Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/216/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711217099
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6711217099.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu J. T.,

nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX T. Y., zastúpený advokátom Mgr. Martin Paškala, Advokátska
kancelária so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 30792215, proti žalovanej S. T., rod. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpená advokátkou JUDr. Mgr. Ivana Švarcová,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I/ Z hnuteľných vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá
do výlučného vlastníctva žalovanej:

-čalúnená sedačka rohová s kreslom v hodnote ............................................................... 50,-- €

II/ Žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu na hnuteľných veciach sumu
25,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III/ Preberateľom sumy šrotovného za osobné motorové vozidlo značky Renault 21, e.č. ZV XXX AS j
e žalobca, ktorý je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu z vyporiadania šrotovného vyplatiť žalovanej

sumu 100,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV/ Preberateľkou hypotekárneho úveru vedeného vo VÚB, a.s., registračné č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX z 30.6.2003 j e žalovaná.

V/ Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu titulom vyplatenej sumy na hypotekárnom úvere
vedenom vo VÚB, a.s., registračné č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX z 30.6.2003 vyplatiť žalovanej sumu
15.112,09 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI/ Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej titulom vyrovnania podielu na splatenom úvere vedenom
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. sumu 6.025,90 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII/ Žalovaná je p o v i n n á na vyrovnanie podielu titulom zostatku vedenom na účte v
Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vyplatiť žalobcovi sumu 458,40 €, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII/ Z nehnuteľností, ktoré nadobudli žalobca a žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej
- rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele KNC č. XXXX/XX,
- pozemok parc. č. KNC XXXX/XX o výmere 400 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parc. č. KNC XXXX/XXX o výmere 98 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
všetky vedené OÚ O., Správa katastra, pre obec a kat. úz. Y. na LV č. XXXX v hodnote 57.150,-- €.IX/ Žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovu na vyrovnanie jeho podielu z nehnuteľností, ktoré
boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej sumu 28.575,-- €, do 30-tich dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

X/ Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

XI/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalobcovi v rozsahu 50%.

XII/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči žalovanej v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2011 žiadal žalobca vyporiadať zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva. Uviedol, že po rozvode manželstva sa so žalovanou
nedohodli na vyporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto podal
návrh na okresný súd. Manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní

vedenom pod sp. zn. 8C XXX/XXXX. Rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo právoplatnosť
dňom 4.12.2008. Žalobca žiadal radiť do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
predovšetkým nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, pre kat. úz. Y. a to rodinný dom č. súpisné XXX,
postavený na parcele č. XXXX/XX, ako aj pozemky parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX. Ďalej žiadal radiť
do masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov hnuteľné veci a to rohovú sedačku

z kuchyne, čalúnenú sedačku s kreslom, kuchynský stôl, mikrovlnnú rúru, televízor, drevené skrine z
predsiene, manželskú posteľ, zrkadlo a nočné stolíky, kuchynskú linku, motorovú pílu, notebook HP,
osobné motorové vozidlo Renault 21, ako aj úver vo VÚB a úver v Prvej stavebnej sporiteľni. V priebehu
konania rozšíril návrh o ďalšie úvery, ktoré žiadal preveriť a to v Prvej stavebnej sporiteľni zo 7.3.2013,
v Slovenskej sporiteľni účet a sporožírový účet v Slovenskej sporiteľni.

2. Žalovaná súhlasila s vyporiadaním zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva, nakoľko aj ona potvrdila, že sa po rozvode manželstva nedohodli na užívaní
jednotlivých vecí a rozdelení spoločného majetku. Ako zdôraznila problémom je rodinný dom, ktorý
nadobudli počas trvania manželstva. Ostatné hnuteľné veci nepovažovala za problémové a tieto

nežiadala vyporiadať. Rovnako sa vyjadrovala aj k investíciám vneseným zo svojho výlučného majetku
do spoločného majetku, ako aj k účtom, ktoré väčšinou splácala a splatila niektoré v priebehu
konania výlučne ona. Predovšetkým namietla niektoré hnuteľné veci, ktoré žiadal žalobca radiť do
masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko sa jednalo o dary výlučne pre
ňu. K týmto skutočnostiam navrhla vypočuť svedkov a doložila doklady. Súčasne sa vyjadrovala aj

