Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207988
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712207988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., so
sídlom Podunajská 23, Bratislava IČO: 35683066, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK
s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36868876 proti žalovanej: Obec Drahňov, 076 74 Drahňov,
IČO: 331503, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova ulica č. 20, Košice, o zaplatenie
sumy 40.062,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 22Cb/141/2012-428 z 10.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku (výrok II.), v jeho zamietajúcom

výroku ( výrok III.), vo výroku o trovách konania (výrok IV.) a vo výroku o nepriznaní separátnych trov
žalobcovi (výrok VII.)

II. O d mi e t a odvolanie žalobcu proti výroku o nepriznaní trov konania štátu voči žalovanej (výrok VI.).

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovanej zo dňa 16.6.2014 na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Michalovce, pod sp.zn. 22Cb

61/2012 zamietol (výrok I.); žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 19.878,36 EUR s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.878,36 EUR od 18.5.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.); žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania (výrok IV.); štátu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 50 % trov konania (výrok V.) a nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej (výrok
VI.); žalobcovi právo na náhradu separátnych trov za pojednávanie zo dňa 8.7.2016 nepriznal (výrok
VII.) a taktiež žalovanej právo na náhradu separátnych trov za pojednávanie zo dňa 8.7.2016 nepriznal

(výrok VIII.).

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že žalobca žalobou doručenou súdu
dňa 31.5.2012 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 40.062,22 EUR s
príslušenstvom, vyfakturovanú pre žalovanú faktúrou č. 200200041, ako úhradu časti ceny diela, v
zmysle článku X. zmluvy o dielo č. 27012011 zo dňa 14.11.2011 (ďalej aj zmluva o dielo), ktorú uzavrel
ako zhotoviteľ so žalovanou ako objednávateľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela: .Zberný dvor

a kompostáreň Drahňov - stavebná časť' (ďalej aj dielo), nakoľko cena za tieto vykonané práce na
diele nebola uhradená riadne a včas, čo dokladoval faktúrou č. 200200041 na sumu 40.062,22 EUR
zo dňa 31.1.2012, splatnou dňa 17.5.2012, zisťovacím protokolom o vykonaných stavebných prácach
zo dňa 8.2.2012 za obdobie 2 - 31.1.2012 na stavbe Zberný dvor a kompostáreň Drahňov (ďalej ajzisťovací protokol), rekapituláciou čerpania stavby zo dňa 8.2.2012 za obdobie 2 - 31.1 2012 na stavbe
ZbernýdvorakompostáreňDrahňov(ďalejajrekapituláciarozpočtu).Konštatovalsúdprvejinštancie,že
žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznala a uviedla, že odstúpila

od zmluvy o dielo, čím zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom žalovanej, oboznámením obsahu
predložených listín a to faktúry č. 200200041, zisťovacím protokolom o vykonaných stavebných
prácach, rekapituláciou čerpania stavby, zmluvou o dielo č. 27012011, obsahom žaloby, ktorou sa

žalobca domáhal proti žalovanej určenia platnosti zmluvy dielo č. 27012011, vedenej na tomto súde
pod sp.zn. 22Cb/61/2012, uzneseniami obecného zastupiteľstva žalovanej za obdobie 30.1.2009 -
11.12.2012, zhodnotením stavu diela ku dňu 8.6.2012 ,fotodokumentáciou diela, súpisom vykonaných
prác, záznamom o odovzdaní a prevzatí staveniska, zápismi o pracovných stretnutiach na stavbe,
stavebným denníkom stavby, znaleckým posudkom č. 39/2015, znaleckým posudkom č. 13/2016, ako
aj ostatným obsahom spisu okrem iného konštatoval, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa

14.10.2013 zotrval na dôvodoch žaloby, keďže práce v prospech žalovanej boli realizované v zmysle
uzavretejzmluvyodielo,atopredodstúpenímodzmluvyzostranyžalovanej,ktorákvaliturealizovaných
prác nenamietala, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na úhradu žalovanej sumy buď titulom uzavretej
zmluvy o dielo, resp. bezdôvodného obohatenia, resp. spôsobenej škody, tým, že žalovaná prípadne
zneplatnila zmluvu o dielo. K tvrdeniu žalobcu právny zástupcu žalovanej uviedol, že v prípade zmluvy

o dielo je objem jej plnenia vo výške 2.885.234,28 EUR aj s DPH, ktorý prevyšuje rozpočet žalovanej
na jeden rok, teda nejde o bežnú záležitosť žalovanej ako obce, a preto sa vyžadovalo schválenie,
resp. prejav vôle obecného zastupiteľstva na uzatvorenie zmluvy o dielo. Keďže túto zmluvu obecné
zastupiteľstvo neschválilo, nejde o právny úkon, teda ide o neexistujúci právny úkon a v nadväznosti
na to poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Cdo 284/2006 v spojení s nálezom Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 389/08. V prípade, ak žalobca poskytol prípadné plnenie bez právneho dôvodu,
žalovaná sa neobohatila o žiadnu hodnotu, pretože z poskytnutého plnenia obec nemôže mať žiaden
úžitok. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom, bolo súčasťou rozsiahleho komplexu prác, výkonov a
dodávok, ktorých cieľom bolo realizovať projekt Zberný dvor a kompostáreň Drahňov, z čoho vyvodil, že
čiastkové zemné práce, aj keď boli žalobcom vykonané, nemohli viesť k úžitku - obohateniu žalovanej.

Zároveň navrhol znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty, ktorú môže žalovaná prípadne využiť z
plnenia poskytnutého žalobcom. Údaje uvedené v zisťovacom protokole o vykonaní stavebných prác a
rekapitulácii čerpania stavby ohľadom predmetu a objemu vykonaných prác nerozporoval. K tvrdeniu
právneho zástupcu žalobcu v jeho podaní zo dňa 8.11.2013, v ktorom mimo iného uviedol, že v prípade
ak súd bude posudzovať zmluvu o dielo za neplatnú, je potrebné prekvalifikovať nárok žalobcu ako

náhradu škody v zmysle § 268 Obchodného zákonníka, keďže starosta žalovanej má byt' uzrozumený o
náležitostiach, ktoré sa vyžadujú na platnosť právnych úkonov, ktoré robí v mene žalovanej, že žalobca
nemal ako vedieť (žalovaná nezverejňuje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva), že starosta
konal nad rámec poverenia a zmluva nebola prejednaná na obecnom zastupiteľstve, ktoré to nežiadalo,
poukázal súd prvej inštancie aj na stanovisko právneho zástupcu žalovanej učinené na pojednávaní

dňa 18.11.2013, že žalovaná a ani jej starosta nespôsobili neplatnosť zmluvy o dielo, keďže ten nemal
vedomosť o tom, že bez schválenia zmluvy obecným zastupiteľstvom je táto ničotná, že žalobca pritom
veľmi často uzatvára zmluvy na plnenie so subjektmi verejného práva, teda u žalobcu sa vyžaduje
tzv. vyššia starostlivosť, ako je to bežné v obchodných vzťahoch. Príslušné právne predpisy pritom
ustanovujú spôsob schvaľovania pri takýchto prípadoch, čo je známe aj žalobcovi.

4. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy,
výškabezdôvodnéhoobohateniazodpovedáhodnote,ktorúbyinakmuselažalovanávynaložiťzosvojho
majetku na realizáciu týchto prác, ktoré v jej prospech realizoval žalobca, že práce boli realizované, boli
odsúhlasené, schválené, dokonca v priebehu konania práce neboli zo strany žalovanej ani rozporované.

5. Z výpovede starostu žalovanej súd prvej inštancie okrem iného zistil, že pokiaľ ide o schvaľovanie
zmluvy o dielo, žalovaná mala externý manažment, akýsi poradenský subjekt, ktorý radami a pokynmi,
ako postupovať v rámci daného projektu sa riadila, pričom mu tieto subjekty vôbec neoznámili, že sa
vyžaduje schválenie takéhoto právneho úkonu obecným zastupiteľstvom a že žalovaná nemá schválené

zásady hospodárenia s obecným majetkom.

6.Zosúpisuprácpredložených žalobcom,spolunasumu40.062,22eursúdzistil,ženiesúodsúhlasené
žalovanou a zo záznamu o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa 28.11.2011 a z pracovných stretnutízistil, že ku dňu 31.1.2012 sú zrealizované zemné práce odobratím ornice v rozsahu staveniska a
ukončená demontáž obvodových panelov na existujúcom skelete.

7. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 7.11.2014, ktorý okrem iného uviedol, že
na nárok žalobcu voči žalovanej titulom prípadného bezdôvodného obohatenia, nie sú splnené zákonné
podmienky na to, aby bolo v konaní vyslovené, že sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila,
pretože žalovaná nemala žiaden majetkový prospech tým, že sa prípadne vynaložili nejaké práce, resp.
sa poskytli plnenia a pokiaľ žalobca tvrdí, že poskytol, resp. vynaložil žalobca plnenie pre žalovanú,

pričom tá ma vedomosť, že určité práce boli realizované prostredníctvom subdodávok pre žalobcu
od iných subjektov, v dôsledku čoho nie sú splnené všetky predpoklady na to, aby žalobca mohol
úspešne voči žalovanej uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie
poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že v prípade, že
súd má za to, že zmluva o dielo uzavretá medzi sporovými stranami je neplatný právny úkon, tak
práce boli jednoznačne dodané žalobcom a je irelevantné, či ich realizovali jeho zamestnanci, resp. boli

realizované prostredníctvom tretích subjektov v rámci subdodávky, že na základe zmluvy o dielo vstúpil
do záväzkového vzťahu žalobca a žalovaná, nie prípadné tretie osoby, že zmluvu o dielo vypracovala
žalovaná, žalobca jej znenie akceptoval, že žalovaná prejavila svoju vôľu byť v záväzkovom vzťahu
so žalobcom a prijať ponúknuté plnenie zo strany žalobcu, ktoré bolo realizované, preto by to nemalo
byt' na jeho ujmu. Ak by zmluva o dielo nebola platne uzavretá, tá zaväzuje iba účastníkov a v prípade

jej neplatnosti, títo sú si povinní vydať jednotlivé nároky z takto neplatnej zmluvy. Uviedol tiež, že je
irelevantná existencia, alebo vzťah tretích subjektov, pretože nárokov z neplatného právneho sa môžu
domáhať len účastníci tohto neplatného právneho úkonu. Zdôraznil, že práce bolo nevyhnuté vykonať
vzhľadomnazámeržalovanej,čiževýstavbaaprevádzkovaniezbernéhodvoraakompostárneDrahňov,
že žalobca realizoval tieto práce nie vo svojom záujme ale v záujme žalovanej, ktoré žalovaná chcela

realizovať. Uviedol tiež, že na daný skutkový stav nemožno aplikovať jednotlivé rozhodnutia Ústavného
súdu, ktorými argumentuje žalovaná, kde v § 9 ods. 2 zákona Č. 138/1991 Zb., o majetku obcí, sa síce
používa zužujúci výklad, z ktorého prípadne sa vyžaduje predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva
s právnym úkonom obce, avšak v zmysle § II ods. 4 zákona o Obecnom zriadení, žalobca zastával názor,
že treba použiť extenzívny - rozširujúci výklad na základe ktorého, keďže z vyjadrení starostu žalovanej

vyplynulo, že v rozhodnom čase neboli schválené zásady hospodárenia, resp. nakladania s majetkom
obce, ktoré by obmedzovali oprávnenie starostu uzatvárať zmluvy v určitom finančnom limite.

8. Súd uznesením zo dňa 13.1.2015 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil Ing. V. Q., znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, aby určil obvyklú (trhovú) cenu za

stavebné práce realizované v období 2.1.2012 - 31.1.2012 na diele Zberný dvor a kompostáreň Drahňov
- stavebná časť, ktoré boli fakturované žalobcom pre žalovanú vo faktúre č. 200200041, podľa ich
špecifikácie v zisťovacom protokole, rekapitulácii čerpania stavby a v denných záznamoch zo stavby.

9. Súdom ustanovený znalec vo svojom posudku č. 39/2015 zo dňa 30.6.2015 pri určení obvyklej ceny

za stavebné práce vychádzal z varianty 1, kde obvyklá cena predstavuje spolu s DPH sumu 19.878,36
EUR (kód položky: 962048115, popis položky: búranie konštrukcie nad 2 m2 z betónu železového - 46,8
m3, jednotková cena 248,637 EUR bez DPH, spolu 11.636,212 EUR bez DPH; kód položky: 979081111,
popis položky: odvoz sutiny a vybúraných hmôt na skládku do 1 km - 102,96 ton, jednotková cena 9,884
EUR bez DPH, spolu 1.017,657 EUR bez DPH; kód položky: 979081121, popis položky: odvoz sutiny a

vybúraných hmôt na skládku za každý ďalší 1 km - 1 029,6 ton, jednotková cena 0,35 EUR bez DPH,
spolu 360,36 EUR bez DPH; kód položky: 979089012, popis položky: poplatok za skladovanie - betón,
tehly, dlaždice (17 01), ostatné - 102,96 ton, jednotková cena 30,00 EUR bez DPH, spolu 3.088,80 EUR
bez DPH; kód položky: 132201102, popis položky: výkop ryhy do šírky 600 mm v horn. 3 nad 100 m3
- 30 m3, jednotková cena 9,971 EUR bez DPH, spolu 299,13 EUR bez DPH; kód položky: 132201109,

popis položky: príplatok k cene za lepivosť pri hĺbení rýh šírky do 600 mm zapažených i nezapažených s
urovnaním dna v hornine 3 - 30 ton, jednotková cena 5,438 EUR bez DPH, spolu 163,14 EUR bez DPH)
a varianty 2, kde obvyklá cena predstavuje spolu s DPH sumu 32.410,55 EUR (kód položky: 962048115,
popis položky: búranie konštrukcie nad 2 m2 z betónu železového - 46,8 m3, jednotková cena 248,637
EUR bez DPH, spolu 11.636,212 EUR bez DPH; kód položky: 979081111, popis položky: odvoz sutiny

a vybúraných hmôt na skládku do 1 km - 102,96 ton, jednotková cena 9,884 EUR bez DPH, spolu
1.017,657 EUR bez DPH; kód položky: 979081121, popis položky: odvoz sutiny a vybúraných hmôt na
skládku za každý ďalší 1 km - 1 029,6 ton, jednotková cena 0,35 EUR bez DPH, spolu 360,36 EUR bez
DPH; kód položky: 979089012, popis položky: poplatok za skladovanie - betón, tehly, dlaždice (17 01),ostatné - 102,96 ton, jednotková cena 30,00 EUR bez DPH, spolu 3 088,80 EUR bez DPH; kód položky:
998022021, popis položky: presun hmôt pre haly 802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m -
1 926,843 ton, jednotková cena 5,42 EUR bez DPH, spolu 10.443,489 EUR bez DPH; kód položky:

