Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414210371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414210371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely

Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci
žalobcu:Z.X.,Q..XX.XX.XXXX,U.Y.XX,Y.H.,zastúpenýMgr.ĽubošomJurčom,advokátom,sosídlom
Pribinova 28, Bratislava, IČO: 33 835 845, proti žalovanému: Z.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. XX, U.,
zastúpený JUDr. Helenou Čerešňovou, advokátkou, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, IČO: 421 30
115, o nahradenie vyhlásenia vôle na ukončenie nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. apríla 2016 č.k. 22C 166/2014-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal nahradenia jeho prejavu vôle, že ako prenajímateľ ukončuje s ním ako nájomcom nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na X. ulici súpisné číslo XX, nachádzajúci sa na X. poschodí,
číslo bytu XX v U. - N., písomnou dohodou dňa 28.02.2012.

2. Vychádzal zo žaloby skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že dňa 15.05.2009 uzatvoril so žalovaným

nájomnú zmluvu na dobu určitú. Nájomná zmluva bola ústne ukončená dňa 28.02.2012 bez písomného
potvrdenia, keď sa dohodli na ukončení zmluvy z dôvodu avizovanej rekonštrukcie bytu zo strany
žalovaného. Podľa žalobcu sa ústne dohodli na vrátení kľúčov k bytu, byt vypratal a nájom ukončil
k 28.02.2012 odovzdaním kľúčov do schránky žalovanému s tým, že žalovaný mal písomnú dohodu
doručiť na adresu trvalého pobytu žalobcu. Dňa 05.02.2012 žalobca uzatvoril novú nájomnú zmluvu s
novým prenajímateľom. Pristúpil aj k ukončeniu zmluvy o združených službách dodávky elektriny/plynu
zo dňa 27.09.2011 s dodávateľom Energetické centrum, a.s. Žiadosť o ukončenie zmluvy s dodávateľom

elektriny bola zaslaná dodávateľovi 02.05.2012 a zo strany pôvodného dodávateľa ukončená dňa
31.07.2012. Následne pôvodný dodávateľ postúpil klientov novému dodávateľovi Slovakia Energy s.r.o.,
ktorý neakceptoval ukončenie zmluvy o dodávke energie a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy za
nezaplatené zálohy vo výške 1.010,61 Eur ku dňu 08.11.2013. Uvedenú sumu u dodávateľa reklamoval,
avšak jeho reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená. Písomnou výzvou zo dňa 14.04.2014 vyzval
žalovaného o ukončenie nájomnej zmluvy, ktorú ústne ukončili 28.02.2012, na ktorú výzvu žalovaný
nereagoval.

3. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, podľa ktorého so žalobcom uzavrel dňa 15.05.2009
nájomnú zmluvu k trojizbovému bytu na X. XX T. U.. V zmysle dohody obsiahnutej v čl. VI nájomnej
zmluvy bolo možné nájomnú zmluvu ukončiť len písomne. Poukazoval na ustanovenie § 40 ods. 1Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého ak právny úkon nie je urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba
je podaná nedôvodne, nakoľko nie je možné, aby súd nahrádzal prejav vôle účastníka (strany sporu),

ktorý tento prejav buď neurobil alebo ho urobil neplatne. Vyjadril názor, že súd je oprávnený nahradiť
prejav vôle v špecifikovaných prípadoch (napr. pri zmluve o budúcej zmluve). K reálnemu ukončeniu
nájmu podľa neho nedošlo, nakoľko chýbal prejav vôle buď formou písomnej dohody alebo výpovede
zo strany žalobcu, keď žalobca iba opustil predmet nájmu a odovzdal kľúče do schránky.

