Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200160.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: Minister
spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému Disciplinárnej
komisii Slovenskej komory exekútorov so sídlom Šustekova 39, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšej
účastníčky H.. R. U., Y. P., P.N. Q. M. so Y. U.. X, XXX XX Q. M. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Disciplinárneho senátu č. 2DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č.k.: DK 20/2017
zo 16. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Disciplinárneho senátu č. 2DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č.k.:
DK 20/2017 zo 16. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Ďalšej účastníčke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie:
l. Minister spravodlivosti SR (v čase podania návrhu Ministerka spravodlivosti 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 2 -

SR), Župné námestie č. 13, Bratislava (ďalej len „žalobca“) doručil 13. októbra 2017 Slovenskej komore
exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania proti H.. R. U., Y. P. so Y. P.N. v Q. M., U. ul. č. X

(ďalej len „ďalšia účastníčka“) pre porušenie ust. § 64 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), čím sa mala dopustiť disciplinárneho
previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalobca navrhol, aby ju žalovaný uznal vinnou
zo spáchania disciplinárneho previnenia a uložil jej disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku a to peňažnú pokutu vo výške 300,- EUR.
2. Žalobca návrh na začatie disciplinárneho konania odôvodnil zistením, že ďalšia účastníčka ako súdom

poverená súdna exekútorka v exekučnom konaní sp.zn. EX 151/2014, vedenom v prospech oprávnenej
T. T. voči povinnej J. U. o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 461,35 EUR s prísl., vydala 7. júna
2016 príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinnej a to:
1. parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie A.
(spoluvlastnícky podiel 2/24)
2. parcela č. XX/X, XX/X a XX/X zapísané na LV XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)

3. parcela č. XXX/X, XXXX a XXXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky
podiel 1/3)
4. parcela č. XXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/3)
5. rodinný dom na parcele č. XX/X zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky
podiel 1/1)
6. parcela č. XX, parcela č. XX, rodinný dom na parcele č. XX zapísané na LV č. XXXX, katastrálne

územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)7.parcelač.XXX/Xaparcelač.XXXX/XzapísanénaLVč.XXXX,katastrálneúzemieX.(spoluvlastnícky
podiel 1/3)
pre vymoženie pohľadávky vo výške 461,35 EUR s príslušenstvom, teda spôsob vykonania exekúcie

neurčila tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinnej
zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, čím porušila ust. § 64 EP, podľa ktorého spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného
majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
3. Vo vzťahu k skutku, ktorý bol predmetom návrhu žalobcu na disciplinárne 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 3 -

konanie voči ďalšej účastníčke vykonal poverený disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu sp.zn. EX 151/2014,
s písomným vyjadrením ďalšej účastníčky k návrhu na začatie disciplinárneho konania zo 6. novembra
2017, vypočul disciplinárne obvinenú súdnu exekútorku (v tomto konaní označenú ako „ďalšia
účastníčka“) na nariadenom pojednávaní disciplinárneho senátu dňa 16. januára 2018, na ktorom

rozhodnutím č.k.: DK 20/2017 rozhodol, že disciplinárne obvinená Y. P. H.. R. U., P. úrad Q. M., U.
č. X nie je vinná zo spáchania skutku podľa § 220 Exekučného poriadku pre zavinené porušenie
povinností súdneho exekútora pri výkone činnosti súdneho exekútora, ktorého sa mala dopustiť
konaním, uvedeným v bode 2) tohto rozhodnutia tým, že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní
sp.zn. EX 151/2014, vedenom v prospech oprávneného: T. T., proti povinnej: J. U. vydala 7. júna 2016

príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej a to:
1. parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie A.
(spoluvlastnícky podiel 2/24)
2. parcela č. XX/X, XX/X a XX/X zapísané na LV XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)
3. parcela č. XXX/X, XXXX a XXXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky

podiel 1/3)
4. parcela č. XXX/X zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/3)
5. rodinný dom na parcele č. XX/X zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky
podiel 1/1)
6. parcela č. XX, parcela č. XX, rodinný dom na parcele č. XX zapísané na LV č. XXXX, katastrálne

územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)
7.parcelač.XXX/Xaparcelač.XXXX/XzapísanénaLVč.XXXX,katastrálneúzemieX.(spoluvlastnícky
podiel 1/3),
pretože konanie obvinenej podľa skutku uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je
disciplinárnym previnením, za čo jej disciplinárne opatrenie neukladá. Zároveň rozhodol, že náhradu

výdavkov na disciplinárne konanie znáša Slovenská komora exekútorov.
4. Vychádzal zo skutkových zistení, že exekučné konanie pod sp.zn. EX 151/2014 začalo 17. júla 2014
na návrh oprávnenej T. T. proti povinnej J. U.. Dňa 29. júla 2014 Okresný súd v Nových Zámkoch poveril
vykonaním exekúcie na vymoženie exekučným titulom uloženej povinnosti zaplatiť 461,35 EUR s prísl.
a trov 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 4 -

exekúcie proti povinnej J. U. Y. P. H.. R. U.. Dňa 12. februára 2015 vydala poverená súdna exekútorka
upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a upovedomenie
o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Námietky povinnej proti
exekúcii, ktoré jej boli doručené 24. februára 2015 zaslala v ten istý deň súdu na rozhodnutie.