132201102, popis položky: výkop ryhy do šírky 600 mm v horn. 3 nad 100 m3 - 30 m3, jednotková cena
9,971 EUR bez DPH, spolu 299,13 EUR bez DPH; kód položky: 132201109, popis položky: príplatok k
cenezalepivosťprihlbenírýhšírkydo600mmzapaženýchinezapaženýchsurovnanímdnavhornine3
-30ton,jednotkovácena5,438EURbezDPH,spolu163,14EURbezDPH).Priobochvariantochznalec
vychádzal z ceny 30 EUR/tona bez DPH za poplatok za skladovanie a likvidáciu odpadu, keďže nebolo

preukázané, že išlo o nebezpečný odpad a žalobcom účtovaná cena 90 EUR/tona bez DPH za ostatný
odpad je nadsadená, pričom žalobca nepreukázal, že má doklad o likvidácii takéhoto nebezpečného
odpadu. Pri variante 1 znalec nezohľadnil fakturovanú položku kód položky: 998022021, popis položky:
presun hmôt pre haly 802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m - 1 926,843 ton, jednotková
cena 5,42 EUR bez DPH, spolu 10443,489 EUR bez DPH, keďže túto položku je možné použiť len pri
novej výstavbe a je pravdepodobne za výstavbu celého diela, rozpočtové pravidlá to nedovoľujú. Pri

variante 2 znalec počítal (okrem ceny 30 EUR/tona bez DPH za poplatok za skladovanie a likvidáciu
odpadu) s položkou 99802-2021 - presun hmôt pre haly montované výšky do 20 m, keďže nevedel určiť,
či to nebolo inak uvažované - zahrnuté v zmluve. V závere znalec na položenú otázku súdu uviedol,
že obvyklá cena za stavebné práce realizované v období 2.1.2012 - 31.1.2012 na diele Zberný dvor a
kompostráreň Drahňov - stavebná časť je suma 19 878,36 EUR s DPH.

10. Žalobca voči podanému znaleckého posudku namietal, že znalec uvádza medzi položkami použitých
právnych predpisov "cenník stavebných prác cenovej úrovni 2012", ale v celom znaleckom posudku
žiadnym spôsobom nenaznačuje o aký cenník ide aj keď pravdepodobne z neho vychádzal. Pri oboch
variantách znalec znížil poplatok za skladovanie odpadu. Vôbec sa nezaoberal otázkou, akého druhu

bol odpad a či sa nemohlo jednať o odpad, ktorému by zodpovedala cena uvedená v rozpočte žalobcu.
Znalec vo variante 1, ktorú nakoniec použil aj vo svojom závere nepriznal presun hmôt pre haly
montované do výšky 20 metrov, čo urobil na základe vlastnej úvahy, lebo podľa neho to rozpočtové
pravidlánepovoľujú.Neuviedolakérozpočtovépravidlá,alebonazákladečohotoniejepovolené.Pritom
je nesporné, že došlo zo strany žalobcu k búraniu železobetónovej konštrukcie haly, ktoré sa vykonávali

vo výškach. Znalec mal oceniť vykonané práce a pokiaľ predmetná položka nekorešpondovala s jeho
vnútorným presvedčením, mal tieto práce oceniť podľa inej položky alebo uviesť, z akého dôvodu je to
neprípustné. Jednotlivé položky totiž boli súčasťou súťažných podkladov a preto sa od nich nemohol
žalobca pri fakturácii odchýliť. Pri variante 2 znalec ocenil výkon týchto prác, ale s poznámkou, že túto
položku je možné použiť len pri novej výstavbe. Opätovne nezdôvodnil prečo použil toto tvrdenie, čím

sa pri ňom riadil a či predmetné práce nie je možné oceniť inou položkou. Znalecký posudok tak nespĺňa
podmienky preskúmateľnosti a určitosti. Žalobca však nenamieta formálne nedostatky posudku, ktoré
nemá všetky náležitosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. a navrhol aby znalec nedostatky
posudku odstránil pri svojom výsluchu.

11. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 26.5.2016 uviedol, že v prípade poplatku uloženie a
zneškodnenie stavebnej sute na vymedzených skládkach 0 - ostatný odpad, išlo o stavebný odpad
pozostávajúci z betónových blokov ako aj zvyškov stavby, ktorá bola postupne demontovaná a tiež
aj z výkopovej zeminy. Položka búranie železobetónovej konštrukcie haly vo výškach, tieto práce
boli vykonávané na základe projektu a výkazu výmer, ktorý tvoril prílohu zmluvy o dielo. Doposiaľ

neboli rozporované. Sú zachytené aj v stavebnom denníku pri zápisoch zo dňa 4.1 - 5.1.2012 a 9.1.
- 13.1.2012, ako demontáž bet. panelov zo skeletu ŽB stĺpov, Ak znalec nevedel práce oceniť inak
ako prostredníctvom cenníka „CENEKON" nič mu nebránilo aby použil inú položku, ktorá by svojim
obsahom bola obdobná ako prejavená vôľa zmluvných strán. Znalec mohol použiť napr. položku s
kódom Č. 998981123 "presun hmôt na demoláciu objektov bez obmedzenia vykonávanú postupným

rozoberaním výšky do 21m" z oboru 006 Demolácia objektov. Práce účtované pod položkou uloženie a
zneškodnenie stavebnej sute na vymedzených skládkach O-ostatný odpad nebol fakturovaný v ďalšej
faktúre č. 200200638, ktorá je predmetom konania na tunajšom súde pod sp.zn. 18Cb/91/2013. Zároveň
poukázal, že súd by mal pri posúdení platnosti/neplatnosti zmluvy o dielo zohľadniť nález Ústavného
súdu SR zo dňa 26.8.2015 sp.zn. I. ÚS 184/2015, kde sa súd vyjadril k aplikácii § 36 a nasl. Občianskeho

zákonníka, najmä s ohľadom na výklad contra preferentem a preferencie platnosti právneho úkonu (kde
vôľa obce kolektívnym orgánom v zásadných bodoch bola vytvorená, nemožno starostovi uprieť právo,
aby v intenciách takto prejavenej vôle konal samostatne a navonok túto vôľu prejavoval v písomnej
forme.Zmyslomlegalityvsúkromnejsféreniejelenochranajednejzmluvnejstrany,alerovnakoajdruhejzmluvnej strany v zmysle zásady pacta sunt servanda), keďže návrh zmluvy koncipovala žalovaná,
žalobca v rámci verejného obstarávania nemohol do znenia zmluvy zasahovať a obecné zastupiteľstvo
súhlasilo s finančnou spoluúčasťou na projekte. Zároveň podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn.

I. ÚS 243/07, základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Pritom neplatnosti
úkonu sa dovoláva ten, kto ho spôsobil.

12. V konaní vypočutý súdom ustanovený znalec, R.. V. Q., na pojednávaní dňa 8.7.2016 uviedol,

že zo znaleckého posudku Č. 39/2015 a to bodu 1.3 jednoznačne vyplýva, že ten je vypracovaný,
resp. rozhodujúci na zistenie stavebnotechnického stavu je obdobie k 2.1.2013 - 31.1.2012, čiže dátum
realizácie sporných prác. V prípade, že v bode 1.4 je dátum, ku ktorému sa stavebne práce hodnotia
k ,,30.6.2015" to zrejme uviedol len omylom. Ohodnotenie stavebných prác vykonal k rozhodnému
dátumu 2.1.2012 - 31.1.2012. Zároveň uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal
z cenníku CENKROS a z cenníku Cenekon. Položku poplatok za skladovanie sute nacenil bežnou,

obvyklou cenou, keďže sa aj dopytoval žalobcu, aby mu ozrejmil o aký druh, alebo charakter tejto sute
ide, keďže pri cene, ktorá bola účtovaná vo faktúre, tá zodpovedá cene za tzv. nebezpečný odpad,
čo by bola hodnota fakturovaných 90 €/tona bez DPH. Keďže však žalobca nepreukázal, resp. ani
nezdôvodnil túto položku, tak, že by to odôvodňovalo určiť sumu, tak ako si uplatnil v žalobe, vychádzal
z tej bežnej obvyklej ceny, ktorá zodpovedá za poplatok za skladovanie tejto sute. V prípade položky

presun hmôt pre haly montované výšky do 20 m vypracoval dve varianty, kde pri variante 1, túto položku
nenacenil a to z toho dôvodu, že ide o položku, kde je to presun hmôt na tzv. nové konštrukcie, čo s
ďalšími položkami fakturovanými v predmetnej faktúre nemá súvis. Tak ako je táto položka uvedená a
účtovaná žalobcom, to by bolo možné pri presune hmôt na nové konštrukcie, resp. ozrejmil na príklade,
že pri objednávke na zbúranie starého objektu a výstavbe nového, pri búracích prácach starého objektu

žalobca účtoval uvedenú položku, tak ako ju číselne označil, pričom ide o práce, ktoré sa vzťahujú
v súvislosti s budovaním nového objektu. Zo stavebného denníka, ktorý bol podkladom znaleckého
skúmania, realizácia týchto prác nevyplýva. Nevylúčil ani to, že prípadne sa viedol druhý denník, resp.,
že tie práce sú zahrnuté pod inú stavbu a pod .. Pri ohliadke samej totiž nemohol tieto skutočnosti
zistiť. Realizáciu týchto prác nevedel potvrdiť, ani vylúčiť, preto znalecký posudok obsahuje dve varianty.

Jedna varianta bez ocenenia týchto prác a druhá varianta s ocenením týchto prác. Nevylúčil, že
bola iná dohoda medzi stranami sporu a preto vypracoval aj variant 2, kde túto položku zohľadnil
a nacenil jej bežnou cenu. Nevylúčil, že uvedená položka mohla byť žalobcom realizovaná, napr. je
možné, že žalobca nejaké konštrukcie, resp. stavebný materiál navážal napr. na skládku, no bližšie
to ozrejmiť nevedel. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z cenníkových položiek cenníkov,

ktoré uviedol na začiatku svojho výsluchu. Poprel tvrdenia žalobcu, že položka poplatok za uloženie
a zneškodnenie stavebnej sute, ktorú označil ako poplatok za skladovanie - betón, tehly, dlaždice,
ostatné sa v týchto cenníkoch nenachádza. Pri znaleckom skúmaní do posudku zahrnul cenu uvedenú k
položke 979089012, čo zhodnotil ako bežnú cenu za takýto druh odpadu. Žalobca fakturoval poplatok za
uloženie a zneškodnenie stavebnej sute položku 97913-1409. Pričom on z charakteru danej stavby na

mieste samom mal za to, že tá cena má byť suma 30 EUR/tona bez DPH, tak ako to uviedol vo svojom
znaleckom posudku. Ak by mu žalobca predložil nejaké podklady na základe ktorých by preukázal
dôvodnosť tejto fakturácie, fakturovanú cenu 90 EUR/tona bez DPH by žalobcovi uznal. Pri určení ceny
30 EUR/tona bez DPH vychádzal z cenníkov, skúseností a samotných zistení. Zároveň uviedol, že
vie doložiť k všetkým položkám kalkulačné vzorce, ktoré boli použité. V znaleckom posudku uvádza

rozpočtové pravidlá uvedené v jednotlivých cenníkoch.

13. K znaleckému posudku č. 39/2015 právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.7.2016 namietal,
že podaný posudok je nepreskúmateľný a zmätočný, keďže znalec udáva viaceré varianty, resp.
možnosti a preto je v tomto konaní nepoužiteľný. Zdôraznil súd prvej inštancie, že až po výsluchu

znalca žalobca predložil súdu listinu označenú ako znalecký posudok č. 13/2016 zo dňa 6.7.2016
vypracovaný Ing. B. Y., ktorý podľa znaleckej doložky je znalec pre odbor stavebníctvo - odhad hodnoty
nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý zároveň uviedol, že podľa § 209 ods. 2 CSP si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V predmetnom posudku je uvedené, že
miestna obhliadka zhotoviteľom nebola potrebná a znalec vychádzal z predložených podkladov - súpisu

vykonaných prác (vypracovaných žalobcom, nepodpísaných žalovaným). V závere znalec uvádza, že
hodnota zrealizovaných prác v cenovej úrovni 1/2012 z predloženého súpisu stavebných prác, bez
ohľadu na správnosť jeho skladby je pri objekte SO - 01 Hala stavebná časť suma 45 878,81 EUR s DPH
a pri objekte SO - 05 Kanalizácia dažďová suma 621,43 EUR s DPH. Znalec nacenil jednotlivé žalobcomúčtované položky nasledovne: kód položky: 962048115, popis položky: búranie konštrukcie nad 2 m2 z
betónu železového - 46,8 m3, jednotková cena 376,553 EUR bez DPH, spolu 17 622,68 EUR bez DPH;
kódpoložky:979081111,popispoložky:odvozsutinyavybúranýchhmôtnaskládkudo1km-102,96ton,

jednotková cena 11,544 EUR bez DPH, spolu 1 188,57 EUR bez DPH; kód položky: 979081121, popis
položky: odvoz sutiny a vybúraných hmôt na skládku za každý ďalší 1 km - 1 029,6 ton, jednotková cena
0,414 EUR bez DPH, spolu 426,254 EUR bez DPH; kód položky: 979089012, popis položky: poplatok
za skladovanie - betón, tehly, dlaždice (17 01), ostatné - 102,96 ton, jednotková cena 39,60 EUR bez
DPH, spolu 4077,216 EUR bez DPH; kód položky: 998022021, popis položky: presun hmôt pre haly

802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m - 1 926,843 ton, jednotková cena 7,742 EUR bez DPH,
spolu 14 917,619 EUR bez DPH; kód položky: 132201102, popis položky: výkop ryhy do šírky 600 mm
v horn. 3 nad 100 m3 - 30 m3, jednotková cena 11,406 EUR bez DPH, spolu 342,18 EUR bez DPH;
kód položky: 132201109, popis položky: hlbenie ryhy šírky do 600 mm zapažených i nezapažených s
urovnaním dna. Príplatok k cene za lepivosť v hornine 3 - 30 ton, jednotková cena 5,856 EUR bez DPH,
spolu 175,68 EUR bez DPH. V citovanom posudku je zároveň uvedené, že položka č. 29 (kód položky

998022021, popis položky: presun hmôt pre haly 802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m) má
byť použitá na presun stavebných hmôt pri výstavbe. Nesúvisí s búraním a presunom vybúraných hmôt.

14. Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 31.8.2016 mimo iného uviedol, že ani zisťovací protokol
o vykonaných stavebných prácach, ani rekapitulácia čerpania stavby neobsahujú žiadnu kvalitatívnu,

ani kvantitatívnu identifikáciu údajne žalobcom vykonaných prác. Súpis vykonaných prác za obdobie 21.
- 31.1.2012 neobsahuje podpis ani žalovanej, ani osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že vykonal konkrétny rozsah (objem) stavebných prác, je dôkazné bremeno na ňom. Žalobca
žiadne práce v druhu presun hmôt pre haly 802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m nevykonal.

15. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 10.10.2016 namietal posudok č. 13/2016 predložený
žalobcom z dôvodov, že tento nemá zákonom predpísané náležitosti znaleckého posudku podľa § 17
zákona číslo 382/2004 Z.z., keď už titulná strana uvedeného posudku, teda listiny predloženej žalobcom,
ktorámáobsahovaťidentifikačnéúdajeznalca,označenieznaleckýposudok,poradovéčísloznaleckého
posudku, a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania nezodpovedá týmto náležitostiam,

takže túto listinu možno považovať nie za súkromný znalecký posudok, ktorý možno považovať za
posudok súdom ustanoveného znalca. Identifikácia znalca spôsobom ako je uvedená na prvej strane
posudku, absentuje údaj o odbore a odvetví, v ktorom je znalec zapísaný. V časti "úvod" má znalecký
posudok obsahovať úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije.
V danom prípade je však úloha znalca definovaná tak, že "podľa objednávky zo dňa určiť hodnotu

stavebných práce precenením podľa predložených podkladov v cenovej úrovni január 2012", pričom sa
nedá identifikovať vôbec aké práce by mali byť znalcom ohodnotené. Rovnako nie je zrejmé z posudku,
resp. z listiny označenej ako znalecký posudok, na aký úkon má byť tento znalecký posudok použitý.
Samotné tieto skutočnosti neumožňujú dospieť k záveru, že tento znalecký posudok má náležitosti
znaleckého posudku podľa § 17 zákona Č. 382/2004 Z.z. a preto ho nie je možné použiť ako znalecký

posudok súdom určeného znalca.

16. Súd prvej inštancie zistil, že príslušný súd rozsudkom zo dňa 16.2.2015, č.k. 22Cb/6112012 - 276
rozhodol tak, že žalobu žalobcu (EURO-BUILDING, a.s.), proti žalovanej (Obec Drahňov) o určenie
platnostizmluvyodieloČ.27012011zodňa14.11.2011,ktorejpredmetombolozhotoveniediela:.Zberný

dvor a kompostáreň Drahňov - stavebná časť' zamietol, keďže tá bola uzavretá v rozpore s ust. §
11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení a s ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí,
takže nevyvoláva žiadne právne účinky a že na takýto úkon sa neprihliada, keďže majetkoprávne
úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré urobil len starosta obce bez predchádzajúceho
platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, nemôžu obec zaväzovať, pretože chýba prejav vôle

obce. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom a to rozsudkom zo dňa 30.9.2016, č.k.
2Cob/100/2016-367.

17. Pokiaľ podaním zo dňa 16.6.2014 žalovaná navrhla prerušiť konanie do právoplatnosti skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 22Cb/61/2012, keďže sa tam rieši otázka,

ktorá môže mať dôležitý význam pre rozhodnutie súdu, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 164
CSP tomuto návrhu nevyhovel, keďže dôvod na prerušenie konania nebol daný. Súd je totiž oprávnený
otázku platnosti odstúpenia od zmluvy posúdiť sám ako predbežnú otázku. Prerušenie konania z
uvedeného dôvodu by bolo nedôvodné a znamenalo by porušenie ústavného práva účastníkov konaniana prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, navyše vo veci sp.zn. 22Cb/61120l2 už bolo rozhodnuté
odvolacím súdom dňa 30.9.2016, teda pred rozhodnutím o návrhu na prerušenie konania.

18. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 1 ods.1 a 2, § 261
ods. 2 (účinného do 31.1.2013), § 261 ods. 2, 3 (účinného od 1.2.2013), § 268, § 536 ods. 1, § 323
ods. 1, § 340 ods.2, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2013), § 11 ods. 4
písm.a/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9 ods. 2 písm.e/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka

a konštatoval čiastočnú dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a to vo výške 19.878,36 eur vrátane
uplatneného príslušenstva a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. V nadväznosti na svoje rozhodnutie súd prvej inštancie citujúc ust. § 226, § 228 ods.1, § 193, §
194 ods. 1 a 2, článok 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) zdôraznil, že súdna
prax už ustálila, že pokiaľ už bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako
prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

20. Právoplatným rozsudkom súdu, sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia zakladá
prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na

účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a
to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil
uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj napr. Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny
poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

21. Účastník konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom)
viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto
ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným

súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný. Súd preto nesmie vychádzať
z iného záveru o (ne)existencii práva/právnej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto
ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa

zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( uznesenie z 29. Apríla 2010 sp.
zn. 1 Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej "ústava") a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej „dohovor"), keď zdôraznil, že vzhľadom na zásadu prejudiciality, ako aj na zásadu viazanosti
súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť výberu v
otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu
sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.

23. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného
rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej "nové" právne posudzovanie v inom
(ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok
ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v
rozpore S prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná

v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou
práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia
znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému

aspektu právneho štátu náležitú pozornosť ( najmä rozsudky vo veci Brumärescu proti Rumunsku z 28.
októbra 1999 a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003).24. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že nemohol zmluvu o dielo č. 27012011 zo dňa 14.11.2011
vyhodnotiť iba tak, že tá bola uzavretá v rozpore s ust. § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení
a s ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí, takže nevyvoláva žiadne právne účinky a že na takýto

úkon sa neprihliada, keďže majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré
urobil len starosta obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, nemôžu
obec zaväzovať, pretože chýba prejav vôle obce. Veda občianskeho práva síce pojem zdanlivého
právneho úkonu pozná, Občiansky zákonník však výraz zdanlivého právneho úkonu nepozná, takže
prípady tohto druhu zahrňuje pod úpravu jeho neplatnosti.

25. Zdôraznil, že k absolútnej neplatnosti právnych úkonov musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j.
bez toho, aby to namietala niektorá zo strán sporu. Preto súd prvej inštancie nemal teda dôvod zaoberať
sa otázkou platnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy o dielo.

26. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické,

že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú
nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Kto je
účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z

hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane
žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní,

že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu jeoznačený žalovaný.

27.Súdprvejinštancievnadväznostinavyššieuvedenéuviedol,žepodľa§457Občianskehozákonníka
stíha reštitučná povinnosť výlučne strany neplatnej zmluvy, ktoré majú povinnosť vrátiť si všetko, čo
podľa zmluvy dostali. Keďže potom žalovaná bola zmluvnou stranou neplatnej zmluvy, je pasívne vecne
legitimovanouvsporeovrátenieplneniaztakejtozmluvy,beztoho,abybolarozhodnáotázka,čižalobca
plnil pre žalovanú prostredníctvom subdodávok a tým je daná aj aktívna legitimácia žalobcu.

28. Súd prvej inštancie zdôraznil, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je nadobudnutie majetkového prospechu, avšak tento
prospech nemožno chápať tak úzko, ako naznačuje žalovaná. Nadobudnutie majetkového prospechu
môže spočívať v rade rôznych foriem. Vo všeobecnej rovine sa v majetku obohateného prejaví buď

zvýšením jeho aktív, alebo znížením jeho pasív, prípadne tým, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci
by sa tak za bežných okolností stalo. Ak prejaví určitá osoba v zmluve záujem o plnenie majetkového
rázu, ktoré je jej poskytnuté, dostane sa jej takto zjavne majetkového prospechu bez ohľadu na to, či sa
týmto súčasne zhodnotí jej majetok. Okolnosti, za ktorých je zmluva uzatváraná, nemôžu bez ďalšieho
pozmeniť jej podstatu, ktorej bolo v danom prípade vykonanie stavebných prác, ktoré si žiadala žalovaná

a za ktoré by v prípade platnosti zmluvy musela zaplatiť dohodnuté protiplnenie, ku ktorému poskytnutiu
ju však s ohľadom na neplatnosť zmluvy neviazalo zmluvné dojednanie a ktoré tak žalovaná nemusela
vynaložiť z titulu plnenia zo zmluvy.

29. Súd prvej inštancie vyvodil, že v danom prípade by bolo neakceptovateľné, aby ten, kto na cudzej

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vykonal práce, ktoré prípadne nespôsobia žiadnu zistiteľnú zmenu
v hodnote nehnuteľnosti, bol zbavený akýchkoľvek nárokov z bezdôvodného obohatenia. Vo väčšine
prípadov síce nebude nespravodlivé pripísať na ťarchu osobe, ktorá uskutočnila práce na stavbe
vo vlastníctve iného, že plnila bez právneho dôvodu, a preto jej z titulu bezdôvodného obohatenia
vzniká nárok iba na vydanie peňažného ekvivalentu zhodnotenia veci s tým, že ak sa v dôsledku jej

činnosti posun v cene nehnuteľnosti nedostavil, nevznikne jej na základe § 451 Občianskeho zákonníka
žiadne právo. Ak by však vlastník stavby (napríklad aj prostredníctvom svojho priameho zástupcu)
prejavil o predmetné výkony záujem, hoci by sa táto jeho požiadavka neprejavila vo vzniku riadneho
právneho úkonu spôsobilého slúžiť čoby titul pre predmetný presun majetkových hodnôt (nešlo byteda o neplatnosť, ale priamo o neexistenciu právneho dôvodu), pričom by k plneniu dochádzalo s
jeho vedomím a súhlasom, mohlo by byt' problematické, aby bol nárok plniteľa na vydanie prospechu
získaného tým, komu predmetná vec patrí, bol úplne vytesnený. Za danej situácie je tak potrebné priznať

poskytovateľovi plnenia nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu nie rozsahu objektívneho zvýšenia
ceny nehnuteľnosti, ku ktorému nemuselo vôbec dôjsť, ale obvyklej trhovej hodnote realizovaných prác.

30. Ak teda mala žalovaná záujem o vykonanie prác, ktoré jej boli dodané, potom nepochybne dostala
majetkové plnenie zodpovedajúce nákladom na ich vykonanie. Túto skutočnosť nemôže sama o sebe

poprieť ani neplatnosť zmluvy, na základe ktorej boli stavebné práce vykonané, pretože neplatnosť tu
iba modifikuje spôsob vysporiadania medzi zmluvnými stranami. Ak je zmluva neplatná, je v súlade s §
457 Občianskeho zákonníka povinnosťou objednávateľa vrátiť druhej zmluvnej strane, čo dostal, ak to
nie je možné, potom podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať peňažný ekvivalent tohto plnenia,
ktoré je judikatúrou vytrvalo vymedzovaný prostredníctvom kritéria obvyklej ceny, teda ceny, ktorú by v
danom mieste a čase musel obohatený na nadobudnutie daného - porovnateľného plnenia vynaložiť.

31. Tým, že žalobca realizoval určité práce pre žalovanú (na jej pozemkoch), na jej strane (žalovanej)
tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ako majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením
z neplatného právneho úkonu, ktorý je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty

žalovanou. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva
alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny
dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
Žalovanáakopríjemcatakéhotoplnenianieje-vzhľadomnapovahuplnenia-schopnávrátiťhoatedaje
povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku tohto prospechu vyjadruje

peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
obstaranie takejto veci.

32. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že
uznaniezáväzkujejednýmzospôsobovzabezpečeniazáväzkuajehovýznamspočívanajmävuľahčení

procesnej situácie veriteľa v prípade súdneho vymáhania svojho nároku voči žalovanému dlžníkovi.
Zakladá totiž vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže
tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Dôsledkom
vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v
čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, že nikdy nevznikol, alebo preto,

lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

33. Zdôraznil súd prvej inštancie, že vo všeobecnosti možno vyvodiť záver, že uznanie záväzku je
jednostranným prejavom dlžníka o tom, že uznáva svoj určitý záväzok.

34. Tým, že žalovaná na faktúru 200200041 len pripojila svoj odtlačok pečiatky a podpis s textom "vecne
a číselne preskúmané, súhlasím s úhradou faktúry" bez toho, aby uviedla akýkoľvek ďalší text, z ktorého
by bolo možné vyvodiť jej vyjadrenie vôle smerujúce k uznaniu záväzku, nemožno vyvodiť jej úmysel
uznať svoj záväzok s účinkami vymedzenými v ustanovení § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale iba
úmysel odsúhlasiť stav evidencie faktúry z hľadiska jej úhrady. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť ani

výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 266 Obchodného zákonníka, keďže výkladom
možno iba zisťovať obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle dopĺňať. Uvedené rovnako
platí aj v prípade zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach (resp. vyjadrení právneho
zástupcu žalovanej na pojednávaní, ktorý pôvodne uviedol, že fakturované práce nerozporuje), keďže
takýto prejav, mimo vyššie uvedeného, by bol vzhľadom k tomu, že absentuje konkrétna špecifikácia

realizovaných prác ako aj prejav „uznať" takéto práce za neplatný podľa § 37 ods. l Občianskeho
zákonníka pre neurčitosť.

