Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220190
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111220190.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: X. N.U. A., U. T. I. F., K. Č.. XXX, Č.
N., X. E. J., U. T. X., F. Č.. XXXX/XX, zastúpená advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Vojenská 5, proti žalovaným: 1. GRATIO HOLDINGS LTD, Maximos Plaza,
Tower 3, 6 Maximou Michaelidy Street, 4th floor, Office 401, 3106 Limassol, Cyperská republika, IČO:

0001188, zastúpený JUDr. Róbertom Orawetzom, advokátom so sídlom v Bratislave, Cukrová 14 2. H.
F.Q. Y..N..K.., Y. Y. T. X., U. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Beátou Vrabcovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Trieda SNP č. 88, 3. Kolesár a Lagin - realitná kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná
trieda č. 25, 4. W.Š. X., U. T. X., U. Č.. X, žalovaní v 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Rudolfom Manikom,
PhD., MBA, MHA - Advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 2, o určenie neplatnosti zmlúv
a iné, o odvolaní žalobkyne v druhom rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.11.2016

č.k. 13C/188/2011-291 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania.

2. Týmto uznesením rozhodol súd prvej inštancie o návrhu pôvodného žalobcu U.G. A. na určenie, že
kúpne zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, G. X.X.XXXX G. XX.X.XXXX, ktorých prevodom bol byt č. XX, Q. X.
poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX, Q. I.. Š. Č..X, X T. X., a zároveň sa domáhal určenia,
že je nájomcom tohto bytu.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že pôvodný žalobca U. A. M. D.Ň.
X.X.XXXX a z pripojeného dedičského spisu vedeného pod sp. zn. 14C/181/2014 je zrejmé, že dedičské
konanie bolo zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Po nebohom žalobcovi ako
dedičia prichádzali do úvahy jeho deti a to N. A. G. E. J.. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že žila s nebohým otcom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti a nesplnila tak

podmienky prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej bol súd toho názoru, že
žalobkyni vzniklo právo spoločného nájmu k 3-izbového družstevného bytu T. X., Q. F. Č.. XX, pričom
žalobkyňa nepreukázala, aby toto právo spoločného nájmu z manželov jej zaniklo. Podľa názoru súdu
syn poručiteľa N. A. nesplnil podmienky prípadného prechodu nájmu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože v čase smrti poručiteľa žil a pracoval v I. F., kde býval s manželkou v jej rodinnom
dome. Vzhľadom na uvedené súd vychádzajúc z ust. § 63 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že podľa

povahy sporu žalobcovia nesplnili zákonné predpoklady prechodu nájmu k predmetnému bytu podľa §
706 ods. 1 Občianskeho zákonníka z ich otca, ktorý sa domáhal určenia, že je výlučným nájomcom bytuna ul. Š. Č.. X T. X., pretože výpoveď z nájmu považoval za neplatnú. Podľa názoru súdu nemohli sa
stať právnymi nástupcami pôvodného žalobcu. Z uvedeného teda súd vyvodil, že v konaní nie je možné
pokračovať, preto súd konanie zastavil.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. majúc za to, že pôvodný
žalobca zomrel a nemá právnych nástupcov pre pokračovanie v spore, preto niet komu uložiť povinnosť
nahradiť žalovaným trovy konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že odvolanie
podáva v zmysle us.t § 359 C.s.p. a odvolanie odôvodňuje v zmysle ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolacími
dôvodmi uvedenými pod písm. a/, b/, d/, e/, g/ a h/. Podľa jej názoru súd prvej inštancie jednoznačne
vyšiel z celkom nesprávneho právneho posúdenia veci priečiaceho sa Občianskemu zákonníku z r.
1964 a ustálenej judikatúre. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie odporuje ním samým