Okresný súd v Nových Zámkoch Uznesením č.k. 6Er/854/2014-21 z 27. apríla 2015 námietky povinnej
voči exekúcii zamietol a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2015. Následne
vydala ďalšia účastníčka 7. júna 2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na vyššie označené nehnuteľnosti, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami
z iných príjmov a upovedomenie o ďalších trovách exekúcie vo výške 564,23 EUR za zriadenie

exekučného záložného práva na 17 nehnuteľností. Povinná podala námietky proti ďalším trovám
exekúcie 11. júna 2016, o ktorých súd ku dňu rozhodovania disciplinárneho senátu nerozhodol. Žalobca
v podanom návrhu na začatie disciplinárneho konania s poukazom na ust. § 64 Exekučného poriadku
tvrdil, že ďalšia účastníčka zriadením exekučného záložného práva na 17 nehnuteľností povinnej
postupovala v rozpore so zásadou primeranosti, účelnosti a efektívnosti exekučného konania vo

vzťahu k vymáhanej pohľadávke, ktorá predstavovala len 461,35 EUR s príslušenstvom a zriadením
exekučného záložného práva navýšila trovy exekúcie o 564,23 EUR. Konala tak napriek tomu, že
exekúciu vykonávala len zrážkami z dôchodku povinnej vo výške 15,15 EUR mesačne a nerealizovala
výkon exekúcie iným spôsobom. Tým, že nepostupovala tak, aby bol zabezpečený primeraný,účelný, efektívny výkon rozhodnutia nepostupovala v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.
Disciplinárne obvinená súdna exekútorka v priebehu disciplinárneho konania tvrdila, že pri zriadení
exekučného záložného práva postupovala v súlade s ust. § 167 Exekučného poriadku (na nehnuteľnosti

zapísané v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti
zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov.
V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku), s
tým, že súdny exekútor je návrhom oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva viazaný (§
167 ods. 2 EP) a že spôsoby vykonania exekúcie sú taxatívne vymenované v ust. § 63 Exekučného

poriadku. Poukázala na to, že podľa § 63 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku je spôsobom vykonania
exekúcie len predaj nehnuteľností, zriadenie exekučného záložného práva má iba zabezpečovaciu
funkciu, nevedie k predaju nehnuteľnosti ani k výťažku z neho, a preto nemá obmedzujúci charakter
nakladania s nehnuteľnosťou. Princíp primeranosti upravený v ust. § 64 Exekučného poriadku sa
vzťahuje iba na spôsoby vykonania exekúcie, ktorým zriadenie exekučného záložného práva nie je.
Zásadu primeranosti, ktorej porušenie jej bolo kladené za vinu, nie je v zákone presne špecifikovaná,

preto si ju každý môže vyložiť rôzne a riadi sa vlastným právnym názorom. Tiež nie je presne 2 4S/ 4
6 / 2 0 1 8 - 5 -

stanovený spôsob výberu, ktorú z nehnuteľností má exekútor pri zriaďovaní exekučného záložného
práva vybrať. Súdny exekútor zriaďuje exekučné záložné právo bez toho, aby poznal hodnotu

nehnuteľností, tzv. „od stola“, pretože pre účely jej stanovenia by si musel zaobstarať znalecký posudok,
ktorého vypracovanie predpokladá v zmysle § 138 EP súčinnosť súdneho exekútora a ten nemá
povinnosť ohliadať každú nehnuteľnosť.
5. Žalovaný poukázal na ust. § 3, § 46 ods. 1, § 61b ods. 1, § 62, § 63 ods. 1, 2, § 64 a § 167
ods. 2 Exekučného poriadku a v zhode s tvrdeniami ďalšej účastníčky dospel k právnemu záveru,

že zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie ale len spôsobom
zabezpečenia pohľadávky oprávneného, teda má len zaisťovaciu funkciu. Považoval za nesporné,
že ust. § 64 Exekučného poriadku, podľa ktorého spôsob vykonania exekúcie určuje exekútor sa
netýka zriadenia exekučného záložného práva, ktorý môže v zmysle § 167 ods. 2 a § 172 EP zriadiť
len na návrh oprávneného. V čase vydania exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného

práva ďalšia účastníčka nemohla poznať hodnotu predmetných nehnuteľností, pretože nie je osobou
kompetentnou na odborné stanovenie hodnoty nehnuteľností a neexistuje žiadne zákonné ustanovenie,
ktoré by zakotvovalo vzorec alebo iné pravidlo, ktorým by boli určené parametre prípustnosti pomeru
medzi výškou vymáhanej pohľadávky a zabezpečením tejto pohľadávky formou exekučného záložného
práva. Zriadenie exekučného záložného práva nie je spôsobom výkonu exekúcie, je možné len na

