Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 0T/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815000056
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815000056.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému B. E. stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. augusta 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. E., L.. XX.XX.XXXX E. E. L. P., P. J. A. L. Č.. XXXX/XX, E. L. P., nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX E. Č. M. XX.XX Y.. bolo zastavené osobné motorové vozidlo zn. Š. O. D. P.: E.-
Q. X, bielej farby, ktoré viedol obvinený B. E. G. A.. K. E. E. L. P. v smere jazdy z O. M. K. C. E. L.
P., kde vozidlo bolo zastavené pri bývalej čerpacej stanici z dôvodu toho, že obvinený sa v čase o
00.31 hod. dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kde prekročil najvyššiu
povolenú rýchlosť v obci, pričom s vozidlom išiel rýchlosťou 79 km/h, kde po zastavení vozidla obvinený
z vozidla vystúpil a vozidlo uzamkol a chcel z miesta odísť, v čom mu bolo zabránené prítomnou hliadkou

PZ a následne po poučení o správnom vykonaní dychovej skúšky bol vyzvaný, aby vykonal dychovú
skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu prístrojom Dräger, čo obvinený opakovane maril a následne
ju bez udania dôvodu odmietol vykonať a odmietol sa tiež podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a
vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, aj keď by
to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, kde až v čase o 01.47 hod. na
vlastnú žiadosť bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu v dychu s nameranou hodnotou
0.98 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

odmietol sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku, podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou

skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18
( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 2 ( dva ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný poprel spáchaniu skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G. D., K. E., B. E., C.. D., S. Š., ako aj

prečítaním listinných dôkazov, vykonaním obrazového záznamu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že dňa X.X.XXXX E. Č. M. X,XX Y.. sa nachádzal na ul. K. E. E. L. P., v tom čase sa
vracal z jednej akcie z mesta. Zadržaný bol tak, že zastavilo pri ňom auto V., v aute boli dvaja policajti a
policajti ho vyzvali, aby im predložil doklady, tieto im aj predložil a potom žiadali, aby sa podrobil dychovej

skúške, ku ktorej mal výhrady, nakoľko nevidel dôvod, ale nakoniec sa dychovej skúške podrobil. Dýchal
asi tri krát, ale ten prístroj nič neukazoval a preto žiadal, aby išli na odber krvi. To mu nebolo umožnené,
bol vzatý na policajnú stanicu a tam potom službu konajúci policajt J. taktiež chcel, aby vykonal dychovú
skúšku, pričom použil donucovanie prostriedky, ktorými mu spôsobil zranenia, preto si potom vyžiadal
lekársku pomoc. Tá sa dostavila a bol odvezený na ošetrenie a odtiaľ sa vrátili na policajnú stanicu a

potom sa opäť vrátili na pohotovosť, nakoľko policajti mu išli robiť vyšetrenie či môže ísť do CPZ. Pri
tomto vyšetrení policajt D. uviedol lekárovi C.. D., že tiež by potrebovali urobiť odber krvi. Ten povedal, že
to nemôže alebo nevie spraviť, a že musia ísť na chirurgiu. Keď prišli na chirurgiu so zdravotnou sestrou
pani Š. komunikoval policajt D. a odtiaľ odišli s policajtom preč, no odber krvi ani tam mu nespravili.
Potom cestou z chirurgie, keď išli naspäť na pohotovosť, keďže bol pod nátlakom, podrobil sa dychovej

skúške. Ten nátlak spočíval v tom, že bol na neho vyvíjaný psychický nátlak a taktiež mu hovorili, lebo
videli, že má nejaký zdravotný problém, že či chce mať aj iné zdravotné problémy. Potom sa vrátili na
policajné oddelenie a to bolo všetko. K okolnostiam pri kontrolovaní políciou uviedol, že v tom čase videl
nejaké osoby prechádzať po druhej strane nejaké osoby, nevie akého boli pohlavia, no nevidel, žeby
policajti zastavili nejaké vozidlo. Kráčal po chodníku, po ulici K.. po pravej strane smerom na O. M. G. A.

K. a biele auto s policajtmi prišlo z protismeru z O. M., čiže išlo smerom do mesta. On neviedol vozidlo
Š. D. R.. Č.. E. Q., napriek tomu som sa potom neodmietol podrobiť vyšetreniu krvi a neodmietol ani
dychovú skúšku. Ohľadom rozporov v jeho výpovedi z prípravného konania, keď viedol, že sa odmietol
podrobiť dychovej skúške, lebo bolo chodec sa nevedel vyjadriť, trval na tom, sa podrobil dychovej
skúške, no prístroj nič nevykazoval.

