Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010366
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2017
prejednal odvolanie obžalovaného

S. F.

nar. XX.X.XXXX v M., bytom M., prechodne bytom M., F. XX/XX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/88/2016-128 zo dňa 13.9.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný S. F. podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e podľa
§ 207 ods. ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, ods. 3, 36 písm. l), n), 37 písm. m), 54 Tr. zák.
k trestu povinných prác vo výmere 100 (jednosto) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný S. F. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/88/2016-128 zo dňa 13.9.2016
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., pretože hoci mu
zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry A. F., nar. X.XX.XXXX, ktorá mu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/26/2015 zo dňa 13.8.2015, právoplatným
25.8.2015, a ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry A. F. sumou 50 eur, s účinnosťou od

1.5.2015 mesačne, vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k rukám matky G. C., plneniu tejto povinnosti sa v
období od 1.5.2015 do 13.9.2016 v M. úmyselne vyhýbal, tým, že bol nezamestnaný, do 15.7.2015 nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ani po zaevidovaní
si odmieta hľadať prácu, žije záhaľčivým spôsobom života, v dôsledku čoho dlhuje na zameškanom
výživnom, okrem uhradenej sumy 90 eur, sumu 760,- eur.
Bol za to odsúdený podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38
odsek 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48

odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Rozsudokprvostupňovéhosúdunenadobudolprávoplatnosť,pretožehoodvolanímčodovýrokuotreste
napadol obžalovaný a to ihneď po jeho vyhlásení. Svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. V písomných
dôvodoch uviedol, že prosí o zmiernenie trestu odňatia slobody, alebo o nejaký alternatívny trest. Nemá

žiadny príjem, čím mu vznikol aj dlh na výživnom. Jeho zdravotný stav mu sťažuje sa zamestnať, k
čomu doložil lekárske správy. V prípade stabilného príjmu si bude svoju vyživovaciu povinnosť platiť,
ako aj dlžné výživné.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť z dôvodov v

ňom uvedených.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu v prvom rade
uvádza nasledovné. Podľa ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák. síce súd nemusí na túto priťažujúcu
okolnosť podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia prihliadnuť. V tomto prípade však takýto postup

neprichádzal do úvahy. Posledné odsúdenie obžalovaného neumožňovalo použitie tohto dobrodenia
zákona pri rozhodovaní o priťažujúcich okolnostiach, keďže sa skutku dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za iný trestný čin.

Na druhej strane, senát odvolacieho súdu konštatuje, že okrem poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.

l/ Tr. zák. (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie), mala byť obžalovanému
súdom prvého stupňa priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Zistený pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností má zo zákona priamy vplyv na zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby, resp. zníženie hornej hranice trestnej sadzby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 38 Tr. zák.

V ustanoveniach §§ 36 a 37 Tr. zák. sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uvedené taxatívne. Je
tomu tak preto, aby pri rozhodovaní o zvyšovaní, resp. znižovaní trestných sadzieb podľa § 38 Tr. zák.
bola z hľadiska pomeru týchto okolností jednotná súdna prax. Súčasne to ale znamená povinnosť súdu
priznaťpoľahčujúcuokolnosťaleboprihliadnuťnapriťažujúcuokolnosť,aksúsplnenévzákoneuvedené
podmienky. (Výnimkou je len ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. veta za bodkočiarkou).

Súčasne je potrebné uviesť, že aj vo vzťahu k priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam platí zásada v
pochybnostiach v prospech obvineného. To znamená, že v prípade pochybností ohľadne priťažujúcej
okolnosti súd na túto neprihliadne. V prípade pochybností ohľadne poľahčujúcej okolnosti, súd túto
obžalovanému prizná.

Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - §
36 písm. n/ Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť odklon
v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom činným
v trestnom konaní (ale aj súdu) splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste.

V konaní pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe
takéhoto vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj
vo vzťahu k výroku o vine (rýchlosť, hospodárnosť konania).

Ak teda obžalovaný S. F. v tejto veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a súd
prvého stupňa vyhlásenie prijal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa priznať obžalovanému aj túto
poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťoupodľa§36písm.l/Tr.zák.(priznanieaúprimnéoľutovanie),splneniektoreješteautomatickyneznamená
aj napomáhanie príslušným orgánom.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil celý výrok
o treste v rozsudku súdu prvého stupňa, pretože súd prvého stupňa porušil Trestný zákon v ustanovení
§ 36 písm. n/ a § 37 písm. m/.

V súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd sám rozhodol o uložení trestu obžalovanému,

keď v dôsledku prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

Odvolací súd dospel k záveru, že s poukazom na všetky okolnosti prípadu, kedy sa jedná o prečin,
zohľadniac zároveň zdravotný stav obžalovaného, ktorý síce svoju invaliditu nepreukázal, avšak
pretrvávajúce problémy so zdravotným stavom u neho sú zrejmé, o čom doložil lekárske správy, je

alternatívny trest povinných prác v trvaní 100 /sto/ hodín v súlade so všetkými zásadami na ukladanie
trestov. Zároveň je takýto trest spôsobilý zabezpečiť prevýchovu a nápravu obžalovaného a zodpovedá
teda aj všetkým zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.