Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/235/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813207455
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8813207455.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: COFIDIS,

a.s., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká,
s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, p r o t i žalovanej: N. X., V..
XX.XX.XXXX, P. Č. Č.. XXX, XXX XX Č., o zaplatenie 1.133,11 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.133,11 eur,
ktorá pozostáva z úveru v sume 995,67 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 137,44 eur a náhrady

trov konania.

2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 3C/235/2013 - 30 dňa 24.09.2013, žalobu žalobcu zamietol a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku). Proti
uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 24.01.2014 odvolanie v zákonnej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že jeho nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru
spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovaným je plne v súlade so zákonnými predpismi, na základe

čoho žalobca namietal tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy o úvere a účinky s tým spojené sa v
tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a posúdenie nároku žalobcu ako nároku
na bezdôvodné obohatenie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.09.2013, z ktorej vyplýva,
že na toto pojednávanie sa nedostavila žalovaná, aj keď doručenie predvolania bolo u nej preukázané.
Na pojednávanie sa dostavila B. X., ktorá vyhlásila, že ju bude v konaní zastupovať. Súd napriek tomu,
že táto nepredložila plnomocenstvo na zastupovanie, s uvedenou konal, oboznámil žalobu a prílohy
žaloby, ako aj písomné podanie žalobcu, ktorým sa tento ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a
na základe tohto potom o návrhu rozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že prílohou
žaloby bola zmluva o úvere, ktorá však nebola čitateľná, teda súd rozhodol bez toho, aby uskutočnil

dokazovanie v zmysle § 120 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti považoval
za potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že nemožno považovať za prejav vôle uzavrieť zmluvu o úvere,
ak informácie o tom, že sa zmluva uzatvára a aké má podstatné náležitosti sú uvedené vo VOP.
Zmluva sa totiž uzatvára súhlasom s jej podstatnými náležitosťami. Obchodné podmienky sú doplnkomzmluvy a ich záväznosť pre strany je závislá od existencie zmluvy. Musí existovať zmluva, ktorá na
obchodné podmienky odkazuje. Uzavretie zmluvy preto nemôže byť odkazom na Obchodné podmienky
nahradené. Z tohto pohľadu je potrebné potom posudzovať uzavretie či neuzavretie úverovej zmluvy

medzi žalobcom a žalovanou. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd musel rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie, č. k. 11Co/26/2014 - 51 zo dňa
14.10.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2014.

4. Následne, tunajší súd rozsudkom 3C/235/2013 - 67 zo dňa 03.06.2015, súd žalobu žalobcu opätovne

zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Voči tomuto rozhodnutie
podalžalobcaodvolanie.KrajskýsúdvPrešoveuznesením,č.k.11Co/227/2015-99zodňa31.01.2017,
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd predovšetkým
poukázal na dôvody predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, v ktorom bolo uložené súdu prvého
stupňa, aby skúmal predovšetkým to, či došlo k uzavretiu zmluvy o úvere tak, ako to žalobca tvrdí.
Zdôraznil skutočnosť, že nemožno považovať za prejav vôle uzavrieť zmluvu o úvere, ak informácie o

tom, že sa uzatvára zmluva a aké sú jej podstatné náležitosti sú uvedené vo všeobecných obchodných
podmienkach. Zmluva sa uzatvára súhlasom s jej podstatnými náležitosťami a obchodné podmienky
sú doplnkom zmluvy, pričom ich záväznosť pre strany je závislá od existencie zmluvy. Musí existovať
zmluva, ktorá na obchodné podmienky odkazuje. Uzavretie zmluvy preto nemôže byť odkazom na
obchodné podmienky nahradené. Z tohto pohľadu bolo potrebné posudzovať uzavretie, či neuzavretie

úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Súd prvej inštancie sa týmto pokynom neriadil a len
konštatoval,žežalobcaakoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňa21.2.2008zmluvuorevolvingovom
úvere č. 70098368 bez toho, aby sa vyššie uvedeným názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení
zaoberal. Ďalej odvolací súd poznamenal, že ak už súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k
uzavretiu zmluvy o úvere, potom nesprávne súd posúdil účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle čl. 8 bod