Svedok G. D. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa X.X.XXXX E. Č. M. XX,XX Y.. na ulici K. vykonával som
činnosť spolu s kolegyňou X., kde mali služobné motorové vozidlo bez označenia polícia, vykonávali
meranie rýchlosti. Namerali motorové vozidlo Š. O., bielej farby, ktoré išlo smerom od O. M. do mesta,
kde potom čo ho namerali, tak sa otočili a išli za týmto vozidlom smerom do mesta. Hneď, keď sa

otáčali, zapli svetelné výstražné znamenie, označením STOP nedisponovali, s tým, že to biele motorovévozidlo odbočilo smerom doprava a zastavilo na mieste bývalej čerpacej stanice na ulici K.. Obžalovaný
E. vystupoval z auta a zamkýnal vozidlo. Stretli sa s obžalovaným na pravej strane cesty smerom do
mesta a vyzvali ho, aby predložil doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozidla. On

im potom dal doklady presne si už nepamätá ktoré, asi okrem vodičského preukazu, vodičský určite
nebol. Obžalovaný bol vyzvaný, či je ochotný alebo nie podrobiť sa dychovej skúške, na čo obžalovaný
uviedol, že nie lebo je chodec a on vozidlo nešoféroval. Následne mu bolo vysvetlené, že bol nameraný
pri najvyššej povolenej rýchlosti, taktiež bol poučený o tom, že čo sa stane, keď na nepodrobí dychovej
skúške, ale on stále trval na svojom, že je chodec a taktiež bol poučený o možnosti odberu krvi alebo

iného biologického materiálu. Nevedel už presne uviesť, ako sa obžalovaný vyjadril k tomuto poučeniu,
najprv nechcel ísť, potom chcel ísť, potom už obžalovaný uviedol, že bude fúkať a nepamätá si už
presne kedy sa potom podrobil dychovej skúške. Boli s ním na vyšetrenie ohľadom umiestnenia do
CPZ a následne s ním išli na okresný dopravný inšpektorát. Medzitým sa obžalovaný E. priznal, že on
šoféroval až so D.T. K. E. L. P.. Uviedol tiež, že podľa jeho vedomostí malo byť súdu doručené CD,
na ktorom sa nachádza fotografia preukazujúca, že obžalovaný šoféroval. V zastavenom motorovom

vozidle bola pri kontrole jedna osoba, nemá vedomosť o tom, že by v blízkosti okrem obžalovaného
boli a iné osoby. Potvrdil, že videl, ako obžalovaný opúšťa motorové vozidlo, videl to určite, lebo miesto
bolo dobré osvetlené, obžalovaný vystúpil z ľavej strany, z miesta vodiča. Nevedel uviesť presné miesto
na ulici K., kde bolo vozidlo namerané, nakoľko služobné vozidlo merá rýchlosť na určitú vzdialenosť
a taktiež ani miesto, kde sa presne otáčali so služobným vozidlom. Bolo na mieste rovinky, ktorá sa

nachádza smerom na Rodinnú oblasť, na rovinke pred kopcom. Nevedl taktiež koľko metrov od bývalej
benzínky sa otáčali, cesta je tam široká, dá sa otočiť hneď, autom potom prenasledovali vo vzdialenosti
niekoľko metrov, na takú, že na vozidlo videli, to že auto brzdí videli, keď auto išlo smerom k benzínke.
Videl na zadnú časť vozidla, keď išli za ním, po zastavení vozidla mal výhľad na ľavú časť vozidla Š. O.,
nevedel uviesť, aký čas trvalo prenasledovanie. K časom uvedeným v správe o výsledku objasňovania

priestupku uviedol, že asi to bolo tak, ako je to v tomto zázname uvedené. Po predložení fotografie
predloženej obhajcom nevedel sa vyjadriť, či vozidlo bolo zastavené takto. Vykonal osobnú prehliadku
obžalovaného, no ku skutočnosti, že sa u neho nenašli kľúče od auta, keď ho mal vidieť auto zamkýnať,
sa nevedel vyjadriť. Opätovne potvrdil, že obžalovaný bol poučený o zákonnej možnosti odberu krvi a
tento potom žiadal aj v ambulancii u C.. D., ktorý im povedal, že na pohotovosti sa odber nerobí a preto

boli poslaní na urgentný príjem, no potom obžalovaný povedal, že bude fúkať, že sa podrobí dychovej
skúške.Naotázkuohľadomodberukrvi,ktorýžiadal,napriektomu,žeobžalovanýbolzadržanýzdôvodu
odmietnutia dychovej skúšky uviedol, že to žiadal preto, lebo to žiadal aj obžalovaný. K fotografii na
ktorej sa nachádzajú dve osoby vo vozidle uviedol, že keď prichádzali k vozidlu, tak z ľavej strany miesta
vodiča videli vystupovať obžalovaného, kde mohla byť druhá osoba nevie, keď tvrdil, že mal výhľad na

vozidlo, tak uviedol, že videl zadnú časť vozidla, nakoľko išli za vozidlo Š. O., služobné vozidlo viedol on
a vozidlo mohli stratiť na určitý čas pri otáčaní. Nevedel uviesť, ako bol vzdialený obžalovaný od vozidla,
keď ho zadržali. Pri poučovaní obžalovaného bol prítomný aj on a poučovala ho pani X.. Nepamätal si,
či tesne po zadržaní sa obžalovaný podrobil dychovej skúške.

