.2014
až do zaplatenia a žalobca v 3. rade si uplatňuje úrok z omeškania od 01.02.2015, nakoľko v januári
2015 došlo k zmene vlastníka na strane žalovaného, a to vo výške 5,05% ročne (5% + 0,05% úrokové
sadzby ECB) a to za obdobie od apríla 2014 do januára 2015, t.j. za 10 mesiacov vo výške 4.884,- eur,a pretože v januári 2015 došlo k zmene vlastníka na strane žalovaného, žalovaný od februára 2015 nie
je pasívne legitimovaným v predmetnom súdnom spore, a preto žalobcovi nezostalo nič iné, len žalobu
žalobcu v 3. rade v prevyšujúcej časti nad 4.884,- eur zobrať späť.

9. Ďalej sa v konaní žalobcovia vyjadrili, že predkladajú záznam o podaní oznámenia zo strany p. S.
N., na ktorú bolo prepísané auto, ktorého technický preukaz bol predložený na pojednávaní zo strany
žalovaného, ktorá nemá s autom nič spoločné. Žalobcovia tiež poukazovali na to, že v odpore proti
platobnému rozkazu uvádzal žalovaný, že užíva výlučne len okolité priľahlé pozemky okolo parc. č.

XXXX/X, na pojednávaní dňa 22.10.2015 už uvádza, že vôbec neužíval žiadne pozemky, ani okolité
a ani predmetný pozemok. Čo sa týka tvrdenia ohľadne unimobunky, na tom istom pojednávaní dňa
22.10.2015 žalovaný tvrdil, že unimobunka patrí S. N. a vozidlo pánovi N.. Z. H. N. tvrdil, že unimobunka
patrí jemu a vozidlo S. N., čiže je evidentné, že žalovaný, ako aj svedok klamú. Z právneho hľadiska
dôležité je, že drobnú stavbu ohlásil žalovaný, túto stavbu O. povolilo žalovanému, teda jednoznačne
žalovaný oplotil pozemok žalobcov 1., 2. a 3. rade, čím zamedzil prístup k tomuto pozemku a z právneho

hľadiska na základe rozhodovacej praxe súdov je irelevantné, či tam žalovaný chodil, koľko chodil alebo
užíval, rozhodujúce je, že zamedzil prístup na tento pozemok a z tohto titulu na jeho strane vzniklo
bezdôvodného obohatenie, ktoré je povinný žalobcom vydať. Poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo/845/99 z 20.03.2001, 30Cdo/199/2007 z 08.01.2008, 28Cdo/2056/2009, z
ktorých je jasné, že bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, kto bez platného právneho titulu na úkor

vlastníka dosiahol postavenie detentora veci, napríklad tým, že nehnuteľnosť uzamkol a prístup mal k tej
nehnuteľnosti len on pre svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne využíval.
Čo sa týka výšky vydania bezdôvodného obohatenia, tak ako v iných mestách na území Slovenska, je
diametrálny rozdiel medzi výškou nájomného, ktoré má zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia,
je rozdiel medzi intravilánom a extravilánom. Ďalej žalobcovia uviedli, že na fotografiách z priemyselnej

kamery sa nenachádza žalobca v 3. rade, ale nachádza sa tam svedok H. N.. Žalobcovia uviedli, že
žalovaný bol vlastníkom okolitých parciel okolo parc. č. XXXX/X (t.j. parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/
X) od 01.02.2007 do 21.01.2015, kedy ich darovacou zmluvou previedol na H. N.. Žalovaný v roku
2007 realizoval oplotenie celého areálu vrátane pozemku parc.č. XXXX/X a v roku 2009 realizoval
v ohradenom areáli stavbu vrátnice, z ktorej nakoniec boli vytvorené 2 samostatné bytové jednotky

s prestrešením vstupu a prístreškom. Drobná stavba „oplotenie bariérové a murované" realizované
žalovaným je neoprávnenou stavbou, ktorou znemožnil využívať pozemok žalobcom. Výpoveďou
svedkyne S. N. preukázali, že to bol práve a výlučne žalovaný, ktorý na parc.č. XXXX/X postavil
prístrešky a unimobunku. Žalovaný mal odstavené nákladné auto na parc.č. XXXX/X, ktoré podvodným
spôsobom dal dňa 20.12.2010 prepísať na starú matku S. N., ktorá nielenže nemá vodičský preukaz,

ale do tohto súdneho konania ani nevedela, že tak žalovaný učinil. Žalobcovia v 1. a 2. rade nemali na
svoj pozemok parc.č. XXXX/X absolútne žiadny prístup a žalobca v 3. rade mal prístup len cez malú 90
cm širokú bráničku za účelom navštívenia svojej matky S. N., čo rozhodne nie je dostatočný prístup na
využívanie pozemkovej nehnuteľnosti za akýmkoľvek účelom. Žalovaný mal prístup na svoje pozemky
v ohradenom areáli cez prednú posuvnú bránu výlučne cez pozemok žalobcov. Tvrdenie, že žalovaný

neužíval nielen pozemok parc.č. XXXX/X, ale ani nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, sa nezakladá na
pravde a je v príkrom rozpore aj s vykonaným dokazovaním (viď napr. tvrdenie samotného žalovaného
v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.09.2014) Bol to žalovaný, ktorý neoprávnene oplotil aj
pozemok žalobcov, a práve aj týmto protiprávnym konaním znemožnil žalobcom využitie pozemku a
zároveň podstatným spôsobom aj znížil trhovú hodnotu pozemku, pričom žalobcovia zastávajú názor,

že pri stanovení ceny prenájmu, a teda výšky bezdôvodného obohatenia, sa súd musí vysporiadať aj s
touto skutočnosťou. Oplotenie aj s osadením brány bolo realizované žalovaným v roku 2007 na základe
ohlásenia drobnej stavby. Fotografie predložené žalovaným, ktoré majú z časového hľadiska preukázať
tvrdenie žalovaného a svedka H. N., že oplotenie sa stavalo v roku 2010 a prednú bránu postavil H.
N. v roku 2012 za účelom ochrany svojho majetku, ktorého v tom čase ale nebol vlastníkom, považujú

žalobcovia za podvrh. Vyvstáva otázka, ako mohla L.. W. dňa 26.03.2009 odfotiť plot žalovaného aj
s prednou vstupnou bránou existujúcou aj v súčasnosti, keď sa plot začal budovať podľa tvrdenia
žalovaného o viac ako jeden rok neskôr a vstupná brána dokonca o 3 roky neskôr.

10. Žalovaný sa k veci vyjadril jednak v odpore zo dňa 30.09.2014, kde uviedol, že žalobu považuje

za nedôvodnú, nakoľko nemá voči žiadnemu zo žalobcov žiadny dlh. Sumu vo výške 17.582,40 eur
čo do dôvodu a výšky neuznáva. Tvrdenia žalobcu v 3. rade, že nemá reálny prístup k svojmu
pozemku zapísanom na LV XXXX parcelné číslo Q. ostatné plochy o výmere XXX m2 v k.ú. C., sa
absolútnenezakladajúnapravde.Žalobcamáprístupnasvojvyššieuvedenýpozemokbezakéhokoľvekobmedzenia cez vstupnú bránku, od ktorej má kľúč, čo vie žalovaný preukázať aj zabezpečenými
videozáznamami. Žalovaný svoje tvrdenie opiera aj o to, že žalobcom v 3. rade uvádzané bránenie vo
vstupe na jeho pozemok žalovaným bolo už realizované v priestupkovom konaní na OO PZ C. pod č.

k. ORPZ-TT-OPP7-380/2014-P, v ktorom bolo objasňovaním priestupku preukázané, že žalovaný sa
žiadneho vyššie uvedeného konania nedopustil. Ďalej uvádza, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na
pravde, nakoľko žalovaný využíva výlučne okolité priľahlé pozemky na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X v k.ú. C., ktorých je vlastníkom. Pre objasnenie situácie uvádza, že jediný, kto hrubo porušuje dobré
mravy a susedské vzťahy je práve žalobca v 3. rade, voči ktorému je na OO PZ C. vedené trestné

stíhanie za prečin ublíženia na zdraví preto, že mal fyzicky napadnúť svojho brata H. N..

11. Žalovaný sa v konaní ďalej vyjadril, že realitné kancelárie sa vyjadrujú k ostatným plochám a zároveň
uvádzajú, že v blízkosti sa nachádzajú poľnohospodárske plochy. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie k
cene nájmu, ktorú cenu ponúka pán P., otázka nájomného je otázka dohody účastníkov, vychádza
sa z všeobecnej ceny nájomného v danej lokalite. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonané dokazovanie

preukazuje, že on nebol tým, kto získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov. Ďalej poukazuje
na to, že je neobvyklé, ak vlastník pozemku, resp. inej nehnuteľnosti, cíti sa dotknutý zásahom do
svojich práv, že neuplatňuje postup v súlade s Občianskym zákonníkom. Z uvedeného dôvodu považuje
tento spor za účelový a súvisí s rodinnými vzťahmi medzi stranami sporu, ako aj vypočutými svedkami.
Podľa žalovaného, z výpovede svedkyne N. vyplýva, že unimobunku a ďalšie zariadenia, prístrešky,

ktoré boli umiestnené na dvore, boli využívané pre uloženie jej osobných vecí, resp. vecí potrebných na
prevádzku domácnosti. Poukazoval na fotokópiu technického preukazu, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že vlastníkom nákladného motorového vozidla bola svedkyňa N.. Preto by žaloba mala smerovať v
časti aj voči nej. Z výpovede svedka N. vyplýva, že dočasné zariadenia, ktoré sú na pozemku, sú jeho
vlastníctvom, a teda, ak by mal niekto vydať bezdôvodné obohatenie, je to tento svedok. Žalovaný

poukazoval na to, že zo záznamu priemyselnej kamery vyplýva, že žalobca v 3. rade mal prístup na
svoj pozemok. Z textu ním predložených potvrdení vyplýva, že realitné kancelárie sa vyjadrovali k
cene nájmu konkrétneho pozemku, špecifikovaného podľa LV, teda k pozemku, za ktorý sa požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia. Výsluchmi svedkov S. N. resp. svedka H. N. bolo podľa žalovaného
preukázané, že žalovaný neužíval nielen pozemok parc.č. XXXX/X, ale ani nehnuteľnosti, ktorých bol

vlastníkom, nakoľko v dome nebýval a nemal dôvod vzhľadom na miesto bydliska a charakter svojho
povolania užívať ani pozemky vo svojom vlastníctve a už vôbec nie vo vlastníctve žalobcov. Pozemky
vo vlastníctve žalovaného užívali práve S. N. a H. N.. Žalovaný neužíval svoje pozemky, ani pozemok
žalobcov, ani na užívanie pozemku žalobcov nedal nikomu súhlas, a preto sa nemohol bezdôvodne
obohatiť. Žalovaný v súlade s povolením stavebného úradu oplotil výlučne pozemok parc.č. XXXX/X po

jeho vonkajšej hranici s pozemkom parc.č. XXXX/X. Teda neoplotil pozemok žalobcov a neznemožnil
im tak jeho užívanie. Vstupnú bránu s bránkou osadil H. na vlastné náklady, aby chránil majetok svoj a
majetok svojej matky bývajúcich v dome, pred krádežami a vandalizmom. Teda nie žalovaný znemožnil
vstup žalobcom na pozemok, ale žalovaní v l. a v 2. rade nikdy o vstup na pozemok záujem neprejavili.
Ak by sa tak bolo stalo, bol by žalovaný s nimi uzavrel kúpnu zmluvu, resp. svedok H. ktorý pozemky

žalovaného užíval, bol by s nimi dohodol užívanie pozemku. To, že žalobca v 3. rade mal prístup na
pozemok, bolo preukázané záznamami bezpečnostnej kamery, z ktorých je nesporné, že sa voľne
pohyboval v dvore nehnuteľnosti bez sprievodu vlastníka (žalovaného), či užívateľa (H., či inej osoby.
W. opaku - teda, že nebolo žalobcom bránené vo vstupe na ich pozemok a v jeho užívaní, je aj postup
žalobcov, a síce, že žalobcovia v 1. a 2. rade nikdy nevyzvali na sprístupnenie pozemku parc.č. XXXX/X,

inak by mali písomný alebo iný dôkaz, že tak urobili a žalovaný im napriek tomu bránil v užívaní pozemku
a v záujme ochrany svojich práv by malo nasledovať podanie žaloby na vypratanie pozemku, čo sa za
ich vlastníctva nestalo a že žalobca v 3. rade, ak sa cítil poškodený, že nemôže užívať nehnuteľnosť,
mal ochranu práva uplatniť žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, čo neurobil. Vzhľadom na neprimerane
vysokú požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia žalobcami s prihliadnutím o. i. aj k tvaru, veľkosti a

umiestneniu pozemku medzi pozemkami iného vlastníka, pozemku nevyužiteľného na žiadnu činnosť, je
opodstatnený záver, že účelom nie je domôcť sa ochrany vlastníckeho práva, ktoré právo by žalobcovia
nevedeli využiť, ale získať finančné plnenie na úkor žalovaného. Tvrdenie o oplotení pozemku (v tom
čase v jeho vlastníctve) je pravdivé, avšak nepravdivé je tvrdenie, že oplotil pozemok parc.č. XXXX/X
k.ú. C.. Oplotenie bolo vyhotovené len po vonkajších hraniciach pozemkov v jeho vlastníctve, tak ako

bolo aj ohlásené stavebnému úradu. Predná - vstupná časť na pozemky v jeho vlastníctve, ako aj na
pozemok žalobcov, zostala otvorená a teda každý zo žalobcov v 1. a 2. rade mohol voľne vstupovať na
ich pozemok. Túto možnosť však nevyužili, zrejme aj preto, že nepoznali, kde sa ich pozemok nachádza,
kde sú jeho hranice a o užívanie pozemku neprejavili žiadny záujem. Pokiaľ ide o vyhotovenie brány, tútovyhotovil H. N., teda nie žalovaný uzavrel žalobcovi v 3. rade prístup na jeho pozemok. Ďalej žalovaný
poukazoval na to, že žalobca v 3. rade v čase, keď kupoval pozemok od žalobcov v 1. a 2. rade vedel
a videl, že pozemok leží medzi pozemkami cudzieho vlastníka, vzhľadom na tvar a umiestnenie nie je

využiteľný a už aj vzhľadom na ich príbuzenský vzťah by bolo seriózne, aby žalovaného upozornil na
možnosť jeho kúpy. Pokiaľ tak neurobil, ako aj s poukazom na skutočnosť, že sa nedomáhal vypratania
pozemku je nesporné, že mu nešlo o užívanie pozemku, ale o získanie značného finančného plnenia
na úkor žalovaného, ktoré konanie nesporne nie je v súlade s dobrými mravmi. Ďalej žalovaný uviedol,
že vstup na jeho pozemky nie je len cez pozemok parc.č. XXXX/X ako tvrdia žalobcovia, ale aj cez iný

