Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200575
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti
odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti D. G. L.,
R. I. XX, E. o opravnom prostriedku navrhovateľa z 15.1.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-6287/14
zo dňa 16.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-6287/14 zo dňa 16.12.2014 p o t v r d
z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-6287/14 zo dňa 16.12.2014 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného
práva k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Senec, katastrálny odbor v k.ú. E., zapísanej na
LV č. XXXX (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného
práva č. 361/2014-ŠTE zo dňa 22.7.2014, na základe ktorej sa mal vykonať vklad k špecifikovanej
nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná zmluva“) nie je spôsobilá

pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 106500136, uzavretej dňa 26.6.2013 medzi
navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej aj ako „zmluva o úvere“,
resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná
v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej
„združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“).
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení

uzatvorenej za uvedeným účelom dňa 26.6.2013 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore
so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon
vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej dohody vypracovanej ako predtlačený
formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania obsahu dohody o splnomocnení v kontakte
s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v prípade potreby obhajoval práve jeho
záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť, že združenie ProHelp vystupuje ako

splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde na strane záložného veriteľa vystupuje
navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení, pri ktorej
zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca vytvára nevyvážený
zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa prieči dobrým mravom. Zastal názor, žetakýto postup navrhovateľa (ako veriteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu) výrazne zasahuje do práv
zúčastnenejosoby(povinného)vovýkoneprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov,
čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 15.1.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež

namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu
zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej
obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola

podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
Dôvodil,žesajednáosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkonuzatvorenýnažiadosťzúčastnenej
osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou
osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa
(navrhovateľa)azástupcuzáložcu(zúčastnenejosoby)vdohodeosplnomocneníargumentačnepoužité
v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len

v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov,
pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi riadne vrátiť.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.3.2014 napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. Osobitne poukázal na skutočnosť, že 21.1.2015 sa zúčastnená osoba
dostavila na katastrálny odbor, kde sa vyjadrila, že so zriadením záložného práva v prospech
navrhovateľa nesúhlasí a vyhlásila, že udelenie plnomocenstva spoločnosti ProHelp bolo podmienkou
pre získanie pôžičky, pričom splnomocnenca si nemohla sama zvoliť.

Zúčastnená osoba sa 21.1.2015 dostavila k odporcovi. Nesúhlasila s podaným opravným prostriedkom
a uviedla, že so zriadením záložného práva nesúhlasí, že udelenie plnomocenstva ProHelp-ubolo
podmienkou získania pôžičky od navrhovateľa.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g ods. 2 O.s.p.), pričom navrhovateľ
svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 9.1.2017. Odporca a zúčastnená osoba mali doručenie
predvolania vykázané dňa 16.12.2016, svoju neúčasť neospravedlnili. Súd za použitia ust. § 250q ods.
3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 5.9.2014 podal u odporcu návrh
na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného
práva spolu s dohodou o splnomocnení. Odporca vyzval dňa 1.10.2014 zúčastnenú osobu, aby sa

dostavila na katastrálny odbor za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa udelenia plnomocenstva,
ako aj uzatvorenia záložnej zmluvy. Zúčastnená osoba sa dostavila k odporcovi dňa 21.1.2015 a
zaujala stanovisko k záložnej zmluve a podanému odvolaniu navrhovateľa. Vyjadrila sa, že so zriadením
záložného práva v prospech navrhovateľa nesúhlasí a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti považuje za správne a vydané v súlade so zákonom. Ďalej

vyhlásila,žeudelenieplnomocenstvaspoločnostiProHelpbolopodmienkouprezískaniepôžičky,pričom
splnomocnenca si nemohla sama zvoliť.Po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v
predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému
a riadne identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného

oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve,
a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví
dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 26.6.2013 (ako

preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa.
V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa je identifikovaná nehnuteľnosť, ktoré je
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založená nehnuteľnosť. Súd považuje za potrebné
uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné
údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už

v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.
Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,

prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 5a ods. 2 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich
plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.Podľa §5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľaust.§250qods.3O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej
ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa

podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31

ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba

na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom
zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov

o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody
vpísané (konkretizované) pri podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až
následne.
Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti,

ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho
splnomocnencovivyplývajúanáslednemožnéposúdiť,čitentokonalvmenesplnomocniteľavmedziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve

zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prejav, ktorým osoba udeľuje
splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony
urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o
tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto
okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,

dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.
Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade
navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie
naopak.

Súd s poukazom na obsah a formu dohody o splnomocnení dokonca predpokladá, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nebol prítomný, a teda ani nemohol poučiť
zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku.
Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa.Uvedenéjesúduznámeajzjehorozhodovacejčinnosti.Akouviedoliodporcavnapadnutomrozhodnutí,
združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných zmlúv
v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že
na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia

vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou
identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode

o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a
to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii

ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunie
je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila
združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona

a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s
poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na zákonné ustanovenie §5a ods. 2 a
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek
spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá
môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy,

alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že
určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho.
Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase
uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba
priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy

v mene spotrebiteľa. Týmto zákonným ustanovením (podobne ako cit. ustanovením § 5a ods. 2) sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Teda aj z uvedeného je zjavné, že odporcom
vydané a navrhovateľom napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom.
Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na

vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho
spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným priuzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.