Pri konfrontácii svedok G. D. zotrval na svojej výpovedi, že namerali vozidlo, ktoré prenasledovali, potom
obžalovaný odbočil k bývalej benzínke, zastavili svoje vozidlo, obžalovaný zamykal vozidlo a to bielu Š.
O.,vyzvalihonapredloženiedokladov,predložilvšetkyokremvodičskéhopreukazuapotomobžalovaný
uviedol, že je chodec, obžalovaný bol poučený o vykonaní dychovej skúšky, o tom ako ju vykonať, no
nevykonal ju, nakoľko uviedol, že je chodec. Obžalovaný uviedol, že to uviedol svedok nie je pravda.

Nemohli ho namerať, lebo vozidlo nešoféroval a taktiež nemôže byť pravdou, že ho videli vystupovať z
autaazamkýnať,pretožetotovozidlonešoféroval.Taktiež,ženebolsomvyzvanýnavykonaniedychovej
skúšky, nebol som poučený o vykonaní dychovej skúške, ale dychovú skúšku potom som vykonal, žiadal
o odber krvi.

Svedok K. E., konateľ spoločnosti G. D..O..M.., ktorá je držiteľom motorového vozidla Š. O. uviedol, že
počas pracovnej doby používajú auto zamestnanci a po pracovnej dobe on, kto ho riadil v noci zo dňa
7.3.2015 a 8.3.2015 si nepamätal. Potvrdil, že raz pred rokom, mohlo to byť február, marec či apríl 2015
odparkoval vozidlo na ulici K. pri bývalej čerpacej stanici, kde vtedy išli s bratom a jedno auto im prebliklo,
nemal doklady, tak vozidlo odstavil, lebo sa bál, že niekde stoja policajti, vozidlo odstavili a išli domov na

sídlisko I.. Neprenasledovalo ich žiadne policajné vozidlo. Bolo to okolo polnociOkrem uvedenej situácie
bolo vozidlo na ulici K. odparkované ešte raz, ale to bo cez deň. K osobe obžalovaného uviedol, že tohto
pozná z videnia, z kostola, do ktorého chodí aj on. Uviedol tiež, že cez víkend, čo bolo aj dňa 8.3.2015,
mohol mať vozidlo aj jeho brat B. E., ktorého ho požičal, keď to potreboval cez víkend aj cez týždeň,no či to bolo aj z 7.3. na 8.3.2015, tak to si nepamätá. Po nahliadnutí na obrazový záznam potvrdil, že
vozidlo je jeho, je to jeho evidenčné číslo a na mieste spolujazdca spoznal svojho brata B. E., no osobu
na mieste nespoznal, videl tam len siluetu.

Svedok B. E. uviedol, že obžalovaného pozná z videnia, nie sú kamaráti. Nepamätal si, čo robil dňa
8.3.2015. Uviedol, že v minulosti užíval osobné motorové vozidlo Š. O., ktorého majiteľom je bratova
firma G.. Vozidlo mu brat požičiaval na súkromné aj služobné účely. Keď mal od 26.12.2014 zadržaný
vodičák, tak len pod podmienkou, že mal vodiča. Takýchto osôb, ktoré mu poslúžili alebo vykonávali

vodiča, bolo veľa, no nepamätá si, aby jednou z nich bol obžalovaný, no skôr nie. Nevedel uviesť, kto
vozidlo užíval dňa 8.3.2015. Popísal, ako raz minulý rok, ale nepamätal si kedy, išli s bratom autom z
Humenného a niekde na kopci, kde bola reštaurácia K., teraz tam je už čerpacia stanica sa im zdalo,
že niečo prebliklo, mysleli si, že to môže byť blesk z radara alebo im niekto preblikol a spomína si, že
brat sa zľakol, lebo nemal pri sebe doklady, nechcel platiť pokutu, tak mu navrhol, aby zaparkovali auto,
zaparkovali ho za bývalou čerpačkou starou a potom išli pešo smerom ku T. S. L. D. I.. Po nahliadnutí

na obrazový záznam uviedol, že na strane spolujazdca je on a čo a týka vodiča tak je to asi jeho brat K.
E.. Uviedol, že fotografia sa môže vzťahovať na situáciu, ktorú popísal. Na otázku, z čoho tak usudzuje
uviedol, že nemôže si pamätať čo sa stalo pred rokom, či pred dvoma, ale že tá fotografia sa môže
vzťahovaťktomučopopísaluviedol,pretožesajednáonočnúhodinuamohlasúvisieťstýmprebleskom
v nočnú hodinu tak ako to popisoval, ešte si aj hovorili, že možno aj príde potom, keby ho namerali,

na firmu pokuta.