jeho pozemok parc.č. XXXX/X, na ktorom je aj osadená - ukotvená brána a cez túto časť aj vstupoval
na svoje pozemky pri návštevách starej matky. Naviac poukazuje na skutočnosť, že v stavbe na parc.č.
XXXX/X - XXXX/XX nikdy nebýval a v budove bývala matka žalobcu v 3. rade S. N. a jeho brat H.
N.. Pokiaľ ide o nákladné motorové vozidlo, jeho vlastníkom nebol od r. XXXX, čo bolo preukázané aj
technickým preukazom motorového vozidla, vlastníkom bola S.. Dôkazom je aj splnomocnenie S. na
predmetný právny úkon s jej úradne osvedčeným podpisom. Chce upozorniť ešte na ďalšiu skutočnosť,

ktorá je dôležitá, že hranice pozemku parc.č. XXXX/X neboli v teréne vytýčené. Podľa žalovaného bolo
dôkazné bremeno na žalobcoch v 1. a 2. rade, aby preukázali, že vôbec prejavili záujem o užívanie
pozemku a že im v tom bolo žalovaným bránené, že v čase, keď začalo dedičské konanie a ohliadky
pozemkov žalobcom v 2. rade a jeho údajného stretnutia so žalovaným, bol ich pozemok oplotený.
Pokiaľ ide o žalobcov v 1. a 2. rade, ani v období, keď nebola osadená brána a ich pozemok bol

voľne prístupný (brána bola osadená až po dlhšom časovom odstupe po tom, ako bolo vyhotovené
len oplotenie pozemkov vo vlastníctve žalovaného, avšak bez brány), na pozemok nevstupovali, o
jeho užívanie nejavili záujem a ani po osadení brány, nikdy sa nedomáhali vstupu na pozemok. Teda
nemohlo im byť ani upreté právo vstupu na pozemok a jeho užívanie - zrejme títo dvaja žalobcovia
ako dedičia ani nevedeli, kde v teréne sa ich pozemok nachádza. Tvrdenie žalobcu v 2. rade, že keď

začalo dedičské konanie po matke, ktorého predmetom bol aj sporný pozemok (začať muselo pred r.
2011, keďže skončené malo byť v r. 2011), nemohol na pozemok vstúpiť, nie je pravdivé. Dôkazom je
výpoveď svedka H. že uzatvorenie bránou bolo vyhotovené až o niekoľko rokov po vybudovaní oplotenia
po dlhších stranách pozemkov. Ďalším dôkazom je aj priložená fotografia z priemyselnej kamery, z ktorej
je nepochybne preukázané, že ešte ani v čase vyhotovenia snímku nebola vyhotovená brána a pozemky

neboliuzavreté.Pretožesižalobcoviav1.a2.radenenechalizamerať/vytýčiťhranicepozemku,nemohli
ani mať vedomosť, kde sa ich pozemok v teréne nachádza a nemohli sa preto ani domáhať ochrany
svojho práva príslušnou žalobou. K podaniu žaloby pristúpili až spolu so žalobcom v 3. rade, k čomu
zrejme prispela aj výška žalovanej sumy. Pozemok pre nich samotných nemal reálne využitie a ani
žiadny racionálne uvažujúci podnikateľ, ani nepodnikajúca osoba, by pozemok s nevyužiteľným tvarom

nekúpila. Preto pre žalovaných nemala význam ani žaloba na ochranu ich vlastníckeho práva (na
vypratanie pozemku). Ako vyplýva z výpovede svedka H. žalobca v 3. rade vstupoval do oploteného
priestoru, dôkazom je fotografia z priemyselnej kamery, ktorú strana žalovaného predložila svedkovi
Ľ. N. na opoznanie osôb na fotografii. K fotodokumentácii vyhotovenej L. k záväznému stanovisku
poukazuje žalovaný na to, že nikde v stanovisku nie je záznam o dokumentovaní skutočného stavu

fotograficky a ani na fotografiách nie je dátum ich vyhotovenia, čo znižuje dôveryhodnosť tvrdenia, že
táto fotodokumentácia bola vyhotovená skutočne pred 26.03.2009 a nie až po vyhotovení brán.

12. Ako dôkazy žalobcovia označili a predložili výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa XX.XX.XXXX,
výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa 15.04.2014, Informatívnu kópiu z mapy zo dňa 11.04.2014, výzvu

zo dňa 15.04.2014, fotokópiu obálky, vyjadrenie realitnej kancelárie V. zo dňa 10.04.2014, Úrokové
sadzby ECB, výpis z LV č. 8903 pre k.ú. Hlohovec zo dňa 05.03.2014, kópie z katastrálnej mapy,
Geometrický plán č. XXX/XXXX, fotografie z google.sk/maps z mája 2012 č.l. 46-50, fotografie č.l.
71-80, Stanovisko k žiadosti o odstránenie neoprávnenej stavby zo dňa 02.10.2015, fotografie č.l. 87,
Oznámenie Mesta C. č.z. 8141/2007 zo dňa 26.04.2007, Sprievodnú správu, Projekt oplotenia, snímku z

katastrálnej mapy, fotografie č.l. 125-131, Kolaudačné rozhodnutie č. 728/2008-LM zo dňa 04.06.2009,
Záznam o podaní oznámenia zo dňa 13.04.2016, vyjadrenie spoločnosti FLEXIREALITY R.F. PLUS
s.r.o. zo dňa 23.03.2016, Čestné vyhlásenie F. P. - R. O. Expres, Odborné vyjadrenie č. 53/2016,
článok Stanovenie výšky ročného nájomného pri prenájme pozemkov na iný ako poľnohospodársky
účel, inzerát č.l. 285, Zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.06.2011, vyjadrenia žalovaného

z konania sp.zn. 11C/227/2016 zo dňa 22.12.2016 s prílohou a zo dňa 31.10.2016, podnájomné
zmluvy zo dňa 29.06.2016, 30.01.2017 a 28.11.2011, satelitnú snímku, fotografie č.l. 338-339, list
Mesta C. zo dňa 24.02.2016, Záväzné stanovisko mesta C. č. 7276/2009/1187 zo dňa 26.03.2009,
Prílohu k listu - fotografie č.l. 342-344. Žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie Správou o výsledkuobjasňovania priestupku zo dňa 01.07.2015 sp.zn. ORPZ-TT-OPP7-380/2014-P. Okrem toho navrhli
vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne S. N. a svedka O. S.. Žalobcovia pôvodne navrhli vykonať
dokazovanie aj výsluchom svedkov H. P. a V. P., od ktorého dôkazu neskôr upustili (zápisnica zo dňa

08.03.2016). Pôvodne navrhli doplniť dokazovanie odborným vyjadrením znalca z odboru stavebníctvo
vyžiadaným súdom, od ktorého dôkazu neskôr upustili, s tým, že neuhradili preddavok na trovy dôkazu.

13. Ako dôkazy žalovaný označil a predložil fotografie č.l. 81-84, Čestné vyhlásenie H. N. zo dňa
23.10.2015,fotokópiutechnickéhopreukazu,vyjadrenieI.F.-RkHumanitzodňa05.03.2015,vyjadrenie

spoločnosti REAL PLUS, spol. s r.o. zo dňa 03.03.2015, vyjadrenie O.. M. S. zo dňa 03.09.2015,
vyjadrenie Realitnej kancelárie U. G. zo dňa 17.09.2015, Znalecký posudok L.. V. T. č. 136/2017,
fotografie č.l. 273-279, CD v prílohovej obálke, fotografie č.l. 323-327, Výpočet obvyklej hodnoty nájmu
pozemkov s prílohami. Ďalej žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka H. N., znalca L..
V. T. a svedka L.. M. F.. Pôvodne žalovaný navrhol aj vykonať ohliadku na predmetnom pozemku, od
ktorého dôkazu neskôr upustil (v podaní zo dňa 17.03.2017).

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami alebo
vyžiadanými na návrh strán, a to okrem vyššie uvedených listinných dôkazov listom Mesta C. zo
dňa 20.09.2017, fotodokumentáciou č.l. 367-371, urgenciou č.l. 377. Súd tiež vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcov v 2. a 3. rade a žalovaného, výsluchom svedkov S. N., H. N., O. S., L.. M. F. a

výsluchom znalca L. V. T., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa 05.03.2014 (č.l. 23) vyplýva, že podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov - parcela registra „. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2 a parcela
registra „E" č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2 boli k uvedenému dňu žalobcovia v 1. a 2.

rade, a to každý v podiele 1.

16. Z geometrického plánu č. 215/2006 vyhotoveného spoločnosťou GEPRAL s.r.o. dňa 24.11.2006 (č.l.
26) vyplýva, že od parcely č. XXXX/XXX v k.ú. C. sa odčleňuje parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2
ako ostatná plocha.

17. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa 02.06.2014 (č.l. 3) vyplýva, že výlučným
vlastníkom pozemku - parcela registra „. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 je žalobca, pričom
titulom nadobudnutia bola Kúpna zmluva č. V XXX/XX zo dňa 24.03.2014 a GP č. XXX/XXXX.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C. zo dňa 15.04.2014 (č.l. 4) vyplýva, že výlučným
vlastníkom pozemkov - parcela registra „. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parcela registra „C" č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela registra „C" č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra „. č. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, bol k uvedenému dňu žalovaný, pričom titulom nadobudnutia bola G. zmluva

č. V XX/XXXX zo dňa 01.02.2007.

19. Z listu zo dňa 15.04.2014 (č.l. 6) vyplýva, že ním žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
oznamujú, že žalobca v 3. rade nemá reálny prístup k svojmu pozemku, resp. je veľmi sťažený, a to
tak, že žalovaný mu bráni v riadnom a nerušenom užívaní jeho majetku spôsobom hrubo porušujúcim

dobré mravy a riadne susedské vzťahy, resp. tento pozemok parc.č. XXXX/X užíva žalovaný pre svoje
súkromné účely. Preto žiadajú o zaplatenie nájmu k tomuto pozemku, a to spätne za posledné tri roky
celkovo v sume 17.582,40 eura v lehote do 7 dní od odoslania výzvy a pokiaľ má žalovaný naďalej
záujem užívať predmetný pozemok aj k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy, v opačnom prípade ho
vyzývajú k zdržaniu sa svojho doterajšieho konania. Z fotokópie obálky (č.l. 7-8) vyplýva, že zásielka

pre žalovaného bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 15.04.2014, dňa 17.04.2014 bola uložená na
pošte a dňa 06.05.2014 bola vrátená odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote.

20. Z Oznámenia Mesta C. č.z. XXXX/XXXX zo dňa 26.04.2007 (č.l. 120) vyplýva, že primátor Mesta C.
ako príslušný správny orgán ním oznamuje stavebníkovi - žalovanému, že proti uskutočneniu drobnej

stavby Oplotenie nachádzajúcej sa na pozemku p.č. XXXX/X a XXXX/X, kat. územie C., na ul. T.., ktorú
stavebník ohlásil podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ako drobnú stavbu oplotenie bariérové a murované,
výšky X,X a 2m a dĺžky XX,X a XX,XXm /výkop a betonáž pätiek, osadenie stĺpov a betónových
platní bariérového oplotenia, vymurovanie časti oplotenia z betónových zalievacích tvárnic vystuženýchtyčovou výstužou, osadenie vstupnej brány šírky 0,9m/ nemá námietky. Oznámenie je platné 2 roky od
vydania.

21. Zo Záväzného stanovisko mesta C. č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 26.03.2009 (č.l. 88) vyplýva, že
mesto C. upozorňuje žalovaného na potrebu doriešenia problematiky umiestnenia časti prístrešku na
p.č. XXXX/X (podľa dokumentácie) a prístupu k stavbe cez túto parcelu (osadenie brán), vo vzťahu
vlastníckych resp. iných práv stavebníka k parcele XXXX/X. Okrem iného sa v stanovisku uvádza, že
z obhliadky areálu dňa 26.03.2009 (len z verejne dostupných priestorov) nie je zrejmé, na aký účel sa

areál užíva, resp. bude užívať a tiež, že mesto požaduje, aby boli dané podmienky pre dokončenie
povrchových úprav stavby a nariadenia povrchových úprav aj v rámci zrealizovaného oplotenia.

22. Žalobca v 2. rade pri výsluchu uviedol, že bol vlastníkom pozemku č. XXXX/X ešte pod starým
parcelovýmčíslomodroku2011,kedyhozdedilpomatke.Keďzačalodedičskékonanie,obišielsivšetky
parcely, ktoré spadali do dedičského konania. Vtedy zistil, že na tomto pozemku č. XXXX/X je postavený

múr až po cestu. Vtedy vychádzal odtiaľ nejaký muž, ktorý mu na otázku, prečo je múr postavený na jeho
pozemku, uviedol, že sa s ním nemá o čom baviť. Potom zistil, že to bol žalovaný, ktorý prišiel potom
za žalobcom v 2. rade a opýtal sa ho, prečo to predali. Keď sa tam bol žalobca v 2. rade pozrieť, bol
postavený múr až po cestu. Na pozemku nebol, lebo sa tam nemohol pre múr dostať. Potom pozemok
neužíval, boli to pôvodne role, vrátane pozemkov okolo parcely č. XXXX/X. Pozemok parc. č. XXXX/X je

vlastne vstupom na pozemky, ktoré tvoria priemyselnú časť. Pričom priemyselnou zónou sú aj parcely,
ktoré sa nachádzajú za touto parcelou, a ktorých vlastníkom sú žalobcovia v 1. a 2. rade.

23. Žalobca v 3. rade pri výsluchu uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že by brána bola voľne
otvoriteľná, funguje na elektrický pohon, on nemá od nej ovládanie. Prebiehali dve priestupkové konania

na Okresnom úrade H., pričom obe sú skončené. Jedno priestupkové konanie sa týkalo skutku, kedy H.
nabral s nákladným autom auto žalobcu v 3. rade a vytlačil ho do križovatky, toto sa stalo 01.07.2014,
toto konanie nie je ukončené, začalo sa trestné stíhanie na neho, momentálne sa to vyšetruje. Pokiaľ ide
o skutok, ktorý oznámil na OO PZ dňa 22.07.2014, o tom, že mu žalovaný bráni v prístupe k pozemku,
v tomto konaní bolo žalobcovi v 3. rade iba ústne povedané od polície, že sa nemôžu skontaktovať so

žalovaným, žalobca v 3. rade nebol vyrozumený o tom, ako toto konanie skončilo. V roku 2007, nevie
presne kto, mal by to byť žalovaný s H. N., mali pôvodne oplotiť len parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X,
oplotili ich celé aj s parcelou č. XXXX/X. Na fotografii pri záväznom stanovisku O. C. zo dňa 26.03.2009
je zadná brána s tým, že predná brána sa nachádza na fotografiách predložených protistranou a táto
je umiestnená na jeho pozemku parc.č. XXXX/X a to na jeho hranici s pozemkom parc. č. XXXX/X.

