Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: Eva Chmelanová
TABAK PRESS LM, s miestom podnikania Železničiarska 402, Topoľčany, IČO: 33 129 797, zastúpená
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Prievozská 32,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0995/99/2013 zo dňa
1. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. júla 2014 č. SK/0995/99/2013 podľa § 250j ods. 2

písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 418,40 eur, na účet právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 08. 2014 domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013 a v prípade, že by súd nezrušil rozhodnutie
žalovaného, navrhla, aby súd s využitím zásady plnej jurisdikcie zmenil rozhodnutie tak, že uloží
žalobkyni pokutu vo výške 100,- eur a žalovaného zaviaže na úhradu trov konania žalobkyni. Týmto

rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnejinšpekcievNitrepreNitrianskykrajč.P/0162/04/13zodňa14.11.2013,ktorýmprvostupňový
správny orgán podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobkyni
pokutu vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.,
v zmysle ktorého predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, nakoľko v čase
kontroly dňa 18. 07. 2013 bol v prevádzke žalobkyne (Stánok TABAK PRESS LM, Železničná stanica,

M. Rázusa, Topoľčany) vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA v celkovej hodnote 2,90 eur, pri
ktorom nebol vydaný doklad o kúpe.

Namietala, že žalovaný si v odvolacom konaní nezadovážil dostatok podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia, nezistil skutočný stav veci, nekonal v súčinnosti s účastníkom konania,
nevydal rozhodnutie v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ktoré by obsahovalo zákon
predpísané náležitosti, t. j. nevydal rozhodnutie v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi

predpismi. Žalobkyňa sa cítila byť rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátená na svojich právach a
žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné v celom rozsahu.Uviedla, že zo zápisnice (spisu) jednoznačne vyplýva, že predavačka zaevidovala kontrolný nákup
v pokladni spolu s predajom tovaru predchádzajúcemu zákazníkovi. Vzhľadom ku konaniu prizvanej
osoby, ktorá nepočkala na vydanie dokladu a bez ďalšieho sa vzdialila od výdajného miesta, nemala

predavačka možnosť reagovať na vzniknutý stav a odovzdať doklad o kúpe výrobku kupujúcej do
ruky. Uvedeným konaním sa predavačka mala podľa žalovaného dopustiť porušenia povinnosti vydať
spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., s čím žalobkyňa
nesúhlasí. Poukázala na to, že i zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že doklad ERP bol
vydaný (zaregistrovaný v ERP a vytlačený), avšak predmetný doklad nebol prevzatý spotrebiteľom,

pričom spotrebiteľ nemá v zákone ustanovenú povinnosť takýto doklad skutočne odobrať. Namietala,
že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k úteku prizvanej osoby od predajného okienka,
napríklad výsluchom prizvanej osoby k priebehu predaja alebo výsluchom osôb, ktoré boli v tom
čase v rade pred prevádzkou, ale vychádzal len zo stavu zaznamenanom v zápisnici z kontroly ako
jediného dôkazu v predmetnom konaní a na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdil. Mala za to, že takéto konanie žalovaného bolo v rozpore so základnou

zásadou správneho konania - zásadou materiálnej pravdy.

Poukázala na čl. 1 ods. 2 Ústavy SR a na Odporúčanie výboru ministrov č. R (91). Konštatovala,
že správny orgán pri rozhodovaní o povinnosti právnickej osoby platiť sankciu za správny delikt v
odbore verejného práva (tzv. zodpovednosť za správny delikt) sa (ak zákon neustanoví niečo iné)

riadi obdobnými princípmi ako súd v odbore súkromného práva pri rozhodovaní o ich všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Základným predpokladom pre uloženie sankcie tak bude predovšetkým
skutočnosť, že poškodenie alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu nastalo prevádzkovou
činnosťou osoby alebo vtedy, ak tento dôvod vznikol pri činnosti osoby, konaním alebo opomenutím
osôb, ktoré osoba k tejto činnosti použila. Zodpovednosť za správny delikt má objektívny, ale nie