Svedok C.. T. Q. D. uviedol, že dňa 8.3.2015 robil pohotovosť na Lekárskej službe prvej pomoci a to v
budove neďaleko súdu. Prišiel obžalovaný v sprievode polície. Na otázku, či či bol požiadaný policajtmi
alebo obžalovaným o vykonanie odberu krvi na účely zistenia prítomnosti návykovej látky v krvi uviedol,

ženebolpožiadanýovykonanietakéhotoodberuakebyajbol,onnemámožnostinavykonanietakéhoto
odberu.

Svedkyňa S. Š. uviedla, že dňa 8.3.2015 mala službu ako sestra na chirurgickej ambulancie vo Vranove
nad Topľou. Obžalovaný bol privedený policajtmi na ošetrenie, pamätá si ešte, že bolo uvedené, že

obžalovaný mal spadnúť a preto bol u neho vykonaný röntgen. Nepamätala si, žeby bola požiadaná o
odber krvi obžalovanému a to nielen bezprostredne po vyšetrení ale ani v tú noc.

Z obrazového záznamu vykonaného dňa 8.3.2015 o 00:31:59 hod. je zrejmé, že sa jednalo o vozidlo s
evidenčným číslom E.-Q. a že vo vozidle sa nachádzajú dve osoby.

Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Č.:M.-XX/DI-Ú.-XXXX zo dňa
8.3.2015 súd zistil, že v uvedený deň o 00.47 hod. bol podľa § 85 od. 1 Trestného poriadku zadržaný
obžalovaný s tým, že o zadržaní bol upovedomený službukonajúci prokurátor. Z ďalšieho vyplýva, že
podozrivý bol zadržaný z dôvod uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko dňa

8.3.2015 o 00.35 hod. bolo zastavené M. Š. O. D. R. E.-Q. X, ktoré viedol obžalovaný na ulici K. pred
budovou bývalej čerpacej stanice v smere jazdy z O. M. do mesta E. L. P., nakoľko vodič sa dopustil
priestupku proti BaPCP, kde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, pričom pri zastavení vozidla
vodič - obžalovaný vystúpil z vozidla, uzamkol z vozidla a chcel z miesta ujsť, kde ho hliadka zastavila.
Bol poučený pred dychovou skúškou, pristúpil k jej vykonaniu, no túto opakovane maril a nakoniec aj

odmietol. Bol poučený o možno lekárskom vyšetrení, pričom túto možnosť odmietol. Pri prehliadke boli
nájdené veci a to mobilný telefón a finančná hotovosť

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku OR PZ vo Vranove nad Topľou, okresný dopravný
inšpektorát, oddelenie výkonu služby číslo Č.E.:M.-XX/DI-Ú.-XX zo dňa 8.3.2015 vyplýva, že priestupok

bol spáchaný dňa 8.3.2015 o 00.31 hod. na ul. K. E. E. L. P. a to vozidlom Š. O. E. Q. X držiteľa G.
D..O..M... V zmysle uvedeného poučenia, ktoré je podpísané obžalovaným ako podozrivým, v prípade,
že sa vodič dopravného prostriedku odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie, dopustí sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona.Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 8.3.2015 v čase o 01.49 hod. s uvedením mena obžalovaného,
ktoré obžalovaný ako vodič odmietol podpísať, výsledok merania predstavoval 0,98 mg/l, ktoré meranie
bolo vykonané prístrojom Alcotest 7410.

Certifikát o overení č. XXXX/XXX.XX/XX potvrdzuje, že analyzátor dychu Dräger Alcotest XXXX S.-
XXXX zodpovedá schválenému typu a požiadavkám.

Vyjadrenie, či osoba môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia - obžalovaný vystavil MUDr. D.

dňa 8.3.2015 so záverom, že môže byť umiestnená.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 8.3.2015 vyplýva, že obžalovaný bol privedený v
doprovode polície so záverom, že môže byť zadržaný v cele predbežného zadržania.

Podľa správy Chirurgickej ambulancie Vranovskej nemocnice, a.s. vystavenej C.. K. dňa 8.3.2015

obžalovaný bol dovezený RLP po páde na policajnej stanici s povrchovými ranami na tvári so záverom,
že je schopný nástupu do CPZ.

E. L., S..D.. vo svojej správe súdu oznámila, že v nemocničnom informačnom systéme evidujú dva
časové údaje v súvislosti s ošetrením obžalovaného a to ošetrenie na chirurgickej ambulancii v ústavnej

pohotovostnej službe 3.40 a čas 3.48, kedy bol pacient na rádiologickom ošetrení. Správa z ošetrenia
bola vydaná MUDr. K. o 3.56 hod. Dátum a čas ukončenia ošetrenia na ÚPS chirurgickej ambulancii
sú uvedené v dolnej časti správy z ošetrenia pacienta. Zároveň je časový údaj zapísaný na správe z
ošetrenia v nemocničnom informačnom systéme.

