Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/383/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115231159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115231159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a členov senátu

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: S.. I. A., Q. W., J.. XX.X.XXXX,
Y. G. J. L., L. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom v
Michalovciach, Cyrila a Metoda 3, proti žalovanému: S.. O. Y., N., J.. XX.XX.XXXX, F.: XX XXX XXX, N.
N. I. H., G. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, o zaplatenie 10.000 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k.
41C/474/2015-92 z 20.4.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 9.2.2015 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu o trov konania v
rozsahu 100%. (II. výrok)

2. Vychádzal z toho, že žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.7.2007 písomne uzavretej medzi
ním ako kupujúcim a Z. Y. ako predávajúcim nadobudol osobné motorové vozidlo BMW 530D, typ.:

560L/NR71/02, VIN: WBANR71010CR07547. Toto vozidlo následne žalovaný na základe ústnej Kúpnej
zmluvy zo dňa 25.8.2014 ako predávajúci predal kupujúcemu žalobcovi. Žalobca ako kupujúci prevzal
predmet kúpy od žalovaného v deň uzavretia kúpnej zmluvy, a zároveň žalovanému uhradil v celosti
kúpnu cenu dohodnutú vo výške 10.000,- €. Dňa 2.11.2014 v čase o 00:20 hod. bolo motorové vozidlo
BMW 530D, typ.: 560L/NR71/02, VIN: WBANR71010CR07547, ktoré bolo predmetom citovanej kúpnej
zmluvy zaistené Okresným riaditeľstvom PZ v Michalovciach, nakoľko sa jedná o pozitívne lustrované
vozidlo v Shengenskom informačnom systéme SIS2. V Správe Okresného riaditeľstva Policajného

zboru, Odbor kriminálnej polície, Michalovce z 2.11.2014 sa uvádza, že predmetné motorové vozilo
bolo zaistené z dôvodu pozitívnej lustrácie INTERPOL, po vozidle bolo vyhlásené pátranie talianskou
políciou, dôvod pátrania: pátranie po veci pre účely zaistenia. Toto bolo zaistené osobe I. A. vo Vyšnom
Nemeckom.

3. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavuuprednostniť

požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nik
nemôže na iného previesť viac práv ako sám má v čase prevodu vlastníctva, ak sám nebol vlastníkom a
z nepráva môže vzniknúť právo (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.2.2010, sp. zn. I.ÚS 50/2010-11). V
danomprípadebymaliúčastnícipostupovaťpodľa§457Občianskehozákonníkaatotak,žepredávajúcivráti kupujúcemu kúpnu cenu, vlastníctvo veci svedčí v prospech pôvodného vlastnícka naďalej. Vec
sa mu vydá späť do držby, ako jeden z prvkov vlastníckeho práva. Nie je možné v každom prípade
chrániť dobromyseľného nadobúdateľa veci, ale len ak to vyplýva z povahy a konkrétneho prípadu.

Pri rozhodovaní ako vec posúdiť je smerodajné, či v čase prevodu vlastníckeho práva bol predávajúci
vlastníckom alebo nebol.

4. V prejednávanej veci bolo preukázané, že strany sporu dňa 25.8.2014 uzatvorili Kúpnu zmluvu, kedy
žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi osobné motorové vozidlo BMV 530D, typ.: 560L/NR71/02,

VIN: WBANR71010CR07547, striebornej metalízy, a že žalobca ako kupujúci prevzal predmet kúpy
od žalovaného v deň uzavretia kúpnej zmluvy, a zároveň žalovanému uhradil v celosti kúpnu cenu
vo výške 10.000,- €. Takisto bolo preukázané, že dňa 2.11.2014 bolo predmetné motorové vozidlo
zaistené žalobcovi Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Michalovciach, nakoľko sa jedná o
pozitívne lustrované vozidlo v Shengenskom informačnom systéme. Bolo následnou identifikáciou
zistené, že nedošlo k pozmeneniu identifikačných značiek, a že sa jedná o kradnuté vozidlo, ktorého

majiteľ Poisťovňa Generali Taliansko požiadala o vrátenie tohto vozidla, a ktorého krádež nahlásila dňa
15.5.2007 na Policajnej stanici v meste Fiuminata, a táto krádež bola predmetom trestného konania v
meste Fiuminata riešená Policajnou stanicou Stazione Carabinieri di Fiuminata, č. k. „Protocolo SDI:
MCCS322007900022“. Toto predmetné motorové vozidlo bolo aj skutočne vrátené tomuto pôvodnému
vlastníkovi, a to Poisťovni Generali Taliansko. Nakoľko žalovaný teda odpredal žalobcovi motorové