absolútny charakter, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok.
Mala za to, že zodpovednosti za správny delikt je možné sa zbaviť buď z liberačných dôvodov alebo
vtedy, ak bol delikt vyvolaný vlastným konaním poškodenej osoby (správneho orgánu). Zdôraznila, že
nie je možné považovať za delikt skutkový stav, ak správny orgán (prizvaná osoba) úmyselne spôsobí
situáciu pripomínajúcu delikt tým, že utečie z miesta výdaja bloku a následne uvedené konanie voči

predávajúcemu sankcionuje. Poznamenala, že jej konaniu sankcionovanému v zmysle napadnutého
rozhodnutia chýbala protiprávnosť, a preto nemohlo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu v zmysle § 16
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., preto napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ďalej namietala neprimeranú výšku uloženej pokuty v sume 600,- eur, ktorá bola v príkrom rozpore
so zásadou primeranosti, pričom žalovaný opomenul skutočnosť, že ukladanie sankcií má význam tak
represívny, ako aj preventívny. Ponechaním sankcie v pôvodnej výške sa preventívny význam sankcie
stratil a zostali iba represívne účinky sankcie, ktoré sú s prihliadnutím na všetky okolnosti veci likvidačné
pre podnikanie žalobkyne.

V závere žaloby požiadala žalobkyňa o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že inšpektori SOI vykonali dňa 18. 07. 2013 v

prevádzkarni žalobkyne Stánok TABAK PRESS LM, Železničná stanica, M. Rázusa, Topoľčany kontrolu,
počas ktorej bol vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA á 2,90 eur. Pri predmetnej kontrole bolo
zistené, že prítomná predavačka nevydala spotrebiteľovi doklad o kúpe daného výrobku, čím zo strany
žalobkyne ako predávajúcej došlo k porušeniu povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný spotrebiteľovi vydať doklad o kúpe výrobku, v ktorom

sú uvedené náležitosti v zmysle ust. § 16 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 250/2007 Z. z.. Vzhľadom
na predmetné zistenia bolo voči žalobkyni začaté správne konanie. Na základe zisteného skutkového
stavu bolo dňa 14. 11. 2013 vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty
vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku v zmysle §
16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podala žalobkyňa odvolanie, o

ktorom rozhodol žalovaný správny orgán tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ako aj výšku pokuty.Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, v
súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného
skutkovéhostavuveci,pričommaltiežzato,ženámietkamipredloženýmižalobkyňousasprávneorgány

prvého aj druhého stupňa pri rozhodovaní podrobne zaoberali a svoje skutkové, ako aj právne závery v
odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili.

K tvrdeniam žalobcu, že osoba vykonávajúca nákup sama svojím konaním zapríčinila uvedenú situáciu,
keď jednak vytvorila dojem, že nakupuje spoločne s predchádzajúcim zákazníkom a od predajného

okienka po vydaní výrobku a jeho zaplatení doslova utiekla, čím znemožnila prítomnej predavačke vydať
jej doklad o kúpe, uviedol, že v danom prípade bola vykonávaná kontrola dodržiavania zákazu predaja
tabakových výrobkov maloletým v zmysle zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri predmetnej kontrole bolo pozorovacou
činnosťou inšpektorov SOI zistené, že došlo k predaju cigariet zv. Petra á 2,90 eur, pričom z inšpekčného
záznamuzvykonanejkontrolyvyplýva,žezapredmetnýnákupnebolspotrebiteľkevydanýdokladokúpe

v žiadnej forme. Účelom predmetnej kontroly bolo preverenie dodržiavania jednak vyššie uvedeného
zákazu v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov, ako aj preverenie dodržiavania povinností podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa; samotný priebeh kontroly teda iba zodpovedal situáciám, ktoré môžu
v praxi bežne nastať, a teda odvolací orgán odmieta tvrdenia o úmyselnom vnášaní nebezpečenstva
porušenia zákona do prevádzkarne žalobcu zo strany správneho orgánu. K tvrdeniu žalobkyne, že