Z evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že tento má evidovaný vodičský preukaz s vodičským
oprávnením AM, B1, B od 7.10.2004 vydaný 11.10.2004 a má evidovaných 7 priestupkov a to najmä za
rýchlosť jazdy ale aj používanie bezpečnostných pásov, povinnosti vodičov a spolujazdcov a povinnosti
účastníka cestnej premávky. Zadržanie vodičského preukazu nemá v súčasnosti evidované, no dňa
8.3.2015 bol vodičský preukaz zadržaný OR PZ vo Vranove nad Topľou číslo ČVS:M.-XX/DI-E.-XXXX

a vrátený bol dňa 23.7.2015.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nemá záznam v registri trestov.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že vykonanými dôkazmi či už v prípravnom konaní alebo na

hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný B. E. sa predmetného prečinu dopustil. Napriek
tomu, že obžalovaný B. E. svoju vinu popiera, poukázal najmä na výpoveď zasahujúceho policajta,
svedka D., ktorý vo svojej výpovedi podrobne popísal aké úkony nasledovali potom čo v rámci hliadkovej
činnosti spozorovali vozidlo, ktoré išlo vyššou ako maximálne povolenou rýchlosťou, pričom potom čo
sa rozhodli spolu s kolegyňou dané vozidlo zastaviť, auto obrátili do protismeru a svedok jednoznačne

uviedol, že stále mal neprerušený očný kontakt na dané vozidlo. Toto vozidlo neskôr bolo zastavené
a pri vozidle bol zaistený jeho vodič obžalovaný B. E., ktorý vystupoval z vozidla z jeho ľavej strany.
Vzhľadom k vyššie uvedenému má za, že táto výpoveď je hodnoverná a napriek snahe obhajoby
spochybniť jednotlivé procesné úkony od zadržania obžalovaného úkony v superrýchlom konaní ako aj
ďalšie úkony vo vyšetrovaní, podľa jeho názoru je nepochybné, že predmetné vozidlo riadil obžalovaný

a teda navrhuje, aby ho súd uznal vinného v zmysle obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, s odkladom na primeranú skúšobnú dobu, ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pod dobu najmenej dvoch rokov.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že konanie, ktoré predchádzalo podaniu

obžaloby trpí tak závažnými procesnými vadami, že diskvalifikuje akýkoľvek dôkazný prostriedok
predložený obžalobou. Jeho klientovi sa kladie za vinu, že mal odmietnuť pri výkone činnosti, ktorou
je vedenie vozidla, vyšetrenie na zistenie alkoholu resp. iných návykových látok v jeho organizme.
Skutok uvedený v obžalobe však obsahuje jednak odmietnutie vyšetrenia zo strany obžalovaného a
zároveň výsledok dychovej skúšky, čo si vzájomne odporuje a je z hľadiska právnej kvalifikácie tohto

skutku zjavne nezmyslom. V priebehu vykonaného dokazovania svedok G. D. vypovedal rozporne
o podstatných okolnostiach skutku uvedených v obžalobe. V časti svojej výpovede dokonca uviedol,
že si nespomína či, sa obžalovaný po zadržaní podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu alebo
či táto bola vykonaná. Viackrát potvrdil, že obžalovaný žiadal vyšetrenie odberom krvi, a že tútožiadosť obžalovaného predniesol aj ošetrujúcemu lekárovi. Obžalovaný svojou výpoveďou potvrdil, že
sa neodmietol podrobiť vyšetreniu alkoholu v jeho organizme a žiadosťou o vyšetrenie odberu krvi len
využil svoje právo, ktoré mu priznáva zákon č. 219/1996 Zb. v ust. §5 ods. 7. Svedecká výpoveď G. D.

je rozporná aj v časti, ktorá má obžalovaného stotožňovať ako vodiča vozidla. Svedok uviedol, že videl
ako obžalovaný uzamyká vozidlo, ale v zápätí nevedel uviesť dôvod, pre ktorý sa u obžalovaného pri
osobnej prehliadke nenašli kľúče od vozidla. Rovnako svedok uviedol, že pri kontrole vozidla mal vidieť
v tomto obžalovaného, pričom z fotografie z cestného radarového prístroja je zrejmé, že vo vozidle sa v
rozhodujúci čas nachádzali dve osoby. Taktiež je vylúčené, aby policajná hliadka prenasledovala vozidlo

tak ako to má vyplývať z výpovede svedka G. D., ak vzdialenosť od miesta začatia prenasledovania do
miesta zastavenia vozidla je približne 360 m, pričom z obžaloby aj samostatných záznamov vyplýva,
že vozidlo bolo zastavené po troch resp. štyroch minútach. Má preto za preukázané, že svedok G.
D. nemohol vidieť obžalovaného na mieste vodiča automobilu a preto nehovoril pravdu. Je zrejme, že
príslušníci policajného zboru zastavili predmetné vozidlo až vtedy, keď už bolo jeho posádkou opustené
a bezdôvodne a nesprávne ako vodiča identifikovali osobu obžalovaného, ktorý sa zhodou okolnosti

nachádzal na ulici, na ktorom predmetné vozidlo parkovalo. Tieto skutočnosti napokon vyplývajú aj z
výpovede svedkov K.E. E., konateľa, majiteľa spoločnosti, ktorý je vlastníkom predmetného motorového
vozidla a svedka B. E.. Neexistujú pritom žiadne iné dôkazy, ktoré by nespochybniteľným spôsobom
identifikovali obžalovaného ako vodiča motorového vozidla dňa 8.3.2015. V danom prípade preto
existujú dôvodné pochybnosti o vine jeho klienta za skutok uvedený v obžalobe, v zmysle zásady in

dubio pro reo, nemá preto súd inú možnosť ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods.
12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti
uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný a jeho konanie naplnilo

skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.

