Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/400/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514203273
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514203273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci

navrhovateľa: Monaq Invest s.r.o., IČO: 45 709 181, so sídlom Bratislava, Panská 13, zast. Advokátska
kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., Bratislava, Tvarožková 5, proti odporcovi: TECH PROM, s.r.o., IČO:
46 909 931, so sídlom Senecká ceste 23, Šamorín, zast. advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri
s.r.o., Bratislava, Velehradská 33, o zaplatenie 16.178,09 € s príslušenstvom a o námietkach odporcu
proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 3 Zm 128/2014-22 zo dňa 08.04.2014 ponecháva v platnosti v
celom rozsahu.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania o námietkach nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3 Zm 128/2014-22 zo dňa 08.04.2014, bol odporca ako vystaviteľ
zmenky zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 16.178,09 € s úrokom 6 % od 30.12.2013
do zaplatenia, zmenkovú odmenu 53,93 eur a trovy konania 1.761,62 €.

Odporca podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť s odôvodnením, že navrhovateľ
zmenku nadobudol vedome na škodu dlžníka s úmyslom vyhnúť sa kauzálnym námietkam. Odporca

uviedol, že s pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou MONAQ Leaing a.s. vedie na Okresnom súde
Piešťany spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - Odstúpenia od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti a
na Okresnom súde Bratislava III. vedie spor o Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. 3335, k.ú. Piešťany. Odporca poukázal na personálne prepojenie v osobách konateľov pôvodného
majiteľa zmenky a navrhovateľa, namietol tiež, že zmenka mu nebola riadne predložená na platenie a
vzniesol námietku započítania vo výške vzniknutej škody 1.035.000,- eur.

Navrhovateľ žiadal ponechať proti odporcovi zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
Uviedol, že personálne prepojenie štatutárnych orgánov pôvodného a súčasného majiteľa zmenky
nezakladá predpoklad vedomého konania na škodu dlžníka. Poukázal na to, že zmenku vyplnil pôvodný
majiteľ zmenky s dátumom splatnosti 30.12.2013 a dňa 20.12.2013 ju indosoval na navrhovateľa v rámci
bežných obchodných vzťahov. Uviedol, že namietanému odstúpeniu od zmluvy došlo až po splatnosti
zmenky a to dňa 15.01.2014. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že zmenka nebola predložená
na platenie, nakoľko túto riadne v mieste na platenie, uvedenom na zmenke, predložil na platenie.

Navrhovateľ poukázal na to, že ku dňu podania námietok, odporca nevzniesol žiadnu kompenzačnú
námietku.Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom konateľov navrhovateľa a oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise. Na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, sa odporca ani jeho právny zástupca napriek tomu, že vzali termín pojednávania na vedomie
nedostavili, ani svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi,

nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti,
než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.

Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v Bratislave, dňa 23. októbra
2013 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť bez protestu spol. MONAQ Leasing, a.s., dňa 30.
decembra 2013 zmenkovú sumu 16.178,09 €.

Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) a keďže nebola v čase
splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Plnenie,
ktoré by na jej základe navrhovateľ prijal, nemôže preto byť bezdôvodným obohatením.

Na jej rube je zapísaný indosament zo dňa 20. decembra 2013 na rad navrhovateľa.

Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového
platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je
rozhodujúcipresnýobsahnámietok,keďžesúdvzmysle§175ods.3OSPnemôženaneskôrnamietané

skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Na námietky podané neskôr nie je preto možné prihliadať. Obsah námietok musí súd posudzovať
objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Preto jednotlivým namietaným skutočnostiam
súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať,
čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť.

V prejednávanej veci si uplatňuje zmenkové práva indosatár. Indosamentom nadobúda indosatár práva
zo zmenky originálne, nevstupuje do doterajších práv indosanta, ktorého práva zo zmenky už rubopisom
zanikli. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto
má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom

indosamentov.
Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto legitimácia
je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie je povinný
dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Navrhovateľ svoje právo nepretržitým radom indosamentov
preukázal, preto je oprávnený práva zo zmenky uplatňovať a postihom žiadať zmenkovú sumu, ak

zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške
jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).

Podľa § 19 ods. 2 zmenkového zákona, osoby zmenkovo zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky

konal vedome na škodu dlžníka.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75
zmenkového zákona navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd
vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový

platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená
v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik
povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno
ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný
rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti
alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom
rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jehonámietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase
rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez
ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.