k zostatkovým hodnotám vecí, na ktorých sa so žalobcom zhodli. K niektorým hnuteľným veciam
ako televízny prijímač, drevené skrine v predsieni, manželská posteľ, zrkadlo, nočné stolíky, uviedla,
že sa jedná o veci, ktoré boli buď spotrebované počas trvania manželstva alebo nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K týmto položkám následne sa vyjadril aj žalobca, ktorý
potvrdil tieto skutočnosti a nežiadal ich radiť. Rovnako nesúhlasila s radením do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov motorovej píly, notebooku HP, mikrovlnnej rúry, kuchynského stola, rohovej
sedacejkuchynestým,ženiektorébolispotrebovanéaniektorédostalavýlučnedodaruodsvojejmatky,
prípadne boli zakúpené a použité na ne finančné prostriedky, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve a ktoré
nadobudla ešte pred uzavretím manželstva. K osobnému motorovému vozidlu Renault 21 uviedla, že
sa jedná o vozidlo, ktoré bolo zošrotované s tým, že finančné prostriedky za zošrotovanie si ponechal

žalobca, preto žiadala radiť polovicu z týchto prostriedkov do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K účtom, ktoré žiadal radiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaná
uviedla, že účet vo VÚB hradí výlučne ona, preto súhlasila s tým, aby bol rozdelený. Účet v Prvej
stavebnej sporiteľni vyplatila dňa 4.7.2016 o čom doložila doklady, preto žiadala zohľadniť polovicu
nákladov vyplatených po rozvode manželstva na tento účet. K ďalším účtom, ktoré žiadal radiť a to Prvá

stavebná sporiteľňa uviedla, že sa jedná o totožný účet, ktorý bol zlúčený s účtom, ktorý už splatila.
Pred rozvodom manželstva mala bežný účet vedený v Slovenskej sporiteľni, ktorý bol vedený na jej
meno. Sporožírový účet nemala a k tomuto sa vyjadriť nevedela. Najväčší problém a nesúhlas zo strany
žalovanej bol k výške a k radeniu rodinného domu v hodnote v akej žiadal radiť tento rodinný dom
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca. Nesúhlasila s cenou v zmysle dodatku

k znaleckému posudku, ktorý podával žalobca v priebehu konania. Dom žiadala prikázať do svojhovýlučného vlastníctva, v tomto spor medzi stranami nebol s tým, že žiadala, aby súd vychádzal z ceny
v zmysle znaleckého posudku Ing. Q. a zobral do úvahy aj vnesené hodnoty do domu práve žalovanou,
ktorá v súčasnosti od rozvodu manželstva dom užíva a v dome žije spolu so synom strán sporu.

3. Súd si pripojil spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C XXX/XXXX, z ktorého bolo zistené, že dňa
19.10.2007 podal J. T. na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Okresný súd Zvolen vo veci
rozhodol rozsudkom dňa 29.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2008 tak, že manželstvo

účastníkov rozviedol a maloletého syna účastníkov zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky, pričom otcovi maloletého určil vyživovaciu povinnosť. Súčasne upravil styk otca s maloletým
synom a rozhodol o trovách konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že účastníci konania nežili v
spoločnej domácnosti a navrhovateľ nemienil obnoviť manželské spolužitie. Rovnako nevidel možnosť
do budúcna, že by sa vzťahy medzi ním a odporkyňou upravili tak, aby bolo možné manželstvo obnoviť.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila.

4. Podľa ustanovenia § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

5. Podľa ustanovenia § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť

predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6.Podľaustanovenia§149ods.1OZakzaniknebezpodielovéspoluvlastníctvo,vykonásavyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

7. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.

8. Podľa ustanovenia § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

manželstva boli hnuteľné veci, nehnuteľnosť a účty, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci v priebehu konania strany sporu nežiadali radiť ako masu zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva hnuteľné veci a to rohovú sedačku z kuchyne, kuchynský stôl,
mikrovlnnú rúru, televízny prijímač, drevené skrine z predsiene, manželskú posteľ, zrkadlo, nočné
stolíky, motorovú pílu a notebook HP. Po výsluchu nežiadal žalobca radiť tieto do masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, nakoľko zo strany žalovanej boli spochybnené niektoré z hnuteľných vecí s
tým, že časť bola spotrebovaná počas trvania manželstva a časť bol dar od jej rodinných príslušníkov,
prípadne zakúpená z výlučných prostriedkov žalovanej. Vzhľadom k tomu, že tieto položky nežiadali
strany sporu radiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd sa bližšie nimi nezaoberal.