základe návrhu oprávneného a teda svojvoľnosť zriadenia exekučného záložného práva zo strany
exekútora je neprípustná. Ďalšia účastníčka pri zriadení exekučného záložného práva konala na návrh
oprávnenej, jej návrh neprekročila a zvoleným postupom neporušila žiadne ustanovenie Exekučného
poriadku, preto ho disciplinárny senát vyhodnotil ako správne. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že v čase
zriaďovania exekučného záložného práva ďalšia účastníčka nevedela vylúčiť riziko, že v prípade

nezriadenia exekučného záložného práva podľa návrhu oprávnenej, by jej mohla byť spôsobená škoda
a zároveň týmto postupom neprekročila limity primeranosti vymedzené ust. § 63 ods. 2 a § 200 ods. 2
Exekučného poriadku. Na základe uvedeného uzavrel, že konanie ďalšej účastníčky, opísané vo výroku
rozhodnutia disciplinárneho senátu nie je možné považovať za porušenie jej povinností, vyplývajúcich
jej z Exekučného poriadku, preto ju neuznal vinnou z disciplinárneho previnenia a neuložil jej žiadne

disciplinárne opatrenie.
Žaloba
6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu 9. marca 2018 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie tvrdiac, že jeho rozhodnutie je
nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 3, § 167

ods. 2 Exekučného poriadku a najmä na ust. § 64 Exekučného 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 6 -

poriadku, jeho druhú vetu, tvrdiac, že bola do Exekučného poriadku zavedená s účinnosťou od 1. júna
2014 ako pretavenie ústavného princípu primeranosti v exekúcii, ktorej účelom bolo zabezpečiť, aby
súdny exekútor postupoval v súlade s princípom primeranosti nielen pri výbere spôsobu vykonania

exekúcie ale aj v súvislosti s trovami exekúcie pri jednotlivých zabezpečovacích úkonoch. Uvedené
vyvodil z kumulatívneho vyjadrenia podmienok primeranosti vykonávania exekúcie, ktorá sa vzťahuje
nielen na jej spôsob tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti ale aj na zabezpečenie majetku
povinného, ktoré musí zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Najmä v úvodných fázach exekúcie,pri blokovaní majetku povinného má primeranosť postupu súdneho exekútora zásadný význam,
čo bolo cit. ustanovením zabezpečené obmedzením možnosti zabezpečenia majetku povinného
hodnotou vymáhanej povinnosti. Tvrdil, že ďalšia účastníčka postupovala zjavne v rozpore so zásadou

primeranosti, účelnosti a efektívnosti exekučného konania, keď exekúciu na vymoženie peňažnej
pohľadávky vo výške 461,35 EUR s príslušenstvom vykonávala len zrážkami z dôchodku povinnej
vo výške 15,50 EUR mesačne a nepristúpila k výkonu exekúcie iným spôsobom, napr. predajom
nehnuteľnosti, hoci zriadením exekučného záložného práva na 17 nehnuteľností povinnej navýšila svoju
odmenu v exekučnom konaní o 564,23 EUR. Účelovosť jej konania (navýšenie odmeny) vyvodil zo

skutočnosti, že exekučné záložné právo zriadila aj na nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXXX, v ktorej
má povinná trvalý pobyt a teda je s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky v zmysle § 63 ods. 2
Exekučného poriadku nepredajná. Hoci exekútor môže zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností len na návrh oprávneného, čo vyplýva z ust. § 167 ods. 2 EP,
zdôraznil, že jeho návrhom nie je viazaný. Podľa § 3 Exekučného poriadku je viazaný len Ústavou
SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými

všeobecnezáväznýmiprávnymipredpismivydanýminaichvykonaniearozhodnutímsúduvexekučnom
konaní a ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných
titulov musí postupovať tak, aby bol zabezpečený primeraný, účelný a efektívny výkon rozhodnutia. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/36/2016-38 z 5.
októbra 2017, obsahujúci výklad dodržiavania princípu primeranosti v exekučnom konaní zhodný s jeho

tvrdeniami. Uzavrel, že žalovaný mal na základe vykonaných dôkazov dostatočne preukázané zavinené
porušenie povinností ďalšej účastníčky pri výkone exekúcie, spočívajúce v porušení ustanovenia § 64
Exekučného poriadku, preto rozhodnutie žalovaného, napadnuté žalobou, ktorým ďalšiu účastníčku
neuznal vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože skutok, ktorý jej bol kladený za vinu
(bod 2/ tohto rozsudku) nepovažoval za disciplinárne previnenie, pretože ním nebolo porušené ust. § 64

EP, bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci a preto je nezákonné. 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 7 -

Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že svoje rozhodnutie považuje za skutkovo
aj vecne správne, zodpovedajúce zákonu so zohľadnením všetkých okolností konania.