Zmenka je v právnou teóriou obvykle definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier, ktorým za
predpokladu splnenia prísne formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a
abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú
sumu. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický

právnyvzťah,ktoréhoabstraktnýcharaktertkvievtom,žeprávnydôvod(kauza)niejeprejehoexistenciu
významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Vzhľadom k tomu, že zákon nerozlišuje jednotlivé
druhy zmeniek, je treba i v prípade tzv. zmeniek zabezpečovacích dôvodiť, že nie sú akcesorickým
záväzkom vo vzťahu k záväzku inému (ide o prostriedok zabezpečenia a nie o zabezpečený záväzok).
Okolnosť, že podľa dohody účastníkov je účelom zmenky zabezpečiť splnenie určitého záväzku, sa

potom prejaví v okruhu tzv. kauzálnych námietok (čl. I. § 17), ktorými sa dlžník zo zabezpečovacej
zmenky môže brániť povinnosti zo zmenky plniť.

Odporca namietol, že navrhovateľ nadobudol zmenku vedome na škodu dlžníka, poukázal na
účelovú indosáciu zmenky s cieľom eliminácie relatívnych námietok. Túto námietku odôvodnil tým, že

pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť MONAQ Leaing a.s. bezdôvodne odstúpila od zmluvy o nájme
nehnuteľnosti, preto odporca podal na Okresnom súde Piešťany žalobu o určenie neplatnosti tohto
odstúpenia. Zároveň na Okresnom súde Bratislava III. podal aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľností zapísaných na LV č. 3335, k.ú. Piešťany. Predmetné konania nie sú právoplatne skončené
a podľa názoru odporcu, vzhľadom k prebiehajúcim sporom, navrhovateľ účelovo indosoval zmenku

na spriaznenú spoločnosť s úmyslom eliminovať kauzálne námietky odporcu. Poukázal na personálne
prepojenie štatutárov - N. Regendu a S. D., ktorí sú zároveň štatutármi navrhovateľa ako aj pôvodného
majiteľa zmenky - spol. K. Leasing, a. s. O vedomom konaní na škodu dlžníka svedčí aj tá skutočnosť,
že k indosácii došlo s doložkou „bez postihu“, z čoho má byť zrejmé, že spol. MONAQ Leasing, a. s.
účelovo vylúčila svoju zodpovednosť za nezaplatenie zmenky.

Vedomé konanie indosatára na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky je subjektívny vzťah nového
majiteľa k prevodu zmenky. O nepoctivé nadobudnutie sa jedná vtedy, ak indosatár reálne v okamihu
nadobudnutia zmenky vie, aké sú kauzálne súvislosti zmenky a akú konkrétnu obranu dlžník pri
splatnosti uplatní. Len samotná vedomosť indosatára o skutkovom podklade námietok, ktoré proti

predchádzajúcim majiteľom prichádzajú do úvahy, ešte neznamená, že zmenku nadobudol vedome na
škodu dlžníka. Nadobúdateľ musí pri nadobúdaní zmenky vedieť, že koná na škodu dlžníka, t.j. že v
dôsledku osobných vzťahov dlžníka s predchádzajúcimi majiteľmi zmenky táto škoda dlžníka ohrozuje
a zmenku nadobudne napriek tomu, že vie, že jej uplatnením voči dlžníkovi mu spôsobí škodu.
V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o nájme

nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky s
kauzálnou pohľadávkou bol oboznámený. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie
navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu odporcu nebolo v konaní preukázané. Zmenka bola
indosovaná na navrhovateľa dňa 20.12.2013, pred splatnosťou zmenky - 30.12.2013, vyplnená bola
pôvodným majiteľom zmenky a spol. MONAQ Leasing, a. s. odstúpila od zmluvy o nájme nehnuteľností

až dňa 15.1.2014, t.j. po indosácii zmenky.

Vykonané dôkazy hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 132 OSP, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že navrhovateľ
v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu odporcu a že práve s týmto

úmyslom ich nadobudol.

Navrhovateľ(jehokonatelia)vosvojejvýpovedizhodneuviedli,žeindosovaniezmeniekniejeojedinelým
krokom, jedná sa o bežnú prax, kedy spol. MONAQ Leasing, a. s. uzatvára nájomné zmluvy a Monaq
Invest s.r.o. ďalej podnájomné zmluvy s tretími subjektmi, príp. realizuje výkon práva.

Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle čl. I. §
17 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel indosatára nadobudnúť zmenku na škodu dlžníka.Nadobúdateľ teda už v čase indosovania musí vedieť nielen to, aké sú kauzálne súvislosti zmenky, ale
vedomosť musí mať aj o konkrétnych námietkach, ktoré sa dlžníkovi z kauzálneho vzťahu ponúkajú.

Vedomé konanie majiteľa zmenky na škodu dlžníka pri nadobúdaní zmenky samo osebe nespôsobuje
zánik zmenkovej pohľadávky, dlžníkovi len umožňuje robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo skorším majiteľom (čl. I. § 17 zmenkového zákona).
Ak by teda bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ pri nadobudnutí zmenky konal vedome na
škodu odporcu, mohol by sa odporca brániť povinnosti zmenku zaplatiť aj kauzálnymi námietkami,

vyplývajúcimi z jeho vzťahu k prvému majiteľovi zmenky.

