Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/129/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010485

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 20.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Y., prechodne bytom M., invalidný dôchodca,

je vinný, že

v období od 02.08.2016 až do dňa vpojednávania 20.08.2018 si ako otec riadne a včas neplnil
vyživovaciupovinnosťvyplývajúcumuzustanovenia§62anasledujúcichZákonaorodinečíslo36/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu v
Žiari nad Hronom, sp. zn. 24Pc/5/2016, zo dňa 24.11.2016, právoplatným dňa 05.04.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15CoP/7/2017, zo dňa 15.03.2017, ktorým bol
zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry V., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,-€ mesačne,

počnúc dňom 02.08.2016 do 31.10.2016 vo výške 163,05,-€ bol povinný zaplatiť v mesačných splátkach
vo výške 13,65,-€ splatných spolu s bežným výživným, čím mu za uvedená obdobie vznikol dlh na
výživnom voči V. trvale bytom M., vo výške 900,-€

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa odcudzuje

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá, zároveň určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona vrámci povolenia podmiečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody súd ukladá obžalovanému primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom poškodenej V.j, nar. XX.XX.XXXX v M., prechodne bytom N.,

okres Žiar nad Hronom, vo výške 900,-€.

o d ô v o d n e n i e :

O d v ô v o d n e n i e

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 10.10. 2017 obžalobu na obvineného T. pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 2 písm. a/,b/,c/ Trestného poriadku vykonané v
neprítomnosti obžalovaného T. bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku, zápisnice o výsluchu obvineného T. výsluchom svedka poškodeného V., prečítaním podľa §

269 Trestného poriadku listinných dôkazov.

Obžalovaný T. v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti,
že svoju vyživovaciu povinnosť plní vo výške 95,-€ mesačne, ktoré dáva svojej matke, ktorá následne
so svojho účtu posiela túto sumu na účet dcéry. Sám nie je schopný zasielať mesačne čiastku 150,-€,

nakoľko jeho mesačný príjem je invalidný dôchodok vo výške 80,-€ a príležitostné opravy motorových
vozidiel, kde zarobí 120,-€ mesačne. Sám všetky peniaze dáva svojej matke, ktorá z nich zaplatí výživné
a ho prestravuje. Vedľajšie príjmy sú však veľmi nestabilné. Sám si je vedomý, že v dobe výsluch (dňa
13.09.2017) dlhuje na bežnom výživnom sumu 550,-€, ďalej na zročnom výživnom dlhuje sumu 163,05,-
€, teda celkovo 713,05,-€. Zdôraznil, že sám dlh nemá z čoho naplatiť, potvrdil, že má aj exekúcie, zo

zdravotnej poisťovne, exekúcie za pokutu od polície. Zdôraznil, že s dcérou nie je v žiadnom kontakte,
ani osobnom, ani telefonickom. Asi pred dvomi rokmi jej napísal, že by si mohla vypočuť aj druhú stranu,
načo však neodpísala. Následne ju viac nekontaktoval, nekontaktovala ho ani dcéra. Zo svedkyňou
poškodenou V., taktiež nie je v kontakte. Potvrdil, že je si vedomý svojho dlhu, ktorý však nemá z čoho
zaplatiť.

Svedkyňa V., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že od augusta 2016 doposiaľ,
nezasielal obžalovaný celú sumu určeného výživného. Finančné prostriedky chodili na účet, pričom stále
bola podpísaná matka obžalovaného T. Sama cez internet banking zistila, že peniaze posielala matka
obžalovaného. Najskôr v sumách po 95,-€, potom posielal aj 150,-€. Od augusta 2016 do februára 2017

chodila suma po 150,-€, potom obžalovaný prestal platiť. V decembri 2017 bola uhradená suma 1.000,-
€. Ku dňu hlavného pojednávania činí dlh na výživnom sumu 900,-€. Sama s otcom nie je v žiadnom
kontakte, tento jej nekupuje žiadne darčeky, iným spôsobom na výživu neprispieva. Sama obžalovaného
nikdy nevidela. Potvrdila, že sama navštevuje školu, brigádnicky si vypomáha. Finančne jej vypomáha
matka, ktorá platí všetky výdavky. Sama núdzou netrpí. Náhradné výživné nepoberá. Na otázky uviedla,

