Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712209034.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu T. F., F. T., C.
XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. R.. Y. L.Ý., E. L. L. T., W.. L.. X. XXXX/
XXX, proti žalovanému T.I. L. V., L. L. W. Y. X, T., K.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 23.600,- eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.600,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 29.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhradyrozhodnesúdI.inštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

III. Náhradu trov štátu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil istinu 23.600,-

eur s príslušenstvom a trovami konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2 a
parc. č. 1846/336 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, obe zapísané na LV č. XXXX V.. Ú..
U.. Predmetné parcely sú zastavané cestným telesom štátnej cesty II/534 Poprad - Starý Smokovec.
Vzhľadom k tejto skutočnosti nemôže predmetné pozemky reálne užívať a je obmedzený v akomkoľvek
užívaní a nakladaní so svojimi nehnuteľnosťami a uplatnení svojho vlastníckeho práva. Znaleckým

posudkom znalca K.. R. A. bola stanovená úhrada za zriadenie vecného bremena na sumu 23.600,- eur.
Žalovaný ako zriaďovateľ a správca stavby cestného telesa štátnej cesty II/534 má povinnosť uhradiť
mu finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou a patrí mu ako
vlastníkovi uvedených parciel. K zriadeniu vecného bremena došlo účinnosťou zákona č. 66/2009
Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami. Žalovaný
neakceptoval jeho výzvu na zaplatenie náhrady. Na pojednávaní ďalej uviedol, že sa zaoberá realitami.
V roku 2007 od p. V. odkúpil nehnuteľnosti nachádzajúce sa vedľa cesty vedúcej z Popradu na Starý

Smokovec pri odpočívadle. V priebehu roku 2007 od p. Ondruška odkúpil ďalšie parcely nachádzajúce
sa približne na rovnakom mieste. Identifikácia parciel pred kúpou vykonaná nebola. Hranice parciel
vytýčené neboli. Časť parciel bolo znázornených cez cestu. S parcelami mal určitý obchodný zámer.
Tento však zrealizovaný nebol, pretože sa mu nepodarilo odkúpiť ďalšie nadväzujúce parcely. Následne
si nechal vyhotoviť geometrický plán s tým, aby ako samostatná parcela bola vyčlenená parcela
nachádzajúca sa v cestnom telese, ktorú reálne užívať nemohol. Žalobcu vyzval na riešenie danej

situácie a mal záujem spor riešiť aj zámenou pozemkov. Žalovaný však situáciu neriešil, preto si nechal
vyhotoviť znalecký posudok. Celkom v roku 2007 zakúpil pozemky vo výmere cca 15000 m2 a nekupoval
ich iba s tým vedomím, že zakúpi pozemok, na ktorom je zriadená stavba. Pri odpočívadle sa malariešiť väčšia zástavba. Vo vlastníctve má aj iné parcely, ktoré sa nachádzajú pod telesom ciest. Vedie
spor aj voči Slovenskej správe ciest o náhradu za užívanie iných pozemkov. Žalovaný mu neponúkol
iné pozemky a nepredložil ani iný návrh dohody.

Predmetom konania nie je spor o určenie vlastníckeho práva, preto námietku protistrany súvisiacu
so spochybnením jeho vlastníctva pokladal za irelevantnú. Zotrval na pasívnej legitimácii žalovaného.
Dané parcely nie sú predmetom pozemkových úprav doposiaľ, preto argument žalovaného pokladal
iba za odďaľujúci rozhodnutie. Nepokladal za dôvodný argument žalovaného, podľa čoho by sa
mala finančná náhrada vypočítať. Poukázal na záver občianskoprávneho kolégia Krajského súdu

Prešov zaoberajúceho sa otázkou náhrady za vecné bremená a bezdôvodné obohatenie, z ktorého
vyplýva, že nieto žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi pozemku zastavaného pozemnou
komunikáciou nepriznala primeraná náhrada. Zdôraznil to v zmysle všeobecných zásad upravujúcich
inštitút vecného bremena. Z tohto stanoviska je zrejmé, že uvedené kolégia uznali nielen základ nároku,
teda nie len nárok na náhradu ale zároveň je nastavený systém výpočtu náhrady za vecné bremeno
podľa všeobecných zásad, tzn. v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka. Nárok na

určenie náhrady za vecné bremeno si nevyčíslil sám, ale táto bola v zmysle všeobecných zásad
stanovená znalcom z príslušného odboru, preto je určená správne.

