Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204230
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812204230.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ M. H.,
D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX 2/ S.É. H., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX 3/M. F., D.. XX.XX.XXXX, H.
N. Č. XX o zaplatenie 4.141,55 eur prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/rade, žalovaný v 2/rade a žalovaný v 3/rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 2.118,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 28,75 EUR vrátane úroku
spolu s úrokom vo výške 7,49 % ročne zo sumy 4.141,55 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.023,49 EUR od 01.10.2013 do zaplatenia s tým,

že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1/, 2/ a 3/rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podaným návrhom dňa 15.04.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaných v 1. v 2. a v 3. rade zaplatenie sumy 4.489,92 eur s 12,49 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia. Podanie návrh odôvodnil

tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s odporcami v 1. až 3. rade
uzatvorenáZmluvaomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa20.09.2006,vsúladesktorou
poskytol žalobca žalovaných v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 4.979 eur. Žalovaní v 1.
až 2. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49% p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa žalovaní v 1. až 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a.

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur. Žalovaný v 3.rade prevzal ručením na seba
povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní 1 a 2. Nakoľko si žalovaní v 1. až 2. rade
nesplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie
splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. až 3. rade, omeškaním v
splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 18.08.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvereavyzvalžalovanýchv1.až2.radenaokamžitévrátenieposkytnutýchúverovýchprostriedkovpred
dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaný v 3.rade bol tiež upovedomený o odstúpení

od zmluvy a vyzvaný na plnenie. Žalovaní v 1. až 3. rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili.
Zostatok pohľadávky ku dňu 31.03.2012 bol vo výške 4.489,92 eur s 12,49 % p.a. s úrokom z omeškania
zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia.2. Počas konania žalobca viackrát menil petit žalobného návrhu a žiadal aj niekoľkokrát konanie
čiastočne zastaviť.

3. Uznesením zo dňa 26.06.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 10.06.2013 a
čiastočne konanie zastavil v tom znení, že „Žalovaní 1., 2. a 3. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5 % p.a. úroky z omeškania za 03/2013 vo výške 19,42 eur,
7,49 % p.a. úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia a 5% p.a. úroky z omeškania
zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných odporcov." Konanie v časti prevyšujúcej nárok uplatnený návrhom na zmenu petitu zo dňa
10.06.2013 žalobcom súd zastavil.

4. Uznesením zo dňa 13.11.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 06.11.2013 a
čiastočne konanie zastavil v tom znení, že súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky vo výške

7,49 % p.a. a úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. za 03/2013 vo výške 19,42 eur, úroky 7,49 % p.a. a
úroky z omeškania 5 % p.a. za obdobie 04/2013 do 08/2013 vo výške 216,82, úroky 7,49 % p.a. a úroky
z omeškania 5 % p.a. za obdobie 09/2013 vo výške 13,76 čiastočne zastavil. Pripustil zmenu petitu
žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 06.11.2013 v tomto znení: " Odporcovia 1, 2 a 3 sú povinní
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5% p.a. úroky z omeškania za

09/2013 vo výške 28,75 eur, 7,49 % p.a., úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,
a 5 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy
konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov."

5. Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3.rade so žalobným návrhom v podstate súhlasili,
požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Poukázali na to, že žalovaná suma sa im zdá dosť
vysoká s poukazom na to koľko uhradili.

6. Rozsudkom zo dňa 03.02.2014 , č. k. 5C/149/2012-114 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovanú v 1.

rade, žalovaný v 2. rade a žalovaného v 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
2.023,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.023,49 eur od 01.10.2013 do
zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade vo výške
40 eur mesačne pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade vo výške 40 eur mesačne a pokiaľ ide o žalovaného v
3.rade vo výške 40 eur mesačne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných

žalovaných. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

7.Protiuvedenémurozsudkubolozostranyžalobcupodanéodvolanie.Nazákladepodaného odvolania
KS v Prešove uznesením zo dňa 04.07.2018 rozsudok súde prvej inštancie vo výroku o čiastočnom
zamietnutí návrhu a vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením zrušil a vec

vrátil v zrušenej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že
najpodstatnejšia odvolacia námietka žalobcu (i keď v poradí prvý výrok rozsudku okresného súdu
zo dňa 3.2.2014 odvolaniami nebol napadnutý, teda je právoplatný) spočíva v tom, že súd prvej
inštancie nesprávne právne vec posúdil, pričom toto nesprávne právne posúdenie má spočívať v tom,
že nesprávne aplikoval § 48 ods. 1 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, teda režim Občianskeho

zákonníka namiesto toho, aby aplikoval § 506 v spojení s § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, teda
režim Obchodného zákonníka, t.j. súd nepoužil správny všeobecne záväzný právny predpis. Teda aj
keby bol Občianskeho zákonníka aplikovateľný, súd ustanovenia Občianskeho zákonníka nesprávne
vyložil a vyvodil z nich nesprávne právne závery na daný skutkový stav. Súd aplikoval § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Aplikoval normu v časti: „je neprípustné dojednať so
spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje Občiansky zákonník“. Takýto výklad
je v rozpore s účelom zákona. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť

aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd
však vyložil § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných
dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých aplikácia je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného
typu; v danom konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a konkrétnevylúčil aplikáciu režimu zániku zmluvy odstúpením podľa § 344 Obchodného zákonníka ex nunc. A to
nie je v súlade s účelom § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny
vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť Obchodný zákonník, tak potom neprichádza do

