Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 2, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200905
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415200905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu B. Z., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Ž. XXX, XXX XX S. S., štátny občan SR, zastúpeného právnym
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717
769, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01
Bratislava, o zaplatenie 342,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 213,06 € od 27.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2015, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
342,-Eur spolu s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 342,-Eur od 27.01.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy o úvere

č.XXXXXXXXX zo dňa 17.08.2012 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov v
prospechžalobcuvovýške900,-Eurzadohodnutúodplatuvovýške342,-Eur,ktorúsazaviazalzaplatiťv
13 mesačných splátkach, počnúc dňom 27.08.2012. Žalobca v žalobe uviedol, že poskytnutý úver použil
na osobné potreby a ročný úrok pri dojednanej odplate predstavuje viac ako 34,62 %, vzhľadom na čo
považuje výšku dohodnutej odplaty za neplatný právny úkon v rozpore s § 39 a 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, pričom
uzavretá zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru a úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru, považuje uzavretú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Preto mal žalovaný nárok len na
vrátenie poskytnutej istiny vo výške 900,-Eur. Žalobca však uhradil na účet žalovaného sumu 1.242,-
Eur, teda o 342,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu 342,-Eur tak došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca predloženou výzvou zo dňa 23.01.2015 vyzval žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia v termíne do 26.01.2015, na čo žalovaný nereagoval, preto sa obrátil
so svojím nárokom na súd.

2. Súd dňa 06.02.2015 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobe
písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný
sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.02.2015, v ktorom uviedol,že právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere sa podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)
riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dohodnutá
odplata (ktorú predstavuje dohodnutý úrok a odmena za poskytnutie úveru podľa § 499 Obchodného

zákonníka) by mala byť neplatným právnym úkonom, na základe ktorého by sa mal odporca bezdôvodne
obohatiť. Na svoju obranu ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že uzavretá zmluva
neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý je uvedený v bode 2 obchodných podmienok,
ktorým je termín poslednej splátky ,t.j. 22.08.2013. uzavretá zmluva tak spĺňa náležitosti zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietky aj voči výške

žalovanej sumy. Žalovaný potvrdil, že žalobca uhradil sumu 342,-Eur, no keďže úver splatil predčasne,
vznikla mu povinnosť uhradiť poplatok za predčasné splatenie úveru a rovnako mu vznikol nárok na
vrátenie vzniknutého preplatku, a to vo výške 128,94 Eur. Vzniknutý preplatok bol s výslovným súhlasom
žalobcu zaúčtovaný na jeho iný záväzkový vzťah, o čom predložil súdu Protokol o zápočte zo dňa
10.05.2013.

3. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 11.05.2015 sp.zn. 4C/35/2015-24 podanú žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 360,43 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
obsahuje všetky zákonné náležitosti, preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

K plneniu tak došlo na základe platne uzavretej zmluvy, a preto na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie nevzniklo, vzhľadom na čo súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením sp.
zn. 17Co/779/2015-47 zo dňa 31.01.2017 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil a pre ďalšie konanie vyslovil právne záväzný právny názor, že uzavretá
zmluva neobsahoval dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a preto

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd
nevenoval otázke výšky zaplatenia sumy nad výšku poskytnutých prostriedkov náležitú pozornosť, preto
bude potrebné v tomto smere doplniť dokazovanie a ustáliť, v akej výške žalobca plnil žalovanému na
uzavretú zmluvu č.XXXXXXXXX, a či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zaplatil až sumu 342,- Eur alebo
dôvodná obrana žalovaného, že časť tejto sumy vo výške 128,94 Eur bola započítaná na iné záväzky

žalobcu.

6. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie súd nariadil na deň 02.03.2018 pojednávanie, na
ktorom doplnil dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu a za účasti právnych zástupcov strán
sporu podanú žalobu prejednal.

10. Právny zástupca žalovaného predložil súdu protokol o zápočte zo dňa 10.05.2013, ku ktorému
právny zástupca žalobcu uviedol, že ho nepovažuje za platný z dôvodu, že aj iná zmluvu, na ktorú mala
byť suma 128,94 Eur započítaná je pravdepodobne bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom na čo žiadal
žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má k dispozícii túto

(inú) zmluvu uviedol, že ju k dispozícii nemá. Na výzvu súdu v súlade s § 182 CSP právny zástupcovia
strán zhodne uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú, preto súd uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené.11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
obchodnými podmienkami na rube zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výzvou na vrátenie plnenia zo dňa
23.01.2015, dokladmi o úhrade záväzku, vyjadrením žalovaného, protokolom o zápočte a v súlade s ust.
§ 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených
v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

13. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 17.08.2012 uzavrel žalobca so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný poskytol
žalobcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 900,-Eur. Úver bol poskytnutý
za odplatu vo výške 342,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny z

istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označované ako „odplata“).
Podľabodu1obchodnýchpodmienokRPMNčinilaprisplatnostiúveruna13mesiacov67,70%.Hodnota
priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 45,60 %. Žalobca prevzatie istiny v hotovosti pri
podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom a zaviazal sa zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 1.242,-
Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,50 Eur a ďalej v

pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 122,85 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po
uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvu okrem žalovaného ako dlžníka podpísala aj Veronika
Eržiaková ako spoludlžník. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu
1.242,-Eur v zmysle predloženého rozpisu úhrad. Vyššie uvedené skutočnosti o uzavretí zmluvy, výške

čerpania úveru a jeho splácaní vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán
sporu a neboli medzi stranami sporné. Z predloženého protokolu o zápočte zo dňa 10.05.2013 súd zistil,
že žalobcovi pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXX vznikol vzhľadom na predčasné splatenie úveru nárok
na vrátenie preplatku vo výške 128,94 Eur, ktorý bol na základe dohody strán zaúčtovaný ako splátka
na iný (ďalší) záväzok žalobcu, a to na zmluvu číslo XXXXXXXXX. Z uvedeného súd ustálil, že žalobca

na záväzok z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX uhradil žalovanému celkovú sumu 1.242,-Eur, z ktorej
vzhľadom na predčasné splatenie úveru žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy 128,94 Eur, ktorá
bola v tejto výške na základe dohody strán zaúčtovaná na záväzok z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX.
Na úverovú zmluvu č.XXXXXXXXX bolo zaúčtované plnenie vo výške 1.113,06 Eur (1242-128,94). Z
predloženej výzvy na vrátenie plnenia zo dňa 23.01.2015 súd zistil, že dňa 23.01.2015 bola žalovanému

elektronicky doručená výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, ktorou žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie sumy 342,-Eur v termíne do 26.01.2015.

14. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny

obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o
úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je

potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či
ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho
účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli
sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to

vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ. Žalovaný spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy nenamietal.

15. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých

medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
je dôvodná len čiastočne, preto súd podanej žalobe vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku
rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie súdom priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

17. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 17.08.2012 bola medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX. Na
základetejtozmluvyžalobcačerpalodžalovanéhobezúčelový,hotovostný,spotrebiteľskýúvervovýškeistiny 900,-Eur, na ktorý žalobca žalovanému uhradil sumu 1242,-Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli
medzi stranami sporné.

18. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv.
Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú.

19. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky zákonom

predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Uzavretá
zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj
o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená a
to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo.
Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len meno a priezvisko
finančného agenta a neobsahuje jeho ostané zákonom vyžadované identifikačné údaje, možno vyvodiť

záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného právneho úkonu.
Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu
možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý

spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach
na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť
úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od
uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f)

zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad.
V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia
konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp.
kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej

splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je
uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ
nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad
možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma
výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Súd poukazuje aj na právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp.zn. 17Co/779/2015-47 zo dňa 31.01.2017,
ktorým bol súd v konaní podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr. aj
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov
(týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet

splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami
premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti
úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané,

že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť súd dodáva, že zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou
sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva
obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm.
k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre
spotrebiteľajepráveúrokovásadzbaúverudefinovanáv§2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.akoúroková
sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu)
hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku.Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez
poplatkov.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca z poskytnutého úveru vo výške 900,-Eur uhradil
žalovanému sumu 1.242,-Eur, teda o 342,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. Z vyjadrenia žalovaného
a predloženého protokolu o zápočte zo dňa 10.05.2013 súd zároveň zistil, že suma 128,94 Eur
predstavujúca preplatok, na ktorého vrátenie mal žalobca pri úverovej zmluve číslo XXXXXXXXX nárok,
bola na základe dohody strán sporu (so súhlasom žalobcu) použitá na úhradu iného záväzku žalobcu,

a to záväzku z ďalšej úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXX, ktorá nie je predmetom tohto konania.
Žalobca uzavretie protokolu a dohody o zápočte, resp. jeho pravosť nespochybnil, voči protokolu však
právny zástupca žalobcu namietol, že aj ďalšia zmluva je pravdepodobne bezúročná a bez poplatkov,
zmluvu však v konaní nepredložil, ani vykonanie tohto dôkazu v konaní nenavrhol. Súd preto tvrdenie
žalovaného založené na skutkovom tvrdení, že suma vo výške 128,94 Eur bola použitá na úhradu
iného (ďalšieho) záväzku žalobcu považoval za dôvodnú. Súd z vykonaných dôkazov dospel k záveru,