35. Vzhľadom k vyššiu uvedenému, súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
nevychádzal z hodnoty o ktorú sa prípadne žalovanej zväčšil majetok ale z hodnoty predstavujúcej

výšku ceny, ktorú by v danom mieste a čase musel obohatený (žalovaná) na nadobudnutie daného -
porovnateľnéhoplneniavynaložiť,čobolopreukazovanéznaleckýmdokazovaním,ktorévovecinariadil.36. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý
súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 191 ods. 1 CSP. Od iných sa však líši tým, že odborné
závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdu podľa zásad § 191 ods. 1 CSP. Súd hodnotí

presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k jeho zadaniu, logické odôvodnenie jeho záverov
a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných
záverov.

37. Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku súdom

ustanoveného znalca Ing. V. Q. č. 39/2015, ktorý vykonal ohodnotenie stavebných prác k rozhodnému
dátumu 2.1.2012 - 31.1.2012 a určil ich obvyklú cenu s DPH na sumu 19.878,36 EUR (varianta 1),
keď mal za to, že žalobcom fakturovaná cena za kód položky: 979089012, popis položky: poplatok
za skladovanie - betón, tehly, dlaždice (17 01), ostatné - 102,96 ton, predstavuje jednotkovú cenu
30,00 EUR bez DPH, spolu 3 088,80 EUR bez DPH, keďže žalobcom fakturovaná cena nezodpovedala
obvyklej cene za bežný odpad, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že išlo o zneškodnenie iného

druhu odpadu ako bežného. Uvedené rovnako platí v prípade neuznanej a fakturovanej položky: presun
hmôt pre haly 802, 811 zvislá konštr. monolitická výšky do 20 m v objeme 1 926,843 ton, keďže podľa
toho ako ich účtoval žalobca, ide o presun hmôt na tzv. nové konštrukcie, čo s ďalšími položkami
fakturovanými v predmetnej faktúre nemá súvis, keďže ide o práce, ktoré sa vzťahujú v súvislosti s
budovaním nového objektu (uvedené je napokon obsiahnuté aj v posudku č. 13/2016 zo dňa 6.7.2016

vypracovaného Ing. B. Y., ktorý predložil žalobca). Zo stavebného denníka pritom realizácia týchto prác
nevyplýva. Zdôraznil súd, že bolo na strane žalobcu, aby účtoval a uplatnil skutočne vykonané práce,
keďže v posudzovanom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde nemožno požadovať
úhradu zmluvne dohodnutých ale skutočne realizovaných prác, kde dôkazné bremeno pritom zaťažuje
v danom prípade žalobcu, keďže nemožno prihliadať na neplatné/neurčité "uznanie dlhu" ani akékoľvek

dojednania uvedené v zmluve o dielo. Ďalšie položky ocenené Ing. V. Q. v posudku č. 39/2015
strany sporu nenamietali. Čo sa týka všeobecnej námietky žalobcu, že uvedený posudok je neurčitý a
nepreskúmateľný, uviedol súd prvej inštancie, že sa s nimi nestotožňuje, keďže mal za to, že závery
znaleckého skúmania uvedené v znaleckom posudku R.. V. Q. č. 39/2015 zo dňa 30.6.2015 sú náležite
odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu, znalec prihliadal ku všetkým skutočnostiam s ktorými sa

bolo treba vysporiadať a závery posudku nie sú v rozopre s výsledkami ostatných dôkazov, pričom
odôvodnenie znaleckého posudku odpovedá pravidlám logického myslenia, sú dostatočne presvedčivé.
Preto sa s nimi súd prvej inštancie stotožnil a použil ako podklad pre svoje rozhodnutie.

38.Čosatýkaposudkuč.13/2016zodňa6.7.2016vypracovanéhoIng.B.Y.,uviedolsúdprvejinštancie,

že súd z neho nemohol vychádzať, keďže je zrejmé, že ten bol vypracovaný bez vykonania obhliadky, iba
na základe podkladov žalobcu, ktoré vychádzali z určených objemov prác na základe zmluvy o dielo č.
27012011,beztohoabybolireálnepreverenéžalobcomvykonanépráce.Napokonvprípadenamietanej
položky poplatok za skladovanie - betón, tehly, dlaždice (17 Ol), ostatné - 102,96 ton, tam uvedená
sadzba (39,60 EUR/tona bez DPH) sa významne neodchyľuje od jej nacenenia znalcom Ing. V. Q..

39. Čo sa týka posudzovania nároku uplatneného žalobcom titulom náhrady škody, súd prvej inštancie
uviedol, že ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka je potrebné s ustanoveniami o zodpovednosti
za škodu považovať pre riešenie vzťahu medzi stranami sporu neplatnej alebo zrušenej zmluvy za
ustanovenie špeciálne. V prípade neplatných, či zrušených zmlúv je preto treba aplikovať ustanovenie §

457Občianskehozákonníkaikeďsúsúčasnesplnenépredpokladyzodpovednostizaškodu.Zodpovedá
totiž logike veci, aby v dôsledku neplatnosti zmluvy bolo predovšetkým navrátenie do stavu pred
zmluvou, k čomu vedie ničím nemodifikované vzájomné vrátenie plnení poskytnutých na základe
neplatnej zmluvy.

40. Mimo uvedeného uviedol, že žalobca nemá nárok na prípadnú náhradu škody podľa § 268
Obchodného zákonníka, keďže neznalosť zákona v právnom štáte nikoho neospravedlňuje. Zákony sú
totiž publikované v zbierke zákonov, a preto niet žiadnej prekážky oboznámiť sa s ich znením, či už
so zákonom o obecnom zriadení alebo so zákonom o majetku obcí, prípadne aj s nálezmi ústavného
súdu. Je nepochybné, že bolo aj povinnosťou žalovanej postupovať v súlade s príslušnými právnymi

predpismi, to však nezbavuje ani žalobcu povinnosti postupovať pri uzatváraní obchodno-právnych
vzťahov s dostatočnou obozretnosťou, obzvlášť, ak v tejto oblasti podniká dlhodobo a uzatváranie
zmlúv so subjektmi, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, je bežnou súčasťou jeho podnikateľskej
činnosti.41. Napokon žalobca nepreukázal (inú) výšku škody (presahujúcu hodnotu priznanú bezdôvodným
obohatením) spočívajúcu vo vynaložení reálnych nákladov (zmenšení majetkovej sféry žalobcu) za

uskutočnené práce, ktoré mal súd za preukázateľne vykonané žalobcom (dôkazné bremeno pritom
spočíva na žalobcovi).

42. Nevykonanie dôkazu navrhnutého právnym zástupcom žalovanej a to obhliadku miesta realizácie
prác súdom, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že takýto dôkaz nepovažoval za potrebný a účelný,

keďže na odborné posúdenie vykonaných prác súd nariadil znalecké dokazovanie, kde znalec vykonal
samotnú ohliadku, ktorého vykonanie nijako nemôže zmeniť skutkové a právne posúdenie uplatneného
nároku. Ďalšie dôkazy pritom strany sporu pritom nenavrhli.

43. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 19.878,36 EUR pre žalobcu
ako jej obohatenia, ktoré vzniklo neuhradením prác realizovaných žalobcom pri faktúre č. 200200041 a

vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi za čas omeškania žalovanej s úhradou dlhu
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 200200041, v
súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995

Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. výška úrokov z
omeškania je o 8 %-álnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, keďže súd mal za to, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou
sumy 19 878,36 EUR dňa 18.5.2012 na základe vystavenej faktúry - výzvy na úhradu dlhu.

45. Rozhodnutie o náhrade trov konania medzi stranami sporu odôvodnil súd prvej inštancie
ustanovením § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práv.

46. Vzhľadom k tomu, že zo štátnych prostriedkov bola vyplatená na znalečnom suma 3 EUR, súd

rozhodol o týchto preddavkovaných trovách konania podľa § 259 CSP tak, že žalobcovi, u ktorého nie
sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a nebol v konaní plne úspešný, uložil
povinnosť zaplatiť preddavkované trovy konania štátu v rozsahu 50 % a keďže u žalovanej existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, súd podľa § 257 CSP trovy konania štátu voči žalovanej nepriznal.

47. Pokiaľ žalobca aj žalovaný uplatnili nárok na náhradu separátnych trov konania za účasť
na pojednávaní dňa 8.7.2016, na ktorom žalobca predložil posudok č. 13/2016 zo dňa 6.7.2016
vypracovaný Ing. B. Y., pričom žalovaná namietala, že tento jej nebol predložený včas, a preto žiadala
pojednávanie odročiť, pričom žalobca namietal, že v takomto prípade je povinná nahradiť jeho trovy
práve žalovaná, keďže tá na pojednávaní nebola schopná predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd prvej inštancie s poukazom na § 262
CSP, § 184 ods.4 a 5 CSP(správne má znieť § 181 ods. 4 a 5 CSP, pozn. odvolacieho súdu), § 256
ods. 2 CSP a na článok 6 ods. 1 CSP uviedol, že separátne trovy ako majetková sankcia postihuje
subjekt len za vznik tých trov, ktoré by inak neboli v konaní vznikli (a nie za vznik akýchkoľvek trov, ktoré
vznikli v súvislosti s účasťou takéhoto subjektu v konaní), preto možno vyvodiť, že jeho uplatňovanie

prichádza do úvahy len za dôsledného garantovania práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie,
teda výklad týchto ustanovení nemôže byť tak extenzívny, že by odrádzal účastníkov od uplatňovania
svojich procesných práv procesnými úkonmi pre obavu, že by tieto procesné úkony mohli byť zo strany
konajúceho súdu neskoršie označené za nedôvodné. Preto sa ich aplikácia vo všeobecnosti obmedzuje
len na situácie, kedy porušením procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil

na základe zákona, došlo k zmareniu úkonu a k vzniku trov.

48. Súd prvej inštancie zdôraznil, že čo sa týka samotného pojednávania, toto súd vytýčil za
účelom výsluchu znalca, ktorý procesný úkon bol aj realizovaný. Tomu, že žalobca na uvedenom
pojednávaní predložil posudok č. 13/2016 nebránila sudcovská/zákonná koncentrácia konania (§ 153,

154 CSP), no zároveň bolo potrebné rešpektovať právo žalovanej v rovnakej miere prípadne uplatňovať
ďalšie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, čo súd stranám uložil na záver
pojednávania do dňa 2.9.2016. Zároveň prisvedčil súd prvej inštancie aj žalovanej, že v prípade
predloženého posudku žalobcom nešlo zo strany žalovanej o prípad uvedený v § 184 ods. 4 CSP(správne má znieť § 181 ods. 4 CSP - poznámka odvolacieho súdu). Preto súd nárok na náhradu
separátnych trov za účasť na tomto pojednávaní dňa 8.7.2016 stranám nepriznal.

49. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to čo do zamietajúceho výroku
(výrok III.), čo do výroku o náhrade trov konania (výrok IV.), čo do výroku, ktorým súd štátu nepriznal
právo na náhradu trov konania voči žalovanej (výrok VI.) a čo do výroku, ktorým žalobcovi právo na
náhradu separátnych trov za pojednávanie zo dňa 8.7.2016 nepriznal (výrok VII.) a žalovaná, čo do
vyhovujúceho výroku (výrok II.) a čo do výroku o náhrade trov konania (výrok IV.).

50. Žalobca v odvolaní navrhol, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
alternatívne s ohľadom na § 381 CSP navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/,

g/ a h/ CSP. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
(bod č. 73), že žalobca nemá nárok na náhradu škody v zmysle § 268 Obchodného zákonníka,
nakoľko podľa jeho názoru neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje, a teda mal vedieť o neplatnosti
predmetnej zmluvy o dielo. Citujúc ust. § 268 Obchodného zákonníka a jeho výkladu uviedol, že
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ide o špeciálu zodpovednosť vo vzťahu k všeobecnej

zodpovednosti za škodu upravenú v Obchodnom zákonníku (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka).
Zákon tu záväzkom na náhradu škody sankcionuje každého, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, v
dôsledku ktorej vznikla škoda, ide teda o objektívnu zodpovednosť. Zákonodarca tu koncipuje špeciálnu
úpravu liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu
vedela, teda ide o nedostatok dobrej viery oprávnenej strany. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o

neplatnosti právneho úkonu (zákon nepoužil formuláciu „vedieť musel“). Vzhľadom na túto špeciálnu
úpravu liberačného dôvodu, v týchto prípadoch nemožno použiť ustanovenie § 374 Obchodného
zákonníka upravujúce liberačné dôvody pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu. Takisto je tu
špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu. Ide tu o
zodpovednosť mimozmluvnú (deliktuálnu), pretože nie je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti.