kupujúca vytvorila dojem, že nakupuje spoločne s predchádzajúcim zákazníkom, žalovaný uviedol, že
sa jednalo o subjektívne vnímanie situácie prítomnej predavačky, nakoľko kupujúca osoba samostatne
požiadala prítomnú predavačku o predmetný výrobok a samostatne zaň tiež zaplatila. Nemohol sa
stotožniť s názorom žalobkyne, že inšpektori SOI mali počkať, či po položení objednaného tovaru
na pult, jeho naúčtovaní, odovzdaní kúpnej ceny a jej vložení do pokladne a obslúžení ďalšieho

zákazníka, bol spotrebiteľovi odovzdaný doklad o kúpe. Nevidel dôvod, pre ktorý by mal spotrebiteľ
čakať na vydanie dokladu o kúpe až do obslúženia ďalšieho zákazníka. Naopak, je to žalobca ako
predávajúci, ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie svojej podnikateľskej činnosti takým spôsobom,
aby k porušovaniu povinností stanovených právnou úpravou nedochádzalo. Stotožnil sa s názorom
žalobkyne, že predávajúci nie je povinný doklad o kúpe spotrebiteľovi akýmkoľvek spôsobom vnútiť,

či zabezpečiť jeho skutočné prevzatie spotrebiteľom, avšak mal za to, že jeho povinnosťou je vydať
tento doklad spotrebiteľovi, t. j. poskytnúť ho do dispozičnej sféry spotrebiteľa, a to v primeranom
čase, čo v danom prípade podľa obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly nebolo splnené,
nakoľko doklad o kúpe nebol spotrebiteľovi vydaný v žiadnej forme. Poukázal na ust. § 8 ods. 1
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančnýchorgánovvzneníneskoršíchpredpisov,vzmyslektoréhojepodnikateľpovinnýpozaevidovaní
tržby v elektronickej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad ihneď po jeho
vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici. Pre posúdenie protiprávnosti konania žalobkyne, t. j.
či v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, je

podstatnézistenie,čidokladokúpezavykonanýnákupbolvydanýspotrebiteľovi(nepostačuje,aknákup
bol zaevidovaný prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice). Zdôraznil, že zo skutkového
stavu zisteného pri predmetnej kontrole vyplýva, že táto povinnosť nebola splnená, a teda k porušeniu
predmetnéhoustanoveniazákonaoochranespotrebiteľanepochybneprišlo.Poznamenal,žežalobkyňa
správne tvrdí, že z predmetnej kontroly nebol vykonaný audiovizuálny záznam, avšak vyhotovovanie

obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov na zdokumentovanie zistených nedostatkov
je len jedným z oprávnení inšpektorov SOI, a teda sa nejedná o ich povinnosť, či podmienku riadneho
zistenia skutkového stavu. V rámci predmetnej kontroly bol spísaný inšpekčný záznam, v ktorom bol
zrozumiteľneajasnepopísanýzistenýskutkovýstav;sjehoobsahombolaoboznámenájednakprítomná
predavačka, ako aj žalobkyňa, pričom jeho čitateľnosť ani jedna z uvedených osôb priamo pri kontrole

nijakým spôsobom nespochybnila a žalobkyňa o prípadný prepis inšpekčného záznamu nepožiadala
ani vo svojich následných vyjadreniach. Tvrdenia žalobkyne, že inšpekčný záznam je nečitateľný,
teda žalovaný považoval za neopodstatnené. Konštatoval, že prvostupňový i druhostupňový správny
orgán pri rozhodovaní vychádzali z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly, v ktorom je
jednoznačne zaznamenané, že kontrolný nákup síce bol zaevidovaný do elektronickej registračnej

pokladnice (spolu s predchádzajúcim nákupom), ale kupujúcej osobe doklad o kúpe výrobku nebol
vydaný.Vsúvislostisnámietkamižalobkyne,týkajúcichsaodôvodneniavýškyuloženejpokuty,žalovaný
uviedol, že pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté na všetky okolnosti daného prípadu v súlade s §
24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a sankcia bola uložená v spodnom pásme rozmedzia pre jejuloženie stanoveného v § 24 ods. 1 citovaného zákona, pričom ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí
prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu, bol zohľadnený najmä charakter zisteného
protiprávneho konania, jeho rozsah, spôsob porušenia povinnosti, ako aj možné nepriaznivé následky