9.1. Pokiaľ išlo o položku pôvodne označenú ako položka č. 3 a to čalúnená sedačka s kreslom, túto
radil súd do masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že túto hnuteľnú vec
užíva žalovaná, ostala v dome a strany sporu sa dohodli na jej zostatkovej hodnote v cene 50,-- €.
Súd ju prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň jej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi na
vyrovnaniejehopodielunahnuteľnýchveciachsumu25,--€do3dníodprávoplatnostirozhodnutiasúdu.

9.2. Pod položkou č. 9 žiadal vyporiadať v rámci hnuteľných vecí žalobca kuchynskú linku, kde
hodnotu uviedol 700,-- €. Žalovaná namietla, že na kuchynskú linku, ktorá bola vybudovaná v
rodinnom dome boli použité výlučné finančné prostriedky, ktoré mala ešte pred uzavretím manželstvaz predaja pozemkov v E. V.. O týchto skutočnostiach doložila kúpne zmluvy (čl. 92, 95 spisu), ktorými
preukazovala nadobudnutie finančných prostriedkov za predaj pozemkov pred uzavretím manželstva. V
konečnom dôsledku tieto skutočnosti potvrdila aj vypočúvaná svedkyňa R. A., ktorá vo svojej výpovedi

dňa 4.10.2016 uviedla, že na nákup kuchynskej linky síce neprispela, ale bola spolu so žalovanou
túto kuchynskú linku zakupovať vo Zvolene vo vzorkovej predajni. Zakúpenie tejto kuchynskej linky
financovala výlučne dcéra z prostriedkov, ktoré mala nasporené pred uzavretím manželstva, ale hlavne
z odpredaja pozemkov v E. V.. Vzhľadom k tomu, že žalovaná doložila doklady preukazujúce finančné
prostriedky ešte pred uzavretím manželstva a tiež s poukazom na svedeckú výpoveď R. A., súd neradil

túto položku do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a mal za to, že kuchynská
linkanetvorilaspoločnýmajetok.Žalobcaopaknepreukázal,pretopredmetomvyporiadaniazaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov táto položka nebola.

9.3. V rámci vyporiadania hnuteľných vecí žalobca uviedol osobné motorové vozidlo Renault 21, ktoré
mali počas trvania manželstva a ktoré podľa jeho slov už má nulovú hodnotu. Do spisu doložil potvrdenie

z OR PZ, ODI Zvolen o vyradení tohto osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel (čl. 14 spisu).
Žalovaná žiadala túto položku radiť s tým, že osobné motorové vozidlo Renault 21, ev.č. ZV XXX
AS zobral počas trvania manželstva žalobca a užíval ho výlučne on v roku 2007. Návrh na rozvod
manželstva bol podaný v októbri 2007 a vozidlo podľa vyjadrenia bolo vyradené z evidencie v januári
2008, teda za trvania manželstva. Za vyradenie tohto osobného motorového vozidla bolo vyplatené

žalobcovi šrotovné čo žalobca potvrdil vo svojej výpovedi. Podľa jeho slov sa jednalo o šrotovné, ktoré
sa v tom čase vyplácalo vo výške 200,-- €. Čo spravil s finančnými prostriedkami a či tieto použil na
financovanie spoločných vecí neuviedol. V tom čase však strany sporu už v spoločnej domácnosti
nežili. Aj keď rozvod manželstva nadobudol právoplatnosť 4.12.2008, súd radil šrotovné do masy
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko preukázateľne od septembra 2007 strany sporu

nežili v spoločnej domácnosti. Vozidlo si zobral žalobca, ktorý ho užíval a ešte počas trvania manželstva
dal zošrotovať za čo inkasoval 200,-- €. Tieto finančné prostriedky nepoužil na financovanie spoločných
vecí, pretože už nežili v spoločnej domácnosti. Žalovaná síce namietala cenu tejto hnuteľnej veci ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale nepreukázala žiadnym relevantným dokladom
akú hodnotu mohlo mať vozidlo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Rovnako

v tomto smere nebol stranami sporu a najmä žalovanou produkovaný žiaden návrh na dokazovanie.
Preto súd vychádzal z tvrdení žalobcu o vyplatenej výške šrotovného a polovicu tejto sumy, t.j. 100,-- €
uložilžalobcovivyplatiťžalovanejnavyrovnaniejejpodieluzošrotovného,ktorézinkasovalvýlučnesám.