uvedenému ust. § 706 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka podľa ktorého „...stávajú sa nájomcami
jeho deti..., ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.“ Podľa jej
názoru v úplnom rozpore s práve uvedeným súd uvádza v nasledujúcom bode č. 10, že „Uvedené
ustanovenie vyžaduje trvalé spolužitie v byte nájomcu, to je samozrejme nielen v totálnom rozpore s
tým, čo uviedol sám súd v predchádzajúcom bode č. 9, čo nie je dôležité až tak, ako je dôležité, že je to

naozaj v totálnom rozpore jednak so znením zákona od r. 1964 do súčasnosti, ako aj v rozpore s účelom
zákona. Dôkaz, že z lustrácie Registra obyvateľov súd zistil, že mala trvalý pobyt vedený na I.. F. nie je
použiteľný. Administratívne vybavovanie zmeny adresy je otázkou dlhého času a preto nedokazuje, či v
deňsmrti žila,činežilažalobkyňavbytesvojhootca.Tvrdí,žnielenvdeňsmrti,aledlhodobejšiepredtým
žila s otcom v jeho domácnosti, o neho vzhľadom na jeho zdravotný stav sa musela starať a len za

účelom zárobku odchádzala za prácou na dvojtýždňové turnusy do zahraničia počas ktorých zverovala
starosť o otca na blízkych príbuzných, zvlášť na svojho syna, teda vnuka žalobcu. Otázka spoločného
bytu sa týkala len manželov žijúcich v spoločnej domácnosti, ale nie manželky, ktorá dobrovoľne opustila
spoločnú domácnosť a preto tým stratila nárok na byt. Teda aj druhú podmienku, že nemá vlastný byt
bezozbytkuspĺňa.Keďžebezozbytkuspĺňaobidvepodmienkypotrebnénaprechodnájmu,jepredčasné

bez ďalšieho dokazovania konanie zastavovať.

6. Žalovaný v druhom rade vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav

veci, ak dospel k záveru, že žalobcovia nesplnil zákonné predpoklady prechodu nájmu podľa § 706 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak konanie zastavil. Ani počas
odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové
zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi
stotožňuje.

9. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru, že sa stala nájomníčkou sporného bytu.

10. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom

nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať
a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

11.Občianskyzákonníkvýslovneneustanovuje,ženájomnázmluvazanikáajsmrťounájomcu.Upravuje
však prechod jeho práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy na osoby taxatívne vymenované v ust. § 706.
K prechodu užívacieho práva dochádza priamo zo zákona a to za splnenia podmienok uvedených vcitovanom ustanovení § 706 ods. 1. Prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 je právnym nástupníctvom
(sukcesiou) svojho druhu. Preto v prípade smrti účastníka konania v konaní o určenie nájomného vzťahu
bude súd v konaní pokračovať s osobami tam uvedenými pokiaľ splnili podmienky prechodu nájmu bytu.

12. V prejednávanej veci ako vyplýva z obsahu spisu sa pôvodný žalobca U.K. A. domáhal určenia,
že je nájomcom sporného bytu. Počas konania došlo k jeho úmrtiu, preto správne postupoval súd
prvej inštancie ak zisťoval, či došlo k prechodu nájmu sporného bytu na žalobkyňu. V rámci zisťovania
právneho nástupníctva súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobkyňa

nesplnila zákonné podmienky prechodu nájmu bytu v zmysle cit. ust. § 706 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže nežila s nebohým otcom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti a navyše je
spoločnou nájomkyňou trojizbového družstevného bytu T. X., preto je opodstatnený jeho záver, že
žalobkyňa nesplnila zákonné predpoklady prechodu nájmu k spornému bytu. Za takejto situácie ju
nemožno považovať za právnu nástupkyňu pôvodného žalobcu, preto správne súd v dôsledku straty
procesnej subjektivity pôvodného žalobcu konanie podľa § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil.

13. Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie
dôvody, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 ako správne potvrdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa

ktorých neúspešná žalobkyňa má povinnosť nahradiť úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania
a to v celom rozsahu.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).