vozidlo, ktoré pochádzalo z trestnej činnosti, súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade
je predmetná Kúpna zmluva zo dňa 25.8.2014 absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetom tejto kúpnej zmluvy bola vec, ktorej žalovaný ako
predávajúci nikdy nebol vlastníkom, a teda nemohol na žalobcu previesť viac práva ako mal on sám.
Keďže predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo, ktoré pochádzalo z trestnej činnosti, ide v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo zákon obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie z neplatného
právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa § 451, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov
neplatnej zmluvy, je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal podľa § 457 Občianskeho
zákonníka. V prípade absolútnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 25.8.2014 vznikol medzi stranami

sporu synalagmatický záväzok, nakoľko obe zmluvné strany si podľa kúpnej zmluvy plnili, a boli teda
povinné si tieto plnenia spôsobom podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomne vrátiť. Rozhodujúcim
je vždy to, čo bolo podľa zmluvy plnené, a o čo sa každý z účastníkov zmluvy obohatil v dobe, kedy
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Zákonnú povinnosť vrátiť vec, nemožno vykladať zužujúco iba na
prípady vrátenia veci účastníkovi zmluvy. Ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, totiž

upravuje právo vlastníka, domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Kupujúci
z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie účastníkovi zmluvy ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť
vydať vec vlastne za predávajúceho, ktorý by po vzájomnom vrátení plnení z neplatnej zmluvy bol
taktiež povinný vlastníkovi vec vydať. Kupujúci tak súčasne splní i svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
synallagmatického záväzku voči predávajúcemu. V predmetnom prípade došlo teda zo strany žalobcu,

ktorý bol kupujúcim k vráteniu predmetného motorového vozidla priamo vlastníkovi, a to Poisťovni
Generali Taliansko na základe toho, že mu bolo toto motorové vozidlo zaistené, a teda svoju povinnosť
zo synalagmatického vzťahu vrátiť vec si splnil priamo voči vlastníkovi. V danom prípade má teda
žalobca nárok na vrátenie protihodnoty, a to vo výške 10.000,- €, ktoré vynaložil za kúpu predmetného
motorového vozidla, a to voči žalovanému, keďže od neho toto predmetné motorové vozidlo nadobudol.

Súd mal za to, že žalovaný sa môže domáhať náhrady škody od osoby, ktorá mu predmetné motorové
vozidlo odpredala v občiansko - súdnom konaní. Žalovaný tvrdil, že bol dobromyseľným nadobúdateľom
a v domnení, že v čase predaja vozidla bol jeho vlastníkom, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu
I. ÚS 549/2015-33. Súd však dospel k záveru, k že aj z tohto ústavného nálezu vyplynulo, že vyššie
riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere.

5. Súd nevykonal dôkaz, ktorý navrhoval žalovaný, ( že si má súd vyžiadať z OÚ resp. KDI kompletný
výpis kto bol a v akom čase a na základe čoho vlastníkom predmetného motorového vozidla na
Slovensku), pretože vykonanie tohto dôkazu je pre predmetné konanie po právnej stránke absolútne
irelevantné. Ani jedna strana sporu nespochybnila, že vozidlo bolo ukradnuté v Taliansku, čiže je zrejmé,

že už pán Y. predával žalovanému kradnuté vozidlo, čo tiež nespochybnila ani žalovaná strana a je v
danom prípade nepodstatné kto kedy a na základe čoho mal vozidlo nadobudnúť na Slovensku, keď
jediným vlastníkom bola poisťovňa Generali Taliansko, ktorá požiadala o vrátenie vozidla po zaistení a
bolojejajtotovozidlovrátené(anikinýsipozaisteníneuplatnilnasúdevlastníckeprávokpredmetnémuvozidlu). Súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania, a to odo dňa 9.2.2015 vo výške 5,05%
ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu,
že na základe predžalobnej výzvy bol žalovaný vyzvaný žalobcom na zaplatenie tejto dlžnej sumy, a

to do 8.2.2015, čo však neurobil, preto od dňa nasledujúceho, t. j. 9.2.2015 sa dostal do omeškania.
Preto súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % žalobca, keďže bol v celom rozsahu v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