Súd mal teda za preukázané, že obžalovaný po právnej stránke svojim konaním objektívne i subjektívne
naplnil všetky pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona.

Pojmovým znakom skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Trestného zákona je výraz odmietnutie.

Samotné konanie páchateľa spočívajúce v tom, že páchateľ by dychovú skúšku opakovane maril, tým,

že nedostatočne fúkal do dychového prístroja, nie je možné pre absenciu tohto obligatórneho znaku
kvalifikovať ako predmetný prečin.

Súd poukazuje na to, že ak predmetné ustanovenie hovorí o odmietnutí podrobiť sa lekárskemu
vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, tak pre možnosť kvalifikácie konania páchateľa ako trestného

činu takémuto odmietnutiu musí predchádzať výzva príslušníka PZ, nie žiadosť samotného vodiča, teda
páchateľ musí byť poučený a nie je dôležité, či sám žiada o takéto vyšetrenie.

Čo sa týka vykonania dychovej skúšky obžalovaným, ktorý v prípravnom konaní tvrdil, že bol chodec
a nie je povinný sa jej podrobiť dychovej skúške a ktorý rozpor so svojou výpoveďou na hlavnom

pojednávaní nevedel vysvetliť, tu súd poukazuje na ustanovenie zákona o Policajnom zbore a to ust.
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje páchateľov a podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona
policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok , ak je páchaný trestný
čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený mimo iné dávať
pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, ale nielen pri zastavení vozidla, ale podľa názoru súdu aj
pri konaní, keď mali príslušníci PZ za preukázané, že obžalovaný vystúpil z vozidla, ktoré prenasledovali.

Z výpovede svedka G. D. mal súd jednoznačne za preukázané, že potom, čo vozidlo Š. O. bolo

policajnou hliadkou namerané v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti, tak ako je
táto skutočnosť nespochybniteľná z obrazového záznamu vyhotoveného fotoradarom dňa 8.3.2015
o 00:31:59 hod., ktorý jednoznačne zachytil motorového vozidlo Š. O., v ktorom sa v tom čase
nachádzali dve osoby, bolo policajnou hliadkou prenasledované, pričom potom, čo zastavilo namieste bývalej benzínovej pumpy na ulici K. E. E. L. P., svedok D. potvrdil, že z miesta vodiča videl
vystúpiť obžalovaného, ktorý uzamkýnal motorové vozidlo. Teda potom, čo bolo predmetné vozidlo
namerané v dôsledku spáchania priestupku proti plynulosti a bezpečnosti premávky, obžalovaný ako

vodič predmetného vozidla po jeho zastavení bol vyzvaný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej
látky, na čom nemôže nič meniť ani ním uvádzaná obrana, že predmetné motorové vozidlo neviedol,
ktorá obrana obžalovaného bola podľa súdu vyvrátená tak ako už súd uviedol, keď mal za preukázané,
že obžalovaný predmetné motorové vozidlo viedol a to najmä na vyššie uvádzanú výpoveď svedka D.,
ktorý podrobne opísal celý priebeh od namerania vozidla až po zadržanie obžalovaného. A taktiež mal

súd za preukázané, že obžalovaný bol poučený a vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu čo odmietol.

Obžalovaný namietal, žeby v predmetný deň a v určenom čase vôbec vozidlo šoféroval. Je pravdou
že počas vyšetrovania v súvislosti s priestupkovým konaním, ktoré sa viedlo v dôsledku prekročenia
maximálnej povolenej rýchlosti bol zabezpečený aj obrazový záznam, no nemožno podľa názoru
súdu jednoznačne tvrdiť, že vozidlo viedol v čase vykonania záznamu obžalovaný, ale všetky ostané

dôkazy, ktoré boli zhromaždené v priebehu konania preukazujú, že obžalovaný skutok spáchal. Kde
súd opätovne poukazuje na výpoveď svedka D., ktorý jednoznačne uviedol, že vozidlo, potom čo
bolo namerané prenasledovali a videl ako obžalovaný vystúpil z miesta vodiča tohto vozidla. Aj pri
vykonanej konfrontácii s obžalovaným svedok jednoznačne uviedol, že videl obžalovaného vystúpiť z
miesta vodiča vozidla, ktoré namerali a vyzval obžalovaného na vykonanie dychovej skúšky a následne

bol tento aj poučený. Potom podľa názoru súdu časové súvislosti namietané obhajobou a teda koľko
minút prenasledovali vozidlo, resp. skutočnosti koľko metrov boli vozidlá vzdialené, ako dlho policajti
prenasledovali vozidlo, v akej vzdialenosti, nie sú pre tento skutok a túto kvalifikáciu skutku podstatné.