10. Ďalší okruh masy tvoriacej zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorili účty, ktoré

žiadali obe strany sporu vyporiadať. Pôvodne v žalobe žalobca označil účet vedený vo VÚB, číslo: XXX/
XXXXXX/XX-XXX, kde potvrdil, že tento spláca len žalovaná. Žalovaná doložila doklady o splácaní tohto
hypotekárneho úveru a na vyžiadanie skutočnosti o splácaní potvrdil aj peňažný ústav VÚB, a.s.. Ďalšou
položkou, ktorú žiadal radiť žalobca do zaniknutej masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol
úver čerpaný v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., číslo: XXXXXXXXXX, ktorý v priebehu konania žalovaná

4.7.2016 splatila. Rovnako tieto skutočnosti žalobca nepopieral vo svojej výpovedi dňa 4.10.2016
(čl. 469-470 spisu). Okrem týchto účtov žiadal žalobca následne v rámci tohto pojednávania radiť aj
účet vedený v Prvej stavebnej sporiteľni, číslo: XXXXXXXXXX na meno dieťaťa bývalých manželov,
ďalej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a uviedol sporožírový účet
XXXXXXXXXX. Žalovaná pokiaľ išlo o hypotekárny úver a účet vedený v Prvej stavebnej sporiteľni,

tieto skutočnosti nerozporovala, žiadala rozdeliť výdavky na polovicu s tým, že súhlasila s prevzatím
hypotekárneho úveru, ktorý v konečnom dôsledku od rozvodu manželstva spláca výlučne ona a žiadala,
aby bol žalobca zaviazaný k povinnosti vyplatiť polovicu nákladov titulom zaplatenia a vyplatenia úveru
čerpaného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktorý splatila 4.7.2016. Pokiaľ išlo o ďalší účet vedený v
Prvej stavebnej sporiteľni k tomuto sa vyjadriť nevedela, ale uviedla, že tento mal byť spotrebovaný a

spojený s tým predchádzajúcim účtom. K Slovenskej sporiteľni uviedla, že sa jednalo o jej bežný účet,
na ktorý prijímala výplaty. K sporožírovému účtu sa vyjadriť nevedela a uviedla, že pokiaľ sa jednalo o
účty v Slovenskej sporiteľni tieto boli zrušené a bol zavedený ten v Slovenskej sporiteľni, na ktorý jej
chodila výplata.

10.1. Súd vykonal dokazovanie a vyžiadal si okrem predložených správ od strán sporu doklady z
peňažných ústavov. Všeobecná úverová banka niekoľkokrát zaslala súdu správy k hypotekárnemu
úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX, z ktorých vyplýval zostatok k 4.12.2008 (deň právoplatnosti rozvodu
manželstva) v sume 30.224,18 € (čl. 106 spisu). Ku dňu podania poslednej správy založenej na čl. 474spisu bol zostatok na tomto hypotekárnom úvere k 30.6.2016: 17.826,88 €. Tak žalobca ako aj žalovaná
potvrdili, že tento úver spláca od rozvodu manželstva žalovaná. Vzhľadom na vyčíslenie zostatku úveru
ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvod manželstva, t.j. k 4.12.2008 v sume 30.224,18 €,

súd túto sumu rozdelil na polovicu, pričom na každého z bývalých manželov pripadlo 15.112,09 €.
Takúto čiastku uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej titulom vyrovnania podielu na tomto hypotekárnom
úvere, pričom určil za preberateľku hypotekárneho úveru vedeného vo VÚB, a.s. žalovanú, ktorá ako z
dokazovania vyplynulo spláca tento úver sama.