pre spotrebiteľa a z nich vyplývajúca závažnosť skutku, a to v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami
prejednávaného prípadu. Žalovaný mal za to, že v danom prípade prvostupňový, ako aj druhostupňový
správny orgán postupovali na základe zákona a v jeho medziach, pričom postupovali v súlade s ust.
32 ods. 1 Správneho poriadku, keď presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie, s § 46 citovaného zákona, nakoľko napadnuté rozhodnutie

považoval za vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, a to orgánom na to
príslušným, pričom toto vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti,
ako aj v súlade s § 47 ods. 3 citovaného zákona, keď v odôvodnení napadnutých rozhodnutí správne
orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri
hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobkyne a jej vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 01. 07. 2014, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
bez nariadenia pojednávania, v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného

bolo potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súd
prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalovaný sa

nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca dal súhlas s
prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 28. 01. 2015 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156
ods. 1 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická

osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobkyne, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že inšpektori Slovenskej obchodnej

inšpekcie vykonali dňa 18. 07. 2013 o 10,50 h v prevádzkarni žalobkyne Stánku TABAK PRESS LM,
Železničná stanica, M. Rázusa, Topoľčany kontrolu dodržiavania povinností ustanovených zákonom
č. 250/2007 Z. z. a dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z. Z inšpekčného záznamu vyplýva, že
dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov bolo preverené
vykonaním kontrolného nákupu, ktorý bol vykonaný osobou mladšou ako 18 rokov, pri ktorom boli

požadované cigarety zn. PETRA predavačkou v kontrolovanej prevádzkovej jednotke p. K. C. boli
odpredané v cene 2,90 eur, pričom osobe mladšej ako 18 rokov nebolo predávajúcim odopreté predať
tabakový výrobok. Predavačka p. C. vykonala obsluhu a doklad o kúpe nebol vydaný v žiadnej forme.
Až po preukázaní sa služobnými preukazmi predavačka vydala doklad o kúpe, na ktorom boli uvedené
dva druhy cigariet, teda predavačka nablokovala dva nákupy spolu, nakoľko pred kontrolným nákupom

vykonávala obsluhu iného zákazníka, ktorý taktiež nakupoval cigarety. Tieto skutočnosti vyplývajú z
inšpekčného záznamu, ktorý bol spísaný následne po vykonaní kontrolného nákupu. Predavačka do
inšpekčného záznamu uviedla, že kupujúca (ktorej nevidela do tváre) jej podala peniaze za cigarety a
nestihla jej dať ani blok, keď sa vtom predstavila kontrolórka z obchodnej inšpekcie. Žalobkyňa uviedla,
že predavačka v rýchlosti nahodila dva nákupy na jeden doklad s tým, že pokiaľ mladistvým vidia do

tváre, cigarety im nepredajú.

Z oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 04. 0.2 013 vyplýva, že na základe zistených
nedostatkov zistených pri výkone kontroly bolo voči účastníkovi (žalobkyni) začaté správne konanie o
uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.. K tomuto oznámeniu o začatí správneho

konaniasapísomnýmpodanímzodňa20.10.2013vyjadrilažalobkyňa.Následneprvostupňovýsprávny
orgán vydal dňa 14. 11. 2013 rozhodnutie č. P/0162/04/13, v ktorom podľa ust. § 24 ods. 1 zákona
č. 250/2007 Z. z. uložil žalobkyni pokutu vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti podľa ust. § 16
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklado kúpe výrobku, nakoľko v čase kontroly dňa 18. 07. 2013 bol v prevádzke žalobkyne (Stánok TABAK
PRESS LM, Železničná stanica, M. Rázusa, Topoľčany) vykonaný kontrolný nákup cigariet zn. PETRA v
celkovej hodnote 2,90 eur, pri ktorom nebol vydaný doklad o kúpe. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 14.

11. 2013 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.
Žalovaný rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 14. 11. 2013.