8.4 Všeobecných obchodných podmienok, pretože zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia
veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom
12.4 Všeobecných obchodných podmienok. Teda tu platí ustanovenie § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého
odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak. Práve v uvedenom článku si účastníci dohodli moment zrušenia zmluvy

k momentu doručenia odstúpenia od úverovej zmluvy žalovanej. Ďalej je treba zdôrazniť, že je na
žalobcovi, aby preukázal, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Len tak
bude možné dospieť k záveru, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Súhlasil však so súdom prvej
inštancie, že ak zmluva o úvere - zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bola medzi žalobcom
a žalovanou uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení neskorších predpisov, potom je treba túto zmluvu aj podľa tohto právneho predpisu posúdiť v
spojení s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.

5. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru
Krajského súdu v Prešove a vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere,

Všeobecnými obchodnými podmienkami, odstúpením od zmluvy a od poistenia, prehľadom platieb,
pokusom o zmier, výsluchom žalovanej, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.02.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č.
70098368, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver s úverovým limitom 30.000,-Sk.

Úroková sadzba platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 2,14 % mesačne. Žalovaná ako dlžník
svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámila so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a berie na vedomie, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa riadne oboznámila,
považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. V časti poistenie
úveru žalovaná vyplnila časť odmietnutie poistenia, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom.

7.Podľačlánku1Všeobecnýchobchodnýchpodmienok(ďalejlen,,VOP“)tietoupravujúvzájomnépráva
a povinnosti medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru, spoločnosťou COFIDIS, a.s. a klientom a
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom a klientom. Zmluva o úvere
je zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s

ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a
Obchodného zákonníka.8. Úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi na základe zmluvy o úvere a
v súlade a týmito VOP, formou poskytovania návratných peňažných prostriedkov na priebežné čerpanie
klientom za účelom financovania jeho finančných potrieb a to do výšky úverového limitu dohodnutého v

zmluve o úvere, s možnosťou opätovného čerpania zostatku úverového limitu ( čl. 1 bod. 1.3.2 VOP ).

9. V zmysle článku 2 bod 2.1 VOP, na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na žiadosť klienta,
za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa týchto VOP a zmluvy o úvere, poskytnúť
klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového limitu a klient sa zaväzuje, takto

poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami
spojenými s poskytnutím a správou úveru. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, alebo týchto VOP, je klient okrem toho povinný uhradiť veriteľovi prípadné sankcie uvedené v
týchto VOP, zmluve o úvere alebo sadzobníku poplatkov veriteľa.

10. Podľa článku 3 bod 3.1 VOP, ak bola riadne uzavretá zmluva o úvere a splnená odkladacia

podmienka poskytnutia úveru, poskytne veriteľ klientovi úver do výšky uvedenej v zmluve o úvere na
základe žiadosti klienta o čerpanie úveru. Prvé čerpanie úveru poskytne veriteľ vo výške uvedenej v
zmluve o úvere na bankový účet. Čerpanie úveru sa považuje prevod finančných prostriedkov vo výške
podľa žiadosti klienta až do výšky úverového limitu veriteľom na bankový účet určený dlžníkom

11. V zmysle článku 4 bod 4.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade
so zmluvou o úvere, predovšetkým je povinný platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak môže
veriteľ v súlade s čl. 8.4. týchto VOP vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný úver splácať
až do okamihu úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov.

12. Podľa článku 4 bod 4.3. a 4.4. VOP, keďže zmluva o úvere je uzavretá na dobu neurčitú a ide
o revolvingový úver, ktorého čerpanie a splácanie závisí na klientovi, nemožno presne vyčísliť počet
splátok úveru a ani dobu splácania úveru. Počet minimálnych splátok úveru v prípade, že klient čerpá
úver iba jednorázovo, vo výške úverového limitu a zároveň spláca iba minimálne splátky, je uvedený v
Prílohe nákladov a splátok úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená, vzhľadom na uzavretie zmluvy

o úvere na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania
zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie tejto zmluvy o úvere. Prvá splátka úveru
je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu úveru. Klient
je povinný splácať úver na bankový účet veriteľa špecifikovaný v zmluve o úvere.