6. V podanom odvolaní žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať pre
prípad úspechu aj trovy konania. O. i. v odvolaní uviedol, že si myslí, že najpodstatnejšie údaje sú
tie, že dňa 23.7.2007 som na základe kúpnej zmluvy odkúpil od Z. Y. predmetné osobné motorové
vozidlo BMW 530D, rok výroby 2006, VIN: WBANR71010CR07547, ŠPZ H. XXX P.. Predmetné vozidlo

bolo zaevidované na ODI OR PZ Košice príslušným dopravným policajtom. Následne vozidlo malo byť
poistené nielen zákonným ale aj havarijným poistením, ktoré som obnovoval každý rok po dobu 7 rokov,
čo som vozidlo riadne užíval. Cestoval som s predmetným vozidlom po Európe aj mimo Shengenského
priestoru, dvakrát som bol s ním na Ukrajine, čiže vozidlo bolo viackrát kontrolované bez toho, aby
sa na ňom niečo pochybné zistilo. Riadne som si platil dane atak isto, hoci boli údaje vozidla štátnym

ustanovizniam známe, nikto nespochybňoval moje vlastníctvo k vozidlu, nikdy nikto neuviedol, že vozidlo
je hľadané, dokonca Interpolom. Je preto absolútne nelogické, že až po odpredaji vozidla (opätovne
vozidlo musel skontrolovať príslušník polície ODI OR PZ Košice) dňa 25.8.2014, vozidlo bolo 2.11.2014
zaistené OR PZ v Michalovciach, keďže sa jednalo o pozitívne lustrované vozidlo v Shengenskom
informačnom systéme SIS2. Až vtedy vyšlo najavo, že vozidlo bolo odcudzené dňa 15.5.2007 majiteľovi

a talianska polícia po ňom pátra. Súd nesprávne udáva vo svojom rozsudku, že vozidlo bolo odcudzené
majiteľovi Generáli Taliansko, čo určite tak nebolo. Zrejme poisťovňa Generáli plnila z poistenia vozidla
skutočnému vlastníkovi vozidla po odcudzení a až následne po plnení si začala uplatňovať nároky
vlastníka. Predmetnú skutočnosť súd absolútne nezisťoval a uspokojil sa iba s tvrdením žalobcu, že
poisťovňa Generáli Taliansko bola vlastníkom vozidla, ktoré malo byť odcudzené 15.5.2007 v taliansku

v meste Fiuminata a táto poisťovňa prejavila záujem o vrátenie vozidla. Takému vlastníkovi, ktorý si
mal uplatňovať nárok na vrátenie vozidla a ktorý si podľa mňa zanedbal svoje vlastnícke právo, keď sa
riadne nestaral o zaistenie vozidla počas 7 rokov, počas ktorých som ho riadne užíval, súd dáva väčšiu
ochranu ako mne, dobromyseľnému držiteľovi. Podľa ust, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom

oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ust. § 130 ods. 2 Občianskeho
zákonníka udáva, že ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník
najmä má tiež právo na plody a úžitky z vecí po dobu oprávnenej držby.
Nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 549/2015 z 16.3.2016 udáva, že princíp dobrej viery chrániaci
účastníkovsúkromnoprávnychvzťahov,jejednýmzkľúčovýchprejavovprávnejistotyodvíjajúcehosaod

princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere,
musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009).
Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy
riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ak je v kolízii princíp ochrany vlastníckeho

práva pôvodného vlastníka základných práv a pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch, treba
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu
kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.

7. Preto tvrdil, že Generali Taliansko zanedbala svoje vlastnícke právo, uplatňovať si ho začala neskoro,

pričom týmto spôsobom vytvorila systém právnej neistoty, v ktorom období som vozidlo riadne v dobrej
viere kúpil a užíval po dobu 7 rokov a v dobrej viere som aj vozidlo ďalej previedol žalobcovi. Žalobca
nepreukázal opak, okrem svojho tvrdenia, že od odcudzenia vozidla dňa 15.5.2007 bolo po vozidle
vyhlásené pátranie aj prostredníctvom Interpolu. Je zrejmé, že vozidlo tak v roku 2007 ako aj v roku 2014
obhliadali príslušníci polície a o ničom takom nebola žiadna zmienka. Vozidlo bolo viackrát kontrolované