Súd poukazuje tiež na to, že v súvislosti s objasňovaním priestupku obžalovaný podpísal, že bol poučený

aj o následkoch nepodrobenia sa vyšetreniu a s tým spojených trestnoprávnych dôsledkov podľa § 289
ods. 2 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu na jeho závere o spáchaní skutku obžalovaným nemôže meniť nič ani tá skutočnosť,
že u obžalovaného následne pri vykonanej osobnej prehliadke neboli nájdené kľúče od osobného

motorového vozidla, kde súd poukazuje na to, že na mieste zastavenia vozidla a vykonania úkonov
s obžalovaným, neboli následne vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by prípadne mohli túto otázku
ozrejmiť, no podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že u obžalovaného neboli kľúče pri osobnej
prehliadke aj keď vykonanej na mieste obmedzenia jeho osobnej slobody bezprostredne po zákroku
hliadky, nemôže zbavovať obžalovaného viny alebo túto oslabovať a to aj bez ohľadu na to, že svedok

D. ako policajt, ktorý osobnú prehliadku obžalovaného vykonal sa nevedel k tejto skutočnosti vyjadriť.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa potom súd nemohol stotožniť s tvrdením predneseným obhajcom
obžalovaného, že obžalovaný bol nesprávne identifikovaný ako vodič vozidla, keď sa náhodou
nachádzal na mieste, kde toto bolo zastavené a to ani vzhľadom na výpovede svedkov K. S. B. E., ktorí

vo svojich výpovediach popísali situácia odparkovania predmetného motorového vozidla Š. O. niekedy
na jar 2015 na mieste, kde sa vozidlo nachádzalo v čase skutku. Aj keď obaja svedkovia popísali udalosť
ohľadom odstavenia vozidla takmer totožne vzhľadom na časový odstup, súd najmä výpoveď svedka
B. E. považoval za nevierohodnú, nakoľko svedok K. E. po vzhliadnutí obrazového záznamu spoznal
na mieste spolujazdca brata, svedka B. E., no druhú osobu - na mieste vodiča nevedel stotožniť, videl

len siluetu. Na druhej strane B. E. identifikoval seba ako spolujazdca ale súčasne ako vodiča svojho
brata - svedka K. E., ktorý sa sám na fotografii neidentifikoval. Teda je nepochybné, že svedka B. E.
bol spolujazdcom vo vozidle, keď policajti vozidlo dňa 8.3.2015 namerali, no nepamätal si kto vozidlo
šoféroval, keďže on mal uložený zákaz činnosti, no napriek tomu obrazový záznam predložený mu na
nahliadnutie by sa podľa neho mohol vzťahovať k ním popísanej udalosti pri odparkovaní vozidla s

bratom.
Prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona je ohrozovací
trestný čin viažuci sa na výkon inej činnosti - v konkrétnom prípade jazda motorovým vozidlom
- vykonávanej v stave vylučujúcom spôsobilosť ( ovplyvnenie fyzických a psychických schopností
návykovoulátkouvodičamotorovéhovozidlabezpečneviesťvozidlo),ktorýsiprivodilvplyvomnávykovej

látky, pri ktorej činnosti by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku. Pre konkrétny prípad jazdy motorovým vozidlom je páchateľom osoba, ktorá vedie motorové
vozidlo
( vodič ).Preto čo sa týka obhajobou namietanej nezmyselnosti skutku vzhľadom na to, že obžalovanému
je kladené za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu, pričom je tam súčasne uvedený aj záver o

vykonaní dychovej skúšky, súd poukazuje na to, že konanie obžalovaného, pre ktorý bola podaná
obžaloba je kvalifikované v § 289 ods. 2 Trestného zákona a prípadné uvedenie skutočnosti ohľadom
vykonania dychovej skúšky s určitým časovým odstupom podľa názoru súdu nemôže spôsobovať jeho
udávanú nezmyselnosť, nakoľko skutok obsahuje všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného
činu kladeného obžalovanému za vinu, keďže obžalovanému sa nekladie za vinu, resp. jeho konanie

ne je posudzované z pohľadu hladiny alkoholu v krvi v čase vykonania dychovej skúšky, ale kladie sa
mu za vinu odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu.

Čo sa týka obžalovaným uvádzaných tvrdení, že sa žiadal na odber krvi, súd poukazuje na už uvedené o
výzve na podrobenie sa vyšetreniu a nie žiadosti páchateľa či vodiča a taktiež súd poukazuje na výpoveď
svedka C.. D. a svedkyne Š., no najmä na správu E. L., S..D.., z ktorej vyplývajú jednotlivé časové

údaje o ošetrení na chirurgickej ambulancii, pričom prvý bol až v čase o 03.40 hod., teda až cca 3 hodiny
po čase spáchania skutku, až v súvislosti so zadržaním obžalovaného a jeho následným lekárskym
vyšetrením v dôsledku poškodenia jeho zdravia v súvislosti s obmedzením jeho osobnej slobody,
zadržaním a umiestnením v cele policajného zaistenia, teda nie v priamej súvislosti a bezprostredne
po spáchaní skutku.

