Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 16, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316218507
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4316218507.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: T.. M. R., G.. XX.XX.XXXX, V..

K. XXXX, XXX XX R., Č. P., zast. Advokátska kancelária Fair Legal, JUDr. Zuzana Lauková, advokátka
so sídlom Ul. Rudolfa Jašíka 159/10, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: T. R., G.. XX.XX.XXXX,
M..A..E. XXXX/XX, XXX XX K., zast.JUDr.Ľudmila Jurčová, advokátka so sídlom Michalská 9, 811 01
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č.
3636, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre
kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené na liste vlastníctva Okresným úradom L.

a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T.. M. R. P.. R., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX trvale bytom
V..K. XXXX, XXX XX R., Č.,
b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, P..Č.. XXXXXX/XXXX trvale bytom
M.. A.. E. XXXX/XX, K.,
c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A..

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. c) CSP tak, že nehnuteľnosť
viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 56 m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené
na liste vlastníctva Okresným úradom L.
a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T..M. R. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom

V..K. XXXX, XXX XX R., Č.,
b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom
M..A..E. XXXX/XX, K.,
c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A.. Žalobu odôvodnil tým, že rodičia
žalobcu a žalovaného začali stavať predmetnú nehnuteľnosť - chatu spoločne ako manželia, približne v
roku 1972. Stavebné povolenie bolo vydané OÚ MNV v O. pod č. 342/1970, s kolaudačným rozhodnutím

pod č. 470/90.Matka žalobcu a žalovaného zomrela dňa0 1.12.1995, kedy zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. BSM bolo vyporiadané v rámci dedičského konania po poručiteľke D
2116/95, kde bola uzavretá dedičská dohoda. V zmysle osvedčenia o dedičstve 1 chaty patrila do
dedičstva po poručiteľke. Z toho nadobudol žalobca 50% a žalovaný 50% a 1 chaty patrila pozostalémumanželovititulomvysporiadaniaBSM.Tedažalobcasavzmysleosvedčeniaodedičstvestalpodielovým
spoluvlastníkom chaty v podiele 1 k celku, žalovaný v podiele 1 k celku a ich otec v podiele 1 k celku.
Osvedčenieodedičstvenadobudloprávoplatnosťdňa02.05.1997.Dňa22.07.1997bolovrátenénotárke

a to z dôvodu, že jediný vlastník predmetnej chaty bol evidovaný p. P.. B. R. V.. Žalobca bol v dobrej
viere, že je spoluvlastníkom chaty, ktorú navštevoval a rekonštruoval. Žalobca podal dňa 13.10.2015
žiadosť o zápis osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností. Záznam vykonaný nebol, nakoľko v
liste vlastníctva ako vlastník nefiguroval poručiteľ. Žalobca nemá inú možnosť ako sa domáhať svojho
vlastníckeho práva a jeho zápisu v katastri nehnuteľností, len prostredníctvom súdneho konania. Mal za

to, že momentálne existuje stav právnej neistoty, kto je vlastníkom chaty a v akom pomere a je podľa
neho naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

2. Žalovaný zaslal súdu dňa 15.02.2017 vyjadrenie v ktorom uviedol, že s návrhom žalobcu, ktorý je
jeho brat súhlasí, nakoľko je pravdou, že v dedičskom konaní po ich matke spolu a s ich otcom uzavreli
dohodu o vzájomnom vyporiadaní, ktorá bola schválená aj notárkou a jej súčasťou bolo aj rozdelenie

predmetnej nehnuteľnosti. Keďže za trvania života otca nedošlo k zmene zápisu vlastníckych práv, otec
sa domnieval, že môže s nehnuteľnosťou nakladať a previedol ju ako celok ( 1/1) darovacou zmluvou
na žalovaného. Je však zrejmé, že podiel vo výške 1 podľa dedičského rozhodnutia po matke zdedil
žalobca a mal by byť zapísaný za podielového spoluvlastníka v tomto podiele. Pokiaľ však ide o podiel
vo výške 1, mal za to, že v tomto rozsahu je darovacia zmluva medzi otcom a žalovaným platná a

legitímna, pričom pripúšťa započítanie hodnoty daru, ktorý od otca dostal a o túto čiastku navýšiť aktíva
dedičstva s jeho povinnosťou výplaty ostatných dedičov. Mal za to, že súdny spor by ako bratia mali
vyriešiť mimosúdnou dohodou.