13. V zmysle článku 5 bod 5.1 úver je úročený a klient sa zaväzuje okrem istiny platiť veriteľovi úroky
z úveru. Okrem toho sa klient zaväzuje platiť poplatky veriteľa súvisiace s poskytovaním úveru a jeho
splácaním a tiež sankcie spojené s porušením povinnosti podľa zmluvy o úvere.

14. Podľa článku 5 bod 5.2. a 5.3. VOP, klient je povinný platiť veriteľovi za poskytnutie úveru úrok zo

sumy poskytnutého úveru a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa. Úročenie úveru je denné a
vykonáva sa od okamžiku prevedenia peňažných prostriedkov na účet klienta až do dňa splatenia úveru
a to podľa aktuálnej výšky čerpania úveru na úverovom účte klienta.

15. Podľa článku 5 bod 5.5. VOP, veriteľ je oprávnený klientovi okrem úroku účtovať a klient sa zaväzuje

platiť poplatky súvisiace s úverom. Okrem takýchto poplatkov je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu ďalších nákladov skutočne vynaložených veriteľom v súvislosti s poskytovaním úveru alebo
splácaním úveru dlžníka vrátane napríklad nákladov na poštovné, na prevody prostriedkov na účet a
pod.

16. V zmysle článku 7 bod. 7.1 a 7.2 VOP v prípade, že klient poruší niektorú zo zmluvných povinností
podľa zmluvy o úvere alebo týchto VOP, má to za následok právo veriteľa žiadať sankciu podľa zmluvy o
úvere a týchto VOP. V prípade, že má porušenie týchto povinností klienta povahu omeškania s plnením
peňažných záväzkov voči veriteľovo, je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vo výške
0,08% z dlžnej čiastky denne, počínajúc prvým dňom omeškania. Okrem toho, v prípade omeškania

klienta s úhradou minimálnej splátky úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok
z omeškania a to vo výške 8% z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitol v omeškaní viac
ako 15 dní.17. Podľa čl. 7 bod 7.3 VOP v prípade, že nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku 8 bod 8.2,
ktorá je dôvodom na uplatnenie práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený
žiadať a v takom prípade je klient povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej

100% v tej dobe dlžnej čiastky úveru.

18. Zánikom alebo skončení zmluvy o úvere nezaniká platnosť tohto článku 7, pokiaľ ide o nároky
veriteľa, ktoré vznikli do dňa zániku alebo skončenia zmluvy o úvere ( článok 7 bod 7.7 VOP ).

19. Podľa Článku 8 bod 8.4. VOP, zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy
o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4. týchto VOP.
Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia
zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej
dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšie ako 3 mesiace, alebo
klient nevrátil bezodkladne čerpanú sumu prevyšujúcu úverový limit alebo zaniklo alebo sa zhoršilo

zabezpečenie úveru a klient neposkytol dodatočné zabezpečenie požadované veriteľom, alebo klient je
v omeškaní s akoukoľvek inou platbou veriteľovi po dobu dlhšie ako 3 mesiace.

20. Veriteľ zasiela akékoľvek oznámenia a korešpondenciu súvisiacu so zmluvou o úvere na adresu
dlžníka. Zásielka zaslaná klientovi sa považuje za doručenú v okamžiku, keď klient zásielku prevzal

alebo sa zásielka vrátila veriteľovi ako nedoručiteľná alebo v ostatných prípadoch uplynutím 10 dní odo
dňa odoslania zásielky ( čl. 12 bod 12.4 VOP ).

21. Podľa Článku 12 bod 12.7. VOP, právo a povinnosť veriteľa a klienta výslovne neupravené v týchto
VOP, alebo v zmluve o úvere, sa riadi právom Slovenskej republiky. Vzťahy medzi zmluvnými stranami

voveciach,ktoréniesúosobitneupravenézmluvouoúvere,týmitoVOPaniZákonomospotrebiteľských
úveroch, sa na základe dohody zmluvných strán v súlade s § 262 ods.1. Obchodného zákonníka, riadia
ustanoveniami Obchodného zákonníka, týkajúcimi sa zmluvy o úvere.