Zadná brána sa nachádza oproti prednej bráne na konci pozemku XXXX/X, s tým, že len časť brány
sa nachádza na pozemku č. XXXX/X, nie celá. T.č. vôbec neužíva pozemok, vo veľkej prednej bráne je
vytvorená malá bránka v šírke 90 cm, ktorou chodieva na návštevu k matke. Zadná brána je vytvorená
aj proti predpisu O. C., je zamknutá, žalobca v 3. rade od nej kľúč nemá. Nikdy pozemok neužíval, ale
má zámer, pretože je to v priemyselnej zóne. Žalovaný aj s H. N. aj jeho pozemok prenajímajú. Žalobca

v 3. rade je v kontakte s mužom, ktorý užíva jeho pozemok, pričom užíva aj bránu na ovládanie, od
ktorej dostal ovládanie. Tento mu uviedol, že pozemok užíva na základe dohody s H. N. a je ochotný
toto aj na súde dosvedčiť. Ďalej poukazuje na to, že vo výkaze výmer geometrického plánu, vyplýva z
nového stavu užívanie nehnuteľnosti XXXX/X žalovaným. Z tohto poukazuje na to, že žalovaný musel
vedieť, o ktorý pozemok ide, keď ho v roku 2007 obkľúčili. Žalobca sa doposiaľ (pozn. súdu: ku dňu

22.10.2015) nedomáhal vypratania nehnuteľnosti zo strany žalovaného, opravuje, domáhal sa na polícii,
nedomáhal sa súdnou cestou, nakoľko sa tohto chce domáhať až teraz, keď mu bolo doručené záväzné
stanovisko O. C., pričom dovtedy sa domnieval, že mu vypratanie pomôže zabezpečiť to, že vec oznámil
na polícii. Žalobca v 3. rade sa domáhal od žalovaného vypratania nehnuteľnosti cez SMS, pretože s
ním nechcel komunikovať, 26.03.2014. Parcelu č. XXXX/X by identifikoval tak, že je na šírku vstupnej

prednej brány. K fotografiám predloženým na pojednávaní dňa 22.10.2015 žalobca v 3. rade uviedol, že
červenou je vyznačený pozemok parc. č. XXXX/X. K fotografii č.1 uviedol, že ide o fotografiu prednej
brány, ktorá sa nachádza na šírku pozemku č. XXXX/X, pričom rozmery pozemky si premeriaval podľa
geometrického plánu. Nasleduje odskok, pretože pozemok začína v 9 metrovej šírke, potom nasleduje
odskok na šírku 5 metrov a na konci pozemku má šírku 4 metre. Na fotografii č. 2 je na pravej strane

panelová cesta, ktorá však nie je na pozemku č. XXXX/X. Na fotografii č. 4, 5, 6, 7 sú betónové platne s
prístreškami, ktoré sú na celú šírku pozemku č. XXXX/X, pričom toto je najlepšie viditeľné na fotografii
č. 8, kde sa pozeráme na prístrešky a za nimi sa nachádza predná brána. Na fotografii č. 9 je zadná
stena pozemku, pričom na fotografii je vidno, že na tejto stene sa nenachádza zadná brána, táto lenpri otváraní zasahuje do pozemku č. XXXX/X, a to zo zadnej strany múra, keď pozemok č. XXXX/
X pokračuje aj za múrom. Za múrom je pozemok, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade.
Klamstvom je tvrdenie žalovaného, že elektrické ovládanie prednej brány nefungovalo, resp. že ho

žalobca v 3. rade znefunkčnil, nakoľko ovládač od brány mala aj S. N. a žalovaný. Unimobunka a za
ňou prístrešky sú na pozemku od roku 2007. Od času, keď sa stal on vlastníkom pozemku č. XXXX/X,
nachádzali sa na pozemku unimobunka aj prístrešky. Ďalej žalobca v 3. rade uviedol, že v roku XXXX
žalovaný vytvoril ohradu okolo pozemkov, vrátane cudzieho pozemku XXXX/X, cudzí pozemok odstrihol
od ľudí. Čo už tam ďalej na pozemku robil, žalobca nevie a nie je ani povinný tam chodiť a ani toto

zisťovať. Pokiaľ ide o rozhovor s užívateľom pozemku č. XXXX/X, ku ktorému uviedol, že malo dôjsť k
nájmu pozemku dohodou s H. N., nevie, komu boli nájmy vyplácané, či to nebolo žalovanému. Žalobca
v 3. rade stále hovorí, že žalovaný stále od začiatku všetko vybavoval. Pozemok parc. č. XXXX/X od
žalobcov v 1. a 2. rade kúpil za účelom podnikania, je lakýrnik, chce si tam urobiť dielňu. Pred kúpou
pozemku sa bol na pozemok pozrieť, vyzeral tak ako dnes, boli tam prístrešky, unimobunka, brána,
uzavreté z jednej strany a z druhej a v užívaní žalovaným. Videl tam žalovaného ako tam chodí, tak

isto vzadu v prístreškoch mal uložené nejaké veci, lebo chodil aj tam dozadu, mal tam zaparkované
policajné autá, tak isto tam boli zaparkované aj na pozemku žalobcu v 3. rade autá bez čísiel, ktoré
chodil opravovať žalovaný. Ďalej žalobca v 3. rade uviedol, že v čase, keď kupoval pozemok, vedel,
kto je vlastníkom susedných pozemkov. Na otázku, či sa pýtal vlastníkov susedných pozemkov, či im
nebude vadiť vykonávanie lakýrnickej činnosti na pozemku, uviedol, že sa pýtal na Meste, kde dávajú

povolenia, kde mu povedali, že nevidia problém, pretože je to zmiešaná priemyselná zóna. V súčasnosti
nemá povolenie na podnikanie, pretože v súčasnosti nemá reálny vstup na pozemok, povolenie bude
mať,ažkeďkúpitechnológie.Pozemokparc.č.XXXX/Xchcelkúpiť,abyzabezpečilmatkuvtomzmysle,
aby získal finančné prostriedky podnikaním, prípadne prenajímaním pozemku. Ako získal LV, informoval
žalovaného, že je vlastníkom pozemku, tento ho doposiaľ nezákonne užíva, žalobca v 3. rade nemá

prístup na pozemok, nemôže tam nič robiť.

24. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že nikdy neužíval pozemok. Nikto z majiteľov ho nenavštívil, že
by užíval ich pozemok. Neužíval ani okolité parcely, ktorých bol vlastníkom do januára 2015. Tieto
daroval v januári 2015 H. N.. Nemá vedomosť o tom, že by niekto užíval parc. č. XXXX/X v k.ú. C..

Parcela č. XXXX/X by mala byť spevnená panelová cesta, nemá vedomosť o tom, že by bola táto
parcela terénne vykolíkovaná. V čase, keď bol vlastníkom okolitých parciel, tieto nikdy neužíval, užíval
ich H. N. na základe ústnej dohody a S. N., matka H. N., stará matka žalovaného. Ohradené spolu
sú parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Brána je zavesená, pričom asi 5-6 rokov je voľne otvoriteľná, je tam
síce elektronické otváranie, ktoré je však nefunkčné, preto je možné bránu otvoriť. Nemá vedomosť o

tom, kto užíval pozemok XXXX/X. Na tieto pozemky chodieval za babkou. Na pozemkoch si chcel H. N.
niečo uložiť. Keď išiel žalovaný za babkou, videl nejakú unimobunku a nákladné vozidlo, len tieto dve
veci. Unimobunka patrí S. N., vozidlo p. N.. Žalovaný nepoužíval auto, ktoré tam videl. Brána sa otvára
len fyzickým posuvom, nemá vedomosť o tom, že by tam bol zámok. Nevidel, že by niekto navážal na
prístup nejaký sypký materiál alebo zeminu, aby zabránil vlastníkovi vo vstupe. Po oboznámení správy

o výsledku objasňovania priestupku z 01.07.2015 zo spisu OO PZ C., č. P.-TT-P žalovaný uviedol,
že z oboznámenej správy je zrejmé, že užívateľom pozemku XXXX/X je H. N. a nie žalovaný. Podľa
žalovaného, žalobca v 3. rade si je vedomý, že užívateľom je svedok H. N.. Žalovaný ďalej uviedol,
že fotografie, ktoré boli predložené L.. W. sú z iného obdobia ako ona dala, píše tu, že to bolo pri
kolaudačnom konaní. Žalovaný osobne sa zúčastnil kolaudačného konania, pretože bol vyzvaný a bol

na mieste kolaudácie, ktorú zabezpečovala pani O., ona vystavovala stavebné povolenia a ukončovala
konania a bola riadna zamestnankyňa stavebného úradu C.. Preto žalovaného pobúrilo, že L.. W. si
dovolila napísať takýto list, pretože táto má na starosti územný plán mesta a nie stavebné konanie a
bola O. C. prepustená z pracovného pomeru, všetci vieme prečo, nebude to uvádzať.

25. Svedkyňa S. N. pri výsluchu uviedla, že žalobca v 3. rade je syn, žalovaný je vnuk. Vie o tom, že
pozemok parc. č. XXXX/X užíva žalovaný. Pozemok by identifikovala tak, že ide o pravú stranu pozemku
po vchode na pozemok z ulice T. U.. Žalovaný užíva pozemok odvtedy, ako to kúpili, a to od novembra
2006. Pozemok užíval spôsobom, že sa tam postavili prístrešky, čo sú tam, keď sa stavali prístrešky, ona
žalovanémupomáhala.Prístreškysapostaviliodmarca2007.ĎalejnapozemokdoviezolsynH.akladač,

trambus - nákladné auto a dvojnáves. Pozemok sa používal na parkovanie týchto vozidiel pri výstavbe
domu, autá tam neboli zaparkované, že by len tak stáli, ale sa aj užívali. Prístrešky a unimobunka boli
postavené v roku 2007, priviezol ich žalovaný. Oplotenie okolo celého areálu postavil žalovaný, lebo syn
H. bol na posteli, ten to nemohol urobiť. Oplotenie bolo postavené v roku 2008. Vstup do celého areáluje riešený tak, že spredu je veľká 6 metrová brána na elektriku, vnútri je malá bránka pre peších. Vzadu
je veľká 6 metrová brána, tá nie je na elektriku. Diaľkové ovládače od elektrickej brány má žalovaný a H.
Zadná brána je stále zamknutá, dá sa zamknúť len zvnútra. Prístrešky a unimobunku sú tam ešte stále.

Unimobunku doviezol, lebo ju dostal zadarmo, povedal jej, že ju môže používať ako špajzu, keďže v
dome nemá špajzu. Ale v unimobunke je všetko možné, je to taká odkladacia bunka. Prístrešky, tam bolo
drevo, aj je tam drevo. Tam drevo pílila a ukladala. Boli tam peterky, prepravky a podobne. V druhom
prístrešku bolo železo, plechy, šróby a všetko čo bolo treba k autám. Gazdovali tam H. a žalovaný.

26. Svedok H. na pojednávaní dňa 21.04.2016 uviedol, že pozemky okolo tohto pozemku kúpili pred
10 rokmi, stredný pásiček, nevie na koho bol písaný pozemok, patrilo to Československým štátnym
lesom. Stredný pozemok chcel kúpiť, pol roka pátral po tom, čie to je, nakoniec sa dozvedel, že to patrilo
Československým štátnym lesom, nedalo sa to kúpiť ani vybaviť v tej dobe. Mal záujem tento pozemok
odkúpiť. Potom v dobrej viere čakal, že to niekto kúpi, alebo to niekomu vrátia, a boli by to od neho
odkúpili. Potom po dvoch rokoch pátral, stále tam bolo napísané Československé štátne lesy. Svedok

chcel pozemok užívať, matka, keď sa mali sťahovať, mala strašne veľa vecí, tak tam dal prvé tú bunku,
dali ju čo najbližšie k domu, aby nemusela ďaleko chodiť. Prístrešky sa postavili preto, aby sa tam mohli
uložiť všetky matkine veci. Veci sú tam ešte dodnes deň - vaničky, kvetináče a podobne. Unimobunky
a prístrešky tam postavil svedok už v roku 2007, aby si mali kam dať veci, bolo ich treba niekam dať.
Je to len postavené, zvarené dokopy, nemá to základy. Čo sa týka parkovania motorového vozidla,

parkovalo tam len jedno vozidlo, ktoré bolo písané na N. S., svedok vie len o tom, o iných vozidlách
nevie. Pozemky neboli oddelené, vyznačené, bolo to zarastené burinou. Svedok si to dal vyznačiť, toto
bol pásiček v strede, nedal sa zistiť jeho majiteľ, celé to oplotil, jeho pozemky. Nebolo vidieť, kde začína
a kde končí jednotlivý pozemok. Nevyhľadali ho žalobcovia v 1. až 3. rade za účelom, aby sa dohodli o
užívaní pozemku, vyprataní pozemku, len došiel žalobca s jedným papierom, ktorý mu ukázal, že ja tu

mám pozemok, budem si tu robiť čo chcem, to bolo všetko. Unimobunku si doniesol zadarmo, bolo to pri
Seredi, bolo to zadarmo, lebo sa potrebovali toho zbaviť, najal si žeriav a doviezol si ju, nepamätá si od
koho, nepamätá si meno, bolo to pri Z.. Že vozidlo, ktoré bolo postavené na pozemku, patrilo S. N., vedel
z toho, že videl technický preukaz, bol položený na stole. Prístrešok, ktorý je vedľa unimobunky, postavil
svedok sám, on ho zváral, bolo to v roku 2006, išlo to tam prvé, bunka a prístrešok. Pozemky v areáli

nadobudol do osobného vlastníctva asi pred dvomi rokmi alebo pred rokom. Svedok pri výsluchu na
pojednávaní dňa 10.08.2017 k oploteniu areálu bytovky a pozemkov uviedol, že najprv sa robila stena
pri ceste, potom stena bočná, potom zadné múry a brány sa robili posledné, bolo to asi v rokoch 2012,
2013, nevie. Prednú bránu vyhotovil on, bolo to otvorené, bolo tam len z dosiek pletivo, dal ju vyhotoviť
kvôli ochrane majetku a ich, to zavrel. Vzadu bola taká istá, tak dal vyhotoviť obidve brány. Na otázku,

či žalovaný užíval v oplotenom areáli nejakú časť pozemku, svedok uviedol, že nie, zo začiatku chodil
na návštevu a potom prestal. Čo to svedok zavrel, bol tam raz, potom tam nechodil a ani neužíval. Pre
matku svedok spravil prístrešky, tam si dala veci z činžiaku, z pivnice, z garáže, ona to chcela, pre ňu
to spravil, na veci. Neužíval to žalovaný, užívala to matka, dal si tam aj svedok nejaké veci. K farebnej
fotografii na č.l. XXX svedok uviedol, že je tam S. N. naľavo, O. N. napravo, ktorí stoja v otvorenej bráne

a svedok je na spodnej strane snímku a ide smerom k bráne.

27. Svedok O. S. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa s H. N. poznal dlhšie, vedel, kde býva
a aký má veľký pozemok, spýtal sa ho, či ten pozemok využíva alebo nevyužíva, nakoľko povedal,
že ho nevyužíva. Svedok mal nejaké problémy so skladom, potreboval si niekde naskladovať vozidlá.