2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že
pozemky, ktoré sú predmetom sporu boli v roku 1975 v súlade s príslušnými právnymi predpismi

zastavané v rámci výstavby pozemnej komunikácie II/534 Slovenskou správou ciest. Komunikácia bola
postavená na základe platných predpisov so súhlasom všetkých vtedajších vlastníkov pozemkov, teda
nie bez právneho dôvodu. Žalovaný sa stal vlastníkom cesty zo zákona na základe delimitačného
protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku a na základe dohody o prechode majetku s
ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu na odporcu. Źalobca už v čase kúpy nehnuteľnosti

mal vedomosť, resp. mohol mať vedomosť o skutočnosti, že sa jedná o pozemky, na ktorých sú
postavené inžinierske stavby. Už s takýmto obmedzením vlastníckeho práva pozemky do svojho
vlastníctva nadobudol. Má za to, že žalobca nadobúda pozemky zastavené pozemnými komunikáciami
so špekulatívnym úmyslom dosiahnuť neoprávnený zisk, čím porušuje dobré mravy. O tom svedčí
aj ním nadobudnuté vlastníctvo inej parcely s pozemnou komunikáciou (parcely KNC 1124/410).

Obdobné spory žalobca vedie aj so Slovenskou správou ciest. Jeho záujmom nie je majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov, ale udržanie faktického stavu za účelom zisku. Uplatnenie si práva žalobcu
sa prieči dobrým mravom, o čom bolo rozhodované v obdobných veciach vedených na Okresnom
súde Prešov, kedy krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jeho žaloby. Prevodom
vlastníctva stavieb žalovanému nevznikli žiadne výhody alebo úžitky, ale najmä povinnosť riadne

sa starať o tieto komunikácie a zabezpečovať ich opravu a údržbu. Nehnuteľnosti nie sú užívané
na súkromné ani vnútroorganizačné účely. Cesta je verejnoprávnou stavbou, ktorú využíva väčšina
spoločnosti. Pôvodní vlastníci pozemku dali súhlas na výstavbu cesty, čím dobrovoľne obmedzili svoje
vlastnícke právo vediac, že charakter tohto obmedzenia spočíva v obmedzení nakladania s týmto
majetkom. Žalobca ako nový vlastník nemohol nadobudnúť viac práv než mal jeho predchodca.

Účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. dňa 1.7.2009 vzniklo k predmetným nehnuteľnostiam vecné
bremeno zo zákona. Zákon nijakým spôsobom neurčil odplatu v peniazoch za zriadenie vecného
bremena, čo je dôležitou skutočnosťou vzhľadom k iným zákonným úpravám, kde zriadenie zákonného
vecného bremena bolo podmienené peňažnou odplatou. Osobitný zákon v obdobných prípadoch
ustanovuje náhradu formou náhradného pozemku v primeranej výmere, bonite a v prípade, ak

sa neuplatní táto forma usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou, vykoná sa
usporiadanie pozemkov v rámci konania o nariadení pozemkových úprav. Žalovaný nedisponuje
náhradným pozemkom v primeranej výmere a preto by daný právny vzťah mal byť vysporiadaný v
rámci pozemkových úprav. Pozemkové úpravy v katastrálnom území Veľká sú v štádiu prípravného
konania. Spolupracuje so zástupcami Krajského pozemkového úradu v Prešove s cieľom, aby k

majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemkov pod cestami došlo k čo najväčšej miere, čo v najkratšom
časovom období a v každom katastrálnom území. Spochybnil žalobcom predložený znalecký posudok
vyčísľujúci náhradu ako neodborne a účelovo spracovaný. Na pojednávaní ďalej uviedol, že právnym
predchodcom žalobcu čo sa týka vlastníctva nehnuteľnosti, mala byť p. V., ktorá sporné nehnuteľnosti
mala užívať od roku 1988 ako svoje vlastné. Toto jej tvrdenie zrejme nie je založené na pravdivom

