Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/471/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanej: L. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XX, XXX XX M. Q., o zaplatenie 973,41 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 15Csp/25/2017-63
z 20. 10. 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi 525,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 525,74 eur od
08. 06. 2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 973,41 eur, úrokov vo výške

751,10 eur, úrokov vo výške 234,52 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 973,41 eur,
vo výške 25,5 % ročne zo sumy 973,41 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 973,41 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu dňa 12. 09. 2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o
úvere,nazákladektorejjejbolposkytnutýúvervovýške1.000,-euratentomalazaplatiťv72mesačných
splátkach po 30,62 eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50 %. Dátum prvej platby bol 12. 10.

2012 a dátum každej ďalšej platby k 12. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol uvedený
12. 09. 2017. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 28,70 % a priemerná RPMN vo výške 27,07 %.
Celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť vo výške 893,90 eur. Pod týmito náležitosťami zmluvy
je úplne drobným písmom v zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom, avšak celková čiastka úveru nie je špecifikovaná. Žalovaná na
základe zmluvy zaplatila žalobcovi sumu vo výške 474,26 eur, potom prestala úver platiť a žalobca listom
zo dňa 21. 07. 2014 oznámil žalovanej, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k tomuto

dátumu a požadoval od nej zaplatenie dlžnej sumy 1.232,13 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č.
III/2017 súd zistil, že Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi BENCONT COLLECTION,
a.s. pohľadávku voči žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere.4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 261 ods. 6
písm. d/, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z., prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, úverovú zmluvu uzavretú

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou právne kvalifikoval ako zmluvu o úvere podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že táto úverová zmluva neobsahuje základnú
zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísanú náležitosť, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
keď v uzatvorenej úverovej zmluve je uvedená celková výška nákladov 893,90 eur a úplne drobným

písmom pod náležitosťami zmluvy je spomenuté, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky
úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom písomne dojednaným podmienkam o výške,
počte a termíne splátok úveru zodpovedá celková čiastka 2.204,64 eur. Dospel k záveru, že údaj
o výške nákladov nie je postačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. medzi
základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento
údaj musí byť vyčíslený a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov

spojených s úverom. Navyše aj tento údaj je vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska
transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože len púhy súčin počtu splátok a výšky anuitnej splátky je vo vyššej
výške ako suma výšky úveru a celkových nákladov (1.000 eur + 893,90 eur), ako je reálne uvedená
v zmluve. Úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť- celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania
základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere možno takto stanovené obsahové náležitosti
považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote, teda nie
aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. Mal za to, že veriteľ nemá
možnosť v zmluve uvádzať akékoľvek údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale iba

také, ktoré zodpovedajú celkovej sume všetkých úrokov, poplatkov a iných záväzkov, ktoré spotrebiteľ
musí veriteľovi zaplatiť. Poukázal na to, že už vo viacerých súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor,
že v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavrel, že
úverová zmluva nemá správny údaj o celkovej čiastke, preto nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná
tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej mal preukázané,
že zmluva o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nebola uzatvorená v zákonom
predpísanej písomnej forme tiež z dôvodu, že v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť,
nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Podľa názoru súdu

prvej inštancie nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN,
ktorý údaje je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky
náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. Pri kontrole prepočtu RPMN zistil,
že táto bola nesprávne uvedená, keď pri použití hodnôt uvedených v zmluve o úvere je RPMN 35,58 % a

nie v zmluve uvedených 28,70 %. Mal za to, že dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN.
V dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, poskytnutý úver považoval za bezúročný a
bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.

5. Z dôvodu záveru, že úver je bez úročný a bez poplatkový, priznal žalobcovi istinu 525,74 eur, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a zaplatila
sumu 474,26 eur. Uvedenú sumu žalobcovi priznal spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
podnivystavenialistinyaktuálnystavúveruzo07.06.2017ažalobu vprevyšujúcejčastiakonedôvodnú
zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., nakoľko žalobca mal vo
veci úspech v pomere 54,01 % k 45,99 %, mal za to, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, keďže strany mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.

7. Proti rozsudku vo výroku, ktorým vo zvyšku žaloba bola zamietnutá a vo výroku, ktorým žiadnej zo
strán nebola priznaná náhrada trov konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g, h/ C.s.p. Žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovanéhozaviazať na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie súdu považoval v jeho odôvodnení za nepreskúmateľné, poukazujúc na Základy
občianskeho procesného práva Mazák J., IURA Edition, Bratislava 2002, str. 299, na rozhodnutia