Povinný subjekt je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Pritom nie je rozhodujúce, či túto
neplatnosť zavinil alebo nie (viď. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 101/2006). Povinnou osobou
nemusí byť len niekto z účastníkov právneho úkonu, ale aj tretia osoba, ktorá napríklad poskytovala
pre takýto právny úkon informácie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený. Z
vyššie uvedeného výkladu aj s odkazom na § 415 Občianskeho zákonníka vyvodil, že neplatnosť úkonu

spôsobila žalovaná. Súd prvej inštancie si nesprávne vysvetľuje predmetné zákonné ustanovenie, keď
tvrdí, že žalobca o tejto neplatnosti mal vedieť. Žalobca nemohol a ani nevedel o tom, že žalovaná
porušila svoje povinnosti v zmysle zákona o majetku obcí, nakoľko v tejto dobe ani nezverejňovala
svoje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva na internetovej stránke. Bolo zodpovednosťou
žalovanej dodržať všetky zákonné povinnosti o to viac, že ide o subjekt verejnej správy. Čo sa

týka kauzálneho nexusu je tu zjavná príčinná súvislosť medzi neplatnosťou zmluvy a škodou, ktorá
vznikla žalobcovi. Ak by zmluva bola platná, mal by nárok na zmluvne dohodnutú odmenu, vrátane
rozpočtovanej a v cene zahrnutej obchodnej marže. Medzi stranami nebol sporný rozsah stavebných
prác. Žalovaná namietala iba právny titul a dôvodnosť úhrady. Následne po námietke neplatnosti zmluvy
bola sporná aj cena za stavebné práce, čo vyústilo do vyhotovenia dvoch znaleckých posudkov. Súd

preto nebol oprávnený odmietnuť posudzovať nárok žalobcu aj z pohľadu objektívne vzniknutej škody, a
preto považuje rozsudok v napadnutej časti za zjavne nepreskúmateľný a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/
CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuvychádzalnajmäztoho,žezmluvauzavretámedzižalobcom
a žalovaným bola absolútne neplatná pre absenciu prejavu vôle žalovanej, a preto sa skúmala výška

bezdôvodného obohatenia za stavebné práce, ktoré žalobca vykonal. Zo spisového materiálu vyplýva,
že žalovaná potvrdila vykonanie práce ako aj ich cenu a to podpisom štatutárneho orgánu na faktúre č.
200200041 znejúcej na sumu 40.062,22 eur. Žalovaná na pojednávaní dňa 18.11.2013 ústami svojho
štatutárneho orgánu uviedla, že faktúra nebola uhradená nie z dôvodu, že by práce neboli vykonané
ale z dôvodu „pretože nebola platneuzavretá zmluva.“ Rovnako štatutárny orgán uviedol, že predmetné uznanie na faktúre podpísal on.
Stavebné práce (faktúra a súpis) boli potvrdené aj externým stavebným dozorom, pričom stavebný dozor
konal v mene a na účet žalovanej. Z právneho hľadiska teda nebol sporný rozsah stavebných prác ale

iba ich úhrada, resp. cena v zmysle nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Citujúc ust. § 151
ods. 1, 2 CSP tvrdil, že žalovaná prvýkrát spochybnila rozsah prác až vyjadrením doručeným súdu dňa
8.9.2016 po uplynutí súdom stanovenej lehoty v zmysle uznesenia zo dňa 8.7.2016. Popretie, okrem
toho, že bolo vykonané až viac ako tri roky od začatia sporu, nebolo vykonané v súlade s § 151 ods. 2
CSP, keď žalovaná neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Inak povedané,

na jednej strane žalovaná poprela nárok žalobcu ale neuviedla dôvod tohto popretia - napr., že stavebné
práce neboli vykonané - a ani nedoložila žiaden dôkaz dokladajúci toto popretie skutkových okolností.
Vzhľadom na uvedené je zjavné, že súd nemal v prvom rade považovať vykonanie stavebných prác
za sporné. Ak by s ohľadom na znenie § 181 ods. 4 CSP uznali po lehote predložené popretie za
zákonné, tak absentuje náležitosť takéhoto popretia v zmysle § 151 ods. 2 CSP, kde súd opäť má
povinnosť považovať takéto popretie za neúčinné. Mal za to, že v konaní neexistovala spornosť resp.

súd spornosť nemal uznať, a preto je rozhodnutie súdu v rozpore so zákonom. Citujúc čl. 2 ods. 1,
čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 15 ods. 2, čl. 16 ods. 1 CSP ako aj § 186 ods. 2 CSP nestotožnil sa s
odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 67 a uviedol, že napriek odôvodneniu súdu, nie je známa
iná možná forma uznania ako uvedená na tejto faktúre. Z faktúry podľa žalobcu vyplýva, že ide o
stavebné práce vykonané na diele „Zberný dvor a kompostáreň Drahňov - stavebná časť" v mesiaci

január 2012. Táto cena súhlasí s výkazom výmer ako aj s rekapituláciou čerpania, ktorá je podpísaná
zo strany stavebného dozoru. Stavebný dozor konal na základe mandátnej zmluvy v mene a na účet
žalovanej, a preto považoval v rozpore s akoukoľvek logikou, ak súd sa priklonil k výkladu podľa jeho
názoru, že starosta obce a stavebný dozor nevedeli čo podpisujú, a pokiaľ súd dokazovanie týmto
smerom neviedol, považoval rozhodnutie za nepredvídateľné a poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.

7Cdo/42/2010 zo 17.10.2011, rozsudok NS SR zo dňa 1.7.2009 sp.zn. 3Cdo/79/2005. Zastával teda
názor, že skutočnosť, že štatutárny orgán žalovanej podpisom na faktúre ako aj jeho právna zástupkyňa
dozápisnicenapojednávanívpodstateuznalirozsahprác,resp.podpisnafaktúrmáznakyuznaniadlhu
čo do výšky ako aj dôvodu, nemožno ignorovať. Súd počas celého konania nespochybňoval písomný
prejav vôle a v tomto smere nepoložil ani jednu otázku štatutárnemu zástupcovi žalovanej, nakoľko na

to ani nebol dôvod, a týmto

nepredvídateľným konaním boli žalobcovi upreté procesné práva, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm.h/ a v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Citujúc ust.
§ 127 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že súd po nariadení znaleckého dokazovania a ustanoví súdneho znalca
Ing. Jozefa Q. uložil znalcovi úlohu „zamerať znalecké dokazovanie na určenie obvyklej (trhovej) ceny za
stavebné práce realizované v období 2.1.2012 - 31.1.2012 na diele Zberný dvor a kompostáreň Drahňov
- stavebná časť, ktoré boli fakturované žalobcom pre žalovanú vo faktúre č. 200200041, podľa ich

špecifikácie v zisťovacom protokole o rekapitulácii čerpania stavby a v denných záznamoch zo stavby.“
Zastával názor, že znalec Ing. Q. v rozpore s uznesením zisťoval rozsah stavebných prác, okrem iného
aj obhliadkou na mieste stavby, ktorá sa konala viac ako tri roky od zastavenia stavebných prác, ako aj,
že predmetom konania sú iba práce za časť stavebných prác, ktoré prebiehali v rámci dlhšieho časového
obdobia a sú predmetom aj iného súdneho konania. Tvrdil, že znalec konal v rozpore s uznesením súdu,

načo bol upozornený aj listom žalobcu zo dňa 7.4.2015. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku stanovil
dva rôzne varianty a súd sa vo svojom rozhodnutí oprel o „variant 1“ znaleckého posudku, žalobca s
odkazom na svoje vyjadrenie zo dňa 18.5.2015 považoval znalecký posudok za nepreskúmateľnýz dôvodu, že znalec neuvádzal aké cenníky použil a hlavne prečo z týchto cenníkov vychádzal, keď ide
o komerčný produkt súkromnej firmy nezaručujúci objektívnosť ani presnosť; znalec konal v rozpore s
uznesením súdu, keď skúmal aj rozsah prác, čo nebolo sporné; znalec neuviedol jednoznačný záver

znaleckého posudku a poskytol dva varianty, medzi ktorými si mal súd vybrať, čo sa fakticky bez
ďalšieho odborného dokazovania nedalo; napriek tomu, že práce neboli spochybnené, odmietol ich
naceniť tak ako mu bolo uložené v uznesení súdu a vyjadroval sa bez dostatočných podkladov k
oprávnenosti jednotlivých položiek; v prílohách absentujú relevantné kalkulačné vzorce, na základe
ktorých znalec stanovil priemernú cenu; cenu za položku „Poplatok za skladovanie - betón, tehly,

dlaždice, ostatné“ stanovil na základe odhadu bez toho, aby zisťoval relevantné ceny za skladovanie
odpadu na najbližšej skládke v rozhodnom období. Uviedol tiež, že súd si osvojil odborný záver o
vhodnosti variantu č. 1 bez započítania prác „Presun hmôt pre haly montované do 20m", pritom v
odôvodnenírozsudkupodľanázoružalobcuabsentujeakýkoľveklogickýavecnýdôkazotom,žebytieto
práce neboli vykonané. Nie je pritom podstatné ako sú tieto práce označené v rozpočte. Súd ani znalec
taktiež nezohľadnili tú skutočnosť, že práce súvisiace s presunom hmôt na nových konštrukciách mohli

súvisieť s ďalšími stavebnými prácami v nasledujúcom období. Rovnako uviedol, že súd nedostatočne
ozrejmil prečo nezohľadnil súkromný znalecký posudok žalobcu a tým celú koncepciu súkromného
znaleckého posudku koncipovanú v § 209 CSP zmaril. Uviedol, že v konaní sa nemalo skúmať či
práce boli vykonané, t. j. nebola potrebná obhliadka, pričom to z akých dokladov vychádza konkrétny
znalec resp. či vykoná obhliadku alebo nie, je len na ňom, nakoľko má vlastnú trestnoprávnu ako aj

administratívnu deliktuálnu zodpovednosť. Bezdôvodné popretie ustanovení CSP je v rozpore nielen
so základnými zásadami sporového konania (čl. 3, čl. 15 a čl. 16 CSP) ale so zásadou rovnosti strán
(čl. 6 CSP). Považoval v tomto smere rovnako rozhodnutie za nepreskúmateľné pre jeho nedostatočnú
odôvodnenosť. Podľa názoru žalobcu súd sa nevysporiadal s rozdielnou cenou jednotlivých položiek,
ktoré uviedli dvaja rôzni znalci a mal za to, že na stanovenie ceny nie je potrebná obhliadka, ktorá je

potrebná na zistenie rozsahu prác. Aj s ohľadom na čl. 15 ods. 2 CSP je takýto postup v rozpore so
zákonom a rozsudok súdu trpí vadami. Vytýkal súdu prvej inštancie pokiaľ nevypočul ním navrhnutého
svedka, ktorý vo veci zabezpečoval verejné obstarávanie a pokiaľ súd ani o ňom nerozhodol, že ho
nevykonal. Rovnako namietal, že súd bez uvedenia zrejmého dôvodu neuložil žalovanej povinnosť
nahradiť trovy konania štátu, a to s odkazom na § 257 CSP (výrok VI. rozsudku), a preto považoval

rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. Ak by tento výrok zo strany
žalobcu zostal nepovšimnutý, žalovaná by naň neskôr v prípade úspechu žalobcu poukazovala ako na
právoplatne rozhodnutú skutočnosť o danosti dôvodu hodného osobitného zreteľa a určite by žiadala
právo na oslobodenie spod platenia značných trov. Tento výrok podľa názoru žalobcu zakladá odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP. Žalobca vo vzťahu k výroku č. VII. napadnutého rozsudku

(nepriznanie separátnych trov konania za pojednávanie dňa 8.7.2016) citujúc ust. § 181 ods. 4 a 5
CSP nesúhlasil s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa a zastával názor, že ak sa žalovaná
nevedela vyjadriť k predloženému znaleckému posudku mohla súdu navrhnúť vykonanie dokazovania
preskúmaním predmetného znaleckého posudku vlastným znalcom. Žalovaná však nenavrhla žiaden
nový dôkaz a k predmetnému posudku sa vyjadrila až v samotnej záverečnej reči. V lehote určenej

súdom uznesením na predmetnom pojednávaní (do 2.9.2016) sa žalovaná vôbec nevyjadrila, zo strany
súdu išlo o zjavné porušenie zásady rovnosti strán, pojednávanie sa odročovalo iba na základe žiadosti
žalovanej, a preto je povinná znášať takto vzniknuté trovy.

51. Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Odvolací dôvod odôvodnila dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na

dôvody napadnutého rozhodnutia sa žalovaná nestotožnila s právnym posúdením súdu prvej inštancie
o tom, že sa bezdôvodne obohatila. Citujúc ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 a § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka zdôraznila, že právny záver súdu o tom, že sa bezdôvodne obohatila, nie je
správnyažeargumentáciasúduprvejinštancie,naktorúopakovanepoukazovala,nezodpovedáprávnej
úprave bezdôvodného obohatenia. Práce, obvyklú hodnotu ktorých má žalovaná na základe rozsudku

súdu prvej inštancie uhradiť, spočívajú, ako už bolo uvedené v priebehu pojednávania pred súdom
prvej inštancie, v odobratí ornice v rozsahu staveniska a ukončení demontáže obvodových panelov
na existujúcom skelete. Zotrvala na to, že vykonanie prác spočívajúcich v odobratí ornice z pôdy,
nemožno nijakým spôsobom vyhodnotiť ako majetkový prospech pre žalovanú a ani súd prvej inštancievo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, v čom spočíva majetkový prospech žalovanej. Výsledok týchto
prác nie je pre žalovanú žiadnym prospechom. Súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočne skutočnosť,
že podradiť bezdôvodné obohatenie pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v ustanoveniach §

454 až 457 Občianskeho zákonníka možno len za predpokladu, že bezdôvodné obohatenie vzniklo. Ak
bezdôvodné obohatenie, teda majetkový prospech nevznikol, niet základu na to, aby bol posudzovaný
podľa označených ustanovení Občianskeho zákonníka. Ani úvahy súdu o tom, že žalovaná si uvedené
práce vyžiadala, a to na základe zmluvy o dielo, aj keď neplatnej, nemožno akceptovať. Zásadným
právnym pochybením súdu prvej inštancie je totiž subsumcia údajného bezdôvodného obohatenia