základe, pretože od roku 1975 na týchto nehnuteľnostiach sa nachádzala cesta. Keďže menovaná
nemohla byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, vlastníctvo nemohol nadobudnúť ani kupujúci, teda
žalobca . Sporné je jeho vyjadrenie k vlastníctvu ciest, pretože tento nerozlišuje vlastníctvo ciest prvej
a druhej triedy. Vlastníkom ciest prvej triedy je Slovenská správa ciest a vlastníkom ciest druhej triedyčo je aj daný prípad je VÚC, ktorý vlastníctvo nadobudol v roku 2004. V danom katastri prebiehajú
pozemkové úpravy a náhrada za takéto nehnuteľnosti je upravená v osobitnom predpise. Žalobcom
vyčíslená náhrada je neupotrebiteľná. O výške náhrady prípadnou finančnou náhradou by malo byť

rozhodnuté podľa § 11 ods. 24 zák. č. 330/1991 o pozemkových úpravách a pasívne legitimovaný na
poskytnutie náhrady by mal byť Slovenský pozemkový fond. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy, žalobca
pozemkyzískalvroku2006zatrhovúhodnotu50.000,-Sk,pričomnímpožadovanánáhradapredstavuje
niekoľkonásobnú hodnotu.

3.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov a to výzvy na zaplatenie
náhrady nárokov z titulu zriadenia vecného bremena, znaleckého posudku, delimitačného protokolu
zo dňa 28.2.2006, rozhodnutia bývalého ONV o prípustnosti stavby, správ Obvodného pozemkového
úradu, rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Poprade, geometrického plánu zo dňa 27.12.2007,
listu vlastníctva č. XXXX V.. Ú.. U., rozhodnutia Správy katastra Poprad zo dňa 12.12.2011, notárskej
zápisnicezodňa13.6.2007,kúpnejzmluvyzodňa8.2.2007,kúpnejzmluvyzodňa20.12.2006,notárskej

zápisnice zo dňa 20.12.2006, kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2006, rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo
dňa 1.12.1980, správy Obvodného pozemkového úradu v Poprade, medzitýmnym rozsudkom zo dňa
10.2.2014 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3. 2014 uznal žalobu čo do základu za dôvodnú.

4.Žalobca v ďalšej časti konania na pojednávaní uviedol, že proti znaleckému posudku K.. R. S. v znení

jeho dodatku č. 1, nemá výhrady, pretože tento v dodatku vysvetlil rozpory a tieto odstránil. Aj keď
podľa posudku bola vyčíslená vyššie jednorázová náhrada za zriadenie vecného bremena, domáha sa
priznania náhrady v pôvodnej výške. Žalobca v písomnom vyjadrení k A. K.. M. konštatoval, že znalec
v rámci spracovania posudku použil nesprávne zvolenú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie, vychádzal z klamlivých údajov. Metóda polohovej

diferenciácie nie je správna. Pôvodný znalec Ing. Záhradník spracoval znalecký posudok porovnávacou
metódou. Pre určenie hodnôt je vo všeobecnosti možné použiť metódu porovnávaciu, výnosovú alebo
polohovej diferenciácie. Základnou metódou je v zmysle platnej judikatúry porovnávacia metóda.
Existujú porovnateľné údaje, pretože v blízkosti oceňovaných pozemkov sa nachádzajú porovnateľné
pozemky majúce ten istý charakter, ktoré boli zastavané v čase ich predaja. Znalec vo svojom

posudku vyslovene uvádza nepravdu súvisiacu s predloženými kúpnymi zmluvami, ktoré majú byť
zmluvy o prevode pozemku bez akéhokoľvek zaťaženia resp. obmedzenia. Všetky sa týkajú odpredaja
pozemkov pod existujúcou cestou I. triedy. Pri výstavbe komunikácie sa jednalo o nezaťažený pozemok
bez obmedzenia. Cesta bola postavená bez vysporiadania pozemku. Znalec vedome znížil výslednú
všeobecnú hodnotu v neprospech vlastníka pozemku. Pretože vecné bremeno vzniklo ku dňu účinnosti

zákona 1.7.2009, hodnota vecného bremena by mala byť vypočítaná k tomuto dňu pri použití koeficientu
ECB platných v tomto období, teda vo výške 1 až 2 % oproti koeficientu 0,05 % použitého znalcom ku
dňu spracovania pozemku. Znalec opakovane úmyselným spôsobom znižuje hodnotu nehnuteľnosti
používaním nesprávnych postupov, nesprávnych koeficientov pre výpočet základných pojmov, z ktorých
sa odvádzajú výpočty vecného bremena a nájmov. Žalobca navrhol nariadiť kontrólne znalecké