že žalobca na záväzok z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXX uhradil žalovanému celkovú sumu 1.242,-
Eur, pričom suma 128,94 Eur, na ktorej vrátenie vznikol žalobcovi nárok, bola na základe dohody
strán sporu použitá na splatenie ďalšieho záväzku žalobcu z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXX.
Nakoľko uzavretú zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX je potrebné vzhľadom na závery súdu uvedené
v predchádzajúcom bode tohto rozsudku považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má

nárok na vrátenie sumy 213,06 Eur (1242-900=342-128,94=213,06). Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti (žalobu o zaplatenie sumy 128,94 Eur s príslušenstvom)
zamietol ako nedôvodnú, keďže obranu žalovaného založenú na tvrdení o zápočte tejto sumy na
iný záväzok žalobcu súd posúdil ako dôvodnú a žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že aj
zmluva č.XXXXXXXXX, na ktorú bol preplatok zo zmluvy č.XXXXXXXXX započítaný, je spotrebiteľská

zmluva, ktorá je bezúročná a bez poplatkov. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Základnou zákonnou
povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti uplatneného

nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom
budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne
uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§
132 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán
sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru

spočívadôkaznébremenonažalobcovi,tzn.žejepovinnýoznačiť,resp.predložiťvšetkydôkazy,ktorými
by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho
dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splní iba
tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok
neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na

ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo
nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce
pre výsledok sporu. Základnou povinnosťou žalobcu je preto uplatnený nárok skutkovo vymedziť a
jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s prednesenými
tvrdeniami a predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému

skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Súd musí mať nárok pri
jeho priznaní dostatočne preukázaný, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť
celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je vykonávať dôkazy,
ktoré sporové strany nenavrhli, nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu. Je
povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len

oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému
skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen čo do jeho
právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť a ani na
pojednávaní dňa 02.03.2018 nenavrhol doplnenie dokazovania zmluvou č.XXXXXXXXX, o ktorej tvrdil,
že je tiež pravdepodobne bezúročná a bez poplatkov. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní

svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe
výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185
ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným
postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tejstrane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

21. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 27.01.2015 do
zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula
žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 23.01.2015. Z predloženej výzvy
súd zistil, že táto bola žalovanému doručená elektronicky dňa 23.01.2015, lehota na plnenie uplynula
dňa 26.01.2015, vzhľadom na čo sa žalovaný dostal do omeškania dňom 27.01.2015. Toto omeškanie

stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 27.01.2015 až do
zaplatenia.

22. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia, výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k 27.01.2015 (prvému dňu omeškania po uplynutí lehoty na plnenie,
stanovenej vo výzve zo dňa 23.01.2015) bola 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky
z omeškania vo výške 5,05 % ročne, a to počnúc dňom 27.01.2015 (nasledujúcim po uplynutí lehoty
na plnenie) až do zaplatenia.

23. Pre posúdenie výšky priznaných úrokov z omeškania je rozhodujúci časový okamžik vzniku
záväzkového vzťahu. V danom prípade k vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného dochádzalo postupne získavaním jednotlivých úhrad po splatení poskytnutých peňažných
prostriedkov. Na strane žalobcu teda dochádzalo k vzniku samostatných nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia po uhradení každej sumy nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov.

Pre výšku úrokov z omeškania je bez právneho významu, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 17.08.2012,
t.j. pred 31.01.2013 (§10c nariadenia), nakoľko pre posúdenie výšky úrokov z omeškania je rozhodujúce,
kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, a nie dátum uzavretia zmluvy, na základe ktorej došlo k
poskytnutiu peňažnej hotovosti. Súd má za to, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo od dňa
uhradenia jednotlivých čiastok nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pričom pri postupnom

získavaní majetkových hodnôt nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov treba z hľadiska
vzniku bezdôvodného obohatenia považovať nároky za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. K vzniku
bezdôvodného obohatenia tak došlo až po splatení poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom z
predložených dôkazov a tvrdení strán sporu má súd preukázané, že k vzniku bezdôvodného obohatenia

došlo až po 03.05.2013, kedy výška úrokov v zmysle § 3 ods. 1 bola o 5 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Keďže žalobca uplatnil žalobou ročné úroky z omeškania vo výške 8,05 %, súd v
prevyšujúcej časti uplatnený nárok zamietol.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný na 62,30 % (213,06/342). Žalovaný bol úspešný na 37,70 % (100-62,30). Právo na náhradu
trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu 24,60 % (62,30 - 37,70), ktorý mal v konaní úspech vo
väčšej miere než žalovaný.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami

tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).