Na začiatku to bola kamarátska výpomoc, nakoľko on svedkovi pomohol s pozemkom, poskytol mu
pozemok, tú časť za tou obytnou časťou a svedok mu opravil auto. Potom svedka nakontaktoval
žalobca v 3. rade, kde ho oboznámil, že ten jeho pozemok užíva svedok, čo svedok vôbec nevedel,
lebo neskúmal žiaden list vlastníctva a ani nič podobné. V tom čase už nevie, koľko bol na tom
pozemku, nevie, či to bolo po pol roku alebo po mesiaci, či ho kontaktoval. Svedok pozemok využíval aj

naďalej. Nájomné tam nikdy v živote nebolo stanovené žiadne. Najprv to bola dohoda vyložene o takej
kamarátskej výpomoci, malo to byť na pár mesiacov, ale predĺžilo sa to viac, ako svedok očakával, tak
potom H. N., bolo to svedkovi sprosté, že využíva pozemok a že on tam svedka pustil, začal mu dávať
nejaké peniaze mesačne, aby mu vykompenzoval jeho výpomoc svedkovi. Zhruba mu dával okolo 150,-
eur mesačne. Nevie, ako dlho mu to tak dával, ale zhruba niečo cez rok. Potom to už išlo do takých

rodinných vecí a hádok, svedok si potom vyriešil veci s jeho skladom, potom sa postupne odtiaľ vypratal.
Nevedel o tom, že žalobca v 3. rade tam má pozemok, potom ho on o tom oboznámil. Túto skutočnosť
mu H. nepovedal, že tam ten pozemok je jeho, svedok potom s nimi nechcel riešiť ich spory, odišiel do
toho svojho. Na otázky žalujúcej strany, koľko m2 zhruba užíval, svedok uviedol, že sa to nedá taktopovedať, žalobca v 3. rade má nejaké fotky, kde boli vozidlá poodstavované, treba to vypočítať. Ako boli
kóje, boxy, po druhej strane je prístrešok s unimobunkou a za ňou boli autá a v kójach a niekedy boli aj
pozdĺž prístupovej cesty. Brána sa denno-denne otvárala a zatvárala. Bránu otváral ovládačom, ovládač

mu dal H. N.. Na otázku žalovaného, že hovoril, že ho žalobca upozornil, že užíva jeho pozemok, svedok
uviedol, že áno, ukázal mu to na katastrálnej mape, žalobca v 3. rade ho videl na pozemku a spojil si, že
inzerát na internete je jeho a kontaktoval ho, že sa chce stretnúť. Ukázal mu to zhruba na katastrálnej
mape, kde nebolo vytýčené, čo je koho. Neskôr prišiel geodet, kde zameriavali, čo komu patrí.

28. Znalec U. sa na pojednávaní vyjadril, že pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadom využiteľnosti
pozemku, je vecou každého vlastníka, akým spôsobom využije svoj pozemok, ale v tomto prípade si
stojí za svojim názorom, že tento pozemok nie je možné zastavať žiadnou stavbou, ktorá by spĺňala
určité kritériá, funkčnosť, využiteľnosť, podľa všeobecne platných zásad. Svoje tvrdenie podporuje
najmä tým, že pomer dĺžky a šírky je vo výraznom nepomere, dĺžka je výrazne väčšia ako šírka.
Koeficient využiteľnosti určil na základe toho, že pozemok je v priemyselnej zóne mesta C., koeficient

ako sa uvádza v námietkach, sa dáva pre zóny mesta určené na bývanie. Pokiaľ ide o námietku
žalobcov, že mal byť použitý koeficient 1 až 1,20, uvádza ako v predchádzajúcom bode, pozemok sa
nachádza v priemyselnej zóne, v žiadnom prípade nie v obytnej zóne. Pokiaľ ide o námietku žalobcov
k použitému koeficientu povyšujúcich faktorov, že mal byť v rozpätí 1,01 až 3, znalec uviedol, že sa
rozhodol použiť koeficient 1, nakoľko nevidí dôvod na zvyšovanie atraktivity pozemku, nakoľko tento

sa nachádza v priemyselnej zóne a musí dodať, že územný plán mesta ako prijatá právna norma je
záväzná pre všetkých. Použitie koeficientu redukujúcich faktorov súvisí s tým, že pozemok sa nachádza
v priemyselnej zóne, a to, že potvrdil v posudku, že sa nedá zastavať, na tomto trvá. Mohol použiť aj inú
kategóriu redukujúcich faktorov, a to intenzívna doprava, je tam premávka kamiónov, ktoré chodia W.
ktorá tam má nákladnú dopravu a iné faktory, ako sú hluk. Mohol použiť aj iné faktory, ktoré by dokázali,

že tie redukujúce vplyvy tam sú. Znalec uviedol, že trvá na výpočte nájomného uvedeného v posudku, s
tým, že je urobený podľa metodiky. Na otázku zo strany žalujúcej, že znalec hovorí o nejakých kritériách
a zásadách, na základe ktorých tento pozemok nie je možné zastavať, čo sú to za kritériá, čo sú to
za zásady, znalec uviedol, že to môžu byť napr. kritériá, ktoré udáva Slovenská technická norma pri
projektovaní stavieb u nás. Na otázku, ktorá STN, znalec uviedol, že tu už zachádzame do odbornosti,

ktorá mu nie je vlastná, nakoľko sa tomu nevenuje, nie je projektant. Na otázku žalujúcej strany, že
teda nie je potom ani schopný posúdiť, či ten pozemok je zastaviteľný alebo nie, znalec uviedol, že
áno, nie je, to je pravda. Jeho odbornosť znalca je ohodnocovanie nehnuteľností a stavebných prác,
nie projekčných. Znalec ale nesúhlasil s vyjadrením žalujúcej strany, že nie je kompetentný, aby sa
vyjadril k zásadám, na základe ktorých nie je možné tento pozemok zastavať. Ak povedal, že nie je

kompetentný, berie to späť, ale vyjadrí sa teraz, prečo to berie späť. Je odborne spôsobilá osoba v
stavebníctve, na to má aj osvedčenie a po preštudovaní tejto problematiky dokáže nie ako znalec, ale
ako odborník v stavebníctve na túto otázku odpovedať. Vôbec nebol pripravený na toto pojednávanie v
tom zmysle, že dostane otázku ohľadne projekčných prác a STN-ky. To je tak široká záležitosť, ktorú si
treba naštudovať a nie odpovedať v 30 sekundách. Čo sa týka koeficientu intenzity využitia, v zmysle

územného plánu môžeme poznať viacero zón, ktoré koeficient pozná. Použil ten koeficient, ktorý je
uvedený v znaleckom posudku. Poukazuje na výstup z územného plánu, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku, pričom sivá farba znázorňuje priemyselnú zónu. To, že sú ostatné pozemky vyfarbené inou
farbou, nič neznamená. Čo sa týka koeficientu povyšujúcich faktorov, uviedol, že neexistuje, je to jeho
názor, ako znalec má na to právo, vyhláška mu to povoľuje. Znalec ďalej na otázky žalujúcej strany

uviedol, že prečo súdu vypracoval znalecký posudok, pokiaľ nebola zložená záloha zo strany žalobcov,
bola to jeho iniciatíva, nakoľko dostal uznesenie, jeho povinnosť nie je skúmať, či bola zaplatená záloha.
Ak mu príde uznesenie, berie za povinnosť vypracovať znalecký posudok, či to spraví hneď alebo až ku
koncu termínu, to je jeho vec. Vypracoval ho, aby nespomaľoval prácu súdu.

29. Svedok U. uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k stranám sporu, všetkých, ako tu sedia, vidí prvý krát.
Ďalej uviedol, že v roku 2014 ho navštívil žalovaný s tým, že pre svojho právneho zástupcu potrebuje
vytvoriť nejakú konzultáciu formou vysvetlenia, akým spôsobom sa tvoria nájmy parciel, pozemkov.
Svedok k tomu pristúpil tak, že nevypracovával žiadny znalecký posudok, vyrobil im výpočet, ku ktorému
sa dopracoval na základe pokladov, hodnota bola úmerná tomu miestu, všetky doklady, ktoré mu boli

dané, aby sa vedel zorientovať v chaose. Prešli 3 roky, navštívil ho kolega, sused L.., že bol oslovený
svojimi priateľmi, ktorí majú na druhý deň ráno rokovanie ohľadne parciel, či by mu vedel vytvoriť
maximálnucenu,hodnotu,naprenájomparcielvlokaliteD.štvrť.Poskytolmuktomugeometrickýplán,a
to bolo všetko. Poprosil ho, či to môže urobiť do večera, lebo ráno majú rokovanie. Svedok ho upozornil,že je to vyslovene k rokovaciemu konaniu, a nie je to možné použiť na právne úkony. Kolega mu to
prisľúbil. Zákon neukladá, aká má byť hodnota nájmu, robí sa dohadovacím konaním. Asi po mesiaci
ho navštívil žalovaný, ktorý mu vysvetľoval, že prípad dva roky beží, že sa objavil jeho posudok, že

sa používa v súdnom konaní. Svedok navštívil L.. W., aby jeho posudok zo súdneho konania stiahli.
Svedok po nahliadnutí do súdneho spisu do odborného vyjadrenia na č.l. XXX, uvádza, že to je doklad k
rokovaniu o fiktívnom prenájme pozemkov, nebol vytvorený pre súdne konanie, poukazuje pritom na bod
8 v úvodnej časti, s tým, že jeho predná strana je len mustrou, do ktorej naplnil maximálnu hodnotu ceny
nájmu. Nemá to náležitosti znaleckého posudku. Pre tento prípad je to absolútne nepoužiteľné. V roku

2015 boli určité hodnoty koeficientov cenovej úrovne, aj ten nájom, ktorý za to vypočítal, nájom by sa t.č.
mierne zmenil, bol by trošku vyšší. Pri výpočte obvyklej hodnoty pre žalovaného mu boli dané podklady,
ktoré vypracoval právny zástupca druhej strany - žalobcov, tak svedok porovnával hodnoty, ktoré tam on
uviedol.Podkladpribližnesúhlasilsozávermisvedka, čosatýkaloceny.Hodnotanájmuniejestanovená
zákonom, táto hodnota sa vypočítava podľa metodiky, alebo je určená ponukou a dopytom. Porovnal
si to aj so všeobecným nariadením Mesta C., ktoré určuje nájomné kvôli daniam. Výsledky svedka boli

približne rovnaké. Ďalej uviedol, že keď používate koeficienty, dávate do toho aj veľa subjektívneho,
koeficient 1 je v tomto prípade 0, ten nepovyšuje ani neponižuje. Povyšujúci koeficient je možné použiť
od 1 do 3, pričom koeficient 3 svedok použil v materiály, ktorý je v spise, tým, že chcel zvýšiť cenu
nájomného na maximálnu hodnotu, nakoľko bol požiadaný zistiť maximálnu cenu. Uvedený pozemok
má šírku asi 5,3 metra, dĺžku asi 50 metrov, vstup je z betónových platní, susedí s Vinárskymi závodmi z

jednejstranyanadruhejstranecestyjeDrôtovňa,jetamcca100metrovkrižovatka.Pozemokjenaokraji
mesta, je to vyslovene priemyselná zóna, najbližšie rodinné domy sú do 300 metrov vzdušnou čiarou, je
to ešte v intraviláne mesta. Svedok po nahliadnutí do vyjadrenia č.l. 238 uviedol, že pozemok je vedený
ako ostatná plocha, spôsob jeho využitia je uvedený na katastri ako manipulačný pozemok, sklady, tým,
že má 5,3 metra, tam sa nedá otočiť. Na otázky žalujúcej strany svedok, že žalovaný ho navštívil po

vypracovaní tohto odborného vyjadrenia, bol značne rozčúlený a svedok sa mu za to ospravedlňuje.

30. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. (2)

31. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

32. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), vlastník je v medziach

zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

33. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

34. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

35. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

37. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.39.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

40. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

41.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v rozhodnom období od 01.06.2012

do 23.03.2014 podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. C. v každý podiele X-
ica, a že žalobca v 3. rade sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX.
Sporným nebolo ani to, že žalovaný bol výlučným vlastníkom susediacich parciel pri parcele č. XXXX/
X, t.j. pozemkov parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX, evidovaných na liste vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. C., a to od 01.02.2007 do 21.01.2015. Predmetom konania bola požiadavka žalobcov

v 1., 2. a 3. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo byť získané žalovaným jednak na
úkor žalobcov v 1. a 2. rade v období od 01.06.2012 do 28.02.2014 (21 mesiacov), kedy boli podielovými
spoluvlastníkmi pozemku t.č. parc.č. XXXX/X v k.ú. C. títo žalobcovia každý v podiele 1/2, ako aj na
úkor žalobcu v 3. rade v období od 01.04.2014 do 31.01.2015 (10 mesiacov), a to užívaním pozemku
parc.č. XXXX/X k. C., resp. tým, že mal uvedený pozemok ohradiť a zabrániť tak žalobcom v užívaní

pozemku bez právneho dôvodu.

45. Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie

spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny
následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné
obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové
hodnoty,aleajvtedy,aksajehodoterajšímajetoknezmenšil,hocibyktomuinakdošlopririadnomchode
udalostí. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva

z ustanovenia § 456 OZ. Aktívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových
hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený
prospech. Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie
ten, kto tvrdí, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik
(záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska

špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci.

46. V zmysle § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý

by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo
dané alebo bolo v prospech niekoho konané. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak v dôsledku takéhoto
plnenia pripadla majetková hodnota tomu, komu bolo plnené, v dôsledku čoho v jeho majetku došlo
buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak
za bežných okolností stalo. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku

bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom prospech vzniká tomu,
kto realizuje užívateľské oprávnenie a neplatí za to úhradu a jeho majetkový stav sa teda nezmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ
niejeschopnýspotrebovanéplnenievpodobevýkonuprávaužívaniacudzejvecivrátiťajepretopovinnýnahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Výška peňažnej náhrady musí pritom vychádzať z
finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto
prospechu je finančná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase

na užívanie veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy.

47. Základnými otázkami v konaní, ktoré boli aj predmetom dokazovania, bola otázka, či sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov, a ak áno, v akej výške bezdôvodné obohatenie získal, a tiež

otázka, či podaná žaloba nie je šikanóznym výkonom práva zo strany žalobcov voči žalovanému.

48. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že účelom konania žalobcov bolo získať neprimerané peňažné
plneniaodžalovaného,zdôvoduzlýchrodinnýchvzťahov,ktorýpostupžalobcovnemôžepožívaťprávnu
ochranu, lebo je v rozpore s dobrými mravmi, a aj preto žiadal žalobu zamietnuť.

49. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri
premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Nie je vylúčené odopretie právnej ochrany právu uplatnenému v rozpore s podmienkami uvedenými v §

3 ods. 1 OZ, avšak použitie nápravného prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 OZ predstavuje
krajné riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými
mravnými a etickými normami spoločnosti (viď napr. uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 439/2014 zo dňa
27.01.2016).