22. Listom zo dňa 11.12.2012 adresovaným žalovanej žalobca tejto oznámil, že jej aktuálny dlh

predstavuje 1.133,11 eur. Ďalej jej oznámil, že v súlade s ustanovením článku 8.4 VOP odstupuje od
zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že toto odstúpenie je účinné momentom doručenia v súlade s
bodom12.4VOP.Účinnosťouodstúpeniaodzmluvysazmluvaoúverekončíapokiaľuždošlokčerpaniu
úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy
o úvere sa stávajú splatnými a je povinná ich bezodkladne uhradiť v plnej výške.

23. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná čerpala dňa 22.02.2008 sumu 995,82 eur, dňa
09.02.209 sumu 159,76 eur, dňa 27.08.2009 sumu 94,52 eur, dňa 22.12.2009 sumu 50 eur, 05.05.2010
sumu 50 eur, 05.07.2010 sumu 24 eur, 07.09.2010 sumu 32 eur, 16.12.2010 sumu 150 eur, 30.05.2011
sumu 64 eur, teda celkovo sumu 1.620,10 eur.

24. Žalovaná uviedla, že žiada žalobu proti nej zamietnuť, pretože žalobcovi nič nedlhuje. Zakúpila
počítač na pôžičku, ktorú splácala 4 roky po 40,- eur mesačne. Všetko je vyrovnané a podľa jej názoru,
ešte aj preplatené. Na súd sa dostavila z toho dôvodu, že má zdravotné problémy a musí ísť na nutnú
operáciu. Nevie vôbec, kedy sa vylieči, ale aj keby bolo nejaké ďalšie súdne konanie, ona nič inšie

neuvedie len to, čo doteraz vypovedala. Takisto nemá k dispozícii ďalší doklad, ktorý by mohla súdu
predložiť. Znovu zopakovala, že všetky papiere, ktoré jej dali podpísať v súvislosti s pôžičkou ani prečítať
nemohla, pretože boli takým drobným písmom vytlačené, že boli nečitateľné. Povedali jej, že keď chce
pôžičku musí papiere podpísať. Nič iné jej neostávalo, a preto ich podpísala bez toho, aby jej niekto
vysvetlil, čo je obsah toho, čo podpisuje. Peniaze na advokáta nemá, takisto na zlý zdravotný stav

nemá možnosť ísť ani do Centra právnej pomoci v X., pretože je vo veľmi zlom zdravotnom stave.
Na pojednávaní ďalej uviedla, že keď potrebovala peniaze, žalobca jej požičal 30.000 Sk. Bolo to ešte
niekedy v roku 2008. Ďalšie podrobnosti uviesť nevedela. Podpis na dokumentoch, ktoré mala možnosť
vidieť, podpísala ona, avšak je to písané takým drobným písmom, že to nevie prečítať ani teraz a
ani keď to podpisovala, to prečítať nemohla, lebo sa to prečítať nedalo. Bolo jej povedané, že keď

podpíše uvedené papiere, dostane 30.000 Sk, keď nepodpíše, nič nedostane. Keďže sa mala vyjadriť
aj k písomnostiam týkajúcich sa odstúpenia od zmluvy a od poistenia zo dňa 11.12.2012, tak žalovaná
uviedla, že takúto písomnosť ona nedostala. Nemá ju doma, nevie o čo ide, vidí to prvýkrát. Poukázala
na to, že celý súd sa dlh ťahá a nevie, kde je problém, pretože ona skutočne vypovedá pravdu a všetkoje zaplatené. Nevie si vysvetliť, čo od nej chcú. Zrejmé chcú, aby zaplatila ešte raz, inak si to nevie
vysvetliť. Okrem zmluvy nepodpísala žiadnu inú písomnosť. Nečítala ju, lebo to bolo nečitateľné. Dali
jej to len na podpis.