aj na hraniciach ( Švajčiarsko, Chorvátsko, Ukrajina), kde taktiež nebol zistený žiaden nedostatok. Tak
ako si potom uplatňovala svoje práva Generáli Taliansko, keď policajné zložky nedostatky nezistili,
Nedbalo. A preto nemôže byť zvýhodnená voči mojej osobe, ako to nesprávne uplatnil v tomto konaní
súd. Nesprávne považujem aj rozhodnutie o trovách konania, kde sa nesprávnym názorom súdu dostaldopozícieúspešnéhovovecižalobcaapretomupriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.
Ani tu súd nezohľadnil uvedené a mnou namietané skutočnosti a preto aj v tomto výroku nesprávne
rozhodol.

8. Vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného, žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny,
žiadal priznať aj trovy konania. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k
planému prevodu vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Podstatné v danom súdnom
konaní tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie je tá skutočnosť, či v čase prevodu vlastníckeho práva

predávajúci bol alebo nebol vlastníckom prevádzanej veci. Keďže žalovaný nikdy nebol vlastníkom
motorového vozidla BMW 530 D, nemohol toto vlastníctvo previesť na žalobcu aj v zmysle základnej
zásady práva, podľa ktorej nik nemôže na iného previesť viac práv ako sám má v čase prevodu
vlastníctva, ak sám nebol vlastníkom a z nepráva nemôže vzniknúť právo. Prevod vlastníctva od
nevlastníka sa považuje za plnenie objektívne nemožné. To, čo uvádza žalovaný vo svojom odvolaní,
že vozidlo bolo riadne poistené, že žalovaný toto vozidlo riadne užíval, je taktiež pre toto súdne konanie

nepodstatná okolnosť. Žalovaný ako vo svojom odvolaní, tak aj v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu SR čk. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016 kde podľa jeho
názoru si súd nesprávne vyložil daný Nález a preto nesprávne aj vo veci rozhodol. V tejto súvislosti
žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu poukazuje na tú skutočnosť,
že vyššie citovaným nálezom Ústavný súd rieši zanedbané vlastníctvo nedbalého vlastníka. Zároveň

Ústavný súd SR v zmysle nálezu konštatuje, že je potrebné na rovnakú úroveň postaviť vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom,
na základe jeho dobrej viery, avšak v našom prípade už pôvodný vlastník (žalovaný) nebol vlastníkom
motorového vozidla, kde takto domnelé vlastníctvo previedol na nového vlastníka (žalobcu), ktorý
taktiež kupoval vozidlo v dobrej viere, že ho kupuje od vlastníka, kde nie je možné v zmysle princípu

všeobecnej spravodlivosti rozhodnúť tak, že súd žalobu zamietne. Žalobca nemôže niesť vyššie riziko
ako žalovaný, nakoľko aj tento bol nadobúdateľom v dobrej viere a v čase, keď kupoval vozidlo BMW
530D od žalovaného, bol de facto v rovnakom postavení ako žalovaný. V zmysle súdnej praxe súdov
Slovenskej republiky, z neplatného právneho úkonu nie je žiadny následok, t.j. žiadne práva a povinnosti
sa nemôžu prevádzať a nadobúdať v zmysle absolútne neplatného právneho úkonu. Ako je uvedené

vyššie, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, rieši úplne inú situáciu,
keď pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti bol štát, ktorý zanedbal svoje vlastníctvo a nespravil všetky
opatrenia k tomu, aby nemohlo dôjsť k prevodu takéhoto majetku, v danom prípade nehnuteľnosti.
Žalovaný zároveň v zmysle podaného odvolania napáda tú skutočnosť, že poisťovňa Generáli určite
nebola vlastníkom v čase odcudzenia vozidla a táto zrejme plnila z poistenia vozidla skutočnému

vlastníkovi. V našom konaní pôvodný vlastník motorového vozidla BMW 530D, už či to bola Poisťovňa
Generáli Taliansko, alebo iný vlastník urobil všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby sa mu motorové
vozidlo vrátilo späť do jeho dispozičnej sféry. Pôvodný vlastník, nahlásil krádež motorového vozidla hneď
po jeho odcudzení a uplatnil si svoje vlastnícke právo po tom, ako motorové vozidlo bolo žalobcovi
zadržané na slovensko - ukrajinskej hranici. I judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie dôraz