10.2. Ďalším úverom, ktorý preukázateľne strany sporu čerpali počas trvania manželstva bol úver
vedený v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., číslo: XXXXXXXXXX, ktorý žalovaná v priebehu konania
dňa 4.7.2016 splatila čo nepoprel ani žalobca (čl. 470 spisu). Podľa poslednej správy, ktorú si súd
vyžiadal z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vyplýval zostatok k 4.12.2008 na konte sporenia 5.362,21
€ ako kredit a zostatok na konte medziúveru debetný 17.414,-- €. Po odpočítaní kreditu, t.j. sumy
nasporenej od debetu zostáva na vyrovnanie čiastka 12.051,79 €, ktorá po vydelení dvomi na každého

zo strán sporu predstavuje čiastku 6.025,90 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná celý tento úver vyplatila,
súd uložil žalobcovi vyplatiť polovicu tejto sumy žalovanej na vyrovnanie podielu titulom splateného
úveru vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. Pokiaľ žalobca žiadal v rámci vyporiadania radiť aj
úver vedený v Prvej stavebnej sporiteľni, číslo: XXXXXXXXXX na meno dieťaťa strán sporu J. T., nar.
XX.X.XXXX, podľa správy z Prvej stavebnej sporiteľni tento úver bol začlenený s pôvodným úverom,

ktorý bol predmetom vyporiadania prevodom zo zmluvy 1861205301 o čom svedčia aj čísla oboch
úverov a ktoré boli následne predmetom vyporiadania pri úvere č. XXXXXXXXXX (čl. 184 spisu).

10.3. V priebehu konania žiadal radiť žalobca do masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj účet vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa správy zo

slovenskej sporiteľne (čl. 182) bol zostatok na účte ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. k
4.12.2008 916,79 €. Uvedený účet bol vedený na meno žalovanej. Žalobca k nemu dispozičné právo
nemal. Následne bola doložená zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby a
to žalovanú. Predmetom zmluvy bolo vedenie, resp. zmena bežného účtu XXXXXXXXXX/XXXX pre
majiteľa účtu, ktorým bola žalovaná a ktorej bola vydaná karta platobná dňa 8.6.2007 (čl.247 spisu).

Vzhľadom k tomu, že uvedený účet bol funkčný a bol na ňom zostatok ku dňu právoplatnosti rozhodnutia
súdu o rozvode manželstva, súd tento zostatok radil do zaniknutej masy tvoriacej ich bezpodielové
spoluvlastníctvo s tým, že prikázal žalovanej vyplatiť polovicu tohto zostatku na vyrovnanie podielu na
tomto účte žalobcovi vo výške 458,40 € a zostatok bol radený do masy zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorý nadobudli ako majetok počas trvania manželstva.

10.4. Pokiaľ žalobca uvádzal sporožírový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo: XXXXXXXXXX, súd
takýto účet neradil do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že žiadne správy
ohľadom zostatku tohto účtu súdu doložené do spisu tak stranami sporu, ako aj slovenskou sporiteľňou
pri vyžiadaní neboli. Rovnako zo strany žalobcu ani žalovanej neboli v rámci dokazovania navrhnuté

žiadne dôkazy týkajúce sa tohto sporožírového účtu. Podľa správy, ktorá sa v spise nachádzala v
slovenskej sporiteľni bol zriadený na meno žalovanej len účet, ktorý bol vyššie vyporiadaný a to číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Účet, ktorý uvádzal žalobca a ktorý žiadal radiť k tomu slovenská sporiteľňa
doručila súdu správu zmluvu o účte, kde boli majiteľom účtu obaja tak žalobca, ako aj žalovaná a tento
mal byť zriadený 12.3.2002. Aký bol zostatok na tomto účte ku dňu právoplatnosti rozhodovania súdu

o rozvode manželstva sa súdu nepodarilo zistiť, neboli doložené tak slovenskou sporiteľňou, ako ani
stranami sporu žiadne dôkazy preukazujúce existenciu tohto účtu ku dňu rozvodu manželstva, t.j. ku
dňu 4.12.2008 a ani to, či v prípade ak tento účet existoval bol nejaký zostatok na tomto účte. Z týchto
dôvodov súd uvedený sporožírový účet neradil do masy zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a tento nebol predmetom vyporiadania.