Súd odmietol vykonanie dôkazu a to vykonať rekonštrukciu a previerku výpovede na mieste činu a to
na ten účel, že týmito dôkazmi bolo potrebné podľa obhajoby preveriť skutočnosti ohľadom jednotlivých
časových úsekov tak ako vyplynuli a boli uvedené v priebehu dokazovania a to jednak ohľadom
vyhotovenia fotografie cestným radarom ako aj následného uvádzaného opustenia vozidla osobami

a následným zadržaním obžalovaného a to aj v súvislosti so zisteniami obhajoby pomocou aplikácie
Google, kde vzdialenosť medzi miestom namerania vozidla a miestom kde mala byť vykonaná kontrola
a zadržanie obžalovaného je cca 360 m.

Ustanovenie § 158 Trestného poriadku ustanovuje, že previerka výpovede na mieste sa vykoná, ak je to

potrebné na doplnenie alebo overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto
miestu a ust. § 159, že rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolností, za ktorých
bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď
obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na
objasnenie veci.

Súd tieto dôkazy navrhnuté obhajobou odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku a to
aj z dôvodu, že neboli splnené predpoklady uvedené pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch najmä
vzhľadom na podmienku údajov dôležitých pre trestné konanie a že dôkazy vykonané v trestnom konaní
nepostačujú na objasnenie veci.

Teda súd odmietol ich vykonanie z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko podľa súdu prípadné zistené
priestorové či časové súvzťažnosti sú pre skutok kladený za viny obžalovanému nedôvodné.

V tejto súvislosti potom aj k predloženým fotografiám, ktoré mali byť podľa udania obhajcu vyhotovené
dňa 8.3.2015 na mieste zastavenia súd uvádza, že z týchto samotných nie je zrejmý časový údaj ich

vyhotovenia, ani kým boli vyhotovené a na aký účel a taktiež ani samotná skutočnosť, že sa jedná
o vozidlo Š. O. E.-Q. X, tieto skutočnosti nie sú z predložených fotografií zrejmé a ak by aj boli,
napriek tomu, že by potvrdzovali skutočnosti uvedené svedkami K. S. B. E., tak nevyvracajú ani ďalšie
skutočnosti zistené z ostatných dôkazov vykonaných v tejto veci.

V neposlednom rade súd poukazuje aj na ust. § 278 Trestného poriadku upravujúce podklad pre
rozhodnutie súdu, ktorý v odseku 2 uvádza, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, tak ako tomu bolo aj v tejto veci. Uvedené platí pre namietaný dôkaz výsluchom
obžalovaného, kde bolo namietaná prítomnosť G. D., ktorý je aj svedkom v danej veci pri podpise a

prečítaní zápisnice. Je pravdou, že ust. § 124 ustanovuje, že zápisnicu, ktorá bola spísaná bez pribratia
zapisovateľa je treba obvinenému pred podpísaním prečítať alebo predložiť na prečítanie v prítomnosti
nezúčastnenej osoby, no ako je vedené vyššie, súd vychádzal z dôkazov, tak ako boli vykonané na
hlavnom pojednávaní a to či už výsluch obžalovaného alebo svedka D.. Uvedené platí aj v súvislostis namietaným výsluchom svedka D. v prípravnom konaní ohľadom slovosledu a osoby prítomnej pri
podpise zápisnice o jeho výsluchu.

Preto aj obhajobou namietané vykonanie dokazovanie v prípravnom konaní nemohlo mať vplyv na
rozhodnutie súdu, tieto neboli podľa názoru súdu ani takými skutočnosťami, ktoré by zakladali dôvody
na postup súdu odmietnutím obžaloby z dôvodu závažného porušenia práva na obhajobu.

Čo sa týka namietaného dôkazu - záznamu o dychovej skúške, súd sa už vyššie konkrétne zaoberal

právnou kvalifikáciou skutku a preto aj prípadný rozpor ohľadom certifikácie prístroja, na ktorý obhajoba
poukázala, ktorým bola u obžalovaného napokon vykonaná dychová skúška, nemôže mať vplyv na
rozhodnutie súdu.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Takto pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34

Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U

obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu vo výmere tri mesiace, výkon
ktorého postupom podľa § 49 od. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil, keď mal za to, že

vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život ako aj na okolností prípadu, na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a zároveň
mu určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Keďže sa obžalovaný dopustil konania v súvislosti s činnosťou, ktorej podmienky výkonu upravuje

osobitný predpis - teda išlo o konanie v súvislosti s porušovaním predpisov pri vedení motorového
vozidla, preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
v trvaní dva roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že
výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania

výslovne vzdať.