3. Žalobca zaslal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného dňa 13.03.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný

vedel, že sa žalobca domáha svojich práv k chate, nakoľko ho v tejto veci kontaktoval a svojím
vyjadrením zo dňa 10.02.2017 žalovaný celkom zmenil svoj postoj k veci a uznal vlastnícke právo
žalobcu. Z uvedeného dôvodu právna zástupkyňa žalobcu žiadala súd o poskytnutie času pre strany
sporu na mimosúdne rokovania.

4. Žalovaný zaslal súdu dňa 27.04.2017 vyjadrenie, v ktorom uvítal postup žalobcu a pripojil sa k žiadosti
žalobcu na poskytnutie lehoty na mimosúdne rokovania. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 19.05.2017
oznámila súdu, že prebiehajú mimosúdne rokovania strán sporu a z tohto dôvodu požiadala, aby
nebolo pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 26.07.2017 zaslala súdu podanie, ktorého
prílohou bolo vyjadrenie žalovaného k návrhu na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 19.07.2017. Právna

zástupkyňa žalobcu dňa 17.08.2017 oznámila súdu , že medzi žalobcom a žalovaným prebieha konanie
o obsahu súdneho zmieru, schválením ktorého by sa malo celé konanie ukončiť.

5. Dňa 10.11.2017 právna zástupkyňa žalovaného zaslala súdu návrh na prerušenie konania podľa §
163 ods. 1 CSP. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 20.11.2017 súdu oznámila, že medzi stranami sporu

sa nepodarilo dohodnúť konkrétny obsah zmieru a preto žiadala aby súd vo veci konal a rozhodol v
zmysle žalobného petitu.

6. Dňa 05.03.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie M. R., syna žalovaného, ktorý uviedol, že

považuje tvrdenia žalobcu, že chodil tráviť čas na chatu v Pukanci, že sa o chatu staral a udržiaval
ju a naopak, že žalovaný ( jeho otec) o chatu nejavil záujem, za klamlivé s cieľom dezinformovať a
zavádzať súd. Predložil fotodokumentáciu ohľadom starostlivosti žalovaného na chate. Ide o stavebné,
udržiavacie a rekonštrukčné práca na chate a priľahlých pozemkoch v horizonte posledných dvanásť
rokov, vykonaných žalovaným a jeho synom. Orientačnú cenu týchto prác odhadol na vyše 20 000 eur.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil termín pojednávania na deň 16.03.20018, na ktoré predvolal
právnu zástupkyňu žalobcu a právnu zástupkyňu žalovaného, ktoré sa na pojednávanie sa dostavili
spolu so žalobcom a žalovaným. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava
žaloby, mal za to, že žalobca a žalovaný zdedili v roku 1995 spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti

dom viničný v obci O. po zosnulej matke. Túto skutočnosť osvedčuje osvedčenie o dedičstve vytvárajúcu
prílohu žaloby. Chata alebo dom bol postavený za manželstva rodičov . Pozemok, na ktorom chatu
stavali patrila otcovi. Po kolaudácii otec požiadal o pridelení súpisného čísla. Vzhľadom na to, že právna
úprava prideľovania súp.č. nevyžadovala ani nevyžaduje preukazovanie vlastníctva vychádzal orgánsprávy katastra v L. z vlastníctva otca pozemku z kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o pridelení
súp.č. Orgán správy katastra v L. zapísal ešte za života matky na tomto základe výlučné vlastníctvo otca
k chate. Po smrti matky v dedičskom konaní sa zistilo prejednalo sa, že chata patrila do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo smrťou matky a dedičia uzatvorili dohodu, na základe ktorej sa
aj žalobca aj žalovaný stali spoluvlastníkmi. Notárka konajúca v konaní o dedičstve zaslala osvedčenie
správy katastra Levice, ktorý ale toto vrátil pre rozpor so stavom evidovaným v katastri. Príslušná
notárka už následne nevykonávala zosúladeniu stavu. Žalobca vychádzal z osvedčenia o dedičstve
po matke. Na chatu pravidelne chodil. Do chaty investoval, čo môže dokázať a o chatu sa aj staral.

Medzičasom v roku 2002 otec a žalovaný uzatvorili darovaciu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva podľa správy katastra na žalovaného a žalovaný sa zaviazal, že otca zaopatrí. O
tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel náhodne o niekoľko rokov, keď ho kontaktovala Obec O., keď sa
nevedeli skontaktovať so žalovaným. Žalobca vyvinul právne kroky voči orgánom správy katastra L., aby

vzniknutý stav napravil a zosúladil stav s osvedčením o dedičstve. Orgán správy katastra L. chybu

priznal, avšak odmietal zapísať spoluvlastnícky podiel už pre prebehnuté iné právne úkony s predmetom
vlastníctva. Tento postup potvrdil ako správny ako zákonný nadriadený orgán správy katastra so sídlom
v G.. Odkázal žalobcu na súd. Žalobca sa pokúšal mimosúdne dohodnúť, osobne riešenie sporu
zostalo bezúspešné. Zastávame názor, že žalovaný vyvinul aktívnu snahu aj iniciatívu, aby žalobcu
obišiel. Právnemu úkonu darovacej zmluve chýba podstatná zložka vôľa previesť predmet prevodu.