úvahy odchýlenie sa od Občianskeho zákonníka. pretože je neaplikovateľný. Logicky nemôže ani dôjsť
k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, riadi Obchodným
zákonníkom, je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania považovalo to, že sa budú aplikovať
všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sa nakoniec
stricto senzu ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 1 ods. 2

Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje, že Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Nie je to teda naopak, ako na zákony aplikoval súd. V
skutočnostitotižsúdaplikovalObčianskyzákonníkakolexspecialisvovzťahukObchodnémuzákonníku
ako k lex generalis. Výklad použitý súdom je v rozpore s § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka.
Z § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka totiž jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere
sa má spracovať Obchodným zákonníkom, pričom toto ustanovenie je kogentné (§ 263 Obchodného

zákonníka). Výklad použitý súdom je v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa čl. I ods. 1 Ústavy
SR je Slovenská republika právnym štátom; znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak
pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní
štátnymi orgánmi (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/95). Zákon sa má aplikovať v praxi tak.
ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa vzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať,

vynechávaťčastitextuaprispôsobovaťsiúčelovotextprevlastnúpotrebu(nálezÚstavnéhosúduSRsp.
zn. II. 48/97). Nesprávnosť výkladu prijatého súdom je možné preukázať aj na vývoji právnej úpravy. S
účinnosťou od 1.4.2015 bola prijatá novela Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorého ostatná veta znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva“. Z uvedeného vyplývajú dva závery, a to: zákonodarca považoval za potrebné prijať
výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské práve vzťahy, čo je
dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú
aplikáciu Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zostalo nedotknuté,
čojejasnýmdôkazomotom,ženeposkytovalozákladpreprednostnúaplikáciuObčianskehozákonníka.

K zamietnutiu nároku na dohodnutý úrok po odstúpení od zmluvy o úvere žalobca dodáva, že v zmysle
§ 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Krajský súd poukázal na to že v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením
poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.
Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do
momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť
dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov.
V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol
veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho

výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa
názoru žalobcu akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s
dobrými mravmi a toto konanie takým bezpochyby je, je v rozpore s účelom právnych predpisov
vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Pre prípad, že by súd z nejakého nejasného dôvodu odmietol
rozhodnúť v zmysle objektívneho práva žalobca uvádza, že v čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy, z

ktorej právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy
nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu. V prípade,
ak by okresný súd túto zmluvnú podmienku skúmal z hľadiska jej neprijateľnosti, v tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na samostatnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa ktorej nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného predmetu plnenia, a je vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo bolo individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého predmetom plnenia z úverovej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľadlžníkovi a vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie úrokov z nich zo strany dlžníka
veriteľovi. Teda dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky z úver sa bezpochyby týka
hlavného predmetu plnenia. Teda dojednanie, podľa ktorého môže žalobca aj po odstúpení od zmluvy

požadovať zmluvne dohodnuté úroky za úver až do úplného zaplatenia dlhu, je vyjadrené dostatočne
určito, jasne a zrozumiteľne. Ohľadom vyššie uvedeného konštatovania odvolacím súdom je potrebné
znovuodkázaťnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa27.3.2013,sp.zn.6MCdo/4/2012,atonajmäv
súvislosti s tým, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až 507 Obchodného zákonníka je tzv.
absolútnym obchodom, čo znamená, že sa na tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov

vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, teda tak ako v odôvodnení rozsudku zo dňa 3.2.2014
aj uzatvára súd prvej inštancie. Taktiež v tejto súvislosti okresný súd správne uzatvára, keď uvádza,
že z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a
mala by sa riadiť práve jeho ustanoveniami. Keďže sa však jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má sa za
to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o
obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže

podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka,
napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov. Teda vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
účastníkov pozerať ako na zmluvu spotrebiteľskú (vyššie uvedené tvrdí žalobca v doplnení odvolania
zo dňa 23.3.2015 - č.l. 142). V súvislosti s doplnením odvolania žalobcu zo dňa 23.3.2015 (č.l. 142)
odvolací súd uvádza, že v ňom uvádzané tvrdenia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení

napadnutého rozsudku správne vec právne posúdil, a to odkazujúc najmä na ustanovenie § 497 a
nasl. Obch. zákonníka v súvislosti s uzavretou Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 12.9.2016 (č.l. 2). Keďže od tejto zmluvy žalobca jednostranne odstúpil listom zo
dňa 18.8.2011 (č.l. 6), vznikla žalovaným nielen povinnosť uhradiť žalobcovi ako veriteľovi úroky z
omeškania, ale aj povinnosť vrátiť dlžnú sumu s úrokmi (§ 506 Obch. zákonníka). Na tejto povinnosti