žalovanej pod ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie sa však vzťahuje na
plnenie získané z neplatnej, alebo zrušenej zmluvy, čo však nie je prípad súdenej veci. Pokiaľ súd
prvej inštancie použil pri právnom posúdení veci analógiu, vychádzajúc z názoru, že pojem zdanlivého
právneho úkonu síce pozná veda občianskeho práva, ale nie Občiansky zákonník, a preto prípady
tohto druhu zahrňuje pod úpravu jeho neplatnosti (bod 56 rozsudku), zastávala názor, že vo vzťahu
k súdnej veci nezohľadňuje konkrétnu úpravu bezdôvodného obohatenia uvedenú v ust. § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Ak súd prvej inštancie aplikoval na údajné bezdôvodné obohatenie žalobcu
ustanovenia Občianskeho zákonníka o plnení z neplatného právneho úkonu, postupoval nesprávne,
keďže Občiansky zákonník pozná osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného bez
právneho dôvodu. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je takým plnením, kde od
začiatku neexistoval právny dôvod na plnenie. Znamená to, že chýbala (neexistovala) právna skutočno

sť (napríklad zmluva), na základe ktorej sa spravidla plní. O takýto prípad ide aj vtedy ak sa účastníci
domnievajú, že uzatvorili zmluvu, hoci ju v skutočnosti neuzavreli. Táto situácia nastala v súdenej veci,
keď k vzniku zmluvy z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nedošlo. V tejto súvislosti je
nepodstatné, či si účastníci mysleli, že zmluva vznikla, alebo nie, dôležitý je skutočný právny stav, ktorý

je už judikovaný v rozsudku súdu prvej inštancie, sp. zn. 22Cb/61/2012 zo dňa 16. 2. 2015, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/l00/2016 zo dňa 30.9.2016, a to, že k vzniku
právneho úkonu chýbala jeho zložka, ktorou je vôľa žalovanej uzatvoriť predmetnú zmluvu, vyjadrená
právom predpokladaným spôsobom, teda rozhodnutím obecného zastupiteľstva. Za tohto stavu sú
však úvahy súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej vrátiť, či uhradiť obvyklú cenu toho, čo bolo

plnené z neplatnej zmluvy, v rozpore s existujúcim skutkovým a právnym stavom, kedy k plneniu na
základe neplatnej zmluvy nedošlo. Je celkom zrejmé, že aplikácia ust. § 457 Občianskeho zákonníka
na súdenú vec je tou, ktorá je v prospech žalobcu, takýto postup súdu nemožno považovať za správny.
Neexistuje žiaden právny dôvod, pre ktorý by mal súd na súdenú vec použiť analógiu zákona. Žalobca
nie je subjektom, ktorý by mal v konaní pred súdom nárok na akúkoľvek zvýšenú ochranu a ako

samotný súd konštatuje, jeho postavenie obchodnej spoločnosti, teda právnickej osoby, založenej na
podnikanie apriórne prezumuje (a takýto postup je spravodlivé od nej očakávať), že si v obchodných
vzťahoch bude počínať s primeranou obozretnosťou. V konaní opakovane tvrdila, že nebol preukázaný
akýkoľvek majetkový prospech, ktorý by žalovaná v súlade s vykonaním prác, ktorých rozsah súd
ustálil, získala. S odkazom na § 456 Občianskeho zákonníka zdôraznila, že bezdôvodné obohatenie

je prospechom získaným konkrétnym plnením. Vychádzajúc z právneho názoru súdu prvej inštancie,
žalovaná„nepochybnedostalamajetkovéplnenie,zodpovedajúcenákladomnajejvykonanie."Zostrany
žalobcu zodpovedá tomu, alebo by mal skutkový stav, že žalobca vynaložil náklady na vykonanie plnenia
v prospech žalovanej. V majetkovej sfére žalobcu, ak by to mal byť on, by malo dôjsť k úbytku. Súd
prvej inštancie však identifikoval žalobcu ako toho, na úkor ktorého žalovaná mala získať bezdôvodné

obohatenie len na základe skutočnosti, že to bol žalobca, ktorý bol účastníkom zdanlivého právneho
úkonu, ako aj na základe svojho presvedčenia, že v predmetnej veci treba použiť ustanovenia o plnení
z neplatnej zmluvy. Inak povedané, žalobca by mohol byť tým, na úkor ktorého sa žalovaná údajne
bezdôvodne obohatila, len za predpokladu, ak by žalobca predmetné práce vykonával. Už aj v situácii,
kedy by žalobca vykonal práce v rozsahu, v akom ich ustálil súd prvej inštancie, mohla by byť teoreticky

tým, na úkor ktorého by vzniklo bezdôvodné obohatenie, avšak zahrnuté pod skutkovú podstatu plnenia
za toho, kto mal plniť sám. Inak povedané, ak by boli vykonané tretím subjektom na základe zmluvy
medzi ním a žalobcom konkrétne práce, ktoré by tvorili majetkový prospech pre žalovanú a žalobca by za
vykonanie týchto prác tretiemu subjektu zaplatil, plnil by za žalovanú to, čo by žalovaná mala plniť sama,
teda poskytnúť odplatu za plnenie, z ktorého žalovaná mala prospech. V tejto súvislosti poukázala na

to, že na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 predniesla skutkové tvrdenia, že žalobca práce, ktoré
žiada v tomto konaní uhradiť, nevykonával sám, ale prostredníctvom subdodávok, z čoho vyvodila, že
k majetkovému úbytku na jej strane nedošlo, pričom tieto skutkové tvrdenia podľa tvrdenia žalovanej,
žalobca nepoprel. Rovnaké skutkové tvrdenia sú obsiahnuté v prednese právnej zástupkyne žalovanejna pojednávaní konanom dňa 7.11.2014, kde uviedla, že určité práce, ktoré boli realizované, tieto neboli
realizované žalobcom, ale prostredníctvom subdodávok od iných subjektov. Toto skutkové tvrdenie
žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepoprel a považoval za irelevantné,

či uvedené práce žalobca realizoval prostredníctvom svojich zamestnancov, alebo tretích subjektov
v rámci subdodávky. Žalovaná výslovne potvrdila, že s týmito subjektmi má vzťah žalobca. Žalovaná
citujúc ust. § 151 ods. 1 CSP zastávala názor, že keďže žalobca skutkové tvrdenia žalovanej o tom,
že práce, úhrady za ktoré sa domáha v tomto konaní, nerealizoval sám, je potrebné považovať tieto
skutkové tvrdenia za nesporné. Žalobca však zároveň ani nepredložil, ani neoznačil dôkazy, z ktorých

by vyplynulo, že za vykonanie týchto práca uhradil on odplatu a že teda plnil za žalovanú to, čo
bola povinná žalovaná za práce, z ktorých mala mať majetkový prospech, plniť sama. Žalobca teda
v konaní nepreukázal, že na jeho úkor sa čo i len teoreticky žalovaná obohatila. Nepovažovala za
správne ani rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania z prisúdenej sumy, keď
uviedla, že aj pri úvahách súdu prvej inštancie, že práce vykonané v rozsahu, v akom boli súdom
ustálené, sú majetkovým prospechom získaným žalovanou na úkor žalobcu, že sa žalovaná dostala

do omeškania s plnením peňažného záväzku deň nasledujúci po dni splatnosti predmetnej faktúry.
Bezdôvodné obohatenie získané vykonaním prác je bezdôvodným obohatením, kde namiesto naturálnej
reštitúcienastupujeúhradapredmetubezdôvodnéhoobohateniavpeniazoch(§458ods.1Občianskeho
zákonníka). Žalovaná teda nemala plniť zmluvné plnenie, mala poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá však
podľa vyjadrenia žalovanej bola zistená a určená až v priebehu konania, keďže žalobcom uplatnená

výška náhrady nezodpovedá náhrade vyplývajúcej zo znaleckého posudku súdom určeného znalca. Za
týchto okolností nemožno za deň omeškania stanoviť deň nasledujúci po splatnosti označenej faktúry,
keďže nárok uplatnený žalobcom (zmluvné plnenie) nie je nárokom na plnenie, na ktoré súd zaviazal
žalovanú. Výrok II. napadnutého rozsudku je zároveň peňažným vyjadrením údajného majetkového
prospechu žalovanej a žalovaná sa teda nemohla dostať

do omeškania s poskytnutím peňažnej náhrady, ktorá až do vynesenia rozsudku súdom prvej inštancie
nebola vyčíslená.

52. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti vyhovujúcej časti rozsudku uviedol, že jej
argumentácia je založená na výklade inštitútu bezdôvodného obohatenia v rozpore s jeho účelom,
ako aj s elementárnymi zásadami spravodlivosti. Zastával názor, že medzi stranami nie je sporné, že

neplatnosť úkonu spôsobila žalovaná a v tomto smere plne odkázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v
jeho odvolaní, ale zvýraznil, že argumentácia žalovanej by mala za následok, že jej protiprávne konanie
by znamenalo pre žalobcu nedôvodné obohatenie. Ak by žalovaná dodržala všetky zákonné povinnosti
dostal by žalobca zaplatené za vykonané stavebné práce v zmysle predmetnej zmluvy o dielo. To, v
akom stave zostalo rozostavané dielo je pre toto konanie bezpredmetné a súvisí výhradne s porušením

povinností na strane žalovanej. Rovnako je mimo pôsobnosti žalobcu, že žalovaná sa rozhodla ďalej v
stavbe diela nepokračovať a rozostavané dielo hodnotí ako zbytočné a že z diela nemala prospech. Pre
toto konanie je v súčasnosti smerodajné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v inom konaní
vyjadril názor o neplatnosti zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, pričom tento názor si
osvojil aj okresný súd v tomto konaní. Ďalej uviedol, že konštrukcia inštitútu bezdôvodného obohatenia

nevyžaduje zavinenie povinného, ale je potrebná objektívna skutočnosť, ktorú predpokladá zákon. Má
za nesporné, že touto objektívnou skutočnosťou je plnenie na základe neplatného právneho úkonu.
Ďalej je nutné zistenie majetkového prospechu. Tento prospech ale neznamená len zvýšenie majetku
povinného, ale aj jeho nezmenšenie, ku ktorému by inak došlo. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca
vykonal určité stavebné práce vo vlastnom mene a na svoje náklady a to počas obdobia, kedy mal

objektívne preukázanú existenciu štandardnej zmluvy o dielo, preto očakával za tieto práce aj odplatu.
Rovnako nie je sporné, že tieto stavebné práce boli vykonané podľa pokynov (projektovej dokumentácie)
žalovanej s jej súhlasom a vedomím, že žalovaná sprístupnila svoj majetok (stavenisko) pre účely
vykonania týchto prác (zhotovenie diela). Nároky z bezdôvodného obohatenia možno teda posudzovať
v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, kedy sú si pre prípad neplatnej zmluvy strany povinné vrátiť,

čo nadobudli. S ohľadom na § 458 OZ, ak okrem iného bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca má preto jednoznačný nárok na zaplatenie požadovanej
sumy, a to aj za situácie, že akceptuje neplatnosť zmluvy. Žalobca riadne predmetné stavebné práce
vykonal, t.j. išlo o odplatnú investíciu do majetku žalovanej (výkony). Skutočnosť, že žalovaná v investíciinepokračovala a táto bola dôsledkom jej krokov zmarená je pre toto konanie irelevantné. Rovnako
je irelevantné, ako žalovaná s týmto prospechom po odchode žalobcu zo staveniska naložila, resp.
či jej nejaký majetkový prospech zostal (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2624/2003). Za podstatné

považoval, že stavebné práce na základe neplatnej zmluvy o dielo sú prospechom, za ktorý by žalovaná
musela vynaložiť finančné prostriedky, ak by tie isté práce robila tretia osoba na základe inej platnej
zmluvy. Súdna prax je v tomto smere jednoznačná (R1/1979). Povinnosť postihuje obohateného bez
ohľadu na to, či bol v dobrej viere alebo nie. Žalovaná má teda povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
rovnajúce sa cene príslušného výkonu vykonaného právnickou osobou, preto žalobca má jednoznačne

zákonom definovaný nárok na zaplatenie požadovanej sumy. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní
uvádza, že bezdôvodné obohatenie nevzniklo žalobcovi, ale tretím osobám, ktoré pre žalobcu pracovali
ako subdodávatelia, uviedol, že napriek citácii ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. došlo u žalovanej
k zjavnému nepochopeniu rozdielu medzi tvrdením a skutkovým tvrdením. Skutkové tvrdenie musí
totiž byť aj podložené relevantným dôkazom alebo skutočnosťou. Žalovaná v konaní popri svojej
širokej a metúcej argumentácii ani raz neuviedla, o aké tretie osoby by malo ísť a ani neuviedla, aké

konkrétne stavebné práce mali tieto tretie osoby vykonať. Nie je povinnosťou žalobcu dokazovať, že
subdodávateľov na stavbe nemal, nemal aké skutkové tvrdenie poprieť, preto nemôže ísť o nesporný
fakt v zmysle § 151 CSP. V zmysle právnej praxe iba účastníci neplatnej zmluvy sú vecne legitimovaní na
podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ a to bez ohľadu na skutočnosť, či
kbezdôvodnémuobohateniudošloinaúkorniekohoinéhovsúvislostisplnenímtejtozmluvy(uznesenie

NSČRsp.zn.33Obdo/206/2005).Sohľadomnacitovanýjudikát,aj kebypripustildoteraznepreukázanú
možnosť účasti tretích strán na zhotovení diela, tak by zo strany týchto tretích subjektov nemohlo prísť
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko títo by mali zmluvný vzťah so žalobcom, ktorý platnosť nestratil,
išlo by teda o nároky zo zmlúv o dielo a nie z vydania bezdôvodného obohatenia. Súbeh týchto nárokov
je vylúčený už zo samotnej podstaty inštitúty bezdôvodného obohatenia. Analogicky je tiež možné

postupovať podľa § 538 Obchodného zákonníka, kedy zodpovednosť má výhradne zhotoviteľ aj keď na
práce mohol poveriť tretiu osobu. Výklad žalovanej by mal v podstate za následok, že tejto tretej osobe
vznikli súčasne dva nároky, a to jednak zmluvný nárok na základe platnej objednávky voči žalobcovi,
ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je zjavne nemožné ako aj krajne nespravodlivé.
Vzhľadom na to nemožno ani podporne túto argumentáciu žalovanej uznať. Za dôležité však považoval,

že týmto žalovaná potvrdila, že k bezdôvodnému obohateniu resp. k vykonaniu prác malo prísť, len za
oprávnenú osobu nepovažuje žalobcu.

53. Ďalej uviedol, že žalovaná od začiatku konania považovala zmluvu o dielo za neplatnú pričom až do
posledného pojednávania nenamietala rozsah stavebných prác. Žalovaná sa jednoznačne bezdôvodne

obohatila na úkor žalobcu už momentom vykonania týchto prác, nakoľko už vtedy mala vedomosť na
rozdiel od žalobcu, že nedodržala zákonom vyžadované podmienky potrebné pre platnosť zmluvy o
dielo. Stavenisko mala žalovaná vo svojej držbe počas celého konania a nič jej nebránilo ohodnotiť
práce na základe vlastného znaleckého posudku alebo sa so žalobcom o cene prác dohodnúť. Aj toto
odvolanie je dôkazom, že žalovaná nemala nikdy v úmysle za vykonané stavebné práce zaplatiť. Preto

by bolo pre ňu nespravodlivé, ak by žalobcovi neboli priznané úroky z omeškania, pričom žalovaná
mala o pohľadávke žalobcu vedomosť minimálne od momentu doručenia faktúry a ak výšku pohľadávky
modifikuje súd, neznamená to, že pohľadávka v čase vzniku omeškania neexistovala.