Tento právny úkon deklaruje vôľu ktorá je absolútnom rozpore s vôľou deklarovanou v osvedčení o
dedičstve. Žalovaný preto nemohol znova prejaviť vôľu ktorú už raz prejavil v dedičskom konaní a musel
si aktívne zisťovať v akom právnom stave bola chata v O.. Preto nemohol byť dobromyseľný a bol
uzrozumený s tým, že obchádza obsah a zmysel právnej úpravy vlastníckeho práva, ktorá sa vzťahovala
k žalobcovi. Mimosúdne riešenie sporu bolo neúspešné, čím osvedčujeme naliehavý právny záujem k

podanej žaloby. Otec nemohol na žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože tak
konal v rozpore so zásadou nemo plus iuris. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd rozhodol, tak
ako je uvedené v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný cestou právnej
zástupkyne súhlasil s bodom a/ petitu žaloby a síce aby sa žalobca stal 1 spoluvlastníkom chaty v O.,
tak ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po zomr. matke. Poukázal na to, že z el. komunikácie medzi

žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalobca by akceptoval fakt, že žalovaný ostane 3 vlastníkom chaty
v O. avšak pod podmienkou, že na neho žalovaný prevedie iné pozemky v I. V. za sumu 100 eur, ktoré
žalovaný darovacou zmluvou pred smrťou dostal od otca. Poukázal tiež na to, že skutočnosť, že otec
daroval chatu v O. žalovanému, žalovaný v roku 2002 žalobcovi ústne oznámil, a zo správania žalobcu
mal za to, že túto skutočnosť zobral na vedomie. Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca nie je 1

vlastníkom chaty v O. žalobca namieta až po smrti otca čo samozrejme v podstate zakladá otázku,
prečo to žalobca neurobil skôr, keď otec zomrel v roku 2016. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu, aby sa
polovica chaty v O., resp. patrila do dedičstva po zomr. otcovi uviedla, že dedičské konanie po otcovi
je t. č. ukončené a žalobca žiadnu takúto požiadavku pred notárom nevzniesol. Namietala, že nie je
možné, aby súd rozhodol o niečom čo v čase smrti nebolo vlastníctvom otca. Ak by aj súd mal za to, že

darovacia zmluva, ktorú otec daroval chatu v O. žalovanému bola z nejakého dôvodu neplatná navrhla,
aby súd zobral do úvahy vôľu otca, na základe ktorej darovacou zmluvou

previedol na žalovaného celú nehnuteľnosť hoci mohol urobiť aj tak, že by ju previedol na žalobcu, avšak
to neurobil. V tejto časti navrhla žalobu zamietnuť. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania, nakoľko

darovacia zmluva bola riadne zavkladovaná v roku 2002 a tento prevod nebol napadnutý. Žalboca sa k
námietke premlčania vyjadril tak, že je irelevantné keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
pri ktorom je premlčanie právne bezvýznamné.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2012,

osvedčením o dedičstve D2116/95 zo dňa 17.04.1997, návrhom na vykonanie záznamu zo dňa
02.10.2015, vrátení listiny Okresným úradom L. zo dňa 11.12.2015, oznámením o začatí konania o
oprave chyby v katastri nehnuteľností zo dňa 07.10.20106, listom vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.,
žalobou,vyjadreniamistránsporu,prednesomprávnychzástupcovnapojednávaníazistiltentoskutkový
a právny stav:

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nehnuteľnosť - stavba ( chata - viničný dom) so súpisným
číslom 102 postavená na parcele č. XXXX ( zastavané plochy a nádvoria) o výmere 56 m2, katastrálneúzemie O., vedená na LV č. XXXX Okresným úradom L. ( ďalej len „ sporná nehnuteľnosť“) patrila do
BSM manželov P.. N. E. a P.. B. R. V. , ktorí boli rodičmi žalobcu a žalovaného.