V ten istý deň (18. 07. 2013 o 13,00 h) bol spísaný ďalší inšpekčný záznam z rovnako zameranej

kontroly vykonanej v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ul. Cyrila Metoda
v Topoľčanoch za prítomnosti predavačky pracujúcej v tomto stánku. Predmetom kontroly bolo opäť
dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a
dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, najmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším

ako 18 rokov. Kontrolný nákup tak opätovne vykonala osoba mladšia ako 18 rokov B. L.. (vek 17 rokov)
a jeho predmetom bol balíček cigariet značky Petra, ktoré predavačka v stánku tejto osobe predala.
Prítomným inšpektorom uviedla, že podľa jej zdania mala osoba, ktorá cigarety kupovala, viac ako 18
rokov (vec vedená na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/144/2014, č. l. 58 spisu).

Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 10. 2013 oznámenie o začatí správneho konania, z ktorého
vyplýva, že proti žalobkyni sa začína správne konanie o uložení pokuty podľa ust. § 10 ods. 2 zák.
č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov za to, že predávajúce v jej prevádzkach - stánkoch TABAK PRESS LM na ul. Martina Rázusa
a na ul. Cyrila Metoda v Topoľčanoch dňa 18. 07. 2013 porušili zákaz predaja tabakových výrobkov

osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko predali po jednom balíčku cigariet osobe vo veku 17 rokov,
za čo zodpovedá žalobkyňa, ktorá takto (prostredníctvom predavačiek) porušila ust. § 6 ods. 2 zák.
č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. K oznámeniu o začatí správneho konania podala žalobkyňa písomné vyjadrenie zo dňa 20.
10. 2013, v ktorom okrem iného uviedla, že u osoby ženského pohlavia, ktorá mala mať 17 rokov, je

ťažkéurčiťvekažiadenzákonneoprávňujepredavačkuvstánkukukontroledokladutotožnosti.Správny
orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 12. 2013 rozhodnutie č. F/0161/04/13, ktorým uložil žalobkyni ako
účastníčke konania pokutu 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že v čase
kontroly,t.j.dňa18.07.2013bolovdvochprevádzkachžalobkynevTopoľčanoch(naul.MartinaRázusa

a na ul. Cyrila Metoda) vykonaním kontrolných nákupov (dvoch) zistené, že predávajúce predali cigarety
osobe mladšej ako 18 rokov, čím žalobkyňa konajúca prostredníctvom predavačiek v týchto svojich
prevádzkach porušila zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko
kupujúca (tá istá osoba) mala v čase vykonania kontrolných nákupov 17 rokov.

Podľa § 2, písm. a/, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 14. 11. 2013, teda v
čase vykonania kontroly, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje,
a/ či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a

kvalite.

Podľa § 3 ods. 1, vyššie citovaného zákona, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná
inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa

§ 2 a podľa osobitných predpisov.

Podľa § 24 ods. 1zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany

spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa
§ 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží
pokutu do 166 000 eur.Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia
povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5).

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo
o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené: a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto
podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku
alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil.
(2) Pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia, dátum a čas

dodávky.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva
spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.

Podľa § 6 ods. 2, 3 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú
určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.
Každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je

povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.

Podľa § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné
vykonávať tieto kontrolné orgány: a/ Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa § 10 ods. 2, 11 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331
eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo
obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak,
podľa § 6.
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom

konaní.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad
návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci
stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v intenciách citovaných zákonov a ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný ako správny
orgán neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V administratívnom konaní, predmetom
ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho
konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky,za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku
sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť za správny delikt
sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane

spotrebiteľa.

Z ust. § 23 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že pokiaľ nie je ustanovené inak, vzťahujú sa
na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní, čo je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov. Slovenská obchodná inšpekcia, ako orgán kontroly vnútorného

trhu, vykonáva svoju pôsobnosť podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a tiež podľa
zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov. Preto správny orgán je povinný rešpektovať základné
pravidlá správneho konania zakotvené v ust. § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Základným pravidlom správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle
ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom
správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom

konania a na jej vybavenie použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
Táto zásada je zakotvená nielen v ust. § 3 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ale je premietnutá i v jeho
ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu tejto zásady vyplýva, že správny
orgán (prvostupňový i odvolací) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené
všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a aby skutkové zistenia

vyplývajúce z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za
účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci sú správne orgány povinné obstarať si
potrebné podklady pre rozhodnutie a tieto podklady i náležite (jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti)
vyhodnotiť. K hodnoteniu dôkazov však možno pristúpiť len potom, ako boli vykonané všetky úkony s
cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle

ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj
druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil a nie je sporné, že jeho súčasťou je i
inšpekčný záznam spísaný dňa 18. 07. 2013 z kontroly vykonanej o 10,50 h v prevádzke žalobkyne -

v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch, pri ktorej bolo
zistené, že predavačka predala cigarety zn. Petra osobe mladšej ako 18 rokov (B. L.. vo veku 17 rokov)
a zároveň jej nevydala ani doklad o kúpe. Výsledkom správneho konania bolo vydanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj zo

dňa 14. 11. 2013 č. P/0162/04/13. Týmto rozhodnutím bola žalobkyni uložená pokuta 600,- eur za
porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, to je za
porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku.

Z ďalšieho inšpekčného záznamu spísaného dňa 18. 07. 2013 (teda v rovnaký deň) z kontroly vykonanej
o 13,00 h v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ulici Cyrila Metoda v
Topoľčanoch vyplýva zistenie, že iná predavačka opätovne predala cigarety značky Petra osobe mladšej
ako 18 rokov (B. L. vo veku 17 rokov). Následne správny orgán prvého stupňa začal správne konanie
proti žalobkyni za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda za porušenie zákazu predaja
tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, čo bolo zistené pri kontrolách vykonaných dňa
18. 07. 2013 o 10,50 h v prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na
ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch a v ďalšej prevádzke - v stánku TABAK PRESS LM na ulici Cyrila
Metoda v Topoľčanoch v ten istý deň o 13,00 h. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 12. 2013

rozhodnutie č. F/0161/04/13, ktorým uložil žalobkyni pokutu 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák.
č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014 č. SK/0106/99/2014 (vo veci vedenej pod sp.
zn. 11S/144/2014) toto rozhodnutie potvrdil.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva a je nepochybné, že správny orgán prvého stupňa vydal vo vzťahu
k žalobkyni dve rozhodnutia, ktorými jej uložil dve pokuty. Jedná sa o rozhodnutie zo dňa 14. 11.
2013 o uložení pokuty v sume 600,- eur za porušenie ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní a rozhodnutie zo dňa 13.
12. 2013 o uložení pokuty v sume 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o
ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákaz

predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov), ktoré je predmetom súdneho prieskumu na
základežalobyvedenejpodsp.zn.11S/144/2014.Žalobkyňa(resp.jejzamestnankynevkontrolovaných
prevádzkach, za ktoré zodpovedá) sa týchto porušení zákona mala dopustiť v jeden deň a na ich
prejednanie bol oprávnený ten istý správny orgán prvého stupňa.

V predmetnej veci sa súd prioritne zaoberal zákonnosťou postupu správnych orgánov (najmä správneho
orgánu prvého stupňa), ktorí zvolili pri ukladaní sankcií (tzv. správnom trestaní) žalobkyni za nimi tvrdené
a zistené viacnásobné porušenie vyššie citovaných zákonov. Právna teória v rámci verejnoprávnej
zodpovednosti za protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty.
Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje, pričom iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch

prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité
nedovolené konanie (resp. opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu
protispoločenského konania, tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne
delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť
súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru

spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.

Správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho
trestania treba aplikovať pravidlá pre ukladanie trestov podľa trestného zákona (napr. rozsudok NS SR

č. 8Sž/18/2011, č. 8Sž/22/2011).

Konanie žalobkyne, ktorého sa podľa zistení správneho orgánu mala dopustiť dňa 18. 07.
2013, vykazuje znaky viacerých správnych deliktov, resp. priestupkov. Právne predpisy, ktoré zakotvujú
skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri sankcionovaní za

spáchanie viacerých deliktov. Preto pri ich spáchaní (napr. v jednočinnom súbehu, viacčinnom súbehu
alebo ako pokračujúci delikt), resp. i pri spáchaní správneho deliktu a priestupku je pri nedostatku
špeciálnej úpravy potrebné pri právnom postihu týchto konaní formou ukladania pokút postupovať v
súlade so zásadou analógie legis podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v
ukladaní len jedného trestu. Trestanie za správne delikty (resp. priestupky a správne delikty fyzických

osôb - podnikateľov) podlieha teda obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Uvedený názor
vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž
85/2007, 8Sžo 28/2007 a 8Sžo 147/2008.