11. Okrem hnuteľných vecí a vyporiadania finančných prostriedkov, či už poskytnutých a čerpaných
úverov a zriadených účtov počas trvania manželstva, predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti, ktoré
preukázateľne strany sporu počas trvania manželstva nadobudli a ktoré boli najväčším problémom v
rámci vyporiadania. Tieto skutočnosti potvrdila samotná žalovaná, ktorá uviedla, že sa v podstate vedela

so žalobcom dohodnúť na hnuteľných veciach a účtoch, pričom najväčším problémom zostávala dohoda
ohľadom vyporiadania sa čo sa týka rodinného domu a pozemkov, na ktorých rodinný dom stojí a
ktoré patria k rodinnému domu. Problémom bola hodnota a samotná výška výplaty. To, že rodinný dom
užíva a po rozvode manželstva v rodinnom dome ostala bývať žalovaná spolu so spoločným dieťaťomsporné medzi stranami nebolo. Rovnako žalovaná súhlasila s tým, že rodinný dom bude prikázaný do jej
výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobcu z hodnoty rodinného domu. Problém bol medzi stranami
sporu v hodnote a výplate z rodinného domu. V konaní boli doložené tak súkromné znalecké posudky,

ako aj bolo vykonané dokazovanie na návrh strán.

11.1. Žalobca k žalobe pripojil znalecký posudok č. 10/2006, ktorý vyhotovoval Ing. J. L. a ktorý bol
podkladom pri uzatváraní kúpnej zmluvy v čase, keď kupovali strany sporu tento rodinný dom aj s
pozemkom. Hodnota tohto rodinného domu s priľahlými nehnuteľnosťami bola stanovená k 4.4.2006 v

sume 1.600.000,-- Sk (53.110,-- €). Predmetom ocenenia bol nielen rodinný dom, ale aj parcely parc.
č. KNC XXXX/XX a XXXX/XX.

11.2. V priebehu konania na základe návrhov strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie a do
funkcie znalca ustanovil Ing. R. Q., ktorá podávala znalecký posudok č. 48/2015 a ktorým ohodnocovala
nehnuteľnosti nadobudnuté stranami počas trvania manželstva. Znalkyňa podala znalecký posudok

8.9.2015 (čl. 313-391) s tým, že stanovila cenu nehnuteľnosti k právoplatnosti rozvodu manželstva
43.700,-- € a ku dňu podávania znaleckého posudku, t.j. k 20.3.2015 v sume 50.600,-- €. Zhodnotenie
podľa záverov znaleckého posudku stanovila 6.900,-- €. Súčasne vzhľadom na námietky zo strany
žalovaného podávala vyjadrenie k námietkam v rámci svojho výsluchu zo dňa 21.4.2016, ako aj v rámci
vyjadrenia a výpovede dňa 10.4.2018. Na záveroch znaleckého posudku zotrvávala a podala vo veci aj

dodatokkznaleckémuposudku,kdesavyjadrovalakvýchodiskovejhodnotepríslušenstvaoceňovaných
nehnuteľností. Jednalo sa o stanovenie východiskovej hodnoty príslušenstva ploty, vonkajšie úpravy
a východiskovej hodnoty pozemkov. Aj napriek námietkam a vyjadreniu Ing. L., ktorý vo veci podával
súkromný znalecký posudok zotrvávala na záveroch svojho znaleckého posudku, tento považovala za
správny a uviedla, že sa jedná o jej odborné posúdenie. Rozchádzala sa s Ing. L. v stanovení výšky

jednotlivých koeficientov pri určovaní ceny pozemkov, pričom brala do úvahy lokalitu a ďalšie povyšujúce
faktory. V tomto sa s Ing. L. nezhodli.

11.3. Tretí znalecký posudok, ktorý mal súd k dispozícii bol súkromný znalecký posudok č. 117/2017
vypracovaný Ing. Y. L. z 8.8.2017, ktorý si dal vyhotoviť žalobca v rámci konania. Podľa tohto znaleckého

posudku bola stanovená suma ku dňu právoplatnosti rozhodovania o rozvode manželstva 53.600,-- € a
ku dňu podávania znaleckého posudku 63.700,-- €. Následne po vypočutí znalca a vytknutí nepresnosti
zo strany žalovanej najmä s poukazom na merania a ohliadky, pričom žalovaná zdôraznila, že Ing. L.
na mieste samom dňa 5.10.2017 nevykonal merania a celá ohliadka trvala cca 25 minút, pričom Ing.
Q. súdom ustanovená znalkyňa strávila na mieste tri hodiny, mala za to, že tento znalecký posudok je