4. Vychádzal i z výsluchu žalobcu, z ktorého zistil, že v novembri až decembri 2011 bola tuhá zima, v
byte sa ťažko bývalo, nakoľko nebol dobre vykurovaný. Z tohto dôvodu komunikoval so žalovaným, že v
byte už nedokáže naďalej bývať a po tom, ako si našiel nové bývanie, sa dohodli, že vyprace byt a kľúče
od bytu hodí do schránky, nakoľko v tom čase nemohol byť žalovaný prítomný pri prevzatí bytu. Zároveň
sa dohodli, že dodatočne urobia aj odčítanie elektromerov. Opakovane sa snažil skontaktovať so
žalovaným. Následne mu prišla faktúra za nedoplatok na energiách. Komunikoval s matkou žalovaného,

ktorej oznámil, že mu prišla faktúra za nedoplatok na energiách a žiadal o ukončenie nájomnej zmluvy,
pričom matka žalovaného neprejavila ochotu pomôcť s jeho problémom. S rodinou žalovaného sa pozná
dlhšie, mali spolu priateľské vzťahy. Pomáhali si a ponúkli mu predmetný byt do nájmu. Veci spojené s
bytom vybavovala matka žalovaného, ale žalovaný podpísal zmluvu ako majiteľ bytu. Nájom dohodli na
dlhšiu dobu. Sestra žalovaného mu v októbri uviedla, že asi v máji 2012 by sa mal byt rekonštruovať. Na

jeseň mu volala, aby jej premeral jednu priečku v kúpeľni, že ju chce rekonštruovať. Priečku premeral
a následne bola tá zima, kvôli ktorej ukončil nájom. Po tom, čo mu prišla faktúra za energie, sa
skontaktoval so susedou, ktorá bývala dole pod bytom a táto mu uviedla, že na byte prebieha dlhodobo
rekonštrukcia. Ohľadom ukončenia nájomnej zmluvy komunikoval s matkou žalovaného, pretože na
žalovaného nemal telefonický kontakt. Dôvodom, prečo neukončil nájom písomne, bolo to, že mu bolo

telefonickypovedané,nechdákľúčedoschránkyaneskôrsastretnúadoriešiaukončenie.Nazaplatenie
ďalšieho nájmu za ďalšie mesiace po odovzdaní kľúčov nevznikla požiadavka ani zo strany matky
žalovaného ani žalovaného. S matkou žalovaného sa nebolo možné skontaktovať a ani žalovaný ho
nekontaktoval.

5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci právne ju posúdiac podľa ust. § 40 ods. 1, 2 OZ, § 685 ods.
1 OZ a § 710 ods. 1, 2 a 3 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.05.2009
uzavrel žalobca (spolu s ďalšími dvoma osobami) so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej
bol nájom trojizbového bytu na X. I. Č.. XX na X. R. T. U.. Cena prenájmu bola stanovená na 410 eur
mesačne. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2009 do 31.05.2014. V článku VI zmluvy

(Skončenie nájmu) si prenajímateľ s nájomcami dohodli, že nájom bytu skončí uplynutím dojednanej
doby. Podľa zmluvy pred jej uplynutím mohli jej účastníci písomne vypovedať zmluvu písomnou dohodou
nájomcu a prenajímateľa alebo odstúpením od zmluvy zo strany prenajímateľa s okamžitou platnosťou,
ak nájomcovia porušia niektorý bod nájomnej zmluvy. Z výpovede žalobcu mal za preukázané, že sa s
matkou žalovaného ústne dohodol na ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu nedostatočného vykurovania

v byte a byt dňa 28.02.2012 vypratal s tým, že kľúče od bytu hodil do schránky. Následne sa mali stretnúť
s matkou žalovaného a ukončiť nájomnú zmluvu a zároveň odpísať stav elektromerov. K takémuto
stretnutiu však nedošlo. Žalobca dňa 05.02.2012 uzavrel novú nájomnú zmluvu s J.. J. J., predmetom
ktorej bol dvojizbový byt na U. I. Č.. XXXX/X T. U.. Žalobca uzavrel dohodu o ukončení zmluvy o
združených službách dodávky elektriny a plynu, ktorú ako odberateľ podpísal dňa 28.06.2012. Následne

bola žalobcovi vystavená vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 927,61 eur, ktorú reklamoval.
Reklamácia bola vyhodnotená ako neoprávnená. Žalobca listom zo dňa 14.04.2014 vyzval žalovaného
na súčinnosť pri oznámení stavu elektromeru a písomné potvrdenie o ukončení nájomnej zmluvy ku dňu
28.02.2012. Žalovaný na výzvu nereagoval.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa
15.05.2009 k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol trojizbový byt na X. I. Č.. XX
T. U.. Podľa obsahu výpovede žalobcu sa s matkou žalovaného ústne dohodol, že ukončia nájom bytu
z dôvodu nedostatočného vykurovania bytu ku dňu 28.02.2012, ku ktorému dňu žalobca vypratal byt a
hodil kľúče od bytu do schránky. Nakoľko nedošlo k ďalšiemu stretnutiu s matkou žalovaného alebo so

