Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200163
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:
J. J., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, aktuálne na
neznámom mieste, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. slobody 12, Bratislava
proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Regrútska 3, Bratislava o správnej žalobe žalobcu zo dňa

8.3.2017 vo veci zaistenia voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-31-025/2017-AV z 30.1.2017
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-31-025/2017-AV z 30.1.2017 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej

len „zákon o pobyte cudzincov“) predĺžil lehotu zaistenia žalobcu (zaisteného od 31.7.2016) najviac do
30.6.2017. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že podľa relácie Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) príslušný zastupiteľský úrad krajiny pôvodu žalobcu bol cestou MZVaEZ
SR požiadaný o vydanie náhradného cestovného dokladu(ďalej len „NCD“) pre žalobcu, ktorá žiadosť
však nebola do vydania napadnutého rozhodnutia vybavená a NCD vydaný nebol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 8.3.2017, ktorou sa

domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Uviedol
v nej, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, že pri jeho vydaní došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a že nezisťoval či účel zaistenia trvá.
3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2017 k žalobe túto zamietnuť. Poukázal na
skutočnosť, že ÚPZC vykonal úkony smerujúce k vydaniu NCD, avšak do vydania napadnutého
rozhodnutia k jeho vydaniu nedošlo.
4. Dňa 14.8.2017 žalovaný na dopyt Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) oznámil, že

žalobca 19.7.2017 opustil územie Slovenskej republiky v rámci spoločnej návratovej operácie v zmysle
Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES o organizácii spoločných letov pre odsuny z územia dvoch alebo
viacerých členských štátov štátnych príslušníkov tretích krajín a bol dopravený na územie Pakistanskej
islamskej republiky.
5. Pred rozhodnutím vo veci samej sa súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného. Z jeho obsahu predovšetkým zistil, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného PPZ-

HCP-BA6-281-012/2016-AV z 31.7.2016 zaistený od 31.7.2016 do 30.11.2016 z dôvodu§ 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Následným rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-281-022/2016-AV z
30.11.2016 došlo k predĺženiu zaistenia žalobcu do 30.1.2017 z dôvodu podanej žiadosti žalobcu o azyl(12.9.2016), nakoľko do právoplatného skončenia konania o udelenie azylu nemohol byť realizovaný
výkon vyhostenia (rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-281-010/2016-AV z 31.7.2016). 19.1.2017
ÚPZC žalovanému oznámil, že v období od 30.11.2016 odovzdal Konzulárnemu odboru MZVaEZ

SR žiadosť o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie NCD pre žalobcu včítane fotografií žalobcu a
jeho daktyloskopickej karty. K 18.1.2017 príslušný zastupiteľský úrad NCD nevydal pričom bol reálny
predpoklad, že sa tak nestane ani do 30.1.2017 (teda do ukončenia lehoty predĺženia zaistenia). Preto
ÚPZC požiadal o ďalšie predĺženia zaistenia žalobcu.
6. Súd uznesením č.k.: 4Sa/19/2017-21 z 20.3.2017 konanie o podanej žalobe zastavil z dôvodu § 99

písm. f) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP“) . Po podanej kasačnej sťažnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodol uznesením 1Szak/6/2017z
21.6.2017 tak, že napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následným
uznesením č.k.: 4Sa/61/2017-48 z 30.8.2017 súd opätovne konanie zastavil z dôvodu § 99 písm. g)
SSP. Po podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd uznesením 1Szak/15/2017 zo 16.1.2018 rozhodol tak,
že napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Súd prejednal podanú žalobu postupom podľa § 114 SSP, pretože riadne predvolaní účastníci sa
na pojednávanie nedostavili.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,
že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa § 229 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podanej žaloby:

8. K námietke, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
opísal priebeh konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Osobitne poukázal na
skutočnosť, že policajný orgán, konajúci vo veci zabezpečenia vydania NCD (ÚPZC) prostredníctvom
Konzulárneho odboru MZVaEZ SR požiadal príslušný zastupiteľský orgán krajiny pôvodu žalobcu o

vydanie NCD, pričom táto žiadosť obsahovala aj potrený počet fotografií žalobcu a jeho daktyloskopickú
kartu. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia táto žiadosť nebola vybavená. V ďalšom žalovaný
uviedol, že dĺžka zaistenia závisí jednak od vybavenia NCD (komunikácia medzi štátnymi orgánmi
Slovenskej republiky a Pakistanskej islamskej republiky) a jednak od zabezpečenia formalít a ostatných
náležitostí, potrebných na faktickú realizáciu vyhostenia žalobcu. Odôvodnil, prečo v prípade žalobcu

nebolomožnénamiestojehozaisteniavyužiťmiernejšiedonucovacieprostriedky.Ztaktoformulovaného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je teda zrejmá správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri jeho
vydaní.
9. K námietke že pri vydaní napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Žalobca bol ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia zaistený na základe predchádzajúceho predĺženia jeho zaistenia na účel realizácie výkonu
vyhostenia. Počas zaistenia požiadal žalobca o azyl a teda do právoplatného ukončenia konania
o udelenie azylu nemohlo byť vyhostenie realizované. Pretože nutným predpokladom realizácie
vyhostenia bola existencia NCD, ktorý však do uplynutia lehoty predchádzajúceho zaistenia (30.1.2017)
nebol vydaný, žalovaný správne vyhodnotil vzniknutú situáciu - teda že je nutné zaistenie žalobcu

predĺžiť v rámci zákonom povolenej doby zaistenia.
10. K námietke že žalovaný nezisťoval či účel zaistenia trvá: Účelom zaistenia žalobcu v zmysle
rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-281-012/2016-AV z 31.7.2016 je výkon jeho administratívneho
vyhostenia. Ako to bolo vyššie uvedené, predpokladom faktického výkonu vyhostenia je vydanie NCD
príslušným zastupiteľským úradom pôvodu žalobcu. Štátny orgán konajúci vo veci vydania NCD ku

dňu vydania napadnutého rozhodnutia takýto doklad nemal k dispozícii, avšak nie z dôvodu že by
tento orgán odoprel vydať NCD ale preto, lebo nemal relevantné stanovisko tohto orgánu. Pretože
rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu bolo stále platné a ku dňu vydaniu napadnutého
rozhodnutia nič nenasvedčovalo, že by k vyhosteniu nedošlo je potrebné skonštatovať, že účelpredĺženia zaistenia žalobcu trval. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, ktorá síce nastala až
po vydaní napadnutého rozhodnutia a ktorou je fakt, že žalobca bol z územia Slovenskej republiky reálne
vyhostený republiky v rámci spoločnej návratovej operácie v zmysle Rozhodnutia Rady č. 2004/573/ES

o organizácii spoločných letov pre odsuny z územia dvoch alebo viacerých členských štátov štátnych
príslušníkov tretích krajín a bol dopravený na územie Pakistanskej islamskej republiky. Účelnosť a
efektívnosť predĺženia zaistenia žalobcu napadnutým rozhodnutím je teda aj z tejto skutočnosti zrejmá.
11. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k presvedčeniu, že žiaden
z dôvodov obsiahnutých v žalobe nie je dôvodný, za použitia § 229 SSP žalobu zamietol.

12. O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na výsledok konania pred súdom v zmysle § 167 ods.
1 SSP.
.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti

tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439
ods. 3SSP).
Podľa § 440 SSP:
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti
alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§

444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).