50. Súd má za to, že zo skutočnosti, že žalobcovia požadovali bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorá
im nakoniec nebola priznaná, nie je možné vyvodiť, že by žaloba bola šikanózna a v rozpore s dobrými
mravmi. Je skôr obvyklé ako nie, domáhať sa v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sumy
vyššej, a od nadhodnotenia požadovanej sumy nie je možné odvodzovať šikanóznosť žaloby, navyše,
keď výška bezdôvodného obohatenia bola (hoci bezúspešne) pri podaní žaloby preukazovaná listinným

dôkazom, a teda nebola žalobcami stanovená úplne svojvoľne. Rovnako len samotná skutočnosť, že
medzi žalobcom v 3. rade a jeho bratom - svedkom H. N. je zlý vzťah, nie je dôkazom o šikanóznosti
žaloby podanej voči žalovanému. Uvedené by prípadne mohlo byť dôkazom len o šikanóznosti žaloby
podanej medzi žalobcom v 3. rade a svedkom, nie je však zrejmé, aký šikanózny motív mal byť pri
podaní žaloby žalobcami voči žalovanému. Ak žalobcovia chceli podľa žalovaného v konaní získať od

neho neprimerané peňažné plnenia, nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že takýto postup žalobcov
je v rozpore s dobrými mravmi. Procesným dôsledkom takéhoto postupu je totiž ich len čiastočný (a
nie plný) úspech v konaní, nie je to však dôvodom na zamietnutie žaloby pre rozpor s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že ak sa žalobcovia cítili dotknutý zásahmi do
svojich vlastníckych práv, na ich ochranu slúži žaloba vindikačná, súd uvádza, že za stavu, že žalovaný

viac nie je vlastníkom okolitých pozemkov (ktoré vlastnícke právo previedol v priebehu konania cca
pol roka po podaní žaloby), nie je táto námietka dôvodná. Súd poukazuje na to, že v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/227/2016 sa žalobca v 3. rade domáha o.i. vypratania predmetného
pozemku súčasným vlastníkom okolitých pozemkov - Ľudovítom Beňom, čo vyplýva z predloženého
vyjadrenia žalovaného z uvedeného konania zo dňa 31.10.2016 (č.l. 293). V konaní sp.zn. 11C/91/2014

by sa žalobca v 3. rade ako súčasný vlastník predmetného pozemku parc.č. XXXX/X nemohol ku dňu
vyhlásenia rozsudku úspešne domáhať vypratania pozemku, keďže žalovaný od 22.01.2015 vlastníkom
okolitých pozemkov uzavretých v oplotenom areáli už nie je, a teda chýbala by mu pasívna vecná
legitimácia. Žalobcovia v 1. a 2. rade by sa zasa nemohli účinne domáhať vypratania pozemku, pretože
v čase podania žaloby už neboli jeho podielovými spoluvlastníkmi, a teda neboli by k podaniu takejto

žaloby aktívne vecne legitimovanými. Ak aj skôr nepodali žalobcovia v 1. a 2. rade (v čase existencie
ich vlastníckeho práva k pozemku) a žalobca v 3. rade (v čase podania žaloby) aj žalobu o vypratanie
pozemku, uvedené v súčasnosti (keď žalovaný viac nie je vlastníkom areálu) nemôže viesť k záveru
o šikanóznosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže súd vychádza zo stavu v čase
vyhlásenia rozsudku.

51. Súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 439/2014 zo dňa 27.01.2016,
ktoré je aplikovateľné na prejednávaný prípad, v ktorom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že „nie je
dôvodom odopretia právnej ochrany právu na vydanie bezdôvodného obohatenia ak ten, na úkorkoho bol neoprávnený majetkový prospech získaný, nevykonal opatrenia, aby k vzniku bezdôvodného
obohatenia nedošlo. Zákon povinnosť podobnú prevenčnej povinnosti podľa prvej hlavy šiestej časti
Občianskeho zákonníka neustanovuje (a vzhľadom na vyššie uvedenú povahu vzniku záväzkového

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia tak robiť ani nemôže). Vzhľadom na vyššie uvedenú
objektívnu povahu vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia a na to, že je bez právneho významu
skúmanie, komu možno klásť na ťarchu okolnosti, od ktorých sa vznik tohto vzťahu odvíja, nie je
mysliteľné vkladať do tohto vzťahu za pomoci iných zákonných ustanovení prvky, ktoré výslovná
práva úprava neobsahuje a negovať tak do istej miery podstatu smerujúcu k tomu, aby sa nikto

neobohacoval na úkor druhého bez právom aprobovaného dôvodu. Podľa dovolacieho súdu by mohlo
byť dôvodom (výnimočného) odopretia právnej ochrany toho, na úrok koho bol majetkový úspech
získaný, také jeho konanie (nie však opomenutie vykonať právo), ktoré bolo jediným dôvodom vzniku
bezdôvodného obohatenia. Za dôvod odopretia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno považovať nečinnosť subjektu, na úkor ktorého bolo
bezdôvodné obohatenie získané. Z hľadiska právnej komparatistiky a identity (dávnej) alebo blízkosti

(niekdajšej) právnej úpravy v Českej republike možno poukázať v súvislosti v možnou aplikáciou
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu prenajímateľa a nájomcu napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/190/2005, podľa ktorého pouze v případě, že by si
žalovaná (rozumej bývalá nájomníčka) nemohla věci z bytu odvézt a zabránit tak vzniku bezdůvodného
obohacení výlučně v důsledku jednání žalobkyně (rozumej bývalej prenajímateľky), bylo by možno

uvažovat o odepření práva na vydání bezdůvodného obohacení pro rozpor s dobrými mravy podle § 3
odst. 1 obč. zák.. Nemožno preto prisvedčiť záveru odvolacieho súdu, že konanie žalobcu, spočívajúce
v opomenutí vykonania opatrení na vypratanie bytu je takým konaním v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré môže mať za následok odoprieť právnej ochrany uplatnenému právu na vydanie bezdôvodného
obohatenia." Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, súd nepovažoval uplatnené právo žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za výkon
práva s dobrými mravmi.

52. Bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka
postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný

pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval.

53. Súd pritom poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, a to napr. rozhodnutie sp.zn.
25Cdo/845/99 z 20.03.2001, v ktorom dovolací súd uviedol, že „tento prospech spočíva v tom, že -
hoci žalovaní svojim konaním dosiahli na úkor žalobcov postavenie detentora celého pozemku - ich

majetkový stav sa nezmenšil, pretože žiadnu úhradu zodpovedajúcu faktickému uchopeniu pozemku
jeho vlastníkom neposkytovali. Ak teda dôvodil odvolací súd, že výška bezdôvodného obohatenia sa v
tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom
mieste a čase (aby mohli výlučne disponovať celým pozemkom pod vlastným uzamknutím, museli by
žalovaní uzavrieť s jeho vlastníkmi nájomnú zmluvu k celému pozemku a potom by tiež boli nútení hradiť

zodpovedajúce nájomné z celej plochy pozemku bez ohľadu na to, ako často a v akom rozsahu ho
skutočne užívali), a to vo vzťahu k celému pozemku, t.j. za 3.310 m2, ide o záver správny." Obdobne
uviedol Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp.zn. 28 Cdo 2056/2009 zo dňa 11.11.2009, a síce, že „vlastník
pozemku, ktorý bol pozemnou komunikáciou obostavaný (napr. trávnik v strede križovatky), alebo ku
komunikácii bezprostredne prilieha (napr. priekopa, násyp, svah, úzky pruh zelene) sa môže dostať do

rovnakej situácie ako vlastník pozemku, ktorému iný znemožnil prístup na jeho pozemok a tým i jeho
bežnéužívanie.Taképozemkyjepretotrebapovažovaťzapozemkyužívanévlastníkomkomunikácieza
predpokladu,žeichobostavaniečipriliehavosťkpozemnejkomunikáciiznemožňujevlastníkoviužívanie
predmetných pozemkov."

54. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že pozemok žalobcov parc.č. XXXX/X bol
do jedného areálu s pozemkami parc.č. XXXX/X a XXXX/X oplotený a uzavretý bránou minimálne
od roku 2009. Súd jednak poukazuje na Oznámenie Mesta C. č.z. 8141/2007 zo dňa 26.04.2007 (č.l.
120) z ktorého vyplýva, že primátor Mesta C. ako príslušný správny orgán oznamuje žalovanému ako
stavebníkovi, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia pozemkov parc.č. XXXX/X

a XXXX/X v k.ú. C. s tým, že toto oznámenie je platné 2 roky od jeho vydania. S prihliadnutím na platnosť
oznámenia do 26.04.2009 sa javí ako nepravdepodobné, aby oplotenie pozemkov bolo realizované po
tomto termíne. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že až do pojednávania dňa 09.03.2017 nebola
skutočnosť vybudovania oplotenia žalovaným už v roku 2007 sporná, čo bolo skonštatované aj napojednávaní, pričom neskoršie sporovanie vybudovania oplotenia žalovaným súd považoval len za
účelové a výpoveď svedka H. N. v tomto smere za nedôveryhodnú, pretože je v rozpore s predloženými
listinnými dôkazmi. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že oplotil iba pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/

X, pretože takéto oplotenie pozemkov s poukazom na Informatívnu kópiu z mapy (č.l. 5) by bez
súčasného oplotenia medzi nimi nachádzajúceho sa pozemku parc.č.. bolo nefunkčné, nehospodárne,
a tým nelogické.

55. Predovšetkým však súd poukazuje na Záväzné stanovisko mesta C. č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa

26.03.2009 (č.l. 88, 366), z ktorého vyplýva, že mesto C. upozorňuje na potrebu doriešenia problematiky
umiestnenia časti prístrešku na p.č. XXXX/X (podľa dokumentácie) a prístupu k stavbe cez túto parcelu
(osadenie brán), vo vzťahu vlastníckych resp. iných práv stavebníka k parcele XXXX/X. Okrem iného
sa v stanovisku uvádza, že z obhliadky areálu dňa 26.03.2009 (len z verejne dostupných priestorov)
nie je zrejmé, na aký účel sa areál užíva, resp. bude užívať a tiež, že mesto požaduje, aby boli
dané podmienky pre dokončenie povrchových úprav stavby a nariadenia povrchových úprav aj v rámci

zrealizovaného oplotenia. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v čase ohliadky areálu dňa 26.03.2009
bol areál nielen oplotený, ale v oplotení boli už aj osadené brány, keď skutočnosť, že areál bol kvôli
oploteniu a bránam verejne neprístupný, dokazuje aj poznámka, že ohliadka areálu sa uskutočnila len z
verejnedostupnýchpriestorov.ZlistumestaC.č.43641/2017/3565zodňa20.09.2017(č.l.365)vyplýva,
že pri vybavovaní záväzného stanoviska zo dňa 26.03.2009 č. 7276/2009/1187 bola dňa 26.03.2009

vyhotovená fotodokumentácia v rozsahu 9 fotografií, na ktorých je zachytený stav územia na časti
ulice T. U. v C. podľa stavu v roku 2009. Z fotodokumentácie zaslanej mestom Hlohovec (č.l. 367-371)
jednoznačne vyplýva, že ku dňu vytvorenia fotografií dňa 26.03.2009 bol celý areál oplotený/ohradený a
zároveň uzavretý bránami. Námietku žalovaného, že fotodokumentácia nebola vytvorená k uvedenému
dňu, súd nepovažoval za dôvodnú, keď žalovaný nijako nepreukázal, že by došlo pri vypracúvaní

záväzného stanoviska a fotodokumentácie k nejakému pochybeniu, pričom dôkazom o tom nemôže byť
jeho poznámka, že všetci vedia, prečo bola L.. prepustená z pracovného pomeru. S prihliadnutím na
skutočnosť, že mesto je v danej veci nezainteresované, považuje súd jeho stanovisko za objektívne
a hodnoverné, a to vrátane predložených fotografií a dátumu ich vyhotovenia. S prihliadnutím na
uvedené nie je možné považovať fotografie (č.l. 323, 324, 326), ktoré predložil žalovaný na pojednávaní

dňa 10.08.2017 za vierohodné, naviac, keď pravdivosť dátumov na nich uvedených bola protistranou
spochybnená. Pravdivosť dátumov na fotografiách nie je možné mať za preukázanú ani z výpovede
svedka H. N., nakoľko vzhľadom k zlým vzťahom medzi ním a žalobcom v 3. rade a prebiehajúcemu
konaniu medzi nimi, nie je tento svedok dôveryhodným svedkom. Zároveň súd poukazuje na výpoveď
žalovaného zo dňa 22.10.2015, kedy sám uviedol, že brána je 5-6 rokov voľne otvoriteľná, z čoho je

zrejmé, že rovnako dlho musela byť k dátumu pojednávania aj osadená.

56. Skutočnosť, že do areálu nebol voľný vstup, vyplýva jednak zo Záväzného stanoviska mesta C.
č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 26.03.2009 (č.l. 88, 366), nakoľko ohliadka bola urobená len z verejne
dostupných priestorov. Rovnako to vyplynulo aj z výpovede žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa

22.10.2015, kedy uviedol, že keď začalo dedičské konanie, obišiel si všetky parcely, ktoré spadali do
dedičského konania, a vtedy zistil, že na pozemku č. XXXX/X je postavený múr až po cestu, na pozemok
sa pre múr nemohol dostať. Žalovaného sa pýtal, prečo je múr postavený na jeho pozemku, pričom
tento uviedol, že sa s ním nemá o čom baviť. Výpoveď žalovaného v 2. rade pritom nebola po jeho
výsluchu protistranou nijako spochybnená. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia v 1. a 2. rade

disponovali ovládačom brány alebo kľúčom od bránky. Ak žalobca v 3. rade aj mal v rozhodnom období
kľúč od bráničky so šírkou 90 centimetrov a vstupoval do areálu za účelom návštevy svojej matky alebo
za účelom zamerania pozemku s geodetom, prístup cez bránku šírky cca 90 cm nie je možné považovať
za riadny prístup k pozemku žalobcu, keďže ide o pozemok v priemyselnej časti mesta s predpokladom
jeho využitia na takýto účel, preto by ako sprístupnenie bolo možné považovať prístup k pozemku v

celej jeho šírke. Nebolo pritom preukázané, že by žalobca v 3. rade disponoval ovládačom od veľkej
posuvnej brány.

57. Oplotenie pozemku žalobcov parc.č. XXXX/X v rámci areálu spolu s pozemkami žalovaného a jeho
uzamknutie v podobe brán predstavuje prekážku, ktorá bráni vo výkone vlastníckeho práva žalobcov

spočívajúcom v držbe a v užívaní tohto pozemku (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
20Co/130/2011 zo dňa 19.04.2012). Žalovaný vybudovaním oplotenia a osadením brán (najneskôr v
roku 2009) zamedzil žalobcom v reálnom výkone ich vlastníckeho práva, spočívajúcom v držbe a v
užívaní nehnuteľnosti. Je pritom bez významu, kto bránu alebo brány fyzicky osadil, keďže v čase ichosadenia a uzavretia areálu bol vlastníkom ostatných pozemkov v areáli práve žalovaný, ktorý musel
s ich osadením súhlasiť. Zároveň však súd poukazuje na vyjadrenie svedka H. N. zo dňa 22.12.2016
(č.l. 291), urobené v konaní sp.zn. 11C/227/2016, kde ako žalovaný uviedol, že stavebníkom brány a

oplotenia nebol on, ale žalovaný z tohto konania.

