Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203665
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5417203665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,
proti žalovanému: Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie sumy 276,18 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresné

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 286,18 eur spolu s príslušenstvom. Vychádzal z toho, že
žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na charakter zmluvných strán, ktoré zmluvu uzatvárali je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).
2. S poukazom § 44 ods. 2 OZ súd prvej inštancie po preskúmaní (žalobcom) predložených listín

konštatoval, že pokiaľ k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere malo dôjsť až po podpise zmluvy žalovaným, a to oznámením vyhotoveným žalobcom až
27.10.2014, kedy žalobca aj podpísal zmluvu, ktorú žalovaný podpísal už 22.10.2014, tak v čase
podpisu zmluvy žalovaným táto náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala. Ak teda žalovaný
doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne údaje ohľadne RPMN úveru a revolvingu, spôsobom
predpokladaným pre písomnú formu neakceptoval (písomne ho neprijal), je potrebné žalobcom v bode 6
zmluvy pozmeňovaný obsah údajov oproti požiadavke žalovaného v bode 5 zmluvy a jeho doplňovanie

formou oznámenia žalobcu z 27.10.2014 považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. Okresný súd
preto vyhodnotil ustanovenie čl. 2 bodu 2.1. zmluvných dojednaní v časti, ktorá umožňuje žalobcovi
jednostranne meniť parametre poskytovaného úveru oproti požiadavke spotrebiteľa, bez toho, aby
takúto zmenu následne spotrebiteľ písomne prijal, za neplatné pre neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky (§ 53 ods. 5 OZ), ktorá je v rozpore s § 44 ods. 2 v nadväznosti aj na § 46 ods. 1 OZ, ktorej
neplatnosť vyplýva aj z § 52 ods. 2 OZ.
3. Okrem rozdielne uvádzanej výšky RPMN, čo nekorešponduje zákonnej povinnosti (§ 9 ods. 2

písm. j) ZoSÚ) uviesť výšku RPMN jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby táto bola žalovanému
zrejmá už v čase, kedy on zmluvu uzatváral (už v čase jej podpisu žalovaným), súd prvej inštancie
poukázal tiež na to, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a to termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za určitý azrozumiteľný spôsob vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru nemožno považovať text zmluvy pod
bodmi 5. a 6. v znení „Splatnosť úveru (počet splátok) 42“. Takýto údaj v nadväznosti aj na ďalší text
možno považovať za určitým spôsobom vyjadrený počet mesačných splátok, ale nie termín konečnej

splatnosti úveru, ktorý pojem vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roku) konečnej
splatnosti úveru. Pre uvedené nedostatky je potrebné úver považovať s poukazom na § 11 ods. 1
písm. b) ZoSÚ za úver bez úrokov a bez poplatkov, t.j. žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len sumu
skutočne poskytnutých prostriedkov. Nakoľko súd zistil, že žalovaný žalobcovi už uhradil postupným
splácaním viac o 31,74 eura, než predstavovala skutočne poskytnutá suma úveru, zaslaná žalobcom na

žalovaného účet (žalobca na základe ÚZ reálne poskytol žalovanému úver vo výške 648 eur a žalovaný
mu doposiaľ splatil celkovo 679,74 eur), žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
ktorému by s poukazom na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých
trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanému v dôsledku jeho
nečinnosti v rámci tohto sporu ani nemohli vzniknúť nejaké trovy.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe uloženia povinnosti zaplatiť uplatnený nárok vrátane trov konania. Okresnému súdu vytýkal,
že neodôvodnil, na základe akých skutočností by si účastníci zmluvy mohli legálne RPMN dohodnúť.
Hodnota RPMN sa totiž nedojednáva, čo vyplýva z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto

údaja podľa § 2 písm. i) ZoSÚ. Ak má byť totiž údaj o RPMN účinný tak, že je vypočítaný na základe
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov
existujúcich v danom čase. Aj z tohto spôsobu určenia vyplýva, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený
presne stanoveným spôsobom. Nesprávnou je teda domnienka súdu, že RPMN sa dá dohodnúť. Dodal,
že pre vznik zmluvy musia byť dodržané obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom.

6. Taktiež odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru.
Z ustanovenia článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní totiž vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky
úveru, resp. revolvingu, je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“
nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca
použil spojenie „dátum“. Zo zákona je ale zrejmé, že pojem „termín“ a „dátum“ nie sú používané ako

synonymá. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými
spôsobmi, a to: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných
splátok alebo spôsobom vyplývajúcim z článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní. Okrem toho ne/
uvádzaním termínu konečnej splatnosti a termínu splátky nie je možné v zmysle záverov Súdneho dvora
EÚ vo veci C-42/15 dovodzovať záver o bezúročnosti úveru. Bezúročný totiž môže byť úver len vtedy,

ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Primárne - v reakcii na obsah odvolacích námietok - je zo strany krajského súdu nevyhnutné

pripomenúť principiálnu zodpovednosť odvolateľa (§ 380 CSP) za vymedzenie svojich odvolacích
dôvodov. Odvolací súd totiž nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie z iných než odvolateľom
formulovaných dôvodov. V okolnostiach súdenej veci je totiž evidentné, že odvolateľ rezignoval na
protiargumentáciu vo vzťahu k nosnej úvahe, na ktorej založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie.
Týmto zásadným dôvodom (zamietnutia žaloby) je právny záver (bod 2 tohto odôvodnenia) o deficite

kontraktačného procesu, keď po návrhu/Žiadosti žalovaného (z 22.10.2014) nasledoval úkon žalobcu
(z 27.10.2014), ktorý je potrebné hodnotiť ako návrh nový (v dôsledku zmien, resp. odlišných údajov
v ňom obsiahnutých, v porovnaní s návrhom žalovaného), po ktorom (úkone) však už nenasledovala
nevyhnutná/obligatórna akceptácia zo strany žalovaného (§ 44 ods. 1, 2 OZ), v dôsledku čoho
nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere ako dvojstranného právneho úkonu. Uvedená skutočnosť/pasivita

sama-osebe nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu odvolateľa, nakoľko tento relevantne (resp.
vôbec) nespochybnil určujúci záver okresného súdu. Pokiaľ totiž odvolateľ následne polemizuje ohľadne
následku absencie údaja o konečnej splatnosti úveru, resp. (ohľadne) charakteru údaja o RPMN (či sa
stanovuje alebo dohoduje), uvedené okolnosti nemajú z pohľadu ustáleného/nespochybneného záveruo tom, že dvojstranný zmluvný záväzok v okolnostiach súdenej veci nevznikol (a teda nie je daný ani
nárok na zmluvný úrok), žiaden právny význam.
10. Na základe predmetných úvah pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku

z dôvodu jeho vecnej správnosti.
11. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomerovaní miery úspechu tej-ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

12. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 os. 2 CSP.