žalovaných nič nemení ani správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že vyššie uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, pričom na ňu sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka ohľadom
spotrebiteľských zmlúv. V tejto súvislosti nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Na druhej strane, však,
ako už bolo vyššie konštatované odvolacím súdom, okresný súd bude musieť postupovať v intenciách
uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 26.3.2015 pod č.k. 10Co/51/2014-146, ako aj znovu sa zaoberať sa

dôvodnosťou odvolania žalobcu zo dňa 25.2.2014 (č.l. 121) a zároveň jeho odvolania zo dňa 6.7.2015
(č.l. 150), a to v súvislosti so zamietajúcou časťou rozsudku vo veci samej. Osobitne v súvislosti s
odvolaniami žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že žalobca (Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s.) určite nepatrí do skupiny tzv. nebankových spoločností, ktoré často poskytujú úvery
spotrebiteľom pokútnym spôsobom, a ktoré pri svojej činnosti v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi

používajú zákonom zakázané neprijateľné podmienky.

9. Na základe uvedeného a v zmysle pokynu Krajského súdu súd vec opätovne prejednal.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie

konania, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.08.2005, vrátane
všeobecných obchodných podmienok, oznámeniami žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.10.2008
a doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2012, zo
dňa 03.06.25013, zo dňa 30.08.2013 a výsluchom žalovaných, obsahom podaného odvolania žalobcu
a písomnými vyjadreniami strán sporu.

11. Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

12. Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3.rade ako
ručiteľom došlo dňa 12.09.2006 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver
pod č. XXXXXXXXXX vo výške 4.979,09 eur (150 000,- Sk), ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 2.987,45 eur (90
000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri

pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I., bod 1. zmluvy). Zmluva bola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu./13. V zmysle Článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane
úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,49% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

V zmysle tohto článku, do nasporenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o
stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 24,89 eur (750,- Sk). Podľa bodu 2.
tohto článku do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať
úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur (937,- Sk).
Vyplatené čiastky medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej

splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 2., č.k. C/ rade zaviazali splácať stavebný úver
vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur (1.313,-
Sk ) .

14. Podľa Článku III. bod 1. zmluvy - Zabezpečenie, písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade,

že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

15. Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť
všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

16. V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,
má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s
viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený

požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

17. Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

18. Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

19. V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže
od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie
mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných
podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

20. Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne
ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

21. Podľa bodu 7. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia

tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri
zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia
zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

22. V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri
stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú
sadzbu z celého zostatku dlhu.

23. V zmysle bodu 6. Článku VIII. zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie
z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia
po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciudobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ
berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

24. Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 18.08.2008, ktoré bolo adresované žalovaným v 1. až
2. rade, oznámené aj žalovanému v 3.rade žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas
neuhradili splátky a zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi
po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo
veriteľ považuje za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom

medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2006 a zároveň
požiadal o okamžité splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu.
Tento list si žalovaná v 2.rade osobe prevzala, ostatní si neprevzali zásielku v odbernej lehote.
Dlžná suma ku dňu 18.08.2011 bola podľa žalobcu vo výške 4.590,29 eur. Žalobca zároveň žalovaných
upozornil, že ak dlh v stanovenej lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej
právnej úpravy.

25. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, vyplýva vyčíslenie sumy na ktorú má žalobca nárok.
Vyplýva z neho, že žalovaní uhradili v prospech žalobcu jednotlivými splátkami celkom sumu 2.955,60
eur (počas trvania zmluvy sumu 1.496,40 eur, po odstúpení uhradili 1.209,20 eur + počas konania ešte
sumu 250 eur).

26. Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere so žalobcom podpísal. Mimoriadny úver vo výške 150.000 mu bol poskytnutý. To, koľko uhradil
nevedel. Súdu predložil doklady o úhradách. Nesúhlasil so žalovanou sumu, pretože sa mu zdala
vysoká. Uviedol, že je to taká suma, ktorú pôvodne zobral. Má za to, že uhradil zhruba cez 80.000 korún.