Vyjadrenie ďalšej účastníčky
8. Ďalšia účastníčka v písomnom vyjadrení k žalobe predovšetkým namietala, že správna žaloba bola
podaná po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, bez konkretizácie tohto tvrdenia. K veci samej
uviedla, že spôsoby vykonania exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku a
uvedené ustanovenie neobsahuje zriadenie exekučného záložného práva, z čoho vyvodila, že zriadenie

exekučného záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Svoje tvrdenie podoprela citáciou
právnych názorov iných právnych odborníkov (prof. JUDr. Ján Mazák, PhD. v komentári k Exekučnému
poriadku, JUDr. Boris Tóth na školení súdnych exekútorov v júni 2008, JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
(internetový blog), či JUDr. Peter Molnár, PhD. (Spravodaj Slovenskej komory exekútorov č. 1/2009)),
ktorízhodnezriadenieexekučnéhozáložnéhoprávanepovažujúzaspôsobvykonaniaexekúcie,pretože

sa ním nedosahuje výťažok na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného, len za procesný úkon
súdneho exekútora, ktorý má zabezpečovaciu funkciu. Zdôraznila, že princíp primeranosti upravený
v ust. § 64 Exekučného poriadku sa dotýka len spôsobu vykonania exekúcie, čo podľa jej názoru
podporuje aj ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku (Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej
pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2

000 eur, nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo tým nie je dotknuté). Ohradila sa voči
tvrdeniu žalobcu, že exekučné záložné právo zriadila účelovo, pretože odmenu súdneho exekútora za
zriadenie exekučného záložného práva jednak určuje vyhláška žalobcu a jednak v čase jeho zriadenia
neboli v rámci vykonávanej exekúcie od povinnej vymožené žiadne finančné prostriedky. Vyjadrila

názor, že pokiaľ žalobca dospel k záveru, že súdni exekútori zriaďujú exekučné záložné právo za
účelom zvýšenia ich odmeny v exekučnom konaní, bolo jeho právom aj povinnosťou vyhlášku o ich
odmenách zmeniť, čo urobil až s účinnosťou od 1. apríla 2017. Vyjadrila nesúhlas s názorom žalobcu,
že súdny exekútor nie je návrhom oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva viazaný a to
s poukazom na ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekučné záložné právo

na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Poukázala
na to, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mala zriadením exekučného
záložnéhoprávaporušiťažalobuzaložilnazásade„primeranostianepomerekvymáhanejpohľadávke“.
Uviedla, že súdny exekútor zriaďuje 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 8 -exekučné záložné právo iba na základe listov vlastníctva - „od stola“, pretože pri stanovení hodnoty
nehnuteľností by musel zaobstarať znalecký posudok, znalcom z odboru stavebníctva zapísaným v

zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, čo mu vyplýva z ust. § 138 Exekučného poriadku
a podkladom pre jeho vyhotovenie by bola obhliadka nehnuteľnosti. Uvedený postup by pri každom
zriaďovaní exekučného záložného práva bol nehospodárny a navyše v rozpore s ust. § 138 Exekučného
poriadku. Súdny exekútor ako osoba bez potrebného odborného vzdelania nemá právo na to, aby
v rámci zachovania princípu primeranosti pri zriaďovaní exekučného záložného práva určila reálnu

hodnotu nehnuteľnosti a nemá ani povinnosť ohliadať každú, do úvahy prichádzajúcu nehnuteľnosť
pred zriadením exekučného záložného práva. Zdôraznila, že princíp primeranosti nie je v zákone jasne
definovaný rovnako ani princíp výberu z množstva nehnuteľností povinného pri zriaďovaní exekučného
záložného práva. Tvrdila, že žalobca jej nepreukázal žiadne porušenie zákona, správnu žalobu podal
neskoro, preto žiadala, aby správny súd v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku rozsudkom žalobu
odmietol.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 228d ods.
8 Exekučného poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.
Právna úprava
10. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny

je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
11. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudok zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 228d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „EP“) pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k
disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 9 -

úprava sa použije len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno
skončiť zmierom.
14.Podľa§2ods.1)EPexekútorještátomurčenouasplnomocnenouosobounavykonávanienúteného
výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

15. Podľa § 3 EP exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti
je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl.
7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
16. Podľa § 5 ods. 1), 2) EP (1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie

verejného činiteľa.
(2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
17. Podľa § 62 EP exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
18. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 EP (1) ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá
povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
(2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len "drobné exekúcie"), nemožno
exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný

pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je
dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
(3) Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 10 -alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú
voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2
000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh

na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na
nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého
exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
19. Podľa § 64 EP spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167
a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby

hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
20.Podľa§220ods.1),2)EP(1)Disciplinárnymprevinenímjezavinenéporušeniepovinnostíprivýkone
činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým
narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti,
ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora,
ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.

(2) Konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu
porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti
jejehoškodlivosťzvýšená.Závažnýmdisciplinárnymprevinenímjeajnezaplatenieprávoplatneuloženej
peňažnej pokuty podľa § 221 ods. 1 a 2 v lehote určenej v rozhodnutí.
21. Podľa § 221 ods. 1) EP za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie

a) pokarhanie,
b) písomné pokarhanie,
c) peňažnú pokutu až do sumy 330 eur.
22. Podľa § 223 ods. 1), 2) EP
(1) Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom,

keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom
konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho
previnenia; 18) to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo
dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v
tomto prípade sa konanie 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 11 -

považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.
(2) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident
komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa
navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k

disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným
konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo
dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania
vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie
disciplinárneho konania ministrovi.