54. V závere vyjadrenia poukázal aj na svoju argumentáciu v jeho odvolaní spočívajúcu v tom, že ak by

aj nešlo o bezdôvodné obohatenie, tak by tu bol nárok na náhradu škody v zmysle § 268 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého tu zákon záväzkov na náhradu škody sankcionuje každého, kto spôsobil
neplatnosť právneho úkonu, v dôsledku ktorého vznikla škoda, ide teda o objektívnu zodpovednosť.
Ak by teda nešlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, rozhodne by išlo o škodu spôsobenú
porušením povinností zo strany žalovanej. Výška škody by bola určená pôvodnou zmluvnou cenou,

nakoľko ide o sumu, o ktorú sa majetok žalobcu znížil (náklady na materiál a prácu) a o čo sa nezvýšil
(ušlý zisk/marža), čo spolu tvorí fakturovanú sumu.

55. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a to s prihliadnutím na žalobcom uvádzané odvolacie
dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f, g/ a h/ CSP uviedla,

že pokiaľ žalobkyňa uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, je potrebné poukázať na
obsahZápisniceopojednávaníkonanomdňa10.10.2016,naktoromprávnyzástupcažalobcuvyslovene
uviedol, potom čo súd postupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania. Ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že žalobca opakovane namieta nepreskúmateľnosťrozsudku, ako odvolacie dôvody uvádza okrem iného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. Uvedená
argumentácia je vzájomne sa vylučujúca, keďže nepreskúmateľnosť rozhodnutia znemožňuje strane

konania identifikovať, či už právne posúdenie veci súdom alebo skutkové závery, ku ktorým súd
prvej inštancie dospel, čo však celkom zjavne nie je prípad napadnutého rozsudku, keďže žalobca
argumentuje proti skutkovým zistenia a právnym záverom súdu prvej inštancie. Ďalej uviedla, že
významnú časť svojho odvolania venuje žalobca rozvíjaniu svojho názoru, že súd mal aplikovať ust.
§ 151 CSP s ust. § 186 ods. 1 CSP a v nadväznosti na to citovala ust. § 470 ods. 2 CSP. Uviedla

tiež, že aj keď je nesporné, že nadobudnutie účinnosti troch významných procesných kódexov dňa
1.7.2016 kladie vysoké nároky na všetky osoby zúčastnené na konaní pred súdom, vrátane strán a ich
právnych zástupcov, je predsa len spravodlivé očakávať, že strana pri využívaní svojich procesných
oprávnení, ku ktorým odvolanie nepochybne patrí, nebude zahlcovať súd argumentáciou celom zjavne
nerešpektujúcou platnú právnu úpravu. Pokiaľ ide o údajné uznanie rozsahu vykonaných stavebných
prác a ich skladby, v plnom rozsahu poukázala na body 65 a 67 napadnutého rozsudku, kde sa

súd zrozumiteľne vysporiadal s otázkou údajného uznania dlhu žalovanou. Pokiaľ žalobca vyslovuje
nespokojnosť s tým, že mu bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu (zrejme zmluvy o dielo)
škoda, za ktorú zodpovedá žalovaná, v tomto smere poukázala na to, že z rozsudku Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 22Cb/61/20012 zo dňa 16.2.2015 vyplýva, že k vzniku zmluvy nedošlo z dôvodov
tam uvedených. Keďže nedošlo ku vzniku zmluvy, nemohlo dôjsť ani k jej neplatnosti. Bez ohľadu na

uvedené sú úvahy žalobcu o tom, že žalovaná spôsobila neplatnosť zmluvy celkom zjavne nepodložené.
Pokiaľ žalobca bol účastníkom paaktu, jeho zavinenie na vzniku tohto stavu je rovnaké ako žalovanej
a z toho dôvodu neexistuje skutkový ani právny základ na vyvodzovanie akejkoľvek zodpovednosti
voči žalovanej. Vo vzťahu k ďalším námietkam poukázala žalovaná v celom rozsahu na obsah svojho
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. K odvolaniu proti výroku VI. napadnutého rozsudku

uviedla, s poukazom na ust. § 359 CSP, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Rozhodnutie o tom, že súd nepriznal štátu právo na náhradu trov konania, nie
je rozhodnutím, ktoré sa týka žalobkyne a nie je teda rozhodnutím vydaným v jej neprospech. Pokiaľ
ide o výrok VII., považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vec správne posúdil a v
celom rozsahu s stotožňuje s odôvodnením tejto časti rozhodnutia uvedeným v bode 87 napadnutého

rozsudku, a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodol v odvolacom konaní v súlade s jej odvolaním proti
rozsudku súdu prvej inštancie.

56. Žalobca vo svojom stanovisku s argumentáciou žalovanej proti odvolaniu žalobcu nesúhlasil,
keďže je v rozpore s elementárnymi zásadami spravodlivosti a uviedol, že žalovaná je (bez bližšieho

vysvetlenia) zrejme toho názoru, že § 470 ods. 2 CSP automaticky znamená nemožnosť uplatnenia
§ 151 a § 186 ods. 2 CSP. Znenie ust. § 470 ods. 2 CSP však a priori neznamená neúčinnosť
ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany, nakoľko je iba na zvážení súdu, či takéto pôsobenie
predmetného odseku umožní s ohľadom na podmienku, že by to bolo v neprospech strany. Zároveň
ale tento paragraf nič nehovorí o neuplatnení § 186 ods. 2 CSP, preto žalovaná v tomto smere ničím

nevyvrátila argumentáciu žalobcu. Zdôraznil, že po účinnosti CSP boli vo veci dve pojednávania,
pričom na pojednávaní dňa 8.7.2016 po doručení znaleckého posudku žalovaná nevyjadrila žiadne
pochybnosti o vykonaných prácach a ani v lehote určenej súdom nepredložila žiaden argument o tom,
že by predmetné práce neboli vykonané. Nemôže byť preto táto skutočnosť, že sa uplatní znenie §
151 CSP v neprospech žalovanej, keďže táto opakovane nevyužila možnosť poprieť skutkové tvrdenia

protistrany. Obdobne aj dovtedajšia právna úprava vyžadovala, aby strana označila dôkazy na podporu
svojho tvrdenia (§ 120 ods. 1 CSP). Možno teda konštatovať, že žalovaná nevyužila možnosti na reálne
popretie skutkového tvrdenia, neoznačila dôkazy v rozpore s pokynom súdu ( čl. 8 CSP), a preto nie
je opodstatnená automatická aplikácia § 470 ods. 2 CSP. Rovnako nie je ničím dotknutá aplikácia §
186 ods. 2, kedy sa strany zhodli, že k vykonaniu prác došlo. Na zmenu takéhoto tvrdenia súd nemôže

prihliadať a to bez ohľadu na znenie § 470 ods. 2 CSP, ktoré sa tohto ustanovenia nedotýka. Citujúc
čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 CSP zdôraznil, že žalobca v dobrej viere vstupoval do právneho vzťahu so
žalovanou a to na základe verejného obstarávania v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Nie
je sporné, že neplatnosť zmluvy nastala výhradne zavinením žalovanej a prostredníctvom porušenia
zákona. V prípade, že by žalobca nebol v tomto konaní úspešný, bola by mu odopretá akákoľvek, čo

i len elementárna spravodlivosť vo vzťahu ku škode (nákladom), ktorá mu jednoznačne vznikla. Na
druhej strane by zostalo bez sankcie konanie žalovanej, ktorá úmyselne porušila zákona a spôsobila
celý tento stav. Vzhľadom na uvedené, žalobca trvá na podanom odvolaní a nesúhlasí s argumentáciou
žalovanej. Pokiaľ žalovaná ďalej prezentuje teóriu, že ku škode v zmysle § 268 Obchodného zákonníkanedošlo, nakoľko zmluva nebola vôbec platne uzavretá, s ohľadom na zásadu iura novit curia, nie
je potrebné podrobnejšie rozoberať platnosť, resp. neplatnosť úkonov a polemizovať so žalovanou o
tom, či a kto spôsobil neplatnosť úkonu. V tomto smere zdôraznil, že predmetnú zmluvu podpísali

štatutárni zástupcovia strán sporu a nebol dôvod pochybovať o jej platnosti. Iba súd svojim rozsudkom
mohol deklaratórne určiť absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, pokiaľ táto bola medzi stranami sporná.
Jednoznačne ale táto neplatnosť zmluvy bol spôsobená porušením zákona zo strany žalovanej a
nedodržaním jej interných postupov, na ktoré žalobca nemal vplyv a ani o nich nemohol vedieť. Ak by
žalobca splnil svoje zákonom stanovené povinnosti, tak by zmluva bola platná a naopak ak ich nesplnil,

tak spôsobil neplatnosť zmluvy.

57. Ďalej uviedol, že definícia aplikácie § 268 Obchodného zákonníka (prípadne aj § 42 Občianskeho
zákonníka) v zmysle vyjadrenia žalovanej by bola v rozpore s princípmi spravodlivosti, ako aj s čl. 2
ods. 2 CSP s ohľadom na doterajšiu prax súdov, kedy aj dôvod absolútnej neplatnosti súdy hodnotili
vo vzťahu k náhrade škody (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Ncdo/23/2008). Z pohľadu zákona sa

posudzuje neplatnosť právneho úkonu (nie iba samotnej zmluvy, ktorá je iba zachytením prejavu vôle).
Úkon je neplatný ak je v rozpore so zákonom alebo dohodou strán, ak zákon takúto dohodu pripúšťa.
Zákon v tomto smere nerozlišuje absolútnu alebo relatívnu neplatnosť, ako ani moment nástupu účinkov
tejto neplatnosti. Vzhľadom na uvedené, nemožno v tomto smere súhlasiť s argumentáciou žalovanej
o nemožnosti uplatnenia § 268 Obchodného zákonníka.

58.Žalovanákvyjadreniužalobcuuviedla,žeobsahujetvrdeniažalobcu,ktorésúžalobcompredkladané
ako fakty, teda objektívne skutočnosti a týmto spôsobom sa žalobca pokúša spochybniť opodstatnenosť
odvolacích námietok žalovanej. Tvrdenia žalobcu sú však len jeho z hľadiska záujmov, ktoré v konaní
presadzuje a nárokov, ktoré si uplatňuje, subjektívnymi interpretáciami skutočností významných pre

rozhodnutie súdu. Pri tejto interpretácii žalobca zachádza tak ďaleko, že preformulováva aj právne
názory a skutkové závery súdov (prvoinštančného aj odvolacieho) obsiahnuté v rozhodnutia týkajúcich
sa predmetnej veci. Predovšetkým žalobca tvrdí, že Krajský súd v Košiciach v inom konaní (sp.zn.
22Cob/100/2016, zrejme v konaní 2Cob/100/2016 - poznámka odvolacieho súdu) vyslovil názor o
neplatnosti zmluvy o dielo, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok. Žalobca celkom zjavne nerozlišuje

medzi neplatnosťou zmluvy a stavom, keď zmluva nevznikla, pretože chýbala vôľa ako pojmotvorná
zložka právneho úkonu, ktorú mohlo v tomto prípade vytvoriť, prejaviť len obecné zastupiteľstvo
Obce Drahňov. Toto právne posúdenie celkom zrozumiteľne vyplýva nielen z označeného rozhodnutia
krajského súdu, ale aj z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 22Cb/61/2012 zo dňa 16.2.2015,
ktorý bol práve označeným rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 30.9.2016 potvrdený. Neexistujúci

právny úkon nemožno hodnotiť ako platný alebo neplatný a v tejto súvislosti je úplne nerozhodné,
či si žalobca myslel, že právny úkon vznikol. Keďže právny úkon nevznikol, nemožno žalovanú viniť
zo spôsobenia jeho neplatnosti. Žalobca ani len nevysvetľuje, aj keď neplatnosť zmluvy konštatuje,
ako fakt, z akého konkrétneho dôvodu vyplývajúceho z platnej právnej úpravy, by mala byť zmluva
o dielo, ktorá ako právny úkon podľa žalobcu vznikla, neplatná. Keďže nedošlo ku vzniku právneho

úkonu, nemohla žalovaná zaviniť jeho neplatnosť, a to bez ohľadu na ďalšie skutočnosti poukazujúce na
to, že žalovanej nemožno žiadne zavinenie pričítať. Neuzavretie právneho úkonu nie je skutočnosťou
sankcionovanou právom a naopak, žalobcovi zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva
právo na to, aby žalovaná s ním uzavrela zmluvu, ako obojstranný právny úkon. V tejto súvislosti
poukázala na to, že sú úplne nepodstatné, aj nepochopiteľné úvahy žalobcu, že práce vykonával „kedy

mal objektívne preukázanú existenciu štandardnej zmluvy o dielo“, toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá
skutočnosti, keďže žalobca nemohol mať „objektívne preukázanú“ existenciu nevzniknutého právneho
úkonu. Pokiaľ sa žalobca ďalej venuje polemike s odvolacou argumentáciou žalovanej o neexistencii
bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, poukázala žalovaná v plnom rozsahu na zákonnú
definíciu bezdôvodného obohatenia uvedenú v ust. § 451 OZ a znenie tohto zákonného ustanovenia

považuje v kontexte so svojimi odvolacími námietkami za dostatočnú odpoveď na úvahy žalobcu
obsiahnuté v predmetnom vyjadrení.

59. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.1.2007 uviedla, že už zaujala stanovisko ku všetkým
skutočnostiam obsiahnutých vo vyjadrení žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie žalovanej

zo dňa 7.2.2017, keď žalobca opakovane predkladá svoje vlastné tvrdenia ako fakty a z týchto svojich
vlastných tvrdení vyvodzuje závery, ktorým prisudzuje objektívnu platnosť. Toto možno vztiahnuť na
úvahy žalobcu o popretí, či nepopretí skutkových tvrdení, ako aj vo vzťahu k neplatnosti zmluvy
o dielo, vrátane zavinenia tejto „neplatnosti“. V predmetnom vyjadrení žalobca dokonca tvrdí, žežalovaná úmyselne porušila zákon a spôsobila „celý tento stav“. Žalovaná opätovne poukazuje na
to, že k uzatvoreniu zmluvy - právneho úkonu nedošlo a so zreteľom na skutočnosť, že žalobca je
obchodnou spoločnosťou, od ktorej sa osobitne očakáva, že bude primerane, obozretne postupovať v

obchodných vzťahoch, javí sa takáto argumentácia skôr ako prejav argumentačnej nedostatočnosti. V
obchodnom práve osobitne platí zásada digilantibus iura scripta sunt. Žalobcovi je nepochybne známe,
že žalovaná zabezpečovala celý proces zabezpečovania projektu Zberný dvor a Kompostáreň Drahňov
prostredníctvom externého managementu, a preto nie je dôvod, aby žalobca konštruoval akési úmysly
žalobcovi spôsobiť existujúci stav. Oproti opakovaným tvrdeniam žalobcu o zavinení toho, že zmluva

medzi stranami nevznikla, žalobca rovnako opakovane uvádza svoje tvrdenie o vzniku nákladov, ktoré
tentokrátpomenúvadokoncaškodou.Žalobcadoposiaľnepreukázalanivzniknákladov,anivznikškody.

60. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcu a žalovanej dňa 22.11.2016, teda
za účinnosti zák.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a za jeho účinnosti bolo vo veci aj
rozhodnuté, aj keď je potrebné uviesť, že konanie v predmetnej veci začalo podaním žaloby v roku 2012,

teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., teda Občianskeho súdneho poriadku.

61. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovene inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

62. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

63. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej, ktoré boli
podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že tak odvolanie
žalobcu ako ani žalovanej nie je dôvodné.

64. Odvolateľmi nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie I. a V., tieto výroky rozsudku súdu
prvej inštancie nadobudli právoplatnosť, a preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

65. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom strán sporu odvolací súd uvádza nasledovné:

66. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm.b/, d/, f/, g/ a h/ CSP,
teda, že súd súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces;že konaniemáinúvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

67. Žalovaná odôvodnila podané odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

68. Pokiaľ žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, k tomuto odvolaciemu
dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod

ostatné odvolacie dôvody, ak toto procesné pochybenie súdu malo za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol
(nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na to, že žalobca okrem skutkových tvrdení v odvolaní neuviedol relevantné skutočnosti,ktoré by svedčili o procesnom pochybení súdu (tvrdenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, odvolací súd
subsumoval pod § 365 ods. 1 písm.b/ CSP), ktoré by svedčili o procesnom pochybení súdu a ktoré by
malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takéto procesné pochybenie súdu prvej inštancie

odvolací súd z obsahu spisu nezistil, tento odvolací dôvod nie je daný.

69. Pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.g/ CSP, t.j. že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, na tento odvolací dôvod odvolací súd neprihliadal, pretože

žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nemohol použiť v konaní pred súdom prvej
inštancie bez vlastnej viny a pre rozhodnutie vo veci by boli podstatné.

70. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobcu je zrejmé, že uplatňuje aj odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm.b/ CSP (nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia).

71. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 6 CSP ods. 1, strany sporu majú v konaní

rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať, prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra
ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej
procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju

nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj
možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť
sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

72. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle

citovaného ustanovenia, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti
brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné ak pre jeho nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na ktorých
založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

73. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalobca vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku
súdu prvej inštancie, v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu. Skutočnosť, že žalobca
má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v
zmysle citovaného ustanovenia.

74. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené

len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle
zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný
(rozsudok je vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho súdu, nie
je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom dáva odpovede na všetky relevantné námietky strán sporu pre
správne rozhodnutie). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalobcom tieto tvrdené odvolacie dôvody

nie sú dané.

75. Strany sporu, teda žalobca aj žalovaná namietali tiež odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

76. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke aktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových
strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak

sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

77. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, odvolací súd uvádza, že je daný
vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdi vec podľa
normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne
ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

78. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska žalobcom a žalovanou uplatnených

odvolacích dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym
posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň aj poukazuje.
Odvolanie žalobcu ale ani žalovanej nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších
dôkazov nebolo potrebné a vykonanie iných dôkazov sporové strany nenavrhli, vzal do úvahy všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne
vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s ust. § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval aj relevantné
právnepredpisyasprávnetakposúdiluplatnenýnárokatovjehovyhovujúcejakoajvzamietajúcejčasti.

79. Je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí

odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo
veci.Napadnutýrozsudokspĺňatútopožiadavku,pretožesúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal a ako
vykonané dôkazy hodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu
vo veci.

80. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní (čo do zamietajúceho výroku) a žalovaná
(čo do vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku), nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie,pričomodvolacísúdnezistilanižiadnuvadu,ktorábymalazanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci. Sporové strany v odvolaní len opakujú svoje tvrdenia, ktoré už uvádzali v priebehu konania,
pričom súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal so všetkými pre
správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

81. Z obsahu spisu ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobca uplatnil

peňažný nárok vo výške 40.062,22 eur s prísl., pôvodne zo Zmluvy o dielo č. 27012011 uzavretej dňa
14.11.2011 a to z faktúry č. 200200041 zo dňa 31.1.2012 za prevedené práce na diele za mesiac
január2012.Súdprvejinštanciepovykonanírozsiahlehodokazovaniavráteneznaleckéhodokazovania,
ktorým bol ustálený rozsah ako aj výška plnenia - poskytnutých stavebných prác, zaviazal žalovanú
zaplatiťžalobcoviistinu19.878,36eurs9%úrokomzomeškaniaročneod18.5.2012dozaplatenia,ktorá

suma zodpovedá, vzhľadom na to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, skutočne vykonaným
prácam a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu,
keďže nemožno požadovať úhradu zmluvne dohodnutých ale skutočne realizovaných prác. Zároveň pri
tomto rozhodnutí konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, berúc do úvahy ust. § 194 ods. 1, 2 CSP,
že je viazaný skorším rozhodnutím vo veci 22Cb/61/2012 a z toho dôvodu vyvodil, že medzi stranami

sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, že sa jedná o ničotný právny úkon a keďže
veda občianskeho práva takýto pojem pozná, tak prípady tohto druhu Občiansky zákonník zahŕňa pod
úpravuneplatnostiprávnehoúkonu.Samotnýnároksúdpriznalžalobcovititulomvydaniabezdôvodného
obohatenia s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom nevychádzal z hodnoty,o ktorú sa žalovanej zväčší majetok, ale z hodnoty predstavujúcej výšku ceny, ktorú by v danom mieste
a čase musel obohatený (žalovaná) na nadobudnutie daného porovnateľného plnenia vynaložiť, čo
v danom prípade predstavuje obvyklú cenu prevedených stavebných prác v danom mieste a čase,

pričom pri určení jej výšky vychádzal zo znaleckého posudku č. 39/2015 znalca Ing. Q. a pokiaľ sa týka
reštitučnej povinnosti aplikoval ust. § 457 Občianskeho zákonníka.

82. Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V odseku 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený
pojem „bezdôvodného obohatenia“ a zákon v tomto ustanovení vymedzuje formy bezdôvodného
obohatenia tak, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstata bezdôvodného obohatenia je teda
zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať

tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a
pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

83. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej (vo vyhovujúcom ako aj

zamietajúcom výroku), ani stranami sporu vyššie namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené, a preto
odvolanie žalobcu ako aj žalovanej nemožno považovať za dôvodné. Dôvody uvádzané stranami sporu
v odvolaní sú iba teoretickými úvahami, ktoré nemajú pre rozhodnutie odvolacieho súdu právny význam
a nemajú žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia v predmetnej veci v napadnutých výrokoch.

84. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že Občiansky zákonník upravuje neplatnosť právneho
úkonu ako neplatnosť právneho úkonu absolútne neplatného a relatívne neplatného. Pojem tzv.
„ničotného právneho úkonu“ nepozná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny
úkonsíceexistuje,alejehoprávneúčinkynenastanú,právnyúkontedanenadobúdaúčinnosť.Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona od začiatku ( ex tunc) a pôsobí voči každému a súd

na ňu prihliada ex offo. Akékoľvek plnenie však poskytnuté na základe absolútne neplatného právneho
úkonu je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu t.j. bezdôvodným obohatením, ktoré
sa musí vydať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

85. Vychádzajúc aj z vyššie uvedeného žalovaná teda plnením poskytnutým žalobcom získala na úkor

žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktorého výška bola ustálená znaleckým posudkom a predstavuje
peňažné náklady za tieto výkony (§ 451 ods. 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

86. Za nedôvodnú je potrebné považovať preto námietku žalovanej, že sa na úkor žalobcu nijako
neobohatilaažežalobcaneposkytolplnenie,pretoževychádzajúczvýsledkovvykonanéhodokazovania

podporeného aj znaleckým dokazovaním, možno vyvodiť záver, že bol to žalobca, ktorý poskytol
plnenie (vykonanie stavebných prác) žalovanej (opak preukázaný nebol, keďže tvrdenia žalovanej o
neposkytnutí plnenia zo strany žalobcu zostali len v rovine tvrdenia), pričom samotný rozsah a výška
poskytnutého plnenia bola ustálená znaleckým posudkom. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
vyhovujúcej časti je potrebné považovať za správne, vrátane priznaného úroku z omeškania, o výške

ktoréhosúdprvejinštancierozhodolvsúladesplatnouprávnouúpravou,čožalovanáaninerozporovala,
pretože súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou súdom priznanej
sumy 19.878,36 eur dňa 18.5.2012 na základe vystavenej faktúry, ktorú možno považovať za výzvu na
úhradu dlhu, pretože subsumuje aj súdom priznaný peňažný nárok (nepresahuje výšku fakturovaného
peňažného plnenia). Navyše, výhrady žalovanej k splatnosti prisúdenej sumy vzniesla žalovaná až v

rámci odvolacieho konania, preto na túto námietku by odvolací súd nemohol ani prihliadnuť.

87. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite zhodnotil, prečo považuje vzťah vzniknutý medzi
stranami sporu za vzťah z bezdôvodného obohatenia a správne aj vyvodil, pod ktorý z prípadov
uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovaný nárok zahrnul.

88. Za správne je potrebné považovať aj závery súdu prvej inštancie pokiaľ svoj zamietajúci výrok (III.)
odôvodnil tým, že žalobca bez pochybností nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich
tvrdení), že poskytol žalovanej v tomto rozsahu plnenie, teda že účtoval a uplatnil skutočne vykonanépráce s prihliadnutím predovšetkým na to, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy nemožno
požadovať úhradu zmluvne dohodnutých, ale skutočne realizovaných prác. S týmito závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (387 ods. 2 CSP).

89. Za nedôvodne považuje odvolací súd aj námietky odvolateľa (žalobcu) smerujúce k znaleckému
posudku č. 39/2015 znalca Ing. V. Q., ktorý bol súdom ustanovený v prejednávanej veci a to uznesením
zo dňa 13.1.2015. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie považuje závery znaleckého
skúmania uvedené v znaleckom posudku za náležite odôvodnené a podložené obsahom nálezu tak,

ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, keďže znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s
ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov
a jeho odôvodnenie tak, ako uviedol súd prvej inštancie odpovedá pravidlám logického myslenia a sú
dostatočne presvedčivé. Preto súd prvej inštancie správne závery znaleckého posudku použil aj ako
podklad pre svoje rozhodnutie, keďže sa s nimi súd prvej inštancie stotožnil.

90. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že znalecký posudok súd požaduje na preukázanie resp.
ozrejmenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, čo následne znamená, že hodnoteniu
nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti (toto obmedzenie spočíva v tom, že
súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti), súd ohodnotí
len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam,

zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo sa následne premietne
do rozhodnutia súdu. Uvedené atribúty spĺňa rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak ako mu to ukladá
ust. § 220 ods. 2 CSP.

91. Za dostatočné a zrozumiteľné považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie, pre ktoré

nemohol vychádzať z posudku č. 13/2016 zo dňa 6.7.2016, predloženého žalobcom a vypracovaného
Ing. Petrom Lehotským, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

92. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta (čo do zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku), že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď ním uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, avšak v nadväznosti čo do vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku,
proti ktorému podala odvolanie žalovaná, sa s právnym posúdením uplatneného a priznaného nároku
v celom rozsahu stotožňuje, v dôsledku čoho jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia veci
vyznieva rozporne. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiadostatočneasprávnevysporiadalsnárokomžalobcuakonárokomnavydanie

bezdôvodného obohatenia.

93. Z platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že v prípade, ak niektorá zo strán
plnila záväzok z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ustanovenie § 268 Obchodného zákonníka je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu, ktorá

vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o dielo. Zodpovednosť je na
osobe, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu. Protiprávnym úkonom (ako jedného z predpokladov
náhrady škody) je spôsobenie neplatnosti právneho úkonu a je na žalobcovi, aby preukázal, že
samotnou neplatnosťou zmluvy o dielo mu vznikla škoda. Je však potrebné zdôrazniť, že dôsledkom
neplatnosti právneho úkonu, ak došlo k plneniu, je vydanie bezdôvodného obohatenia, teda možnosť

požadovať vrátenie takéhoto plnenia podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie (§ 451 a
nasl.Občianskehozákonníka).Odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciezastávanázor,žežalobca
v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že okrem plnenia poskytnutého na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, ktoré je od tohto okamihu plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným
obohatením, vznikla žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nejaká konkrétna škoda.

94. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu čo do výroku (VII.) napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi právo na náhradu separátnych trov za
pojednávanie zo dňa 8.7.2016.

95. Ustanovenie nového procesného kódexu ( účinného od 1.7.2016) umožňuje súdu rozhodnúť o tzv.
separátnych trovách konania bez ohľadu na úspech sporových strán v konaní v prípade, ak v dôsledku
procesného zavinenia strany vzniknú protistrane v konaní trovy. Zásada zodpovednosti za zavinenie
znamená, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že vznikli. Pod zavinením sarozumie porušenie procesných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona alebo ktoré súd uložil na základe
zákona a v dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k zmareniu úkonu. Zmarenie úkonu predstavuje
situáciu, keď úkon nebolo možné vykonať iba kvôli zavineniu sporovej strany.

96. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením
rozhodnutia v tejto časti, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú
správne a vyčerpávajúce a akýkoľvek dodatok k týmto záverom súdu prvej inštancie by bol opakovaním
dôvodov už uvedených v napadnutom rozhodnutí.

97. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd
prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

98. Pokiaľ žalobca podal odvolanie proti výroku (VI.) napadnutého rozhodnutia, odvolací súd bez toho,

aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, v tejto časti odvolanie odmietol podľa § 386 písm./b CSP,
keďže odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §359 CSP). Ak teda súd prvej inštancie napadnutým výrokom
rozhodol, že štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, žalobca nie je tou stranou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

99. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože v odvolacom konaní neboli úspešné, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

100. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).