Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/46/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010535

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2511010535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci proti obžalovanému O. E. pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné,

o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 12.03.2012 sp.
zn. 2T/105/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.06.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/, ods.2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku sa

obžalovaný O. E., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S., L.
č. XX, t.č. ÚVTOS Leopoldov

o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.a/, písm. m/ Trestného
zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona a § 42 ods.1 Trestného zákona na

trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 2 (dva) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona z r u š u j e sa výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp.zn.5T/1/2008 zo dňa 17.08.2011 právoplatný dňa 17.08.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 60 ods.1 písm.c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci a
to: finančných prostriedkov na účte vedenom v J. I., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.356,33
Eur a finančných prostriedkov zaistených na depozitnom účte Okresnej prokuratúre Piešťany vo výške
1.161,79 Eur.

o d ô v o d n e n i e :RozsudkomOkresnéhosúduvPiešťanochbolobžalovanýO.E.uznanýzavinnéhovbode1/ztrestného
činu podvodu podľa § 250 ods.1, ods.3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a
v bode 2/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2, ods.3 písm.c/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm.j/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006, ktorých sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že

1/ v období od 05.09.2005 do 16.09.2005 po tom, ako si v Z. od U. G. požičal účet vedený v J. I.,
a.s. pobočka Z. číslo XXXXXXXXXX/XXXX vylákal od 193 osôb za účelom sprostredkovania práce v

Taliansku na základe inzerátu uverejneného v inzertných novinách Pardon finančné sumy vo výške
1500,- Sk za osobu, ktoré si nechal zasielať na požičaný účet vedený v J. I., a.s., poukázané finančné
prostriedky z tohto účtu vybral pomocou rovnako požičanej bankomatovej karty od U. G., použil ich
pre vlastnú potrebu, sľúbenú prácu nezabezpečil, čím spôsobil 193 osobám škodu v celkovej výške 9
609,64 Eur,

2/ v dňoch 07. - 09.03. 2006 a 13.03.2006 po tom, ako v Prešove zverejnil v denníku Prešovský večerník
inzerát, v ktorom ponúkal sprostredkovanie práce - zber špargle v Rakúsku u zamestnávateľa Ing. P.
A. XXXX/XX, Rakúsko vylákal od 177 osôb poplatok vo výške 1 000,- Sk na účet XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v S. S., a.s. s tým, že následne s nimi dňa 24.03.2006 v Sabinove a 27.03.2006 v Prešove za
prítomnosti notára uzavrie pracovné zmluvy, čo však neurobil, prácu nezabezpečil, získané finančné

prostriedky nevrátil a z účtu postupne vybral bankomatovou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú si
požičal od O. J. sumu 135 400,- Sk ktorú požičal pre osobnú potrebu, čím spôsobil najmenej 177 osobám
škodu najmenej 5 852,49 Eur.

Za to súd obžalovanému podľa § 221 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm.l/ Trestného zákona, § 37

písm.h/, písm.m/ Trestného zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona a § 42
ods.1 Trestného zákona, za použitia § 39 ods.1, ods.3 písm.e/ Trestného zákona, uložil súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

SúdzároveňzrušilvýrokotresteuloženýmurozsudkomOkresnéhosúduvNitresp.zn.5T/1/2008zodňa
17.08.2011, právoplatného dňa 17.08.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 60 ods.1 písm.c/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia veci a to:
finančných prostriedkov na účte vedenom v J. I., a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.356,33 Eur
a finančných prostriedkov zaistených na depozitnom účte Okresnej prokuratúry Piešťany vo výške
1.161,79 Eur.