23. Podľa § 226 ods. 5) EP ak § 228a neustanovuje inak, po uplynutí lehoty podľa odseku 1 písm.
c) predseda disciplinárneho senátu nariadi ústne pojednávanie; termín ústneho pojednávania sa vytýči
tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho
konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa
konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa

disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr 10
dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za
zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov
disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Termín ústneho
pojednávaniazverejníkomoranasvojomwebovomsídlenajneskôrpäťdnípredtermínompojednávania.

24. Podľa § 228d ods. 2), 3), 4), 5), 8) EP
(2) Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie.
(3) Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je
vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí

disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.
(4) Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno
disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.(5) Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich
mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 12 -

začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie
disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(8) Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil
disciplinárneho previnenia nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho
senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo

o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia. Na konanie o správnej žalobe je kauzálne
príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie SR.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie,

kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami
aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný
dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP a

v § 195 SSP, ktoré dôvody zistené neboli). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v
žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody
konkretizovať na daný prípad. Pred začatím prieskumu sa správny súd zaoberal aj otázkou, či žalobca
bol oprávnenou osobou na podanie predmetnej správnej žaloby. Aj keď nie je v zmysle § 2 ods. 1,
2 SSP takou fyzickou, resp. právnickou osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli,

resp. mohli byť porušené alebo priamo dotknuté žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcu, dospel k
záveru, že na podanie správnej žaloby ho oprávňovala skutočnosť, že bol účastníkom preskúmavaného
administratívneho konania, konania Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov, ktoré bolo
začaté na jeho podnet. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na jeho tvrdenie, že rozhodnutie
vydané v administratívnom konaní, ktorého bol účastníkom, je nezákonné, má právo byť účastníkom

preskúmavacieho konania súdu a to aj v pozícii žalobcu, aby mal možnosť dosiahnuť nápravu tvrdeného
nezákonného stavu. Inak povedané, pokiaľ má žalobca právo podať návrh na začatie administratívneho
konania, súvisí s tým jeho právo, aby bolo v administratívnom konaní vydané zákonné rozhodnutie. Ak
tomu tak nie je, musí mať právo domôcť sa nápravy na nezávislom súde. Hoci v tejto otázke nie je
rozhodovacia činnosť súdov rovnaká, zjednocujúce stanovisko nebolo doposiaľ zverejnené v Zbierke

súdnych rozhodnutí. 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 13 -

26. Predmetom podanej správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: DK
20/2017zo16.januára2018,ktorýmžalovanýdisciplinárneobvinenúďalšiuúčastníčkuneuznalvinnouz
disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože konaním vymedzeným v

bode 2) tohto rozhodnutia, tj. zriadením exekučného záložného práva na návrh oprávnenej v exekučnom
konaní na 17 nehnuteľností povinnej sa nedopustila zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti
súdneho exekútora, keď jej postup nepovažoval za rozporný s ust. § 64 Exekučného poriadku a preto
jej disciplinárne opatrenie neuložil. Jediným žalobným dôvodom tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia
žalovaného bolo, že bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. To malo podľa

žalobcu spočívať v nesprávnom právnom výklade zákonného ust. § 64 Exekučného poriadku v spojení
s nesprávnym právnym výkladom zákonného ust. 167 ods. 2 Exekučného poriadku.
27. Žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na disciplinárne potrestanie ďalšej
účastníčky z právneho názoru, že súdny exekútor je návrhom oprávneného v exekučnom konaní
na zriadenie exekučného záložného práva viazaný nielen z hľadiska oprávnenia ho zriadiť ale aj čo

do jeho rozsahu, teda, že k zriadeniu exekučného záložného práva môže súdny exekútor (ďalšia
účastníčka) pristúpiť len ak bol taký návrh oprávneným v exekučnom konaní podaný a musí ho v celosti
rešpektovať, tj. vyhovieť mu. Ďalšia účastníčka sa stotožnila s právnym názorom žalovaného. Žalobca
naopak tvrdil, že súdny exekútor (ďalšia účastníčka) je návrhom oprávneného v exekučnom konaní na
zriadenie exekučného záložného práva viazaný len z hľadiska možnosti jeho zriadenia, pretože bez

jeho návrhu ho zriadiť nemôže, nie je však viazaný jeho rozsahom, pretože jeho zákonnou povinnosťou
v exekučnom konaní je v zmysle § 3 Exekučného poriadku rešpektovať len právne predpisy SR,
vymedzené medzinárodné zmluvy a súdne rozhodnutia v danom exekučnom konaní. Žalobca tvrdil, že
rešpektovanieprincípuprimeranostisavzťahujepodľavýslovnéhozneniaust.§64Exekučnéhoporiadkunielen na spôsoby vykonania exekúcie (§ 63 Exekučného poriadku) ale aj na majetok povinného
zabezpečujúce úkony súdneho exekútora, tj. aj na zriadenie exekučného záložného práva, ktorého
rozsah musí zodpovedať hodnote vymáhanej povinnosti. Žalovaný naopak tvrdil, že cit. ust. (§ 64

