Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4Csp/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616203292
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3616203292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 proti žalovanému S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
F., Č. Q. W., W. XXX/XX, toho času bytom F., L. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom,
advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o zaplatenie 1 023,72 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1 023,72 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 023,72 € od 3.7.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2006 úver vo výške 663,88 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s príslušným poplatkom vo výške 359,82 € za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v

šiestich mesačných splátkach po 170,62 € počnúc ňom 28.5.2006. V zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, sa žalobca so žalovaným dohodli, že
tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovanému zaslal
viacpočetnéupozornenianaomeškaniesozaplatenímsplátok,naktoréžalovanýnereagoval.Vzhľadom
na to, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím
porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 3.7.2006 sa jeho dlh

stal splatným. Dňa 30.9.2006 podal trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
v Partizánskom vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec
nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere
ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere
žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených
v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný už v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil
mu tým škodu. Okresný súd Partizánke rozsudkom sp. zn. 1T/66/2008 zo 17.1.2012 uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhraduspôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
28.5.2012. Ku dňu vyhotovenia návrhu žalovaný neuhradil žiadnu platbu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 16.11.2016 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Zmluvu o úvere č. XXXXXXX z 26.4.2006 považuje za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko úrok za
poskytnutie úveru predstavuje 155,58% ročne, čo je neprimerane vysoká výška úroku. Taktiež vzniesol
námietku premlčania. Keďže zmluvu o úvere treba považovať za absolútne neplatný právny úkon,
neplatnosť nastáva od počiatku, na zmluvu o úvere sa hľadí, ako keby vôbec nebola uzatvorená. Ak na

jej základe poskytol žalobca plnenie v sume 663,88 €, a to dňa 26.4.2006, tak svoje právo na úhradu
poskytnutého úveru mohol prvýkrát uplatniť 27.4.2006. Aj keby sa v tejto súvislosti dalo uvažovať o
desaťročnej premlčacej lehote, tak táto uplynula 27.4.2016, avšak žalobca podal žalobu na súde až
1.8.2016, teda po jej uplynutí.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pričom

sporové strany, ako aj právny zástupca žalobcu sa ho nezúčastnili. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s tým, aby bola vec prejednaná a
rozhodnutá v jeho neprítomnosti, ako i v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Žalovanému bolo
predvolanie doručené riadne a včas, pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca. Za tejto situácie
súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 4.4.2017 v neprítomnosti sporových strán, ako

aj právneho zástupcu žalobcu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žaloby, zmluvy o
úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k.
1T/66/2008-274 zo 17.1.2012, výpisu z obchodného registra žalobcu, vyjadrenia žalovaného k žalobe,

obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/66/2008 a zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzavreli dňa 26.4.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 663,88 €, ktoré sa zaviazal žalobcovi splatiť spolu s poplatkom vo
výške 359,82 €, t. j. celkovo sumu 1 023,72 € v šiestich mesačných splátkach po 170,62 € počnúc
dňom 28.5.2006. Podľa tvrdenia žalobcu sa tento dlh stal splatným 3.7.2006. Dňa 19.10.2006 doručil

žalobca Okresnej prokuratúre Topoľčany trestné oznámenie na žalovaného. Dňa 24.11.2006 začal
vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a
dňa 27.2.2007 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie. Počas výsluchu pred vyšetrovateľom PZ dňa
31.5.2007 si žalobca ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 023,72 €. Okresný súd
Partizánske rozsudkom č. k. 1T/66/2008-274 zo 17.1.2012, právoplatným a vykonateľným 28.5.2012,

uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 24.4.2006 v Partizánskom písomnou žiadosťou o úver č. 3600379 Ž požiadal
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A o úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €),
pričom v žiadosti ako zamestnávateľa uviedol firmu Martin Jursa - FEMA Partizánske, Februárova 159
s čistou mesačnou mzdou 10.500,- Sk (348,54 €) a to aj napriek tomu, že vo firme Martin Jursa - FEMA

nikdy nepracoval, po schválení žiadosti o úver uzatvoril dňa 26.4.2006 v Partizánskom so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A zmluvu o úvere č. 3600337, na základe ktorej mu
bol poskytnutý hotovostný úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 €), tento sa zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 5.140,- Sk (170,62 €) po dobu 6 mesiacov, avšak doteraz nezaplatil ani jednu
splátku, čím spôsobil spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, Račianska č. 42/A, IČO: 35 807 598

škodu vo výške 20.000,- Sk (663,88 €). Žalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňomstráženia.Žalobcaakopoškodenýboltýmtorozsudkomodkázanýsnárokomnanáhraduškody
na občianske súdne konanie.

5. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.
z.“) v znení účinnom od 1. 5. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody
spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu
korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

8. Podľa 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že

žaloba nie je podaná dôvodne, pretože nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Žalobca v žalobe
jednoznačne neuviedol na základe akého právneho dôvodu si žalobou uplatňuje svoj nárok, t. j. či ide o
nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo o nárok z nesplnenia záväzkov zo zmluvy o
úvere. Súd preto vzhľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj na námietku premlčania vznesenú
žalovaným, posúdil oba tieto nároky z hľadiska ich možného premlčania.

11. Za predpokladu, že žalobca žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
činom, pri premlčaní práva je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, ich plynutie
askončeniejetiežvzájomnenezávislé.Subjektívnapremlčaciadobamôžeplynúťibavrámciobjektívnej

premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie
jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek. Prvou zložkou je, kedy
sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť žalobou na súde. Tento
okamih sa nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou je,

kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba, ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, je desaťročná a táto začne plynúť od okamihu škodnej udalosti.
Objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky na plynutie subjektívnej
premlčacej doby. Ak uplatnenie nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo
jeho uplatnenie v trestnom konaní, treba pri vnesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či

nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne
pokračoval, či mu bola prisúdená celá náhrada škody alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie
vo veciach občianskoprávnych a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci
plynutia premlčacej doby, respektíve bezprostredne po skončení trestného konania. Ak poškodený
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom

konaníriadnepokračoval,premlčacialehotasazastavíavpriebehutohtokonanianeplynie.Poskončení
trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol
vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje.

12. Žalobca dňa 19.10.2006 podal na žalovaného trestné oznámenie pre prečin úverového podvodu

podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Najneskôr k tomuto dňu mal žalobca vedomosť, že došlo k vzniku
škody, o tom, kto za škodu zodpovedá, ako aj o rozsahu škody do tej miery, aby mohol svoj nárok
uplatniť žalobou na súde alebo v rámci vyšetrovania v trestnom konaní. Keďže žalobca ako poškodený
v trestnom konaní si včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, av konaní riadne pokračoval, plynutie premlčacej doby v priebehu trestného konania, t. j. od 24.11.2006
do 28.5.2012, sa zastavilo. V trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému
uplatnenú náhradu škody, a preto plynutie premlčacej doby pokračovalo po skončení trestného konania.

Žalobca si tak mohol uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní hneď na druhý deň
po skončení trestného konania, t. j. 29.5.2012. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 1.8.2016, je
zrejmé, že žalobu podal až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť je nárok žalobcu uplatnený ako nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom
premlčaný. Otázkou márneho uplynutia objektívnej premlčacej doby sa súd už nezaoberal, keďže mal

za preukázané uplynutie subjektívnej premlčacej doby.

13. Za predpokladu, že žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok z dôvodu nesplnenia záväzkov zo
zmluvy o úvere, rovnako by bol nárok žalobcu premlčaný. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že celý dlh
sa stal splatným 3.7.2006, žalobca si mohol nárok uplatniť žalobou na súde po prvýkrát 4.7.2006.
Premlčacia doba tak márne uplynula 4.7.2009, keďže žalobca si uplatnil žalobou nárok na súde až

1.8.2016. Ak by súd ako predbežnú otázku posudzoval platnosť zmluvy o úvere a dospel by k záveru,
že zmluva o úvere je neplatná a zmluvné strany by si museli navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy plnili /
vydať bezdôvodné obohatenie/, aj tak by žalovaný nárok bol premlčaný z dôvodu zjavného uplynutia
objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení vždy začína
plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade by týmto dňom bol 26.4.2006.

Objektívna premlčacia doba by tak začala plynúť 27.4.2006 a uplynula by 27.4.2009 (v prípade trojročnej
premlčacejdoby),resp.27.4.2016(vprípadedesaťročnejpremlčacejdobyuúmyselnéhobezdôvodného
obohatenia). Keďže žalobca podal žalobu na súde až 1.8.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej
doby.

14. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
vočižalobcovivrozsahu100%podľa§255ods.1CSP.Vsúlades§262ods.2CSPovýškenáhradytrov

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.

1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možnoodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.