žalovaným a k riadnemu ukončeniu nájmu, žalobou sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného
ukončiť nájomnú zmluvu spätne ku dňu 28.02.2012.7. Konštatoval, že nájom k bytu v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú je možné ukončiť tromi
spôsobmi: a/ písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, b/ jednostranným právnym
úkonom - písomnou výpoveďou alebo c/ uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Nakoľko

nájomná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá v písomnej forme, jej zmeny, doplnky prípadne
zrušenie bolo podľa súdu prvej inštancie možné s ohľadom na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ urobiť
len písomnou formou. Vyjadril názor, že pokiaľ by sa aj žalobca so žalovaným, resp. jeho matkou,
dohodli ústne na ukončení nájomnej zmluvy, takýto úkon by bol absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľko nebola dodržaná forma úkonu, ktorú vyžaduje zákon. Právne uzavrel, že pokiaľ chcel žalobca

ukončiť nájom bytu, bolo potrebné, aby tak urobil v písomnej forme. Ak k dohode so žalovaným nedošlo,
mal možnosť formou jednostranného právneho úkonu - písomnej výpovede ukončiť nájomnú zmluvu
a túto doručiť na adresu žalovaného, ktorá mu bola z nájomnej zmluvy známa. Tvrdenie, že matka
žalovaného s ním prestala komunikovať a na žalovaného nemal telefonický kontakt, vyhodnotil ako
irelevantné, dôvodiac, že žalobca nevyvinul dostatočnú aktivitu na ukončenie nájomnej zmluvy. Pokiaľ
videl, že k dohode so žalovaným nie je možné dospieť, mohol mu zaslať výpoveď. Poukázal na to, že

i podľa samotného žalobcu mali s rodinou žalovaného priateľské vzťahy, preto musel mať vedomosť,
kde žalovaný, prípadne jeho matka alebo sestra býva. Zároveň uviedol, že v prípade, ak by žalobca
zaslal žalovanému výpoveď z nájmu bytu na adresu uvedenú v nájomnej zmluve (na ktorej aj v čase
rozhodnutia preberá zásielky) a túto by v odbernej lehote žalovaný neprebral, táto skutočnosť by nemala
vplyv na plynutie výpovednej doby vzhľadom na uplatnenie fikcie doručenia.

8. Súd prvej inštancie tiež vyjadril názor, že prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možné nahradiť
súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) len v tých
prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 50a, § 715, § 719 ods. 2 OZ, § 29 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), respektíve

kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3
OZ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§50a Občianskeho zákonníka).
Vyhodnotil, že v danom prípade preto nemohol nahradiť prejav vôle žalovaného na ukončenie nájomnej
zmluvy, nakoľko mu to zákon neumožňuje. Konštatoval, že nedostatok aktivity zo strany žalobcu nie je
možné nahrádzať súdnym rozhodnutím, najmä ak mu nič nebránilo jednostranným právnym úkonom

nájomnú zmluvu ukončiť.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142
ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia vo výške 282,38 eur.

10. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konane a nové rozhodnutie.
Poukázal na ust. § 685 ods. 1 OZ, § 710 ods. 1, 2 a 3 OZ, keď považoval najmä za nesprávny celý postup
súdu prvej inštancie pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov a skutkových zistení, so zreteľom na ust.

§ 80 písm. b/ OSP umožňujúcim uplatnenie nároku na splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z
právneho vzťahu alebo z porušeného práva, ak aj na ust. § 161 ods. 3 OSP, podľa ktorého právoplatné
rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahrádzajú toto vyhlásenie.