Správny orgán prvého stupňa sa týmito zásadami v predmetnej veci pri svojom rozhodovaní o uložení

sankcie žalobkyni neriadil. Konanie, ktorého sa mala dopustiť dňa 18. 07. 2013 a ktoré malo
spočívať v tom, že predavačka v jej prevádzke nevydala doklad o kúpe týchto cigariet osobe mladšej
ako 18 rokov a toto konanie správny orgán prvého stupňa klasifikoval ako priestupok (ust. § 23 ods. 1
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 tohto

zákona vydať kupujúcemu doklad o kúpe), za ktorý žalobkyni uložil pokutu 600,- eur a v ten istý deň
v druhej prevádzke predavačka predala cigarety osobe mladšej ako 18 rokov, správny orgán prvého
stupňa klasifikoval ako správny delikt (ust. § 10 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - nerešpektovanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším
ako 18 rokov) a žalobkyni uložil pokutu 2.000,- eur. Správny orgán prvého stupňa teda uložil žalobkyni

dve pokuty za zbiehajúce sa delikty, resp. za správny delikt a priestupok, hoci podľa vyššie uvedených
zásad platných pre správne trestanie mal uložiť len jednu pokutu.

Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom
konaní, ktorého povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Z dikcie ust. § 59 ods. 1, 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako
odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahuk spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na
konanie v predmetnej veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je
zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového

správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie
možnostirozhodovaťvrámciodvolaniaoveci,ktoránebolapredmetomrozhodovanianaprvostupňovom
orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť. Zákon mu
ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov
odvolania.

Žalovaný ako odvolací správny orgán pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 01. 07. 2014 potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobkyne zamietol. Postup, ktorý zvolil
žalovaný (zamietnutie odvolania a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), je možný
len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové
rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná a
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o zvolený postup pri

ukladaní sankcie a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na takýto postup a okrem
iného namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom
v tejto súvislosti poukázala i na zásady trestania za správne delikty, ktoré musí podliehať rovnakému
režimu ako trestný postih za trestné činy.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR č. 2Sžp 16/2011, ktorý sa zaoberal touto
otázkou a uviedol:, že „Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty je myšlienkový proces, v rámci
ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania , jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen
požiadavku represie, ale aj preventívny účel“.

S poukazom na uvedené sa potom i súd musel zaoberať postupom správneho orgánu pri ukladaní
sankcií žalobkyni, pričom dospel k záveru, že tento nepostupoval správne, ani v súlade so zákonom a
zásadami platnými pre správne trestanie, keď žalobkyni uložil dve pokuty.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu
zo dňa 20. 06. 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 250j ods. 2
písm. a/, d/ OSP.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. §

250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne v oboch prípadoch proti rozhodnutiam
správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených, pričom má v odvolacom konaní
rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu
účelne vynaložených trov konania v sume 418,40 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy konania pozostávajú zo sumy 70,- eur za zaplatený
súdny poplatok a trov právneho zastúpenia žalobkyne v sume 268,- eur za 2 úkony právnej služby
vykonané v roku 2014 po 134,- eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá vyhl. č.

655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov(prevzatieaprípravuveci,podaniežalobynasúd),plus20%DPH(právnyzástupcažalobkyne
je uvedený v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty pod IČ DPH SK
202290858), čo je 53,60 eur, ďalej zo sumy paušálnych náhrad 16,08 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál
k dvom vykonaným úkonom, plus 20 % DPH, čo je 10,72 eur (§ 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky).

Súd nepriznal žalobkyni uplatnenú náhradu trov konania za vyjadrenie k priebehu konania (podanie
písomného vyjadrenia zo dňa 04. 11. 2014), nakoľko podanie tohto vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného
k podanej žalobe nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobkyne a súd
podanie tohto vyjadrenia ani nežiadal, ktoré mu bolo zaslané na vedomie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).