Tak, ako uviedol na predchádzajúcom pojednávaní žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu
v splátkach mesačne vo výške 40,- eur. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je sociálna dávka vo
výške 245,87 eur. Je ženatý. Má jedno maloleté dieťa. Mesačne platí elektrinu 64,- eur, vodu vo výške
30,- eur. Iné pôžičky a úvery nemá. Zvyšok výdavkov ide na stravu a domácnosť. Dcéra je vo veku 10
rokov. Ďalšie výdavky sú na stravu a potreby mal. dcéry. Manželka nepracuje. Býva v rodinnom dome,

ktorý nie je skolaudovaný, nie je vlastníkom motorového vozidla.

27. Z výpovede žalovanej v 2.rade vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
so žalobcom podpísala. Peniaze obdŕžala. Žalovaný v 1. rade je jej manžel. Tak, ako žalovaný v 1.
rade aj ona žiada, aby im bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,-

eur. Uviedla, že nepracuje, nemá žiaden príjem. Spolu s manželom poberajú sociálne dávky. Poukázala
na jeho výpoveď ohľadom majetkových pomerov. Iné výdavky nemá.

28. Z výpovede žalovaného v 3. rade vyplýva, že zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere ako ručiteľ
podpísal. Je si vedomý svojho záväzku. Tak, ako žalovaní pred ním, žiada, aby mu bolo umožnené

uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,- eur ako ostatní žalovaní. Uviedol, že jeho čistý
príjem je do 700,- eur. Je rozvedený, má z prvého manželstva jedného chlapca, ktorý je už plnoletý,
býva s družkou s ktorou má dve maloleté deti vo veku 14 a 8 rokov. Mesačne platí hypotéku mesačne
216,- eur, pôžička 111,- eur, inkaso 170,- eur. Družka nepracuje. Je vlastníkom domu v ktorom býva
s družkou a deťmi. Motorové vozidlo už nevlastní.

29. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

30. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje

výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

31. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom

období, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.32. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby
na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
b) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

c) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
od 1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

34. Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 491 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom
v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

38.Podľa§879eods.3a4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomod
1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy,
a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

39. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný

zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

40. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.41. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je

nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

42. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

43. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

44. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

45. Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť

poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.
46. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

47. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je

povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

48. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

49. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

50. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

51. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba

úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502

52. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

54. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanoveniaObčianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,výškaúrokovzomeškaniajeo8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 5% ročne.

55. V danej právnej veci strany v konaní uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú
zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým

právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z
formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala

by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd
má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo
o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže
podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka,
napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov.

56. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

57. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim

spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným

skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

58. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že žalobca na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere poskytol žalovaným v 1. a 2. rade finančné prostriedky vo
výške4.979,09eur(150000,-Sk).Žalobcavyplatilžalovanýmuvedenéfinančnéprostriedkyažalovanív

1. a 2 . rade sa zaviazali uhradiť žalobcovi aj poplatok za spracovanie úveru vo výške 3500,- Sk. Žalovaní
saďalejzaviazaliplatiťmesačneúrokyzúveruarazročneplatiťvzmyslesadzobníkapoplatkovpoplatok
za vedenie úverového účtu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci sa zaviazali poskytnutý úver splácať
mesačnými splátkami. Žalovaný v 3.rade prevzal na seba záväzok uhradiť dlh žalovaných v 1. a v 2. akho oni neuhradia ako ručiteľ. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili platobné podmienky v zmysle
zmluvy o medziúvere a spotrebnom úvere, žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných v 1. a 2.
rade a v 3.rade na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu odstúpenia, ktorá predstavuje po zohľadní

čiastkovej úhrady počas konania sumu 4.141,56 eur a sumu 28,75 eur ako úroky za 09/2013 eur.

59. Rozsudkom zo dňa 03.02.2014 v spojení s opravným uznesením bola žalobcovi priznaná 2.023,49
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

60. Po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny petitu žalobného návrhu predmetom konania,
po čiastočnom správoplatnení rozsudku predmetom konania ostal ešte nárok na zaplatenie istiny
2118,06 eur s úrokom vo výške 28,75 eur a s 7,49% úrokom zo sumy 4141,56 eur od 01.10.2013 do
zaplatenia a 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

61. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že stav celkovej dlžnej sumy žalovaných

korešponduje so žalovanou sumou.

62. Súd preto po vykonanom dokazovaní, tak ako je to vyššie uvedené, vzhľadom na citované zákonné
ustanovenia s poukazom na pokyn Krajského súdu a jeho právny názor vyhovel žalobnému návrhu aj
čo do zvyšku jeho nároku vrátane úrokov ako plne dôvodnému. Mal za to, že nárok žalobcu je plne

dôvodný v zmysle citovaných zákonných ustanovení a preukázaný, čo vyplýva z predložených listinných
dôkazov. Výška žalovanej pohľadávky vyplýva z predloženého výpisu, ktorý tento nárok preukazuje v
zmysle právneho názoru Krajského súdu aj napriek námietkam žalovaných.

63. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane

66. Keďže žalobca bol úspešný ohľadom konečnej žalovanej sumy v celom rozsahu, preto mu súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.