58. Naviac však, okrem toho, že žalobcovia nemali riadny prístup ku svojej nehnuteľnosti v zmysle
prístupu naň kedykoľvek a v celej jeho šírke, súd mal v konaní za preukázané, že v rozhodných
obdobiach žalovaný využíval predmetný pozemok parc.č.. práve na prístup ku svojim nehnuteľnostiam,

pretože brána, ktorou sa do areálu vstupuje, je z časti osadená aj na pozemku parc. č. XXXX/X. Súd
poukazuje jednak na Záväzné stanovisko mesta C. č. 7276/2009/1187 zo dňa 26.03.2009 (č.l. 88, 366) z
ktorého vyplýva, že k stavbe v rámci areálu je prístup práve cez parcelu č. XXXX/X, ktorú problematiku je
potrebné doriešiť. Na pojednávaní dňa 22.10.2015 zároveň žalobca v 3. rade uviedol, že by identifikoval
parcelu č. XXXX/X tak, že je na šírku vstupnej brány. Žalobcovia predložili fotografie (č.l. 71 a 72), na
ktorých je červenou farbou vyznačená parcela č. XXXX/X v rámci areálu, pričom z tohto vyznačenia

vyplýva, že prednou vstupnou posuvnou bránou sa vstupuje do areálu, kedy sa tak na ostatné pozemky
v areáli nevyhnutne musí prechádzať aj cez pozemok parc.č. XXXX/X. Uvedenú výpoveď žalobcu v 3.
rade žalovaný nespochybňoval, pričom ak žalovaný neskôr tvrdil, že do areálu vstupoval cez iný svoj
pozemok parc.č. XXXX/X, na ktorom je aj osadená brána, súd považoval toto tvrdenie len za účelové,
keď počas celého konania žalovaný toto skutkové tvrdenie neuviedol, hoci sa riešil vstup do areálu

výlučne cez prednú bránu. Okrem toho mal súd z výpovede svedkyne S. N. za preukázané, že zadná
brána je stále zamknutá, pričom sa dá zamknúť len zvnútra, preto ju žalovaný na vstup do areálu
nemohol používať, ale musel používať prednú bránu. Skutočnosť, že vstupná brána sa minimálne z časti
nachádza na pozemku parc.č. XXXX/X, vyplýva aj z vyjadrenia H. N. zo dňa 22.12.2016 (č.l. 291), ktoré
urobil ako žalovaný v konaní pred tunajším súdom vedenom pod sp.zn. 11C/227/2016, a síce, že brána

je umiestnená na dvoch pozemkoch, a to na pozemku parc.č. XXXX/X a na pozemku parc.č. XXXX/
X. Z uvedeného vyplýva, že pozemok parc.č. XXXX/X bol v rozhodných obdobiach využívaný jednak
za účelom osadenia vstupnej brány (i keby len z časti) a tiež za účelom vstupu do areálu na ostatné
pozemky, či už žalovaným, alebo inými osobami s jeho súhlasom, pričom zodpovedný za takéto využitie
pozemku parc.č. XXXX/X je práve žalovaný ako stavebník a vtedajší vlastník okolitých pozemkov, resp.

areálu.

59. V konaní tiež bolo preukázané, že na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. C. boli v období, za ktoré
žiadali žalobcovia vydať bezdôvodné obohatenie, uložené hnuteľné veci - unimobunka, prístrešky,
parkované nákladné motorové vozidlá. Zo Záväzného stanoviska mesta C. č. XXXX/XXXX/XXXX zo

dňa 26.03.2009 (č.l. 88, 366) mal súd za preukázané, že minimálne časť prístrešku bola umiestnená na
parcele č. XXXX/X, pričom mesto upozorňovalo žalovaného na potrebu doriešenia tejto problematiky.
Umiestnenie unimobunky, prístreškov a parkovanie motorových vozidiel na predmetnom pozemku mal
súdzapreukázanézfotografiínač.l.71-80,kdepozemokparc.č.XXXX/Xjevyznačenýčervenoufarbou,
pričom z fotografií č.l. 72, 73 a 80 je zrejmé parkovanie motorových vozidiel na predmetnom pozemku,

z fotografií č.l. 74, 75, 76, 77, 78 je zrejmé umiestnenie prístreškov na predmetnom pozemku, a z
fotografie č.l. 80 je zrejmé umiestnenie unimobunky na predmetnom pozemku. K uvedeným fotografiám
vypovedal žalobca v 3. rade na pojednávaní dňa 22.10.2015, ktorý uviedol, že na fotografii č. 4, 5,
6, 7 sú betónové platne s prístreškami, ktoré sú na celú šírku pozemku č. XXXX/X, čo je najlepšie
viditeľné na fotografii č. 8, kde sa pozeráme na prístrešky a za nimi sa nachádza predná brána. Uvedené

fotografie s vyznačením, ani výpoveď žalobcu v 3. rade k nim, žalovaný v konaní nespochybnil. Uviedol
k tomu iba toľko, že z fotografií vidno, že nejde o stavby, ide len o búdy, a že H. Beňo mu hovoril, že si
chce na pozemku niečo odložiť. Uvedená skutočnosť využívania predmetného pozemku od roku 2007
na umiestnenie prístreškov, unimobunky a parkovania nákladných vozidiel bola na pojednávaní dňa
09.03.2017skonštatovanáakonesporná.Žalovanýsanáslednebrániltým,žedočasnézariadenia,ktoré

sú na pozemku, sú vlastníctvom iných osôb, resp. ich užívali iné osoby, a preto tieto osoby, a nie on, by
mali vydať bezdôvodné obohatenie. Predložil Čestné vyhlásenie zo dňa 23.10.2015 (č.l. 138), v ktorom
H. N. čestne vyhlasuje, že je od 22.12.2006 až doposiaľ vlastníkom unimobunky, prístreškov, panelov a
všetkého hnuteľného majetku nachádzajúceho sa na parcelách XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX
v k.ú. C.. Svedkyňa S. N. však na pojednávaní dňa 08.03.2016 vypovedala, že žalovaný užíva pozemok

odvtedy, ako to kúpili, a to od novembra 2006, pričom prístrešky a unimobunka boli postavené v roku
2007, priviezol ich žalovaný, a tiež že tam gazdovali H. a žalovaný. Hoci z uvedenej výpovede nevyplýva
priamo obdobie, v ktorom mal žalovaný pozemky užívať, vyplýva z nej, že prístrešky a unimobunku mal
na pozemok priviesť žalovaný, pričom súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti jej výpovede. Hocisvedok H. N. na pojednávaní vypovedal, že on priniesol unimobunku, súd nepovažoval jeho výpoveď
za hodnovernú, keď svedok sa nevedel vyjadriť, odkiaľ presne to bolo a od koho a zároveň v konaní
bola preukázaná nedôveryhodnosť svedka, pretože nevypovedal pravdu ohľadom roku vybudovania

oplotenia (viď odsek 55. rozsudku), a jeho výpovede v konaní sú tak ovplyvnené zlým vzťahom medzi
ním a žalobcom v 3. rade, a tým účelové. Pokiaľ ide o nákladné motorové vozidlo, ktoré parkovalo
na pozemku parc.č. XXXX/X, podľa technického preukazu (č.l. 139) bol žalovaný vedený ako držiteľ
prípojného vozidla I. XXXAM do 19.12.2010, kedy malo prísť k prepisu vozidla na S. N., narodenú v
roku XXXX. Vzhľadom k jej veku a nepopretému tvrdeniu žalobcov, že menovaná nie je ani držiteľom

vodičského oprávnenia, a tiež s poukazom na záznam o podaní oznámenia (č.l. 146), mal súd za to, že
nemožnomaťzapreukázané,žebytobolaona,ktobyvyužívalpozemokparc.č.XXXX/X.naparkovanie
nákladného motorového vozidla.

60. Hoci žalovaný v priebehu konania zdôrazňoval, že areál neužíval on, ale svedkovia H. N. a S.
N., súd poukazuje na výpoveď žalovaného ohľadom užívania okolitých pozemkov, keď v odpore proti

platobnému rozkazu zo dňa 30.09.2014 (č.l. 30) žalovaný uviedol, že využíva výlučne okolité priľahlé
pozemkynaparc.č.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/Xvk.ú.C.,ktorýchjevlastníkom.Následnenapojednávaní
dňa 22.10.2015 pri výsluchu žalovaný uviedol, že nikdy neužíval pozemok a neužíval ani okolité parcely,
ktorých bol vlastníkom do januára 2015, avšak túto zmenu v tvrdeniach v priebehu konania nevysvetlil.
Súdmávšakzato,žejebezvýznamu,či,akočastoavakomrozsahužalovanýareálvyužíval,keďžeako

stavebník a vlastník susedných pozemkov to bol on, kto areál vybudovaním oplotenia a brány vytvoril,
hoci by aj boli oplotenie a brány zhotovené inou osobou (k čomu musel udeliť súhlas), a hoci by aj areál
prenechal na užívanie niekomu inému. Dovedené ad absurdum by totiž nebolo vylúčené, aby vlastník
uzavretého areálu prenechával areál na užívanie vždy niekomu inému, pričom od vlastníka v areáli
uzavretého pozemku nie je možné spravodlivo žiadať, aby zisťoval, kto konkrétne v ktorom období jeho

pozemok užíval, za účelom vydania bezdôvodného obohatenia.

61. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného na to, že nebolo preukázané, že by sa žalobcovia v 1. a 2.
rade domáhali užívania svojho pozemku, súd uvádza, že jednak jeden z vtedajších dvoch podielových
spoluvlastníkov, a síce žalobca v 2. rade, sa vstupu na pozemok počas dedičského konania domáhal,

čo žalovaný po jeho výsluchu žiadnym spôsobom nespochybnil, pričom neskoršie spochybňovanie je
treba považovať za účelové. Najmä však súd odkazuje na vyššie citované uznesenie NS SR sp.zn. 8
Cdo 439/2014 zo dňa 27.01.2016, v zmysle ktorého vzhľadom na objektívnu povahu vzniku záväzku z
bezdôvodného obohatenia nemožno za dôvod odopretia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
považovať nečinnosť subjektu, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ak aj žalovaný

poukazoval na to, že v teréne nebol pozemok parc.č. XXXX/X vyznačený, z jeho vyjadrení v priebehu
konania nie je možné vyvodiť, že by nevedel, kde v rámci areálu sa pozemok nachádza.

62. Súd mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že v období od 01.06.2012 do
28.02.2014 a v období od 01.04.2014 do 21.01.2015 žalovaný ako výlučný vlastník okolitých pozemkov

nachádzajúcich sa okolo parcely č. XXXX/X v k.ú. C., držal pozemok žalobcov parc.č. XXXX/X bez
právneho dôvodu v ohradenom areáli uzavretom bránou, čím sa stal detentorom aj tohto pozemku,
neumožnil žalobcom riadny prístup k ich pozemku, zároveň mal na pozemku žalobcov uložené hnuteľné
veci, príp. súhlasil s uložením hnuteľných vecí inými osobami, bránu svojho oplotenia mal čiastočne
postavenú na pozemku žalobcov a prechádzal cez pozemok žalobcov ku svojim nehnuteľnostiam, čím

pozemok žalobcov užíval pre svoju potrebu, a tým sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, a preto
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Žalobcovia majú preto voči žalovanému nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to žalobcovia v 1. a 2. rade za požadované obdobie od 01.06.2012 do
28.02.2014, pričom vzhľadom k ich vtedajším podielom k pozemku má každý zo žalobcov v 1. a 2.
rade nárok na sumu bezdôvodného obohatenia každý v 1. Žalobca v 3. rade má voči žalovanému

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2014 do 21.01.2015, t.j. do prevodu
vlastníckeho práva k ostatným pozemkom v areáli zo žalovaného na H. N., keďže žalovaný bol podľa
nepopretého tvrdenia žalobcov vlastníkom okolitých pozemkov okolo parcely č. XXXX/X, t.j. areálu, do
21.01.2015,atedalendotohtodátumusabezdôvodneobohacovalnaúkoržalobcuv3.rade.Súdpritom
poukazuje aj na vyjadrenie žalobcov v podaní zo dňa 29.12.2016 (č.l. 204), kde žalobcovia odvodzujú

pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore práve od jeho vlastníctva okolitých pozemkov.

63. Súd nevykonal dokazovanie trestným spisom OR PZ v H., odbor kriminálnej polície vedeného pod
T.: P.-XXX/X-VYS-TT-XXXX-Bd, ktoré dokazovanie navrhli žalobcovia, jednak z dôvodu hospodárnostikonania, nakoľko ORPZ v Trnave ani na urgenciu súdu neodpovedali, keď zároveň uvedené konanie
nebolo podľa vyjadrenia žalobcov zatiaľ právoplatne skončené, pričom uvedené dokazovanie by
nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu.

64. V prípade získania bezdôvodného obohatenia užívaním cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy
či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, je majetkovým vyjadrením tohto prospechu finančná
čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci,
spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Súd

odkazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 154/2008 zo dňa 31.03.2010, podľa
ktorého „užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,
ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
právoužívaniavecivzhľadomnajehorozsahaspôsobzakladá;najčastejšieideonájomnúzmluvu,kedy

sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase
platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy." Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
bolo preto potrebné vchádzať z výšky obvyklého nájomného, t.j. z nájomného, ktoré by musel žalovaný v
danom mieste a v čase platiť, pokiaľ by predmetnú parcelu užíval na základe nájomnej zmluvy. V konaní
bola sporná výška tohto obvyklého nájomného, a teda aj výška bezdôvodného obohatenia, ktorú by mal

žalovaný vydať tomu-ktorému žalobcovi.

65. Žalobcovia v 1. a 2. rade si v konaní uplatnili voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia každý vo výške 5.128,20 eura, ktorú sumu vypočítali za rozhodné obdobie od 01.06.2012 do
28.02.2014,t.j.spolu21mesiacovxXXXm2(výmeraparcely)x1,2eura(priemernávýškanájomnéhoza

1m2vdanejlokalite),čospolupredstavujesumu10.256,40eura,zktorejsikaždýzdvochrovnodielnych
spoluvlastníkov uplatňuje podiel 1. Žalobca v 3. rade si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.884,- eur, ktorú sumu vypočítal za rozhodné obdobie od
01.04.2014 do 31.01.2015, t.j. spolu 10 mesiacov x XXX m2 (výmera parcely) x 1,2 eura (priemerná
výška nájomného za 1 m2 v danej lokalite), čo spolu predstavuje sumu 4.884,- eur.

66. Na preukázanie uvedenej výšky bezdôvodného obohatenia žalobcovia k žalobe priložili vyjadrenie
realitnej kancelárie ATE, Nám. Sv. Michala 16, C., zo dňa 10.04.2014 (č.l. 9), podľa ktorého táto
realitná kancelária môže doporučiť cenu prenájmu predmetného pozemku v sume 1,00 - 1,20 eur
za m2 mesačne, s tým, že nimi navrhovaná cena je orientačná a konečná cena prenájmu záleží na

dohode oboch zúčastnených strán. V priebehu konania ďalej žalobcovia predložili vyjadrenie spoločnosti
FLEXIREALITY R.F. PLUS s.r.o. zo dňa 23.03.2016 (č.l. 147), podľa ktorého táto realitná kancelária
potvrdzuje, že priemerná cena nájmu predmetného pozemku sa pohybuje v cenovej relácii od 1,20 eur s
DPH/m2 na mesiac, s tým, že konečná cena je závislá od dopytu a ponuky a od účelu využitia pozemku.