Navrhovateľ tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až po indosovaní zmenky a keďže ani z ostatných
vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek
vedome na škodu odporcu. Personálna prepojenosť štatutárov navrhovateľa a pôvodného majiteľa
zmenky a skutočnosť, že k indosácii došlo s doložkou „bez postihu“, aby spol. MONAQ Leasing, a. s.

sa účelovo vylúčila zo zodpovednosti za nezaplatenie zmenky, nepostačuje. Kauzálne námietky preto
nie sú prípustné.

Odporca tiež namietol, že mu navrhovateľ zmenku nepredložil na platenie, pričom nepoprel, že v čase
splatnosti zmenku nezaplatil a že tak neurobil dodnes. Ani táto námietka odporcu nie je dôvodná,

navrhovateľ sa domáha plnenia z vlastnej zmenky, t. j. zo zmenky, ktorou odporca ako jej vystaviteľ
bezpodmienečne prisľúbil zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu v deň splatnosti. Na rozdiel od
zmenky cudzej nie je pri vlastných zmenkách podmienkou k tomu, aby bol priamy dlžník zmenkovo
zaviazaný, potrebný jej akcept. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. je odporca ako vystaviteľ
vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Zmenka bola vystavená s doložkou

„bez protestu“, čím vystaviteľ zbavil navrhovateľku povinnosti urobiť protest pre neplatenie a v zmysle
čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona musí odporca preukázať, že lehoty dodržané neboli. Ak teda
odporca popiera, že bola zmenka na platenie predložená, musí svoje tvrdenie preukázať. Ani prípadné
preukázanie tejto skutočnosti by však nemalo za následok stratu práv zo zmenky. Za predloženie
zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného

rozkazu odporcovi prostredníctvom súdu, preto navrhovateľ svoje práva zo zmenky nestratil. Navyše
navrhovateľ preukázal, že zmenku predložil jej vystaviteľovi na platenie dňa 31.12.2013 v platobnom
mieste, uvedenom na zmenke.

Aj ďalšiu námietku odporcu, ohľadne započítania sumy 1.035.000,- eur titulom škody na zmenku, súd

považoval za nedôvodnú.
V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa
stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Formálnou náležitosťou zániku pohľadávky započítaním je

teda právny úkon urobený voči druhému účastníkovi, smerujúci k započítaniu. Odporca k námietkam
nepripojil, ani súdu nepredložil žiadne oznámenie - dôkaz adresovaný navrhovateľovi, v ktorom si
započítava proti pohľadávke navrhovateľa nejakú sumu.

V konaní o námietkach ťaží dôkazné bremeno na preukázanie namietaných skutočností odporcu.

Odporca nepreukázal, že by pred dňom vydania zmenkového platobného rozkazu urobil voči
navrhovateľovi úkon smerujúci k započítaniu a navrhovateľ poprel, že by takýto úkon voči nemu urobený
bol.

Započítaním síce dochádza k zániku pohľadávok okamihom, kedy sa pohľadávky stretli, ale keď bol

úkon smerujúci k započítaniu urobený voči druhému účastníkovi až po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, nie je možné v konaní o námietkach k započítaniu prihliadať. Podaním námietok sa zmenkový
platobný rozkaz neruší a súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP rozhoduje len o tom, či zmenkový platobný
rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Nerozhoduje teda opäť o žalobnom
návrhu, o ktorom už bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, ale posudzuje len dôvodnosť

obrany odporcov proti zmenkovému platobnému rozkazu, vyjadrenú v námietkach. V zmenkovom
konaní je preto rozhodujúci stav veci, aký tu bol v čase vydania zmenkového platobného rozkazu (§ 154
ods. 1 OSP) a nie v čase vyhlásenia rozsudku o námietkach. Ak v čase vydania zmenkového platobnéhorozkazu pre chýbajúci započítací úkon ešte k zániku pohľadávky nedošlo, k takémuto úkonu urobenému
až po vydaní platobného rozkazu nie je preto už možné prihliadnuť.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť,
resp.neplatnosťprijatéhozmenkovéhozáväzku,pretoknimnebolomožnézhľadiskazmenko-právneho
prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie
zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením druhej
vety § 146 ods. 2 OSP. Poplatok, ktorý navrhovateľ zaplatil za návrh a dva úkony a to príprava a prevzatie
zastúpenia a podanie návrhu na súd, sú už zahrnuté vo výroku o trovách zmenkového platobného
rozkazu, ktorý súd ponechal v platnosti. Trovy námietkového konania si navrhovateľ neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde,
písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..