EP) tj. požiadavka primeranosti k exekúcii sa týka len spôsobov vykonania exekúcie, ktorým zriadenie
exekučného záložného práva nie je, lebo nie je ako jeden zo spôsobov vykonania exekúcie deklaratórne
vymedzený v ust. § 63 Exekučného poriadku, s čím sa stotožnila aj ďalšia účastníčka. 2 4S/ 4 6 / 2 0
1 8 - 14 -

28.Právnymposúdenímveciječinnosťorgánuverejnejsprávy,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu
normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu alebo aplikoval nesprávny
právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel

k nesprávnym právnym záverom.
29. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného č.k. D20/2017 zo 16. januára 2018 v rozsahu žalobných námietok, vznesených žalobcom.
Z obsahu administratívneho spisu zistil, že H.. R. U., súdnej exekútorke, P. C. Q. M., U. č. X (ďalšia
účastníčka) bol 17. júla 2014 doručený návrh oprávnenej T. T. na vykonanie exekúcie podľa exekučného

titulu - rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 6C 1/2012 zo 17. decembra 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť 6. júna 2014 a vykonateľnosť 24. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č.k. 25Co/160/2014 z 9. apríla 2014 voči povinnej J. U. na vymoženie istiny vo výške 461,35 EUR
s príslušenstvom, ktorá predstavovala trovy právneho zastúpenia podľa rozsudku okresného súdu v
sume 391,44 EUR a trovy konania podľa rozsudku krajského súdu vo výške 69,91 EUR. K návrhu na

vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Okresný súd v
Nových Zámkoch 29. júla 2014 ďalšiu účastníčku poveril vykonaním exekúcie na základe predloženého
exekučného titulu. Dňa 12. mája 2015 vydala ďalšia účastníčka upovedomenie o začatí exekúcie
zrážkami zo mzdy, zrážkami z iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu. Povinná v exekučnom
konaní Mária U. podala 23. februára 2015 námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré boli

rozhodnutím Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 6 Er 854/2014-21, EX 151/2014 z 27. apríla
2015 zamietnuté. Dňa 12. mája 2015 podala ďalšej účastníčke oprávnená v exekučnom konaní T. T.
návrh na zriadenie exekučného záložného práva a zároveň udelila súhlas k odpredaju nehnuteľností
povinnej na zabezpečenie jej pohľadávky a trov exekúcie. Predmetom jej návrhu boli nehnuteľnosti
označené v bode 2) tohto rozhodnutia a v súlade s podaným návrhom vydala ďalšia účastníčka 12. mája

2015 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva v zmysle § 168 ods. 1
písm. a) Exekučného poriadku a 7. júna 2016 vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením
exekučného záložného práva v zmysle podaného návrhu oprávnenej v exekučnom konaní. Dňa 7. júna
2016 vydala upovedomenie o ďalších trovách exekúcie v súvislosti so zriadením exekučného záložného
práva na 17 nehnuteľností vo výške 564,23 EUR. O námietkach povinnej proti ďalším trovám 2 4S/ 4

6 / 2 0 1 8 - 15 -

exekúcie z 11. júna 2016, ktoré boli postúpené Okresnému súdu v Nových Zámkoch ďalšou účastníčkou
14. júna 2016, nebolo podľa obsahu administratívneho spisu ku dňu rozhodovania žalovaným
príslušným súdom rozhodnuté.

30. Z ust. § 2 ods. 1, § 3 Exekučného poriadku je zrejmé, že exekútor je osoba, ktorú štát určil a
splnomocnil na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, tj. na vykonávanie exekučnej
činnosti, ktorú je povinný vykonávať nestranne a nezávisle. Táto požiadavka na výkon jeho exekučnej
činnosti je zabezpečená jeho viazanosťou len právnym poriadkom SR, vymedzenými medzinárodnými
zmluvami a rozhodnutiami súdu, ktoré boli vydané v prebiehajúcom exekučnom konaní. Pod pojmom

„exekučná činnosť“ alebo „vykonávanie exekúcie“ je potrebné rozumieť všetky postupy a úkony súdneho
exekútoravexekučnomkonaní,pojehopoverenísúdomnavykonanieexekúcie,ktorésúpredpokladané
ust. Exekučného poriadku a sú s ním v súlade. Výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora nie je
možné vnímať reštriktívne v tom zmysle, že v prípade vymáhania peňažnej pohľadávky sú ňou len
jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie, tj. postupy bezprostredne zabezpečujúce získanie finančných

prostriedkov od povinného tak, aby mohla byť uspokojená peňažná pohľadávka oprávneného, ale v
súlade so zmyslom a účelom exekučného konania, ktorým je dosiahnutie uspokojenia pohľadávky
oprávneného podľa exekučného titulu „exekučná činnosť“ súdneho exekútora zahŕňa všetky Exekučnýmporiadkom predpokladané postupy a opatrenia súdneho exekútora v čase od jeho poverenia súdom na
vykonanieexekúcieaždovymoženiapovinnostiuloženejexekučnýmtitulompodľanávrhuoprávneného.
31. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu na základe podanej správnej žaloby a v nej