účelový a nepresný. Vytkla mnohé nepresnosti tak vo výmerách, ako aj v použitých materiáloch, ako
aj nezrovnalosti nielen administratívneho charakteru, ale aj všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktoré
majú za dôsledok nepresné ohodnotenie predmetu sporu. V dôsledku týchto námietok vypracoval Ing.
L. dodatok k znaleckému posudku, ktorý mal žalobca doložiť v lehote 20-tich dní tak, aby sa s týmto
znaleckým posudkom v znení dodatku mohol tak súd, ako aj protistrana oboznámiť. V súdom stanovenej

lehote dodatok k znaleckému posudku doplnený nebol, tento bol predložený súdu na pojednávaní dňa
10.5.2018 aj s ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu a sprievodným listom Ing. L.. Vzhľadom k
tomu, že sa s uvedeným dodatkom k znaleckému posudku nemal možnosť oboznámiť tak súd, ako
ani strany sporu vrátane žalobcu a s poukazom na to, že sa neúmerne a nehospodárne predlžuje
pojednávanie, ktoré na predchádzajúcom pojednávaní bolo práve odročené z dôvodu požiadavky

žalobcu na vypracovanie dodatku na čo bola uložená lehota, ako aj s poukazom na znenia civilného
sporového poriadku, súd k tomuto znaleckému posudku v znení dodatku neprihliadol. Aj napriek
poučeniu a oznámeniu tejto skutočnosti právnemu zástupcovi žalobcu tento dodatok k znaleckému
posudku do spisu doložil aj s tým vedomým, že súd s ním oboznámený nebude, rovnako s ním
oboznámené nie sú ani strany sporu a tento dodatok sa neoboznamoval ani v rámci konania.

11.4. Pri stanovení hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, súd teda vychádzal z listín, ako
aj vyjadrení jednotlivých znalcov, ktoré uviedli v rámci konania. Posledný aktuálny znalecký posudok
doložený Ing. L. z 8.8.2017 stanovil cenu nehnuteľností k 5.10.2017 na 63.700,-- €. Tento znalecký

posudok však obsahuje chyby, nepresnosti čo v konečnom dôsledku pripustil žalobca, tým, že požiadal
o poskytnutie lehoty na vypracovanie dodatku k tomuto znaleckému posudku. V neposlednej miere to
potvrdil aj znalec vo svojej výpovedi, kde pripustil, že vychádzal pri vyhotovovaní svojho znaleckého
posudku z predchádzajúcich údajov uvedených v znaleckých posudkoch Ing. L. a Ing. Q. čo satýka výmer a použitého materiálu. Z tohto dôvodu navrhol, že vypracuje dodatok k znaleckému
posudku, ktorý aj na ostatnom pojednávaní bol predložený, avšak ktorým sa súd ani strany sporu
neoboznamovali s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Znalecký

posudok vypracovaný Ing. R. Q. súd hodnotil za precízny, dôsledný, avšak tu bola stanovená hodnota
nehnuteľností vyporiadavaných v rámci konania ku dňu podania posudku, t.j. k marcu 2015, pričom súd
rozhodoval v máji2018. Vzhľadom k tomu, že táto cena mohla byť neaktuálna a pri zadaní požiadavky na
doplnenie tohto znaleckého posudku by opätovne došlo k oddialeniu a natiahnutiu času, v rámci ktorého
by súd rozhodoval o predmete sporu, súd spriemeroval hodnotu uvedenú v znaleckom posudku Ing. Q.

s hodnotou uvedenou v znaleckom posudku Ing. L.. Pri súčte oboch súm a vydelení dvomi tak stanovil
hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na 57.150,-- €, pričom na každého z bývalých manželov tak
pripadla čiastka 28.575,-- €. Z tejto hodnoty uložil povinnosť žalovanej, ktorej prikázal nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva vyplatiť žalobcu titulom vyrovnania jeho podielu z preberaných nehnuteľností,
ktoré boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Takýto postup súd zvolil potom čo dospel k záveru,
že nariaďovanie ďalšieho znaleckého dokazovania, prípadne doplňovania znaleckého dokazovania,