že študuje zdravotnícke diagnostické pomôcky na Farmaceutickej fakulte, G. Nastupuje do tretieho
ročníka štúdia. Potvrdila, že okrem zaslaného výživného obžalovaný žiadnym iným spôsobom na ňu
ničím neprispieval. O nič sa nepostaral.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 24.11.2016, č. k. 24Pc 5/2016-87 bol zmenený

rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom, č. k. 5P 55/2013-29, zo dňa 07.10.2013 tak, že sa zvyšuje
vyživovacia povinnosť otca obžalovaného k dcére, svedkyni poškodenej, zo sumu 95,00,-€ mesačne
na sumu 150,00,-€mesačne počnúc dňom 02.08.2016, ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred do rúk dcéry. Zročné výživné od 02.08.2016 do 31.10.2016 vo výške 163,05,-€ je
otec obžalovaný povinný zaplatiť dcére svedkyni poškodenej v mesačných splátkach vo výške 13,65,-

€, splatných spolu s bežným výživným k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou
splátkou splatnou v prvom kalendárnom mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok, v prípade omeškania so
zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa
15.03.2017, sp. zn. 15CoP 7/2017 bol rozsudkom Okresného súdu potvrdený a odvolanie navrhovateľky

odmietnuté.Z potvrdenia Farmaceutickej fakulty G., zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že svedkyňa poškodená je
študentkou bakalárskeho študijného programu Zdravotnícke a diagnostické pomôcky, T.. Z potvrdenia

o návšteve školy Farmaceutickej fakulty G., zo dňa 08.09.2017 súd zistil, že svedkyňa poškodená je
študentkou druhého denného bakalárskeho štúdia, v odbore Zdravotnícke a diagnostické pomôcky. Z
oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že obžalovaný poberal naposledy
dávku v hmotnej núdzi v roku 2005.

Zo správy Sociálnej poisťovne, T. súd zistil, že obžalovaný nie je v evidencii, ako poberateľ dávky v
nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, obžalovaný sa nachádza v
evidencii poberateľov dôchodkovej dávky, ako poberateľ invalidného dôchodku, od 01.01.2010, v sume
88,70,-€. Obžalovaný nie je evidovaný ako poberateľ úrazových dávok a dávok garančného poistenia.

Z rozhodnutí študijného oddelenia Farmaceutickej fakulty G. zo dňa 10.01.2017 a 17.10.2017 vyplýva,

že svedkyni poškodenej bolo priznané sociálne štipendium v mesačnej výške 175,-€.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané výpismi z účtu.

Podľa§62ods.1Zákonaorodineč.36/2005Zb.vplatnomznení,plnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa sa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná, doznaním sa obžalovaného, svedeckou výpoveďou
svedka poškodeného V. listinnými dôkazmi. Obžalovaný si musel byť vedomý, že svojím konaním,
neplním vyživovacej povinnosti v súdom určenej výške, sa dopúšťa trestnej činnosti. Súd jeho konanie,

ktorým najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselnej neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
právne kvalifikoval, ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. V
zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona súd upravil skutkovú vetu zo dňa hlavného pojednávania.

Obžalovaný T. ukončil Stredné odborné učilište, je vyučený mechanik - opravár strojov. Mesto M. v

správe o povesti okrem rodinného stavu obžalovaného, bližšie údaje k jeho osobe poskytnúť nevedela.
Doposiaľ bol trikrát priestupkovo postihovaný, z toho dvakrát za priestupky na úseku dopravy, naposledy
dňa 24.04.2017 Mestskou políciou M. mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,-€. Doposiaľ bol
desaťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu v M., zo dňa 06.05.2010, sp. zn. 7T
70/2009 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona

k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. K trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 (štyri) roky.
Trest odňatia slobody vykonal dňa 23.11.2011, trest zákazu činnosti vykonal dňa 06.11.2014.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1,2,3,4,6 Trestného zákona

pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona ustálil, že obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2,3 Trestného zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,
čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť páchateľovi
trest odňatia slobody až na dva roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2,3 Trestného

zákona trest odňatia slobody až na šestnásť mesiacov.

Podľa názoru súdu postačuje uložiť obžalovanému podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/,
§ 38 ods. 2,3 Trestného zákona trest odňatia slobody v strede zákonnom stanovenej trestnej sadzby v
trvaní 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona

podmienečne odložil, zároveň určil skúšobnú dobu v strede dolnej polovice zákonom stanovenej trestnej
sadzby na 2 (dva) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona vrámci povolenia podmiečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému primerané povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. d/
Trestného zákona zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom poškodenej V., trvale bytom N., vo výške
900,-€.

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na tunajšom súde.