dokazovanie. Voči vyhotovenému kontrolnému znaleckému posudku K.. R. S. T. vzniesol žalobca
námietky, v ktorom poukázal na rozpornosť výpočtu vychádzajúc z jednotlivých špecifikácií znalcom
najmä čo sa týka výpočtu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov. Predmetné rozpory spôsobujú
zle vyčíslenie jednorázovej odplaty v samotnom znaleckom posudku.

5.ŽalovanýnapojednávaníznaleckýposudokIng.Záhradníkapokladalzalistinnýdôkaz,ktorývychádza
iba z tvrdení jednej strany, pretože žalovaný pri jeho spracovaní nebol požiadaný o súčinnosť. Znalecký
posudok K.. M. pokladá za najdôveryhodnejší. Znalecký posudok K.. S. vyhodnotil ako zmätočný s
tým, že žalovanému nie je zrejmé, z akých dôvodov došlo k jeho prehodnoteniu a k zvýšeniu pôvodne
stanovenej hodnoty na dvojnásobok. Na vec by sa mal uplatniť princíp spravodlivého usporiadania veci

ako základný princíp pri riešení súdnych sporov. V čase kúpy žalobca vedel, že nadobúda pozemky,
ktoré sú zastavané pozemnou komunikáciou a že ich využitie je jednoznačne obmedzené a pri predaji
takéhoto pozemku sa to premietne do nižšej kúpnej ceny, čím je nadobúdateľ pozemku zvýhodnený.
Nejedná sa o neoprávnenú stavbu, ale ide o osobitný prípad zabratia pozemku slúžiaceho verejnému
účelu. Žalovaný nemal možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto stavbe, ktoré prešlo

na žalovaného zo zákona. Tu poukázal na ust. § 3 ods.1 OZ. Navrhol vo veci rozhodnúť s prihliadnutím k
záverom znaleckého posudku znalca K.. M. a výšku náhrady znížiť na polovicu. K znaleckému posudku
K.. M. nevzniesol vážnejšie výhrady.6.Súd v súlade s prednesmi strán na posúdenie odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie a
vykonal dokazovanie oboznámením znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Záhradníka, znaleckého
posudku znalca K.. Y. M., kontrolného znaleckého posudku v znení dodatku č.1 znalca K.. R. S. T. zistil

nasledovný skutkový stav:

7.Dňa 24.5.2012 pod č. 99/2012 vyhotovil znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností K.. R. A. znalecký posudok, ktorým vyčíslil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov spolu
na 33 300,- eur, nájmu pozemkov ročne na 2200,- eur a všeobecnú hodnotu práv a závad v súvislosti s

parcelami 1846/335 a 1846/336, zapísaných na LV č. XXXX v sume 23.600,- eur.

8.Znalec K.. Y. M. v znaleckom posudku zo dňa 8.6.2015 pod č. 174/2015 stanovil výšku všeobecnej
hodnoty práv a závad na 8600,- eur, všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov za rok na 900,- eur.
Výšku náhrady za zriadenie vecného bremena stanovil na 8.600,- eur s tým, že všeobecná hodnota
nájmu - ročný záber za pozemky predstavuje 900,- eur. Znalec zdôvodnil rozdiel vo výške náhrady za

zriadenie vecného bremena a stanovenie všeobecnej hodnoty nájmy oproti znaleckému posudku Ing. J.
Záhradníka č. 99/2012 zo dňa 24.5.2012 tak, že hodnotené pozemky sú v odľahlej poľnohospodárskej
polohe bez možnosti napojenia na inžinierske siete zastavané verejnou komunikáciou. Predpokladanú
ročnú stratu bez zohľadnenia závady pri predpokladanom účele využitia pozemkov v zmysle
schváleného územného plánu - verejná komunikácia bola znalcom odhadnutá na 50 % oproti 15 % v