25. Žalobca v písomných podaniach uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere
č. 70098368 a táto svojím podpisom potvrdila, že sa oboznámila so zmluvou, súhlasí s ňou a uzatvára
ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere
bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení neskorších predpisov, platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere, a to čl. 1.3.1. V tejto súvislosti žalobca poukázal
aj na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Podstatou zmluvy teda je, že veriteľ
poskytne peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Nakoľko zmluva o úvere bola

uzatvorená v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, bola žalovaná povinná zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. V zmysle ustanovenia § 2 písm. c), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Žalobca mal za to, že súd na predmetnú právnu vec aplikoval nesprávny

právny predpis, a to Občiansky zákonník, napriek skutočnosti, že žalobca v čl. 1.3.1 VOP uviedol, že
zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom
v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver,
nie je možné Zmluvu o revolvingovom úvere ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, ale

podľa názoru žalobcu je možné na právny vzťah medzi ním a žalovanou aplikovať len tie ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o
úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Ďalej žalobca uviedol, že právna úprava odstúpenia
od zmluvy je v Obchodnom zákonníku komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka
nepoužijú. Zmluvné strany si v rámci zmluvnej voľnosti upravili dôsledky odstúpenia od zmluvy o úver

v čl. 8.4 VOP, v zmysle ktorého zmluva o úvere zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy
o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 týchto VOP.
Veriteľ je oprávnený odstúpiť s okamžitou účinnosťou od zmluvy o úvere v prípade závažného porušenia
zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä ak sa klient ocitne v omeškaní s úhradou najmenej
dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Účinnosťou

odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe,
celý do tejto doby nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere,
sa stávajú splatnými a klient je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo
zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré
vznikli vred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Žalobca mal za to, že jeho nárok na

zaplatenie nesplatenej časti úveru, spolu s úrokom za poskytnutie úveru žalovanou je plne v súlade
s citovanými zákonnými predpismi, na základe čoho namieta tvrdenie súdu, že odstúpenie od zmluvy
o úvere a účinky s tým spojené sa v tomto prípade riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
posúdenie nároku žalobcu ako nároku na bezdôvodné obohatenie.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase

uzavretia zmluvy (14.11.2007), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom

28. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

29. V zmysle § 4 ods. 1, ods. 2 vyššie uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode ,
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

30. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až

j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 druhá veta zákona
č. 258/2001 Z. z.).

31. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

32.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

36. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

38. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

39.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

40. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

42. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

43. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného

zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

44. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Súd prvej inštancie však znova preskúmal zmluvu medzi účastníkmi konania, a zistil nasledovné:

47. V uzatvorenej zmluve o úvere nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorý sa vyžaduje podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď lehota splatnosti ani
nie je uvedená. Takéto určenie (resp. neurčenie) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno

považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom
tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je
povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda
presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj

o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
matematickýmioperáciamisinýchvspotrebiteľskejzmluvedostupnýchúdajov.Naopakjepotrebnétrvať
na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom
zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho

trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi
( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012,
sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn.
11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).

48. V predloženej zmluve taktiež nie je uvedená ročná úroková sadzba, ktorú musí v zmysle § 4 ods.
2 písm. h) obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.. Tiež chýba
údaj podľa písm. i) vyššie uvedeného zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

49.Súdpodrobilzmluvukontrolevsúladesustanoveniamizákona258/2001Z.z.aposudzovalčizmluva
o úvere má náležitosti vyžadované vyššie citovaným zákonom, alebo je potrebné v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že v zmluve o úvere
chýba úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona

č. 258/2001 Z.z., ďalej chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak, ako
to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, absentuje konečná splatnosť úveru.50. Takéto dojednania v zmluve súd nepovažuje za dojednania v súlade so zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať za bezúročný a bez

poplatkov.

51. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

52. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

53. V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

54. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

55. Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

56. V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

57. V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých
obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

58. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť

poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

59. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona č. 250/2007 Z.z., rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. (§ 4 ods. 8 zák. o
ochrane spotrebiteľa).

60. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver
o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

61. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).62. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.

u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

63.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

64. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je
právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

65.Súdpodrobilzmluvukontrolevsúladesustanoveniamizákona258/2001Z.z.aposudzovalčizmluva

o úvere má náležitosti vyžadované vyššie citovaným zákonom, alebo je potrebné v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že v zmluve o úvere
chýba úroková sadzba spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. h) zákona
č. 258/2001 Z.z., ďalej chýba výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak, ako

to predpokladá ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, absentuje konečná splatnosť úveru.