10. Z Osvedčenia o dedičstve č. D 2116/95 ( D/not 16/96) vyplýva, že dedičia po poručiteľke P.. N.
E. uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM a dedičstva. V zmysle predmetného Osvedčenia o dedičstve
1 spornej nehnuteľnosti patrila do dedičstva a z toho 50% nadobudol žalobca a 50% žalovaný. 1
spornej nehnuteľnosti patrila pozostalému manželovi P.. B. R., titulom vysporiadania BSM. Osvedčenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.1997.

11. Dňa 15.11.2002 darovacou zmluvou daroval P.. B. R. spornú nehnuteľnosť v celosti obdarovanému
synovi T. R.. Vklad bol povolený dňa 12.12.2002 správou katastra L. pod č. V 4740/2002.

12. Žalobca dňa 13.10.2015 zaslal návrh na Okresný úrad L., katastrálny odbor na vykonanie záznamu

v katastri nehnuteľností, aby vykonal zápis Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.04.1997 a to spornej
nehnuteľnosti v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby. Okresný úrad L., katastrálny odbor dňa
11.12.2015 vrátil listinu ( D2116/95 D/not 16/96 zo dňa 17.04.1997) žalobcovi, vzhľadom na skutočnosť,
že sporná nehnuteľnosť tvoriaca predmet dedičstva je evidovaná v operáte katastra nehnuteľností
v prospech inej osoby ako je poručiteľ a preto konanie vedené pod zn. Z-6510/2015 ukončil. Dňa

07.10.2016 Okresný úrad L., katastrálny odbor oznámil stranám sporu, že katastrálny odbor obdržal
dňa 24.06.1997 záznamovú listinu Osvedčenie o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 zo dňa 17.04.1997
po poručiteľke P.. N. E., ktorá bola zaregistrovaná v registri Z pod č. XXXX/XX. Záznamová listina
bola dňa 22.07.1997 vrátená notárke, z dôvodu, že na spornú nehnuteľnosť bol vž v čase doručenia
listiny založený list vlastníctva č. XXXX k.ú. Pukanec v prospech P.. B. R. v celosti. Prešetrením bolo

zistené, že správny orgán zaujal nesprávne stanovisko a nevpísal do listu vlastníctva č. XXXX k.ú.
Pukanec spoluvlastnícky podiel v rámci dohody dedičov o vyporiadaní spoluvlastníctva tak , že sporná
nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a 1-ový spoluvlastnícky podiel k nej
patrí do dedičstva poručiteľky. Vzhľadom k tomu, že na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. O. boli vykonané
ďalšie právne úkony v súlade s obsahom listín doručených správnemu orgánu, nie je možné vykonať

opravu údajov v katastri.

13. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je
uvedený žalovaný v podiele 1/1; titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva č. Z.-XXXX/XXXX zo dňa
12.12.2002.

14. Zo sobášneho listu Obvodného národného výboru v K. Z. - P. vyplýva, že bolo vo zväzku, roč. XXXX,
na strane XX, pod č. XXX zapísané manželstvo B. R. a N. E. uzavreté dňa XX.XX.XXXX.

15. Okresný úrad L., katastrálny odbor dňa 08.11.2016 rozhodol, že návrh na opravu chyby v

katastrálnom operáte týkajúci sa vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zamieta.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 628 ods.1-3 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

20. Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tomnaliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
V prejednávanej veci sa vzhľadom na predmet konania jedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia
§ 137 písm. c) CSP. Určovacia žaloba je procesnoprávny nástroj preventívnej ochrany subjektívneho
práva. Preventívnu funkciu plní vzhľadom na jej hlavný cieľ, ktorým je ochrániť právnu istotu žalobcu
tam, kde hrozí, že jeho právo alebo jeho právne postavenie môže byť nejakým spôsobom ohrozené,

príp. narušené. Má význam tam, kde ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov alebo práv, a teda
jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k náprave
nemožno dospieť inak; a tiež tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá
bude tvoriť právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Výrok súdu o určení
potom ohrozenie, neistotu a neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal

splnenie nejakej povinnosti. Úlohou určovacej žaloby je teda predchádzať žalobe na plnenie. Základným
predpokladom žaloby o určenie je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Tento
je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným

a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo žalobou, ktorá spornosť neodstraňuje a
len zbytočne vyvoláva spor, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iný spor. Naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre strany sporu, a
tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. V prípade, že je možné v súdnom spore využiť
žalobu na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou žaloby na určenie. Len

čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých
právnych následkov zo strany žalovaného. Rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa kladné
alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu.

22. Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcu

na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a mal za to, že keďže žalobca nadobudol
spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/4 má naliehavý právny záujem na určení
jeho vlastníckeho práva, keďže Osvedčenie o dedičstve č. D 2116/95, D not 16/96, nebolo do katastra
nehnuteľností zapísané ( list č.l.18) a dedičia po poručiteľke a to otec žalobcu a žalovaný uzatvorili
darovaciu zmluvu, ktorú žalobca považuje za neplatnú, keďže darca previedol predmetnú nehnuteľnosť

v celosti na žalovaného a preto, súd konštatuje, že aktuálne existuje objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcomažalovaným,ktorýjeohrozenímprávnehopostaveniažalobcuaktorýzároveňtýmtoprávnym
prostriedkom - žalobou na určenie vlastníckeho práva možno účinne odstrániť a to s poukazom na to,
že v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX je ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný
žalovaný.

23. Súd ako predbežnú riešil otázku platnosti resp. neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa
15.11.2002 medzi otcom žalobcu a žalovaným. Na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd v spore prihliada ex offo ak sa o neplatnosti právneho úkonu dozvie v konaní
korektným spôsobom. Teda súd ani v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nenahrádza

aktivitu strán sporu a sám nepátra po neplatnosti právneho úkonu. V priebehu konania žalobca
spochybňoval platnosť resp. neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 15.11.2002, pretože bola v rozpore s
Osvedčením o dedičstve č. D 2116/95, D not 16/96. Absolútna neplatnosť právneho úkonu bez ďalšieho
nastáva zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí
právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade práva do

katastra nehnuteľností. Na dôvod neplatnosti zmluvy, a to neurčitosť a rozpor zo zákonom súd prihliada
z úradnej povinnosti. Za neurčitý právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pokladá
právny úkon, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný. Prejav vôle je neurčitý, ak je
neistý jeho obsah. Určitosť právneho úkonu predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu a jeda hoci
vyjadrenie vôle je po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak je nejednoznačné a tým je neurčitý aj vecný

obsah právneho úkonu, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť ani preklenúť výkladom podľa §
35 Občianskeho zákonníka a právny úkon je absolútne neplatným. Z darovacej zmluvy ( č.l.15) zo dňa
15.11.2002 súd zistil, že darca daroval aj nehnuteľnosť - záhradný dom p.č. XXX postavený na parc.č.
XXXX o výmere 56m2 v celosti zapísaný na č.l. XXXX v k.ú. O., obec O. žalovanému, avšak darca bolz zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1 a
preto predmet daru je neurčitý a teda celá darovacia zmluva neurčitým právnym úkonom podľa § 37
Občianskeho zákonníka a teda absolútne neplatná. Z neplatného právneho úkonu nevznikajú právne

následky, ktoré zákon inak s takýmto právnym úkonom, v tomto prípade darovacou zmluvou, ak je
platný, spája a teda nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k opísaným nehnuteľnostiam na
žalovaného z právneho dôvodu - darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi otcom strán sporu P.. B. R. a
žalovaným, z dôvodu absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá spočívala v jej neurčitosti prevodu
podielu nehnuteľnosti, keďže darca nebol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti ale bol vlastníkom len

1/2, lebo sám nadobudol v zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 do podielového
spoluvlastníctva so žalobcom a žalovaným.
24. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

25. V zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k prevodu vlastníckeho práva nedôjde, ak
prevodca nie je vlastníkom veci. Darca nebol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a preto
nemohol previesť na žalovaného výlučné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, podľa zásady v
občianskoprávnych vzťahoch, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má.

26.Vzhľadomnavykonanédokazovanie,záversúduoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmužalobcu,
o absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 15.11.2002 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
určil vlastnícke právo v zmysle Osvedčenia o dedičstve D 2116/95, D not 16/96 tak, že nehnuteľnosť
viničný dom (chata) so súpisným číslom 102 postavená na parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2 , parcela registra „C“ , zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. O., Obec O., Okres L. vedené

na liste vlastníctva Okresným úradom L.
a/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T.. M. R. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom
V..K. XXXX, XXX XX R., Č.,
b/ v časti 1 k celku je vo vlastníctve T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX trvale bytom
M.. A.. E. XXXX/XX, K.,

c/ v časti 1 k celku patrí do dedičstva po zomrelom P.. B. R. V.. A.., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXX zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom M. G..X, A..

27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods.1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Súd rozhodol o trovách konania tak, že priznal úspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej, keďže pri posúdení úspechu žalobcu nebolo právne významné, že súd čiastočne
žalobu zamietol, nakoľko príslušenstvo pohľadávky sa do posudzovania úspechu nezahŕňa. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.