znaleckom posudku K.. R. A.. Možnosť výnosu formou prenájmu pozemku v lokalite poľnohospodárskej
s účelom využitia na výstavbu verejnej komunikácie znalec nepredpokladá takmer celoročne (85 %).
Obmedzenie z titulu závady stanovil vo výške 100 % vzhľadom k tomu, že celý pozemok je zaťažený
bez možnosti jeho ďalšieho využitia terajším vlastníkom (oproti 70 % v znaleckom posudku K.. A.).
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu - rozdiel v období predpokladanej návratnosti investície bolo

znalcom stanovené obdobie cca 30 rokov vzhľadom na to, že sa jedná o pozemky umiestnené v
nevhodnej časti mimo sídla v odľahlej polohe s obmedzenými možnosťami napojenia na technickú
infraštruktúru.

9.Dňa 25.11.2016 spracoval pod č.220/2016 na stanovenie výšky jednorázovej náhrady za vecné

bremeno kontrolný znalecký posudok A. K.. R. S. T.. Vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti metódou
polohovej diferenciácie na 25 148,64,- eur a porovnávacou metódou 52 401,66,- eur. Znalec pre
výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností použil porovnávaciu metódu. Výšku nájmu za rok vyčíslil na
3134,05,- eur, a všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 17,74,- eur/
m2. Všeobecnú hodnotu závad (jednorázovej odplaty vecného bremena) vyčíslil v sume 15 366,20, po

zaokrúhlení 15.400,- eur. / 866 x 17,74,- eur/m2.
K znaleckému posudku K.. R. A. zaujal stanovisko, že hodnota pozemku podľa tohto posudku je
vypočítaná metódou polohovej diferenciácie a následne z nej je vypočítaný nájom a hodnota vecného
bremena. Porovnávacia metóda nebola uplatnená. Pri vecnom bremene bola odhadovaná strata 15
%, čo podľa názoru znalca je na súčasné ekonomické pomery nízka. Podstatný rozdiel je v hodnote

pozemku za 1 m2, tento vychádza z východiskovej hodnoty pre dané miesto a od neho sa odvíja nájom
a hodnota vecného bremena.

10.K znaleckému posudku K.. M. zaujal stanovisko, že tento hodnotu pozemku vypočítava metódou
polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou. Nájom v zmysle vyhlášky je vypočítaný z hodnoty

pozemku v zmysle metódy polohovej diferenciácie 26,22 eur/1m2. Do výpočtu nájmu je braná hodnota
nižšia a nie zistená a vypočítaná metódou porovnávacou (34,13 eur/1m2). Pri vecnom bremene bola
odhadovaná strata 50 % a obmedzenia z titulu závady 100 %. Podmienka, ktorú uvádza znalec S., že
strata + obmedzenie je menšie nanajvýš rovné 100 % nie je splnená (50 % strata, 100 % obmedzenie
= 150 %).

11.Znalec K.. R. S. dňa 21.2.2017 súdu na základe pripomienok žalobcu predložil doplnenie č-1 k
znaleckému posudku číslo 220/2016. V doplnení upravil časť týkajúcu sa bodu 4.1.4 - budúci znížený
odčerpateľný zdroj , obmedzenie z titulu závady: skutočné : zo sumy 50 % na sumu 100 % a následné
výpočty z tejto zmeny vyplývajúce. Takto ustálil všeobecnú hodnotu jednorázovej odplaty za zriadenie

vecného bremena na 35,49,- eur/m2 a vecnej hodnoty závad / jednorazovej odplaty vecného bremena
na sumu 30.700,- eur. Upresnil svoje vyjadrenie k znaleckému posudku K.. Y. M. tak, že pri vecnom
bremene bola odhadovaná strata 50 % (strana 10 ZP) a obmedzenie z titulu závady 100 %. Podmienka,ktorú uvádza vo svojom znaleckom posudku, že strata + obmedzenie je menšia, nanajvýš rovná 100 %,
je splnená, pretože program zobral pre výpočet a splnenie podmienky len 50

Podľa Čl.20 ústavy Slovenskej republiky
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na
zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť

iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité
veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,
kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý
nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Podmienky ustanoví zákon.

Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb.
(1) Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis2a) neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre

motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe
koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.
(2) Cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho
kraja, ak osobitný predpis2a) neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory
sú vo vlastníctve štátu.