či už jedným alebo druhým zo znalcov by bolo neekonomické, nehospodárne a opätovne by viedlo
len k predĺženiu aj tak už dlhotrvajúceho sporu ohľadom vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Aj po podaní ďalšieho znaleckého posudku, prípadne doplnku k znaleckému
posudku by jedna zo strán sporu bola s týmto nespokojná. Argumenty uvádzané Ing. Q. v rámci
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností pri zohľadnení koeficientov sa zdali byť súdu správne,

avšak tento znalecký posudok vzhľadom na dĺžku času od jeho podania a času kedy súd rozhodoval bol
už neaktuálny a bolo by potrebné ho doplniť a zaktualizovať. Naopak aktuálny a časovo bližšie k dátumu
rozhodovania bol znalecký posudok Ing. L., ktorý však obsahoval nepresnosti a nejasnosti. Práve z
týchto dôvodov súd potom spriemeroval hodnoty v zmysle záverečných ohodnotení nehnuteľností tak
podľa posudku Q., ako aj podľa posudku L. a stanovil všeobecnú hodnotu prejednávaných nehnuteľností

tak ako je to vyššie uvedené. Takýto postup súd zvolil aj s poukazom na základné princípy zakotvené v
CSP čl. 8 a čl. 2, v zmysle ktorých súd dbá na spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu

12. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nemala úspech vo veci väčší ako druhá, nakoľko súd

pristúpil k rozdeleniu masy tvoriacej ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo podľa zásad v zmysle
ustanovenia § 150 OZ a majetok rozdelil na polovicu tak pre žalobcu, ako aj pre žalovanú, súd pri
rozhodovaní o trovách konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože
nebol ani jeden zo strán sporu úspešný na úkor druhého.

15. Žalobca na tunajší súd bola podaná za účinnosti občianskeho súdneho poriadku, pričom od 1.7.2016
nadobudol účinnosť civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení obsiahnutých v § 470 ods.
1 platí, že ak nie je ustanovení inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa základných princípov civilného sporového poriadku článku 4, ods. 1 ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

17. Podľa článku 4, ods. 2 Základných princípov CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a
rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

18. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva.19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. V konaní, ktoré začalo ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej normy vznikli trovy, ktoré boli
predbežne hradené z rozpočtových prostriedkov štátu čo za účinnosti občianskeho súdneho poriadku
bolo možné a prípustné. Jednalo sa o trovy štátu, ktoré boli priznané za podanie správy peňažnému
ústavu vo výške 24,-- € a ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov štátu. Trovy dôkazu, ktoré v
rámci konania vznikli boli pokryté predbežne zo záloh zložených stranami sporu. Tieto zálohy nateraz nie
sú vylikvidované finančne, avšak s poukazom na znenie civilného sporového poriadku a súčasnú úpravu

o likvidácii a vrátení preplatkov na trovách dôkazu bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnou
úradníčkou po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko však v konaní zostali nezlikvidované
trovy štátu, stáva sa stranou sporu v rámci vyporiadania trov v zmysle základných princípov civilného
sporového poriadku a ustanovení Civilného sporového poriadku § 251 a nasledujúcich štát pokiaľ ide o
trovy štátom preddavkované. Keďže pri trovách súd najprv rozhodne o nároku a až následne o výške (§

262 CSP), rozhodol o nároku štátu na náhradu štátom preddavkovaných trov voči obom stranám sporu.
Tak ako je vyššie uvedené ani jedna zo strán sporu nemala úspech väčší na úkor druhej strany. Pomer
úspechu k neúspechu bol v zásade rovnaký, preto súd rozhodol o nároku štátu na náhradu štátom
preddavkovaných trov v rozsahu 50% voči žalobcovi a v rozsahu 50% voči žalovanej. Ide o sumu 24,--
€, ktorá následne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP bude rozpočítaná rovnakým dielom

medzi obe strany sporu. Keďže súčasná právna úprava neobsahuje ustanovenia týkajúce sa náhrady
trov štátom preddavkovaných a ide o spor, kde tieto trovy vznikli ešte za účinnosti predchádzajúcej
procesnej normy, súd s poukazom na článok 4 rozhodol tak, že štát sa v tejto časti stáva stranou sporu
a štátu ohľadom trov konania priznal nárok voči stranám sporu na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte
vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).