67. Žalovaný nesúhlasil s požadovanou výškou bezdôvodného obohatenia. Predložil vyjadrenia
realitných kancelárií, ktoré potvrdzujú nájomné za prenájom predmetného pozemku, a to I. F. - Rk
Humanit zo dňa 05.03.2015 (č.l. 140) vo výške 0,40 až 0,70 eura za m2 za rok, spoločnosť REAL PLUS,
spol. s r.o. zo dňa 03.03.2015 (č.l. 141) vo výške 0,50 až 0,60 eura za m2 za rok, O. zo dňa 03.09.2015
(č.l. 142) vo výške 60,- eur za 1 ha, Realitná kancelária U. zo dňa 17.09.2015 (č.l. 143) vo výške 50,-

až 60,- eur za 1ha ročne.

68. S poukazom na uvedené rozdiely vo výške nájomného medzi realitnými kanceláriami mal súd za
to, že tvrdenie žalobcu o výške obvyklého nájomného vo výške 1,20 eura za m2 mesačne nebolo
preukázané, ale bolo žalovaným účinne spochybnené, keďže ním predložené vyjadrenia realitných

kancelárií pripúšťali najvyššie nájomné za prenájom predmetného pozemku vo výške najviac 0,70 eura
za m2 za rok.

69. Pokiaľ ide o žalobcami predložené čestné vyhlásenie F. - R. O. Expres (č.l. 148), kde uvádza, že má
záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu neurčitú na predmetný pozemok s výškou nájomného 1,20

eura s DPH/m2 mesačne, uvedené nie je možné považovať za dôkaz o výške obvyklého nájomného,
keďže žiadna nájomná zmluva s takouto výškou nájomného nebola uzavretá a nepreukazuje ani
obvyklosť tejto sumy, t.j. že výška prípadného nájomného je v prípade porovnateľných pozemkov v
danej lokalite obvyklá. Súd pritom poukazuje na ustálenú judikatúru, aj s poukazom na ktorú je potrebnévychádzať z výšky obvyklého nájomného, t.j. nájomného, ktoré sa obvykle, vo viacerých prípadoch,
požaduje za prenájom porovnateľného pozemku. Predložený dôkaz preto nemá váhu dôkazu o výške
obvyklého nájomného, pretože ide len o právne nezáväzné vyhlásenie, keďže žiadna taká nájomná

zmluva uzavretá nebola.

70. Dňa 24.04.2017 žalobcovia predložili ako dôkaz o výške obvyklého nájomného Odborné vyjadrenie
č. XX/XXXX (č.l. 238) L.. M. F., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty
stavebných prác, Odhad hodnoty nehnuteľností. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že obvyklé

nájomné za prenájom pozemku parc.č. XXXX/X bolo stanovené vo výške 13,506 eura za m2 za rok,
t.j. 1,125 eura za m2 za mesiac.

71. Žalovaný k odbornému vyjadreniu predloženému žalobcami namietol, že je nepoužiteľné pre
konanie, pretože znalec použil vyššie koeficienty ako v prípade tohto pozemku je možné použiť.
Poukazovalzároveňnato,žetenistýznalecvroku2015vypočítalprežalovanéhoprimeranénájomnévo

výške0,638eurazam2zarok,pričompredložiluvedenýVýpočetobvyklejhodnotynájmupozemkov(č.l.
350). Žalovaný okrem toho predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX (č.l. 262) znalca L. znalca z odboru
Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, ktorý súkromný
znalecký posudok obsahuje aj doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že

obvyklé nájomné za prenájom pozemku parc.č. XXXX/X bolo znalcom stanovené vo výške 0,075 eura
za m2 za mesiac, t.j. 0,904 eura za m2 za rok.

72. Hoci žalobca v konaní na preukázanie výšky obvyklého nájomného predložil odborné vyjadrenie,
súd poukazuje na to, že odborné vyjadrenie zabezpečené sporovou stranou nie je odborným vyjadrením

podľa § 206 CSP, pretože takéto vyjadrenie môže vyžiadať len súd. Odborné vyjadrenie predložené
stranoujelenlistinnýmdôkazompodľa§204CSP,pričomvzmyslečl.15ods.2CSPžiadendôkaznemá
predpísanú zákonnú silu, a je preto potrebné ho hodnotiť v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými
v konaní ako listinný dôkaz. Uvedené odborné vyjadrenie už vôbec nie je možné stotožňovať s
predložením znaleckého posudku s doložkou, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého

znaleckého posudku. Predovšetkým však súd poukazuje na skutočnosť, že samotný znalec Ing. Július
Ratulovský vypočutý v konaní ako svedok sa od uvedeného odborného vyjadrenia dištancoval, pričom
uviedol, ako došlo k tomu, že žalobcovia uvedené odborné vyjadrenie súdu predložili. Z jeho výpovede
vyplýva, že materiál poskytol svojmu susedovi, kolegovi, ktorý ho následne poskytol svojim priateľom,
pričom znalec mal vytvoriť len maximálnu hodnotu ceny nájmu s tým, že uvedený materiál nemal byť

použitý pre súdne konanie, ani nemá náležitosti znaleckého posudku. Z uvedeného mal súd za to, že
odborné vyjadrenie predložené žalobcami je nepoužiteľné ako dôkaz o výške obvyklého nájomného,
nakoľko samotný znalec spochybnil jeho použiteľnosť pre konanie, keďže podľa jeho vyjadrenia bol
vytvorený za účelom výpočtu čo najvyššieho nájomného za prenájom pozemku len pre účely rokovania.
Žalobcovia k výpovedi svedka Ing. Ratulovského uviedli, že bola ovplyvnená jeho návštevou žalovaným

po predložení jeho odborného vyjadrenia do súdneho spisu, keď žalovaný sa mal svedkovi vyhrážať
trestným stíhaním a stratou licencie znalca, a preto jeho tvrdenia o údajnom jednaní zo strany žalobcu
v 3. rade s nejakým záujemcom a stanovení najvyššej možnej ceny nájmu sú absurdné a nehodné
vysokoškolsky vzdelaného človeka. Žalobcovia však uvedené nepreukázali žiadnym dôkazom, pričom
svedok o žiadnom vyhrážaní sa mu nič nevypovedal. Žalobcovia ani nepredložili vlastnú verziu toho,

ako k vypracovaniu odborného vyjadrenia teda došlo, ani nekonfrontovali svedka po jeho vyjadrení na
pojednávaní. Zároveň to ani neboli žalobcovia, kto navrhol výsluch svedka L.. F. na pojednávaní, a to ani
po tom, čo žalovaný predložil súkromný znalecký posudok, hoci by to bol logický krok, ak chceli znalecký
posudok spochybniť. Všetko uvedené nasvedčuje pravdivosť výpovede svedka L.. F., že všetkých, ako
tu sedia, vidí prvý krát (pričom žalovaný sa uvedeného pojednávania dňa 10.08.2017 nezúčastnil). Zo

všetkého uvedeného vyplýva, že žalobcovia v konaní ako odborné vyjadrenie predložili listinu, ktorá
nebola vypracovaná ako odborné vyjadrenie pre toto súdne konanie (okrem toho, že to uviedol svedok
L.. F., je to zrejmé aj z toho, že v bode 8. úvodnej časti sa neuvádza právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok má použiť, hoci by tam mala byť uvedená spisová značka súdneho konania). V konaní tak
bolo preukázané, že svedok L.. F. vypracoval listinu s názvom „Odborné vyjadrenie" len ako materiál za

účelom zistenia maximálnej výšky nájomného, nie ako objektívne odborné vyjadrenie pre účely konania
sp.zn. 11C/91/2014, a preto na uvedený listinný dôkaz nie je možné prihliadať ako na dôkaz o výške
obvyklého nájomného vo výške 1,125 eura za m2 za mesiac.73. Žalobcovia na pojednávaní dňa 09.03.2017 pôvodne navrhli vykonať dokazovanie ohľadom výšky
obvyklého nájomného za predmetný pozemok odborným vyjadrením vyžiadaným cestou súdu. Súd v
zmysle § 253 ods. 3 CSP uvedené dokazovanie nevykonal, nakoľko žalobcovia nezaplatili preddavok

na trovy dôkazu. Ku skutočnosti, že do spisu bol dňa 05.04.2017 od znalca doručený znalecký posudok,
pričom tento bol doručený predčasne (keď lehota na podanie odborného vyjadrenia mala začať znalcovi
plynúť až od doručenia spisu, ktorý mu však doručený nebol kvôli nezloženému preddavku) súd uvádza,
že všetky vyhotovenia znaleckého posudku boli znalcovi dňa 11.05.2017 práve pre túto predčasnosť
vrátené (viď doručenka na č.l. 251) a tento dôkaz nebol vykonaný. Nie je preto pravdivým tvrdenie

žalobcov, že žalovaný do znaleckého posudku nahliadol pri nahliadnutí do spisu, nakoľko žalovaný
do spisu nahliadol dňa 30.05.2017 (viď úradný záznam na č.l. 258), kedy sa už znalecký posudok v
spise nenachádzal. Ak sa žalovaný po nahliadnutí do spisu a zistení, že znalecký posudok sa v spise
nenachádza, obrátil sám na znalca so žiadosťou o vypracovanie súkromného znaleckého posudku
(opatreného doložkou) a tento v konaní predložil, nie je možné tento znalecký posudok neakceptovať.

74. Žalobcovia spochybňovali znalecký posudok znalca L. a to dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa
12.06.2017 (č.l. 282), kde namietali proti neobjektivite znalca, proti záveru znalca o nezastaviteľnosti
pozemku, proti použitému koeficientu intenzity využitia, koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy,
koeficientu povyšujúcich faktorov, koeficientu redukujúcich faktorov, a proti všeobecnej hodnote
pozemku.

75. Pokiaľ ide o objektivitu znalca, súd poukazuje na to, že žalobcovia voči osobe L.. V. T. nenamietali
po doručení uznesenia č.k. 11C/91/2014-229 zo dňa 28.03.2017, preto ich námietky voči jeho osobe
a spochybňovanie objektivity znaleckého posudku až po predložení súkromného znaleckého posudku
tohto znalca, nemožno považovať inak ako za účelové.

76. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz,
od iných dôkazov sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom
podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, pretože súd nie je oprávnený preskúmavať odborné závery
znalca, ale je oprávnený preskúmavať len presvedčivosť a postup, akým znalec ku zisteniam dospel

a taktiež úplnosť znaleckého posudku vzhľadom k položenej otázke. Je na znalcovi, aby v súlade s
poznatkami dosiahnutými v jeho odbore zvolil, akú metodiku použije. Súd teda hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logickému odôvodneniu jeho záverov a súladu s
ostatnými vykonanými dôkazmi. Súkromný znalecký posudok predložený žalovaným spĺňa náležitosti
znaleckého posudku v zmysle § 17 zák.č. 382/2004 Z.z., obsahuje doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP,

postup, akým znalec dospel k záveru je preskúmateľný, pričom znalec bol vypočutý na pojednávaní, kde
sa k námietkam žalobcov relevantne vyjadril. Ak aj znalec nevedel uviesť kritéria, ktoré udáva slovenská
technickánorma,aktorébrániazastaviteľnostipozemku,uvedenéniejespôsobiléspochybniťsprávnosť
záverov znaleckého posudku, keď súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o otázku nezastaviteľnosti
pozemku, obdobne sa o nevhodnosti predmetného pozemku na zastavanie vyjadril aj L. na strane 2

Výpočtu obvyklej hodnoty nájmu pozemkov (č.l. 350), kde uviedol, že reálne využitie parcely je veľmi
nízke, pre výstavbu je nevhodná, nespĺňa absolútne ani základné parametre stavebného zákona na
zástavbu, jej šírka 5,30 m neumožňuje plochu využiť ako stavebnú parcelu v širšom význame. Zároveň
súd poukazuje aj na to, že výška obvyklého nájomného stanovená znalcom L. nie je nereálna aj s
prihliadnutím na žalobcami predložené Stanovisko SPF na stanovenie výšky ročného nájomného pri

prenájme pozemkov na iný ako poľnohospodársky účel zo dňa 26.09.2014 (č.l. 284), kde SPF ako
výšku nájomného pri okresných mestách do sídlom okresných alebo obvodných úradov pri prenajímanej
výmere do 1000 m2 navrhuje sumu 1,- euro za m2 za rok.

77. Žalobcovia v konaní výšku bezdôvodného obohatenia preukazovali tiež výpoveďou svedka O.

S. urobenou na pojednávaní dňa 10.08.2017 (č.l. 330), ktorý podľa žalobcov mal svojou výpoveďou
preukázať výšku obvyklého nájomného 1,15 eura za m2 za mesiac. S týmto sa súd nestotožňuje a
poukazuje na výpoveď uvedeného svedka, ktorý sa nevyjadril, že by išlo nájomný vzťah, keď svedok
naopak výslovne uviedol, že nájomné tam nikdy v živote nebolo stanovené žiadne, peniaze mu svedok
začal dávať, aby mu vykompenzoval jeho výpomoc, zhruba mu dával okolo 150,- eur mesačne. Zároveň

súd uvádza, že k uzavretiu nájomnej zmluvy ani prísť nemohlo, nakoľko prenajímateľom predmetného
pozemku parc.č. XXXX/X . v k.ú. C. by mohli byť iba žalobcovia v 1. a 2. rade (počas trvania ich
spoluvlastníctva) alebo neskôr iba žalobca v 3. rade. Uvedená výpoveď svedka preto nie je dôkazom
o výške obvyklého nájomného za prenájom predmetného pozemku (keď nebolo preukázané, že byišlo o nájomné, ani obvyklosť tejto sumy za obdobný pozemok v obdobnej lokalite), a teda svedecká
výpoveď nepreukazuje výšku obvyklého nájomného 1,15 eura za m2 za mesiac pre účely určenia výšky
bezdôvodného obohatenia.

78. Podnájomné zmluvy predložené žalobcami uzavreté medzi Bytovým hospodárstvom C. ako
nájomcom a podnikateľskými subjektami ako podnájomcami dňa 29.06.2016, 30.01.2017 a 28.11.2011
(č.l. 309-317), nie sú spôsobilým dôkazom o výške obvyklého nájomného za prenájom predmetného
pozemku. Predmetom podnájmu v prípade uvedených zmlúv sú totiž pozemky za účelom osadenia

garáže, pričom v konaní nebolo preukázané, že by predmetný pozemok bol vhodný na takýto účel.
Sporná otázka využiteľnosti predmetného pozemku nebola vyriešená v prospech žalobcov, resp. títo
vhodnosť pozemku na zastavanie nepreukázali, keď samotné spochybňovanie znaleckého posudku L.
nie je dôkazom o zastaviteľnosti pozemku. V konaní pritom otázka nevhodnosti pozemku na zastavanie
nebola riešená iba v znaleckom posudku L., ale aj vo Výpočte obvyklej hodnoty nájmu pozemkov znalca
L. (o ktorom tento pri výsluchu ako svedok potvrdil, že ho v roku 2014 vypracoval pre žalovaného), kde

znalec na str. 2 uviedol, že reálne využitie tejto parcely je veľmi nízke, pre výstavbu je nevhodná, nespĺňa
absolútne ani základné parametre stavebného zákona na zástavbu, jej šírka 5,30 m neumožňuje plochu
využiť ako stavebnú parcelu v širšom význame, celkový prístup je komplikovaný. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že predmetný pozemok je možné využiť na ten účel, za ktorým boli uzavreté predložené
podnájomné zmluvy, nie je možné pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z výšky úhrady

za podnájom v uvedených zmluvách, nakoľko nejde o porovnateľné pozemky. Pokiaľ ide o nájomnú
Zmluvu o nájme nebytového priestoru uzavretú medzi spoločnosťou ISKO, a.s. ako prenajímateľom a
spoločnosťou DRUMET, s.r.o. ako nájomcom zo dňa 01.06.2011 (č.l. 286), uvedená zmluva sa týka
najmä prenájmu nebytových priestorov, prenájom voľnej plochy je len doplnkovým, a preto nejde o
porovnateľnú situáciu.