vymedzených žalobných dôvodov posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Po zistení, že disciplinárne konanie voči ďalšej účastníčke bolo začaté na návrh žalobcu v súlade s ust. §
223 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, po jeho začatí bol ďalšej účastníčke ako disciplinárnej obvinenej
súdnej exekútorke doručený návrh na začatie disciplinárneho konania s možnosťou vyjadriť sa k nemu
v lehote 15 dní (§ 226 ods. 1 písm. a), c) Exekučného poriadku) a bolo nariadené ústne pojednávanie

v zmysle § 226 ods. 5 Exekučného poriadku, dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru,
že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, pretože bolo vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
Správnysúdvžalobetvrdenýdôvodjehonezákonnostipovažovalzadanýavcelomrozsahusastotožnil
s právnou argumentáciou žalobcu. Správny súd uvádza, že nespochybňuje tvrdenia žalovaného a
ďalšej účastníčky ohľadom toho, že zriadenie exekučného záložného práva nie je jedným zo spôsobov

vykonania exekúcie, pretože ako 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 16 -

spôsobvykonaniaexekúcieniejeupravenývust.§63ods.1Exekučnéhoporiadku.Apodstatoupodanej
správnej žaloby však nebolo vyriešenie otázky, či zriadenie exekučného záložného práva je jedným
zo spôsobov vykonania exekúcie, ale či sa zásada primeranosti vykonávania exekúcie, upravená v

ust. § 64 Exekučného poriadku vzťahuje okrem spôsobov vykonania exekúcie aj na zabezpečovacie
úkony súdneho exekútora, tj. aj na zriadenie exekučného záložného práva. Z ust. § 64 Exekučného
poriadku vyplýva, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§
167 a § 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti
a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Z

výslovného znenia tohto zákonného ust. „aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti“ je zrejmé, že požiadavka primeranosti, vyplývajúca z tohto zákonného
ustanovenia sa vzťahuje nielen na konkrétne spôsoby vykonávania exekúcie, predpokladanej v ust. §
63 Exekučného poriadku, ale aj na tie úkony súdneho exekútora počas vykonávania exekúcie, ktorými
sa zabezpečuje majetok povinného s cieľom naplniť účel exekučného konania, tj. núteným spôsobom

zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávneného, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Na základe
uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalovaný napriek tomu, že správne vychádzal z ust. §
64 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o podanom disciplinárnom návrhu, tento chybne vyložil, keď
konštatoval, že zásada primeranosti v exekučnom konaní sa nevzťahuje na zriadenie exekučného
záložného práva. V dôsledku uvedeného nebolo možné jeho právny záver, že zriadením exekučného

záložného práva na 17 nehnuteľností povinnej pre vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 461,35
EUR nedošlo zo strany ďalšej účastníčky k porušeniu zásady primeranosti v exekučnom konaní preto,
že táto sa nevzťahuje na zriadenie exekučného záložného práva, považovať za správny. Nesprávny
právny názor súvisí aj s aplikáciou a výkladom zákonného ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobcavychádzalztoho,žeďalšiaúčastníčkabolaprizriaďovaníexekučnéhozáložnéhoprávaviazaná

podaným návrhom na jeho zriadenie zo strany oprávnenej a to aj čo do jeho rozsahu. Takýto právny
záver nemá oporu v ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože predpoklad zriadenia exekučného
záložného práva je viazaný len na návrh oprávneného, bez ďalších podmienok, príkazov, či obmedzení.
Z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že by súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie bol viazaný
aj rozsahom podaného návrhu oprávneného v exekučnom konaní na zriadenie exekučného záložného

práva a takýto rozširujúci výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý pri svojom rozhodovaní uplatnil
žalovaný, je v priamom rozpore s ust. § 3 Exekučného poriadku. Z neho vyplýva, že súdny exekútor
musí pri vykonávaní exekučnej činnosti rešpektovať a dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky,
medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a súdne rozhodnutia vydané v
danom exekučnom konaní. Rozširujúci výklad ust. § 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 17 -

167 ods. 2 Exekučného poriadku bol v rozpore s ust. § 64 Exekučného poriadku, pretože
bola prehliadnutá zásadná požiadavka, vzťahujúca sa k vykonávaniu exekúcie a to požiadavka
primeranosti, ktorej zmyslom a účelom bolo zabezpečiť, aby povinné osoby v exekučnom konaní,
napriek dobrovoľnému nesplneniu exekučným titulom uloženej povinnosti, neboli v neprimeranom

a neodôvodnenom rozsahu obmedzovaní pri vykonávaní exekúcie postupmi súdneho exekútora a
spôsobmi vykonania exekúcie. To inak povedané znamená., že naplnením podmienky primeranosti
vykonávania exekúcie je len taký postup a úkony súdneho exekútora, ktoré v rozsahu dostatočnom pre
vymoženie exekučným titulom uloženej povinnosti sú spôsobilé jej vymoženie zabezpečiť.32. Na základe uvedenej právnej úvahy nepovažoval správny súd právne závery žalovaného,
týkajúce sa výkladu ustanovenia § 167 ods. 2 a § 64 Exekučného poriadku za správne. Hoci jeho
tvrdenie, že právna úprava neobsahuje žiadny vzorec ani pravidlo, podľa ktorého by bolo možné

určiť hodnotu nehnuteľností pre účely zriadenia exekučného záložného práva, keď súdny exekútor
nie je kompetentnou osobou na jej určenie, je správne, nezbavuje to súdneho exekútora (ďalšiu
účastníčku) povinnosti zaoberať sa otázkou primeranosti pri zriaďovaní exekučného záložného práva
na nehnuteľnosti povinnej z hľadiska ich hodnoty a hodnoty vymáhanej peňažnej pohľadávky. Je
profesionálnou zodpovednosťou ďalšej účastníčky ako štátom určenej a splnomocnenej osoby, ktorej

