Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105010607
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105010607.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a členov senátu JUDr.
Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného Q. S., v konaní o neosvedčení v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 4T/47/2005, zo dňa 13.10.2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra
2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. S., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I ako prvostupňový súd uznesením sp. zn. 4T/47/2005 zo dňa 13.10.2017
podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený Q. S. sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/47/2005,

zo dňa 18.04.2013 a uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Trestného poriadku odsúdený
Q. S. sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným podaním doručeným na prvostupňový súd s tým, že
si je vedomý svojej chyby, avšak chce súd presvedčiť, že sa stal iným človekom, ktorý chce žiť

usporiadaným spôsobom života, vyživovaciu povinnosť v rámci skúšobnej doby riadne neplnil z dôvodu
zdravotných problémov, naviac sa stará o svoju 87-ročnú matku a pomáha aj svojej priateľke, ktorá je
polovičnou invalidnou dôchodkyňou, na ktorom základe žiada o zrušenie prvostupňového rozhodnutia
a o „navýšenie podmienky“.

Spis bol prvostupňovým súdom predložený na rozhodnutie o sťažnosti dňa 02.10.2018.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal

iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51
ods. 3 a 4 , smerujúce k tomu,
aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa§50ods.8Trestnéhozákonaaksúdrozhodne,žesatrestodňatiaslobody,ktorýbolpodmienečne
odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým bola podaná sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. S. nie je dôvodná.

Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že odsúdený Q. S. bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4T/47/2005 zo dňa 18.04.2013, právoplatným toho istého dňa, uznaný za
vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa § 9
ods. 2 k § 8 ods. 1 k § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. v jednočinnom súbehu s trestným

činom násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k §
197a ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného v čase spáchania skutku, na tam uvedenom
skutkovom základe s tým, že za uvedené trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s tým, že skúšobná doba
podmienečného odsúdenia plynula od 19.04.2013 do 19.04.2017. Súčasne bolo zistené, že odsúdený

Q. S. bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/19/2014 zo dňa
14.02.2014, právoplatným dňa 12.04.2014, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom predmetného skutku sa dopustil v priebehu

plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia - od januára 2011 do februára 2014.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že odsúdený opätovne spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, čo podľa judikatúry spravidla vylučuje možnosť prijať záver, že
podmienečneodsúdenýviedolriadnyživot,keďprávevedenieriadnehoživotajezákladnoupodmienkou

a súčasne povinnosťou každého podmienečne odsúdeného, pričom práve s poukázaním na vyššie
popísané porušenie uvedenej základnej povinnosti zo strany odsúdeného Q. S., prvostupňový
súd správne rozhodol o neosvedčení menovaného odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a o tom, že trest odňatia slobody vo výmere 2 roky vykoná.
Čo sa týka výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu o zaradení odsúdeného na výkon

uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tento je
v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, podľa ktorého súd zaradí páchateľa na
výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Sťažnostný súd zo spisu zároveň zistil, že prvostupňový súd rozhodol o veci na verejnom zasadnutí pri
zachovaní zákonom ustanoveného procesného postupu pre verejné zasadnutie, a to jednak ustanovení
Trestného poriadku ohľadom prípravy verejného zasadnutia a prítomnosti na verejnom zasadnutí, ako
aj priebehu verejného zasadnutia, pričom boli splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia

v neprítomnosti odsúdeného v súlade s ustanoveniami § 293 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku.

Dôvody sťažnosti boli vyhodnotené sťažnostným súdom za neopodstatnené, keďže z uvedených
skutočností vyplýva, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je v súlade so zákonom a vecnesprávne, pričom bolo vydané v konaní na základe správneho procesného postupu, a preto sťažnostný
súd zamietol sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.