66. Žalobca poskytol žalovanej úverový limit v celkovej výške 995,82 eur. Prvé čerpanie poskytol
žalovanej vo výške 331,94 eur dňa 05.12.2007. Z výpisu z úverového účtu klienta vyplýva, že žalovaná

prečerpala za celé obdobie úverového vzťahu 1.620,10 eur, nakoľko v priebehu zmluvného vzťahu
čerpala ďalšie finančné prostriedky. Z výpisu úverového účtu klienta vyplýva, že žalovaná uhradila
sumu vo výške 2.000,10 eur. Súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny. Keďže
predmetný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo iba právo na
zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov vo výške 0 eur.

67. Na základe vyššie uvedených skutočností nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny.
Jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny súd pokladá za nedôvodný, a preto súd žalobu žalobcu
zamietol.

68. Ďalším z dôvodov, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol je to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.

69. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh.

70. Podľa § 136 Civilného sporového poriadku, ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne
číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho právneho zástupcu.
Rovnako uvedenie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako

dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe.

71. Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným
postupom podľa tohto zákona. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi strany vyplýva z osobitného predpisu (§ 215 ods. 1, 2; § 216 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku).

72. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to práve účastníci konania (strany sporu), ktorí majú nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci

platí dispozičná zásada a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa
dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Účastník, ktorý nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii,nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavuzistenéhonazákladepredloženýchavykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdenieúčastníka
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

73. Na základe vyššie uvedených skutočností na pojednávaní dňa 14.06.2017 si súd vyžiadal od
žalobcu, aby súdu v lehote 15 dní predložil súdu čitateľnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrel žalobca
so žalovanou dňa 21.02.2008 a čitateľné Všeobecné obchodné podmienky, ktoré s touto zmluvou
súvisia. Taktiež mal žalobca doručiť súdu dôkaz o tom, že odstúpenie zmluvy bolo žalovanej doručené.

Na pojednávaní dňa 14.02.2018 predseda senátu skonštatoval, že zástupkyňa žalobcu zaslala súdu
podanie, že zasiela originál zmluvy spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré tvoria jej
neoddeliteľnú súčasť, avšak tieto súdu zaslané neboli. Taktiež nebol súdu doručený dôkaz o tom, že
odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené. Vyjadrenie spolu s doručením čitateľnej zmluvy a VOP
bolo súdu doručené až dňa 13.03.2018, teda 15 dňová lehota dodržaná zo strany žalobcu nebola. K
dôkazu týkajúcom sa odstúpenia od zmluvy zástupca žalobcu uviedol len to, že odstúpenie od zmluvy

žalobca nezasielal žalovanej do vlastných rúk, ani iným spôsobom, ktorým by bolo možné preukázať
dátum doručenia žalovanej, a preto nie je možné z jeho strany súdu predložiť doklad o tomto doručení.

74. Žalobca svoj uplatnený nárok vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere, Všeobecných
obchodných podmienok, z odstúpenia od zmluvy a od poistenia, prehľadom platieb, pokusom o zmier,

pričom nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukázali jeho nárok na žalovanú sumu. Žalovaná
uviedla, že svoj dlh voči žalobcovi vyplatila, žalobca nepreukázal jeho tvrdenia, čím by preukázal svoje
tvrdenia uvedené v žalobe, a preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

75. Súd na základe vyššie uvedeného súd bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na

preukázanie svojich tvrdení o tom, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah, z ktorého pre
žalovanú vyplýva povinnosť žalobcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku. Samotná zmluva bez ďalšieho
dôkazu nepreukazuje tvrdenie žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

76. Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové
konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou
zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov

konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre

výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v
sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.

77. K odstúpeniu od zmluvy súd uvádza, že spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva
a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si

veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky
si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov
a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku
úrokov z omeškania.

78. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová
zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola
zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

79. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného
obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.80. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

81. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

82. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

83. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

84. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to tak, že stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.