Z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že súd rozhodoval na hlavnom pojednávaní o treste
obžalovaného, nakoľko tento vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že sa cíti vinným zo spáchania skutku a
súd preto prijal jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods.6 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva ,že pri úvahách o druhu a
jeho výmery okresný súd vychádzal z ustanovení § 34 ods.1, ods.4 Trestného zákona, pričom vzal do
úvahy spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Skonštatoval, že u obžalovaného zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť uvedeného v zmysle § 36 písm.l/ Trestného zákona a to, že sa priznal k

spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písm.h/, písm.m/ Trestného zákona
však u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti, teda, že spáchal viac trestných činov a že bol už
za trestný čin odsúdený. Podľa § 38 ods.4 Trestného zákona preto bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri ukladaní trestu ďalej zohľadnil ustanovenie § 38 ods.2 Trestného zákona, pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň postupoval podľa § 41 ods.2 Trestného
zákona v zmysle ktorého, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestnýchčinov,zktorýchaspoňjedenjezločinomspáchanýmidvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu
tretinu, súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
Podľa § 42 ods.1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie súhrnného trestu. Okresný súd správne postupoval v tomto smere, keď z pripojeného
spisového materiálu Okresného súdu v Nitre sp.zn. 5T/1/2008 zistil, že rozsudkom zo dňa 17.08.2011,
právoplatným dňa 17.08.2011 bol obžalovaný O. E. odsúdený podľa § 172 ods.1 Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. V súvislosti s týmto rozsudkom preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia
slobody.

Okresný súd okrem vyššie uvedených ustanovení však použil v danom prípade i ustanovenie § 39 ods.1
Trestného zákona v zmysle ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods.3
písm.e/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie
uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona, dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov. Súd pri ukladaní trestu preto vychádzal z

upravenej trestnej sadzby v zmysle § 41 ods.2 Trestného zákona v trvaní 8 rokov a 2 mesiace až 13
rokov a 4 mesiace, ktorá je stanovená pre trestný čin podľa § 221 ods.3 Trestného zákona. Okresný
súd použitie zmierňovacích ustanovení odôvodnil predovšetkým okolnosťou, že skutky boli spáchané
v rokoch 2005 až 2006 a zohľadnil pritom i osobné pomery obžalovaného ako aj menej nebezpečný
charakter trestnej činnosti na základe čoho potom dospel k záveru, že v danom prípade obžalovanému

postačí aj uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, ktorý je pod dolnou hranicou
trestnej sadzby určenej zákonom tak ako je vyššie uvedené. Tento trest podľa názoru okresného súdu
zohľadňuje aj potreby generálnej aj individuálnej prevencie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a to čo do výroku o treste,

nakoľko má za to, že Okresný súd v Piešťanoch pri svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval inštitút
mimoriadnehozníženiatrestupodľa§39Trestnéhozákona,nakoľkonajehoaplikáciupodľajehonázoru
neboli splnené zákonné podmienky. Z uvedeného dôvodu sa preto domáhal zrušenia napadnutého
rozsudku s tým, aby krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v súlade so zákonom bez
použitia zmierňujúcich ustanovení § 39 Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolaniu okresnej prokuratúry v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako i správnosť postupu

konania,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudku,pričomprihliadalinachyby,ktoréneboliodvolaním
vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil,
že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, predchádzajúce obžalobe i po nej pred okresným súdom, krajský súd zistil, že v

ňom boli dodržané ustanovenia Trestného poriadku, zmyslom ktorých je objasnenie veci a zabezpečenie
práva obvineného na obhajobu.

Vzhľadom na dôvody odvolania okresného prokurátora, ktorými napadol rozsudok len vo výroku o
treste, obmedzil odvolací súd svoju prieskumnú povinnosť len na výrokovú časť napadnutého rozsudku

zaoberajúcu sa trestom a spôsobom jeho výkonu.

V súvislosti s odvolaním a jeho dôvodmi je potrebné v prvom rade uviesť, že odvolanie bolo podané
opodstatnene a dôvodne, nakoľko súd I. stupňa sa pri rozhodovaní a následnom ukladaní trestu
obžalovanému, neriadil dôsledne a správne všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a hľadiskami

určenými v zásadách pri ukladaní trestov tak, ako ich správne síce okresný súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia odcitoval, avšak v dôsledku nesprávneho výkladu uložil trest, ktorý podľa názoru krajského
súdu je v rozpore s týmito ustanoveniami, najmä pokiaľ ide o ustanovenia § 39 Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu.Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku a
súčasne dokazovanie vykonané pred I. stupňovým súdom je potrebné skonštatovať, že okresný súd sa

pri rozhodovaní o treste týmito ustanoveniami dôsledne neriadil.