na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutíínapr. Ruiz Toriia /Španielsko z 9.12.1994,séria A, Č.303-
A; Jokela / Fínsko ; Hiqqinsová a ostatní/ Francúzsko). V zmysle týchto rozhodnutí je v rozpore s
kladenými požiadavkami súdne rozhodnutie absenciou dôležitých dôvodov . Všeobecný súd nemusí
dať teda odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú na vec podstatný význam, dostatočne
objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa týmito požiadavkami na

riadne odôvodnenie rozhodnutia riadil.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie.), prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom

sa v celom rozsahu zhoduje aj s dôvodmi rozsudku, na ktoré aj odkazuje.

10. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.

alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ktoré vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá by z vykonaných dôkazov vyplynula, jeho skutkové zistenia nie sú založené na
chybnom hodnotení dôkazov, nie je tu logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom

vyplývajúcim z §§ 191 - 194 CSP.

14. V riešenom spore nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, vozidlo bolo odcudzené a nie
je možné, aby žalovaný platne previedol na žalobcu vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu,
žalovaný bol dobromyseľný nadobúdateľ vlastníctva k motorovému vozidlu, avšak nemôže nadobudnúť

platne dané vlastníctvo, okrem iného žalobca nemá niesť vyššie riziko ako žalovaný, pretože aj tento
bol nadobúdateľom v dobrej viere a v čase keď kupoval vozidlo BMW 530D od žalovaného bol de facto
v rovnakom postavení ako žalovaný.

15. Zo skutkového stavu vyplýva, že s poukazom na § 457 OZ v prípade absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 25.8.2014 vznikol sinagllamatický záväzok, lebo obe zmluvné strany si podľa kúpnej
strany plnili a boli teda povinné si tieto plnenia spôsobom podľa § 457 OZ vzájomne vrátiť. Kupujúci z
neplatnej zmluvy tým, že vec vydá, nie je účastníkovi zmluvy alebo priamo vlastníkovi splní si povinnosť
vydať vec vlastne za predávajúceho, ktorý by po vzájomnom vrátení plnenie z neplatnej zmluvy bol
taktiež povinný vlastníkovi vec vydať, žalobca vrátil predmetné motorové vozidlo priamo poisťovni

Generali Taliansko, keďže mu bolo toto motorové vozidlo zaistené, svoju povinnosť zo sinagllamatického
vzťahu vrátiť vec si splnil priamo voči vlastníkovi a žalovaný má zaplatiť protihodnotu 10.000 € žalobcovi,
ktorú sumu on vynaložil za kúpu predmetného motorového vozidla, teda v prípade ak od neho toto
predmetné motorové vozidlo nadobudol. Žalovaný sa síce môže domáhať náhrady škody od osoby,
ktorá mu predmetné motorové vozidlo odpredala v občianskom súdnom konaní, avšak žalovaný bol

dobromyseľným nadobúdateľom, pretože v čase predaja vozidla bol jeho vlastníkom (poukázal aj na
nález ÚS SR ÚS.I/549/2015).

16. Správne je konštatovanie súdu prvej inštancie, že ani z tohto nálezu nevyplýva, že by vyššie riziko
mal niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere.

17. Žalovaný síce postráda jeden dôkaz, avšak odvolací súd tiež zastáva názor, že si nemal vyžiadať
z OÚ, resp. Krajského dopravného inšpektorátu kompletný výpis kto bol a v akom čase a na základe
čoho vlastníkom vozidla BMW na Slovensku. Nevykonanie tohto dôkazu je irelevantné pre tento spor.
Strany sporu potvrdili, že v Taliansku bolo kradnuté vozidlo BMW a pán Y. predával žalovanému kradnuté

vozidlo, čo nemohla spochybniť ani žalovaná strana.

18. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania a s poukazom na § 396 CSP
rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, keďže súd prvej inštancie aplikoval viacero právnychpredpisov pri tomto spore a žalobca neutrpí výraznú finančnú ujmu nepriznaním trov úspešnej strane
(§§ 39, 130, 132, 457 OZ, zák. č. 40 z roku 1964 Zb. v znení neskorších predpisov a Ústava SR).

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.