štát zveril svoje právomoci na úseku realizácie núteného výkonu súdneho rozhodnutia postupovať
v súlade so zákonom a taký postup zabezpečiť vhodnými prostriedkami. Je pravdou, že ďalšia
účastníčka nemá pri zriaďovaní exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinnosť ohliadať
každú nehnuteľnosť a že oceňovanie v návrhu na zriadenie exekučného záložného práva označených
nehnuteľností znalcom by bolo nehospodárne, preto musí zvoliť iný dostupný spôsob zistenia ich
hodnoty, pričom pre daný účel postačuje ich orientačná hodnota (napríklad vyjadrenie obce, v ktorej sa

nehnuteľnosti nachádzajú o ich hodnote), pretože inak sa vystavuje riziku, že jej postup pri vykonávaní
exekúcie nebude v súlade so zákonom, - ustanovením § 64 Exekučného poriadku. S ohľadom na výšku
vymáhanej povinnosti (461,35 Eur) a počet nehnuteľností, na ktoré bolo exekučné záložné právo ďalšou
účastníčkou zriadené, nie je možné akceptovať záver žalovaného, že bola zachovaná požiadavka
primeranosti, pretože z hľadiska všeobecných poznatkov o hodnotách nehnuteľností, pričom exekučné

záložné právo bolo zriadené aj na stavby - rodinné domy, je ich hodnota zjavne neprimeraná hodnote
vymáhanej povinnosti. Neobstojí ani argument žalovaného, že uvedeným postupom ďalšia účastníčka
eliminovala riziko spôsobenia škody oprávnenej, ak by jej návrhu v celosti nevyhovela, pretože ďalšia
účastníčka mohla využiť postupnosť pri zriaďovaní exekučného záložného práva a rozširovať ho v
medziach podaného návrhu oprávneného v závislosti na výsledkoch prebiehajúcej exekúcie. Záver

žalovaného, že 2 4S/ 4 6 / 2 0 1 8 - 18 -

postupom ďalšej účastníčky neboli prekročené limity prípustnosti upravené v § 63 ods. 2 a v § 200
ods. 2 Exekučného poriadku bol pre vecné posúdenie návrhu na disciplinárne potrestanie ďalšej
účastníčky právne bezvýznamný, pretože nezodpovedal skutkovým okolnostiam žalobcom tvrdeného

porušenia povinností ďalšou účastníčkou pri výkone exekúcie. Uvedenou právnou argumentáciou boli
zodpovedané aj námietky ďalšej účastníčky (viazanosť rozsahom návrhu na zriadenie exekučného
záložného práva, ktorý nie je spôsobom vykonania exekúcie, preto sa naň nevzťahuje ustanovenie § 64
Exekučného poriadku), teda správny súd ich považoval za nedôvodné.
33. Nedôvodná bola aj ďalšia námietka ďalšej účastníčky, že jej žalobca nevytkol porušenie

konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože toto bolo explicitne žalobcom vyjadrené v návrhu na
začatie disciplinárneho konania tak, že porušila ustanovenie § 64 Exekučného poriadku. Hoci princíp
„primeranosti“ nie je exaktne v zákone definovaný, jeho obsah je daný účelom exekučného konania,
ktorým je zabezpečenie núteného výkonu exekučného titulu spôsobom, ktorý je na daný účel dostačujúci
a aj bez jasne definovaného pojmu sa ďalšia účastníčka ako osoba vykonávajúca právomoci štátu musí

s touto otázkou vysporiadať v súlade s požiadavkami na výkon jej funkcie.
34. Rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci - nesprávneho
právneho výkladu ust. § 167 ods. 2 a § 64 Exekučného poriadku, preto ho správny súd zrušil (§ 191 ods.
1 písm. c) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). V ňom bude povinnosťou
žalovaného opätovne sa zaoberať návrhom žalobcu na disciplinárne potrestanie ďalšej účastníčky a

opätovne vo veci rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu veci a s rešpektovaním vyššie
uvedeného právneho názoru správneho súdu, ktorým je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.
6 SSP).
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov

konania,akmalžalobcavovecicelkomalebozčastiúspech.Hocibolžalobcavkonanívcelostiúspešný,
právo na náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Ďalšej účastníčke súd právo na náhradu trov nepriznal v súlade s ust. § 169 SSP, pretože správny súd
jej neuložil žiadne povinnosti, v súvislosti s plnením ktorých by jej vznikli trovy.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ust.

§ 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná

kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.