Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 9, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csp/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416208484
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416208484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného
právnymzástupcom:Jakubčák,advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomMichalská14,81103Bratislava,
proti žalovanému: K. K., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. XXX/XXX, XXX XX X. P., štátny občan Talianska, o
zaplatenie 655,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 655,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne
- zo sumy 75,84 Eur od 19.09.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 64,40 Eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 59,41 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 64,40 Eur od 19.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 64,40 Eur od 19.01.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 64,40 Eur od 19.02.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 64,40 Eur od 19.03.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 79,21 Eur od 23.04.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 59,41 Eur od 20.05.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 59,41 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 14.09.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 655,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne a náhrady trov konania.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu,

predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a tieto služby potom žalovanému vyúčtoval
vo faktúrach. Žalovaný riadne a včas neuhradil faktúry, čím porušil zmluvnú povinnosť, preto sa
žalobca domáhal svojho nároku súdnou cestou. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou
zo dňa 27.08.2015 v spojení s odovzdávacím protokolom zo dňa 12.02.2016. Ako dôkazy označil
zmluvu o postúpení pohľadávok, odovzdávací protokol, oznámenie o postúpení pohľadávky, zmluvu o
poskytovaní verejných služieb s prílohami a faktúry.

2.Dňa02106.2017súdvydalplatobnýrozkazsp.zn.23Csp/67/2016-41,ktorýsanepodariložalovanému
doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp.zn. 23Csp/67/2016-49 zo dňa 15.11.2017 podľa§ 266 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil
v celom rozsahu.

3. Uznesením zo dňa 15.11.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k
žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval
žalovanému žalobu s prílohami, ktorú sa však žalovanému nepodarilo doručiť, nakoľko žalovaný sa na
adrese trvalého pobytu nezdržiava a skutočný pobyt žalovaného sa súdu ani po opakovaných pokusoch

nepodarilo zistiť.

4.Podľa§116ods.2CSP,aksasúdunepodarížalobudoručiťnaadresuzistenúpostupompodľaodseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.

5. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu
žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil
dňa 24.11.2017 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom
na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa

adresát o tom nedozvie.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-Eur.

8.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 08.01.2018,
ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 08.01.2018, oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.

10. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi hmotnoprávnym predchodcom žalobcu

akoposkytovateľomnajednejstraneažalovanýmakozákazníkomnastranedruhejboladňa29.04.2011
uzatvorená Zmluva o pripojení služby a nájme KZ, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby Magio
TV, dňa 12.05.2011 Zmluva o pripojení a dňa 12.08.2011 ďalšia Zmluva o pripojení, a to podľa §
43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zmluvy“), ktorými sa
právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby a

žalovaný sa zaviazal platiť cenu služieb podľa platného cenníka. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 655,28 Eur, a to
predloženými faktúrami na č.l. 17 až 19 a 33 súdneho spisu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
12.02.2016 oznámil hmotnoprávny predchodca žalobcu žalovanému, že dňa 27.08.2015 uzavrel zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu s účinnosťou od 12.02.2016

pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr.

11. Súd má za to, že právne vzťahy medzi stranami sporu založený uzavretými zmluvami o pripojení
sú spotrebiteľskými vzťahmi, preto je ich potrebné posúdiť nielen podľa príslušných ustanovení zákona
č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ale aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmlúv a poskytnutia
dohodnutých služieb. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby konal pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľských zmlúv v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnoustranou bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený
zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov

sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú

dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú

službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku

zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky

dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Nakoľko k uzavretiu zmlúv došlo za účinnosti ešte pôvodného zákona č.610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, súd posudzoval vznik právnych vzťahov medzi stranami sporu podľa
príslušných zákonných ustanovení platných v čase uzavretia zmlúv, avšak keďže k poskytnutiu služieb
došlo už za účinnosti zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, nároky uplatnené

žalobcom súd posúdil podľa zákona č.351/2011 Z.z. v znení platnom ku dňu poskytnutia služieb.

14. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným boli uzavreté zmluvy o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ktoré sa podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

s účinnosťou od 01.11.2011 považujú za zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona
č. 351/2011 Z.z. Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a
poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluvách.
Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku. Za poskytované
služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry v celkovej výške 655,28 Eur. Napriek

tomu, že podľa uzavretých zmlúv a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011
Z.z. bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy neuhradil.
Aktívnu legitimáciu má súd preukázanú predloženým oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa
12.02.2016,ktorýmprávnypredchodcažalobcuoznámilžalovanému,ženažalobcupostúpilpohľadávky
z vyššie uvedených faktúr. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 655,28 Eur vyplývajúci

z predložených neuhradených faktúr. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia
žalobcu nepoprel, preto súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.
Súdunebolpredloženýžiadendôkazsvedčiaciotom,žebyžalovanýsumu,čoilenčiastočneuhradil,ani
nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť
cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, pričom
žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba o zaplatenie poskytnutých služieb
bola podaná dôvodne.

15. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania. Podľa

§ 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom
je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c (s prihliadnutím na dátum
uzavretia zmlúv) tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vzhľadom
na uvedené, s prihliadnutím na viazanosť súdu rozsahom uplatnených úrokov, súd priznal úroky z

omeškania vo výške 5,00 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto
omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanému aj na zaplatenie úrokov z omeškania
zo súm vyplývajúcich z jednotlivých faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr
až do zaplatenia.

16. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom
na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote
3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).