79. Navyše, súd má za to, že po tom, ako bol v konaní predložený súkromný znalecký posudok zo
strany žalovaného, mohli žalobcovia účinne preukazovať tvrdenú výšku obvyklého nájomného už len
znaleckým posudkom vypracovaným iným znalcom, ako odborne spôsobilou osobou prihliadajúcou
na špecifiká predmetného pozemku (tvar, rozloha, lokalita). Súd pripomína, že sú to žalobcovia, kto

niesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenej výšky obvyklého nájomného 1,20 eura za m2 za mesiac.
Žalobcovia predložili „odborné vyjadrenie", ktoré nie je možné akceptovať ako dôkaz o výške obvyklého
nájomného z dôvodov uvedených v odseku 72. rozsudku. Do vyhlásenia dokazovania za skončené však
žalobcovia znalecký posudok nepredložili.

80. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010,
podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.".

81. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia ležalo na žalobcoch,
ktorým sa v konaní nepodarilo preukázať tvrdenie o výške obvyklého nájomného za prenájom pozemku
vo výške 1,20 eura za m2 za mesiac. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nebol povinný preukazovať
výšku bezdôvodného obohatenia (naviac, keď podľa neho k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane
neprišlo), účinne však spochybnil tvrdenia žalobcov o výške bezdôvodného obohatenia v podobe

obvyklého nájomného 1,20 eura za m2 za mesiac.

82. Súd potom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky obvyklého nájomného
za prenájom predmetného pozemku vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca L..
V. T., a síce 0,075 eura za m2 za mesiac, resp. 0,904 eura za m2 za rok, ktorá výška obvyklého

nájomného nebola v konaní zo strany žalovaného spochybnená, keďže predložením súkromného
znaleckého posudku sa žalovaný stotožnil s výškou obvyklého nájomného v ňom stanovenou a takúto
výšku obvyklého nájomného žalovaný pripustil ako najvyššiu možnú (viď záverečná reč na č.l. 384).
K poukazovaniu žalobcov na to, že žalovaný nepredložil ani jednu nájomnú zmluvu, súd uvádza,že dôkazné bremeno výšky tvrdeného obvyklého nájomného niesli žalobcovia, keď zároveň výška
obvyklého nájomného nemusí vyplývať iba z nájomnej zmluvy, ale môže byť ustálená znalecky, čo je i v
súdnej praxi najčastejší spôsob. Znalecký posudok je pritom objektívnym dôkazom o výške obvyklého

nájomného s prihliadnutím na predmetný pozemok s jeho špecifikami. K argumentácii žalobcov, že
tým, že žalovaný neoprávneným oplotením pozemku znemožnil žalobcom využitie pozemku a zároveň
podstatným spôsobom aj znížil trhovú hodnotu pozemku, s tým, že pri stanovení ceny prenájmu a teda
výšky bezdôvodného obohatenia, sa súd musí vysporiadať aj s touto skutočnosťou, súd uvádza, že zo
znaleckého posudku nevyplýva, že by oplotenie malo vplyv na určenie výšky obvyklého nájomného,

resp. že by ju znižovalo.

83. Výška bezdôvodného obohatenia žalobcov v 1. a 2. rade za obdobie od 01.06.2012 do 28.02.2014
potom predstavuje sumu 641,025 eura (výmera parcely 407 m2 x výška nájomného 0,075 eura/1m2/
mesiac x 21 mesiacov, z ktorej sumy má každý zo žalobcov v 1. a 2. rade ako bývalý podielový
spoluvlastník v podiele o veľkosti 1 v uvedenom období nárok na polovicu, t.j. žalobca v 1. rade na sumu

320,51 eura a žalobca v 2. rade na sumu 320,51 eura. Výška bezdôvodného obohatenia žalobcu v 3.
rade za obdobie od 01.04.2014 do 21.01.2015 potom predstavuje sumu 295,24 eura ((výmera parcely
407 m2 x výška nájomného 0,075 eura/1m2/mesiac x 9 mesiacov) + (výmera parcely 407 m2 x výška
nájomného 0,0024 eura/1m2/deň /pozn. výpočet nájomného za deň je 0,075 eura deleno 31 dní =
0,0024 eura/ x 21 dní); t.j. 274,73 eura + 20,51 eura). Hoci žalobca v 3. rade bol vlastníkom predmetného

pozemku od 24.03.2014, súd mu priznal nárok na bezdôvodné obohatenie až od 01.04.2014, nakoľko
od tohto neskoršieho dátumu bezdôvodné obohatenie požadoval, pričom súd nemôže prekročiť žalobu
a priznať viac. Súd však žalobcovi v 3. rade priznal bezdôvodné obohatenie nie do konca mesiaca január
2015 (ako požadoval), ale do 21.01.2015, keďže žalovaný bol podľa nepopretého tvrdenia žalobcov
vlastníkom okolitých pozemkov okolo parcely č. XXXX/X, t.j. areálu, do 21.01.2015, a teda len do tohto

dátumu sa bezdôvodne obohacoval na úkor žalobcu v 3. rade. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie
žalobcov v podaní zo dňa 29.12.2016 (č.l. 204), kde samotní žalobcovia odvodzujú pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v spore od vlastníctva okolitých pozemkov.

84. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 320,51 eura

(výrok I.), žalobcovi v 2. rade sumu 320,51 eura (výrok II.) a žalobcovi v 3. rade sumu 295,24 eura (výrok
III.) a vo zvyšku žalobu vo výroku IV. zamietol.

85. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, t.j. s plnením
peňažného dlhu, majú voči nemu žalobcovia nárok aj na úrok z omeškania. Keďže v Občianskom

zákonníku pri bezdôvodnom obohatení nie je stanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z
toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, v tomto prípade zaplatiť finančné prostriedky,
prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, resp. po uplynutí lehoty na plnenie. S poukazom na
uvedené nebolo možné priznať žalobcom v 1. a 2. rade úrok z omeškania od 24.03.2014 (t.j. po prevode
vlastníckeho práva), nakoľko najskôr bol žalovaný vyzvaný na plnenie listom zo dňa 15.04.2014 (č.l. 6),

a to do 7 dní od odoslania výzvy. Z fotokópie obálky č.l. 7 vyplýva, že zásielka pre žalovaného s výzvou
bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 15.04.2014, pričom 7 dní na plnenie uplynulo dňa 22.04.2014,
v ktorej lehote žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia nezaplatil. Z uvedeného s poukazom na §
563 OZ vyplýva, že žalovaný bol žalobcom v 1. a 2. rade povinný plniť do 22.04.2014, a teda do
omeškania sa dostal dňa 23.04.2014, od ktorého dňa súd žalobcom v 1. a 2. rade úrok z omeškania

priznal. Vychádzajúc z uvedeného majú žalobcovia v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa vo vzťahu k žalobcom v 1.
a 2. rade dostal do omeškania dňa 23.04.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému
dňu bola 0,25 %. Žalobcovia v 1. a 2. rade teda majú popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 5,25% (5 + 0,25 %) ročne zo sumy 320,51 eura od 23.04.2014 do zaplatenia,
a vo zvyšku súd žalobu vo výroku IV. zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania v prípade žalobcu v 3.
rade, tento ho požadoval od 01.02.2015, s odôvodnením, že v januári 2015 došlo k zmene vlastníka na
strane žalovaného, a teda úrok z omeškania si uplatňoval po skončení bezdôvodného obohacovania sa
žalovaného. Keďže ku skončeniu bezdôvodného obohacovania sa žalovaného došlo po prevode jeho

vlastníckeho práva k okolitým nehnuteľnostiam dňom 21.01.2015, pričom na vydanie bezdôvodného
obohatenia bol vyzvaný už skôr listom zo dňa 15.04.2014, súd mal za to, že žalobcovi v 3. rade možno
priznať nárok na úrok z omeškania od ním požadovaného dátumu 01.02.2015. K vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu v 3. rade v celom rozsahu za obdobie od 01.04.2014 do21.01.2015 totiž došlo už ku dňu 21.01.2015, keď zároveň žalovaný mal z výzvy zo dňa 15.04.2014,
resp. aj z priebehu konania, vedomosť o tom, že je povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi v 3. rade
vydať. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca v 3. rade nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05% (5 + 0,05 %) ročne zo sumy
295,24 eura od 01.02.2015 do zaplatenia.

86. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za čiastočne opodstatnenú, a preto

jej sčasti vyhovel a uložil žalovanému vo výrokoch I., II. a III. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcom
v 1., 2. a 3. rade sumu bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a vo zvyšku (v prevyšujúcej
sume požadovaného bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom) žalobu ako nedôvodnú vo výroku IV.
zamietol. V súlade s § 232 ods. 3 CSP určil súd žalovanému na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcom
sumybezdôvodnéhoobohateniavzhľadomkvýškeistínprimeranúdlhšiulehotu30dníodprávoplatnosti
rozsudku.

87. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

89. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

90. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovia boli úspešní len sčasti, nakoľko žalobcovi v 1. rade bola z uplatňovanej
sumy 5.128,20 eura s príslušenstvom priznaná suma 320,51 eura s príslušenstvom, žalobcovi v 2. rade
bola z uplatňovanej sumy 5.128,20 eura s príslušenstvom priznaná suma 320,51 eura s príslušenstvom

a žalobcovi v 3. rade bola z uplatňovanej sumy 4.884,- eur s príslušenstvom priznaná suma 295,24
eura s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že hrubý úspech každého zo žalobcov v 1., 2. a 3. rade
bol 6% a hrubý úspech žalovaného bol vždy 94%, a teda konečný čistý úspech žalovaného vo vzťahu
ku každému zo žalobcov je 88% (94 - 6). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči
žalobcom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov konania v

rozsahu 88% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku V. rozsudku. Žalobcov pritom v prípade
náhrady trov právneho zastúpenia zaviazal súd na plnenie spoločne a nerozdielne, nakoľko má za
to, že v prípade trov konania je odôvodnené ich postavenie solidárnych dlžníkov, keďže v konaní
vystupovali na jednej strane, v rovnakej procesnej pozícii, konanie vyvolali spoločne, ich povinnosť plniť
(zrovnakéhodôvoduväčšinovéhoneúspechuvkonaní)vyplývazrovnakéhoprávnehopredpisu(CSP)a

zároveň žalovanému vznikli jedny trovy konania, ktoré je potrebné nahradiť. Podporne súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/258/2016 zo dňa 29.03.2017, kde odvolací súd uviedol,
že „obe žalované v prípade trov právneho zastúpenia zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, keďže
solidárna povinnosť žalovaných 1. a 2. bola odôvodnená procesným charakterom ukladanej povinnosti
(na rozdiel od uloženej povinnosti vo veci samej, na ktorú sa vzťahovali predpisy hmotného práva)."

92. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý
zrušil dovtedy platný procesný poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), pričom
v zmysle § 470 ods. 1 CSP tento zákon v zásade platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, preto je potrebné použiť na rozhodovanie o trovách konania právnu úpravu obsiahnutú

v zákone č. 160/2015 Z.z.. Nový Civilný sporový poriadok neprevzal ustanovenie § 142 ods. 3 veta
pred bodkočiarkou OSP (účinné do 30.06.2016), podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, o.i. vtedy, ak rozhodnutie o výške plneniazáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a preto sa uplatní ustanovenie § 255 CSP, t.j.
priznanie náhrady trov konania podľa pomeru úspechu v konaní.

93. Dôvodová správa k § 255 CSP (pozn. pôvodne k § 249 CSP, pričom v legislatívnom procese
došlo k posunutiu paragrafov) uvádza, že v ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako
esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného
úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické
začlenenie tohto ustanovenia. V zmysle dôvodovej správy, podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu

trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej
výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej
ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a
povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli, avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
nebola priznaná v požadovanej výške.

94. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobcom nie je možné priznať náhradu
trov konania voči žalovanému, keď mali v konaní čiastočný úspech, nakoľko v konaní nešlo napr. o
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, kedy by výška nároku závisela od úvahy súdu, ale o priznanie
bezdôvodného obohatenia, ktorého výška bola zistiteľná ešte pred podaním žaloby. Je preto potrebné
prihliadať na skutočnosť, že hoci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobcom priznaný,

nebol priznaný v uplatnenej výške, ktorá bola žalobcami značne nadhodnotená. Súd tiež poukazuje
na skutočnosť, že okrem toho, že uvedené ustanovenie § 142 ods. 3 OSP je t.č. neúčinné a súd je
povinný postupovať podľa ustanovenia § 255 CSP (keď s poukazom na § 470 ods. 1 CSP použitie
skoršieho procesného predpisu nie je možné), ani do 30.06.2016 nebolo rozhodnutie súdu uvedeným
spôsobomobligatórne(„môžemusúdpriznať"),alezáviseloodposúdeniasúdu,čijektakémutopostupu

dôvod. V prejednávanej veci má súd za to, že ani za účinnosti OSP by nebol dôvod žalobcom priznať
voči žalovanému plnú náhradu trov konania (hoci výška plnenia v prospech žalobcov vychádza zo
znaleckého posudku), nakoľko žalobcom nič nebránilo pred podaním žaloby dať si vypracovať znalecký
posudok, keďže je zrejmé, že znalecky bolo možné na uvedenú otázku odpovedať. Žalobcovia potom
mohli zvážiť výšku istiny, ktorú si v konaní uplatnili voči žalovanému, a tak ovplyvniť pomer svojho

úspechuvkonaní.Najmävšaksúdpoukazujenaznenie§255CSPazámerzákonodarcu,ktorýsledoval
vypustením pôvodného § 142 ods. 3 OSP (kritérium procesného úspechu).

95. Súd tak s poukazom na uvedené priznal nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému
voči žalobcom. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/220/2016

zo dňa 18.07.2016, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „k argumentom žalobcu, že v
danom konaní výška plnenia závisela od znaleckého posudku, odvolací súd dodáva, že nový Civilný
sporový poriadok, ktorý bolo potrebné v zmysle § 470 ods. 1 na danú vec aplikovať, nemá ustanovenie
zodpovedajúce pôvodnému ust. § 142 ods. 3 OSP (účinného do 01. 07. 2016 ....ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku). Správne preto súd prvej inštancie vychádzal vyslovene len

z pomeru úspechu strán vo veci."

96. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré
by žalovanému nárok na náhradu trov konania voči protistrane nemal priznať. Zároveň súd poukazuje
na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 CSP, podľa ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať

reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktoré výnimočné dôvody neboli tvrdené, ani
zistené.

97. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).