(3) Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

(4) Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
(5) Správu pozemných komunikácií vykonávajú, a) ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá

a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných
úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť, 2ba)b) ak ide o cesty
vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel
zriadené ministerstvom, 2c) c) ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj,
prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené, d) ak ide o prejazdné úseky

ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, e) ak ide o účelové komunikácie
vo vlastníctve štátu2b) - právnické osoby, ktorým celkom alebo prevažne slúžia, f) ak ide o prejazdné
úseky cez colné priestory - príslušné colné orgány po dohode s cestným správnym orgánom a správcom
diaľnice alebo cesty vedúcej k hraničnému priechodu, g) ak ide o koncesné cesty - koncesionár počas

koncesnej lehoty
(6) Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave
zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Podľa § 17 uvedeného zákona
1) Písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného

prevodu práva, dočasného obmedzenia vlastníckeho práva alebo vzniku vecného bremena, návrh
odplaty najmenej vo výške určenej podľa osobitného predpisu, 6c) sa doručuje do vlastných rúk
vlastníkovi nehnuteľnosti alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok
(ďalej len "adresát"), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou
a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník

nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.
(2) Ak nebol adresát, ktorému má byť písomná výzva na uzavretie dohody doručená do vlastných
rúk, zastihnutý v mieste doručenia, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas plynutia odbernej lehoty podľapoštových podmienok, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o
uložení nedozvedel.
(3) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi

príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového
priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový
priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje
za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas plynutia odbernej lehoty podľa poštových
podmienok, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel.
Podľa § 17a citovaného právneho predpisu
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na vyvlastnenie ustanovenia osobitných predpisov.6d)

Podľa § 24e uvedeného zákona
Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva,

vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ
nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo
miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa
začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom
návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.

Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z.
(1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku
podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí

neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

(2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých
je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak
tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2)

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré
slúžia na podnikateľské účely.3)
Podľa § 2 citovaného zákona
(1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1) vlastníkom stavby4)
prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej

len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný
pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, 5) bonite a rovnakého
druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom
území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia
obce.

(2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.5)

(3) Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav,
6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých

pozemkových úprav.7)
Podľa § 3 citovaného zákona
(1) Konanie o nariadení pozemkových úprav5) z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku
pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych
vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

(2) Nezistených vlastníkov pozemkov pod stavbou a vlastníkov pozemkov pod stavbou, ktorých miesto
pobytu nie je známe, zastupuje v konaní podľa odseku 1 Slovenský pozemkový fond alebo správca
lesného majetku vo vlastníctve štátu8) (ďalej len "správca").
(3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia
náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie

obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej
náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o
pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.(4) Pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa
osobitného predpisu.9)
Podľa § 4 citovaného zákona

(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom
účinnostitohtozákonavprospechvlastníkastavbyprávozodpovedajúcevecnémubremenu,10)ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu

na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.11)
(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 151n O.z.

(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o citovaného zákona
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania

o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto

právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 135c O. z.
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka

pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež

zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 128 OZ
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na
nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno
dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.
(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnejjednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

Podľa § 148 ods. 1 OSP, účinného do 30.6.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomu účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

12.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, napríklad rozsudok KS PO
5Co 267/2016, podľa ktorej pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona je nárok na náhradu
jednorázový, premlčuje sa a má ho len prvý vlastník po vzniku zákonného vecného bremena. Žalobca
nadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností na základe uzavretých kúpnych zmlúv v roku 2006,
2007. K zriadeniu vecného bremena zo zákona došlo dňom 1.9.2009, teda v čase, kedy žalobca bol

vlastníkom predmetných nehnuteľností. Prislúcha mu preto jednorazová náhrada. Výška jednorazovej
náhrady bola vyčíslená v 3 znaleckých posudkoch rozdielne. Súd vzal za najhodnovernejšie vyčíslenie
náhrady v kontrolnom znaleckom posudku K.. S., ktorého posudok v znení dodatku súd pokladá
za najkomplexnejší. V tomto posudku znalec vyčíslil náhradu na 30.700,- eur. Znalec zároveň
zaujal stanovisko k posudkom znalcov K.. A. E. K.. M. a s prihliadnutím k námietkam žalobcu v

dodatku č. 1 opravil výšku jednorazovej odplaty vecného bremena oproti pôvodnému záveru. /Chybný
numerický výpočet na základe nesprávne dosadeného východiskového údaju v bode 4.1.4.posudku/. K
obdobnému záveru, aj keď z čiastočne iných východiskových údajov, dospel aj znalec K.. A.. Žalovaný
znalecký posudok K.. S. odmietol, pričom však ako jediný argument zmätočnosti posudku uplatnil
zvýšenie náhrady v dodatku č.1 na dvojnásobok. Tak kontrolný znalec po oprave, ako aj znalec K..