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,NálezÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,rozhodnutiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky časť, ktorých citoval. Poukazoval na to, že nemal možnosť sa procesne v
konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil jeho účasť na konaní bez toho, aby ho oboznámil o
výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o posúdení obsahových náležitostí zmluvy a vyhlásení zmluvy
za bezúročnú a bez poplatkov. Súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke obsahových náležitostí zmluvy

a nepostupoval podľa § 129 C.s.p., nepostupoval ani podľa § 157 C.s.p,, nevytýčil termín predbežného
prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168
C.s.p., nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 C.s.p. Nesúhlasil s tvrdením, že v zmluve o
úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a RPMN. Zdôrazňoval, že všetky údaje,
ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy boli v zmluve o úvere obsiahnuté, a
to výška úveru, úroková sadzba, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti, ako aj počet

mesačných splátok. Preto nie je zrejmé, aké údaje podľa názoru súdu neboli uvedené. Poukazoval na
to, že do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na
získanie úveru. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za
poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej
služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných

podmienok. Nesúhlasil s tvrdením, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške
nákladov, poukazujúc na to, že celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti II,
súd neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, pričom ak by to bol spravil, tak
by mu vyšla presná suma, nakoľko 68. splátka je v nižšej sume a to 20,63 eur a 69. - 72. splátka je v sume

2,62 eur. Jeho právny predchodca pred poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške
poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 20,63 eur, resp. 2,62 eur, tak žalobca (banka)
zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi,
že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu
splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu

splácania úveru v rokoch. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 42/15
z 09. 11. 2016. Bol toho názoru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zdôrazňoval, že Súdny dvor dospel k záveru, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nadväzujúcimi splátkami, nemusí

vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Vzhľadom na tento záver mal za to, že zmluva o úvere nie je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu,
že neobsahuje matematicky spočítanú celkovú čiastku úveru, ako aj výšku, počet a termíny splátok,
nakoľko zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na
základe zmluvy o úvere dá identifikovať. V súvislosti s ochranou spotrebiteľa poukazoval na rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 23Cdo/1201/2009, časť ktorého citoval.

8. Opis odvolania žalobcu bol žalovanej v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. doručený 16. 11. 2017. Žalovaná
bola v odvolacom konaní nečinná.

9. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stal sa
právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bola iba napadnutá časť rozsudku v jeho zamietavej časti a vo
výroku o trovách konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovanému právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2012, t.j. v čase uzavretia úverovej
zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02. 12. 2012 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. j/ cit. zák. (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.), a to celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, ani správnu výšku RPMN.

14. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.)
na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
(písm. h/), a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l/).

15. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,
b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve
nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a to ani jej presným vyčíslením, ani iným
zrozumiteľnýmspôsobomvzmyslečlánku10ods.2písm.g/smerniceEPaRady2008/48/ESzodňa23.
04. 2008 o spotrebiteľskom úvere, ktorej úplnou transpozíciou je zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ktorý túto povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uvádza v § 9 ods. 1 písm. j/ v znení účinnom do 31.12.2012 a v súčasnosti účinnom znení v § 9 ods.
1 písm. k/.

19. V uzavretej úverovej zmluve sú jej podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme, okrem
uvedeniacelkovejčiastky,ktorújepovinnýspotrebiteľzaplatiťaktorájeibaslovnepopísanáako„celková

čiastka úveru“ drobným písmom pod ostatnými náležitosťami tak, že ide o súčet úveru a celkových
nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc z tohto slovného vyjadrenia a údajov v zmluve, keď výška
úveru je 1.000 eur a celkové náklady spojené s úverom 893,90 eur, celková čiastka (úveru), ktorú je
povinný spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 1 893,90 eur.

20. Vychádzajúc ale aj z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 splátok po 30,62 eur, celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje 2.204,64 eur. Aj v prípade zohľadnenia žalobcom
namietaných skutočností v odvolaní o nižšej výške splátok v poradí 68. a 69. - 72., je zrejmé, že celková
čiastka by bola 2.080,03 eur, teda podstatne vyššia, než je súčet výšky úveru a celkových nákladov.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nie je
vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa
o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.22. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá
možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom
číselnom určení celkovej čiastky (vyčíslení), ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie
tohto údaju je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
129/2010 Z.z.

24. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12. 2012 v súdnej
praxi (bolo) je aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva
nemá písomnú formu alebo síce písomnú formu má, ale neobsahuje ktorúkoľvek z náležitostí podľa § 9
ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona (§ 11) novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z.z., účinnou od 01. 01. 2013, čo iba potvrdzuje správnosť výkladu (v
zhode s vôľou zákonodarcu) ustanovenia § 11 aj pred 01. 01. 2013.

25. Z tohto výkladu vychádzal aj prvoinštančný súd a ani odvolací súd nemá dôvod od tohto výkladu
sa odchýliť.

26. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z., a to celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona 129/2010 Z.z. a z hľadiska rozhodnutia vo veci prípadná existencia ďalších
dôvodov, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, nie je relevantná.

27. Nad rámec odvolacieho prieskumu však odvolací súd uvádza, že správny je aj záver súdu prvej

inštancie, v zmysle ktorého je úver bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
129/2012 Z.z., keďže v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

28. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 1.000 eur, dohodnutých splátok 72 a výšky splátky 30,62

eur, predstavuje RPMN 35,58 %, použijúc kalkulačku pre výpočet RPMN, pričom v zmluve je uvedená
nižšia výška - 28,70 % a spotrebiteľ je tak uvedený do omylu ohľadne výšky celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom.

29.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávny

podľa § 387 ods. 1 C.s.p., vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 242 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, keďže
odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania

úspešnému žalovanému,o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).