11. Žalovaný v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.06.2016 namietal nedostatok zákonom
požadovaných náležitostí daného odvolania žalobcu, keďže neuviedol, v čom vidí nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdene veci. Mal za to, že pre možnosť nahradenia prejavu vôle subjektu
súdnymrozhodnutímjenevyhnutné,abyhmotnéprávonahradenievôlepripúšťalo,ktorúskutočnosťmal
za nepreukázanú. Podľa jeho názoru žalobca mal zákonné možnosti na účinné ukončenie nájomného

vzťahu, ktoré nevyužil. Poukázal na to, že nájomná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, a z tohto
dôvodu k jej ukončeniu mohlo dôjsť len písomnou formou. Právny úkon realizovaný v inej než zákonnej
forme označil za neplatný. Žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadom zmeny dodávateľa energií a
nedoplatku považoval za irelevantné, keď navyše táto skutočnosť neznamená, že nedoplatok vznikol
po opustení bytu žalovaným, ktorý v byte zotrval do konca mesiaca február 2012.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods.
1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §

219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu
potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil.
Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP),
a odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody
na zdôraznenie jeho správnosti. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku na nahradenie
vyhlásenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím.

16. Z dôvodu viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd posudzoval
správnosť a zákonnosť postupu súdu prvej pri vykonávaní dôkazov a zákonnosť ich hodnotenia, keď
v tomto smere nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Všetky dôkazy boli
vykonané zákonu zodpovedajúcim spôsobom a výsledky dokazovania boli vyhodnotené v súlade s ust. §
132 OSP platného v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie tak neporušil právo žiadnej zo strán sporu na spravodlivý
proces.

17. Podľa § 132 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej do 30.6.2016, t. j. v čase prvoinštančného

konania, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo, dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli strany sporu. S uvedeným ustanovením korešponduje
i aktuálne znenie ust. § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení dôkazov.

18. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu

potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia
dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (6MCdo 1/2010).

19. Na základe uvedeného treba konštatovať, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom
vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a nemožno mu vyčítať žiaden rozpor vysloveného
právneho záveru s logickým myšlienkovým postupom pri hodnotení vykonaných dôkazov vo všetkých
vzájomných súvislostiach. S hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi
vyslovenými na základe tohto hodnotenia dôkazov sa odvolací súd plne stotožňuje. Následne súd prvej

inštancie zistený skutkový stav subsumoval pod jemu prislúchajúce právne normy, ktoré správne vyložil
a výklad svojho právneho posúdenia veci aj náležite odôvodnil. Dokazovaním zistené skutkové okolnosti
teda aj správne právne posúdil.

20. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, že právny vzťah založený právnym úkonom realizovaným v písomnej forme môže
zaniknúť pred uplynutím doby jeho platnosti len právnym úkonom opäť realizovaným písomnou formou,
k čomu v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania nedošlo. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v kompetencii súdu nie je nahradiť prejav vôle v zmysležalobcom požadovaného petitu. Odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že
predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle je, že žalovaný subjekt je povinný svoju vôľu
určitého druhu prejaviť na základe právneho predpisu, zmluvy alebo protiprávneho konania a na druhej

stranejehoneochotanapriektejtopovinnostitakurobiť.Nakoľkožalovanémupovinnosťukončiťzmluvný
vzťah so žalobcom dohodou pred uplynutím doby nájmu zo žiadneho vyššie uvedeného právneho titulu
nevyplýva, žaloba o nahradenie takéhoto prejavu vôle žalovaného je nedôvodná.

21. K odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa údajného nedostatku zákonných náležitostí

odvolania žalobcu, a to pokiaľ ide o uvedenie dôvodov, v čom odvolateľ považuje rozhodnutie alebo
postupsúduzanesprávny,odvolacísúduvádza,žetátojeneopodstatnená,keďžeodvolanierealizované
žalobcom obsahuje zákonné náležitosti odvolania dané ust. § 205 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 42 ods.
3 OSP, keď je v ňom popri všeobecných náležitostiach podania každého druhu uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Dôvod, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu prvej

inštancie považuje za nesprávny, je síce konkretizovaný minimálne, keď žalobca len uviedol, že namieta
postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov a skutkových zistení, s poukazom
na právne normy, ktoré sa podľa žalobcu na dané tvrdenie vzťahujú, nemožno však konštatovať, že
odvolanie žalobcu túto zákonnú náležitosť neobsahuje.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, keď o ich výške

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).