M., pritom vychádzali z rovnakého základu pri budúcom zníženom odčerpateľnom zdroji./ bod 4.1.4
posudkov, skutočné obmedzenie z titulu závady 100%, prepočet 50%/. Pretože uplatnený nárok čo
do výšky neprevyšuje náhradu stanovenú znaleckým posudkom, súd priznal žalobcovi náhradu podľa
žaloby.

13.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými
mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách

sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo
povinnosť vykonáva. Súd nezistil zákonný dôvod pre zníženie priznanej náhrady na jednu polovicu s
poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Žalobca nadobudol nehnuteľnosť zastavanú cestným telesom,
pričom predmetnú stavbu je možné kvalifikovať ako stavbu neoprávnenú, pretože bola postavená na

pozemkoch, ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo. Až v roku 2009 zákonodarca existujúci stav
legalizoval zriadením zákonného vecného bremena. Sám zákonodarca pripustil možnosť finančnej
náhrady v prospech vlastníka pozemku, ktorá v súdnej praxi bola ustálená ako náhrada jednorazová.
Právo žalobcu na finančnú náhradu z titulu obmedzenia vlastníctva súd podrobne odôvodnil vo svojom
medzitímnom rozsudku. Výkon práva žalobcu ako vlastníka pozemku na finančnú náhradu preto nie

je možné definovať ako zneužitie práva, výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Pri takomto zistení
by prichádzalo do úvahy odopretie právnej ochrany / nie uplatnenie moderačného práva /a vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, čo žalovaný v konaní po vydaní medzitímneho rozsudku ani netvrdil. Nie je
preto dôvod akýmkoľvek spôsobom moderovať výšku uplatnenej náhrady tak ako to napríklad pripúšťa
ust. § 450 OZ pri náhrade škody a i.

14.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom
znení. Žalobca si nárok na finančnú náhradu uplatnil voči žalovanému písomne dňa 28.5.2012 a to v
lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s peňažnou náhradou minimálne odo
dňa, od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil.

15.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému
náhradu trov priznal v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.16.Náhradu trov štátu, ktoré vznikli uhradením znalečného z rozpočtových prostriedkov štátu, súd ako
osobitnému subjektu nepriznal s odkazom na pôvodné ust. § 148 O.s.p. a ust. § 257 CP.

17.Uznesenie o priznaní odmeny znalcovi Ing. Miroslavovi Todákovi z rozpočtových prostriedkov štátu
bolo vydané za účinnosti OSP, kedy tento procesnoprávny predpis pripúšťal vznik trov štátu a upravoval
aj nárok štátu na náhradu svojich trov. Keďže CSP účinný od 1.7.2016 už nárok štátu na náhradu trov
konkrétne neupravuje, avšak v tomto konaní už trovy štátu vznikli a rozhodovanie o skôr vzniknutých
trovách štátu nie je upravené ani v rámci prechodných ustanovení CSP, súd na základe cit. právnej

úpravy rozhodol o trovách štátu s použitím pravidiel rozhodovania o náhrade trov štátu podľa už
zrušeného ustanovenia § 148 ods. 1, veta prvá OSP. Pretože žalovaný bol v konaní neúspešnou
stranou, mal by povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v plnom rozsahu. Súd je však toho názoru, že
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd štátu náhradu trov nepriznal. Žalovaný bol v
konanípasívnelegitimovanýzdôvodudelimitáciestavbydovlastníctvasamosprávnehokrajanazáklade
zákona štátom. Sám nebol realizátorom pôvodnej stavby a v konaní iba bránil prakticky verejný záujem.

Priznanie trov by predstavovalo neprimeranú tvrdosť voči žalovanému a zároveň by odporovalo dobrým
mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.