Krajský súd sa v tomto smere preto plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaní okresného
prokurátora s tým, že v danom prípade u obžalovaného Jozefa Navrátila neboli splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona.

V zmysle § 39 ods.1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolprepáchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okresný súd použitie predmetného ustanovenia odôvodnil v podstate len tým, že skutky boli spáchané
v rokoch 2005 a 2006, pričom zohľadnil osobné pomery obžalovaného a menej nebezpečný charakter
trestnej činnosti ním spáchanej, ktoré skutočnosti ani podľa názoru krajského súdu nepostačujú k tomu,
aby okresný súd mohol postupovať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

V tejto súvislosti je v plnom rozsahu potrebné dať za pravdu okresnému prokurátorovi v tom smere,
že obžalovaný sa podvodného konania dopustil v rokoch 2005 voči 193 osobám a v roku 2006 voči
177 osobám a teda je nepochybné, že rozsah spáchanej trestnej činnosti nemôže byť posudzovaný
len výškou spôsobenej škody ale aj počtom osôb voči ktorým sa trestnej činnosti obžalovaný dopustil.
Je tiež nepochybné, že okresný súd ukladal súhrnný trest obžalovanému a to vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu v Nitre sp.zn. 5T/1/2008 zo dňa 17.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.08.2011,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1
písm.c/, písm.d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 3 roky nepodmienečne. Tento trest bol tiež ukladaný ako trest súhrnný a to vo vzťahu k trestu,

ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp.zn. 2T/152/2010 zo
dňa 31.12.2010 a právoplatného dňa 26.01.2011, kde mu bol uložený tiež trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov. Prihliadnuc na tieto skutočnosti je teda nepochybné, že zrátajúc oba uvedené tresty
tak, ako sú vyššie naznačené, teda trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a trest odňatia slobody v
trvaní 8 mesiacov vo vzťahu k trestu, ktorý mu súčasne ukladal okresný súd v tejto trestnej veci,

ako trest súhrnný, je možné povedať, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov je trestom
neprimerane miernym a nezohľadňuje všetky zásady ukladania súhrnného trestu tak, ako to má na mysli
ustanovenie Trestného zákona. V konečnom dôsledku sa dá teda povedať, že za predmetnú trestnú
činnosť obžalovanému bol uložený len trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace, čo i podľa
názoru krajského súdu nezodpovedá zásadám ukladania trestov a nevystihuje všetky okolnosti prípadu,

ktorými sa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posudzovanie stupňa nebezpečnosti činu
pre spoločnosť a možnosť nápravy páchateľa. V tejto súvislosti si preto i krajský súd osvojil názor
okresného prokurátora, že pri hodnotení okolnosti prípadu bolo potrebné zohľadniť práve vysoký počet
osôb poškodených trestnou činnosťou obžalovaného, ktorí boli spravidla nezamestnaní a obžalovaným
ponúknutá sezónna práca pre nich znamenala možnosť zlepšiť ich nepriaznivú finančnú situáciu.

Rovnako je potrebné v tejto súvislosti poukázať i na to, že u osoby obžalovaného sa nejednalo len o
ojedinelé vybočenie zo zákonných medzí, nakoľko obdobnej trestnej činnosti sa dopúšťal v období od
roku 2005 minimálne do roku 2009 na celom území Slovenskej republiky.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto krajský súd akceptoval námietku okresného

prokurátora,zrušilnapadnutýrozsudokohľadomobžalovanéhovovýrokuotresteauložilobžalovanému
trest tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľkoobžalovanýnebolvposlednýchdesiatichrokochvovýkonetrestuodňatiaslobodypreúmyselný
trestný čin, krajský súd ho v zmysle § 48 ods.2 písm.a/ Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže krajský súd ukladal trest ako súhrnný, zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp.zn. 5T/1/2008.Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, krajský súd vzhľadom na jeho opodstatnenosť a správnosť, tento len
prevzal z prvostupňového rozsudku v nezmenenej podobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.