Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224471
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215224471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. T. U., B.. XX.X.XXXX, X. B. Z. Č..
P., X. zast. Mgr. Vladimírom Grauzelom, bytom Heyrovského ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: X.Á. P.
U., L. D.. Č.. XX, X., N.: XX XXX XXX, za účasti intervienta na strane žalovanej: W. L.H., H..U.., P. N. R.,
Š.Č. D.. Č.. X, X., o zaplatenie 9.592,03 eur s prísl., na odvolanie intervienta proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II z 22. septembra 2017 č.k. 16C/413/2015-93, takto,

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 7.581,03 eur.

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky
z omeškania zo sumy 7.581,03 eur od 15.6.2015 do zaplatenia, sa m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 5,05 % úroky z omeškania zo sumy 7.581,03 eur od 15. 6. 2015 do zaplatenia.
Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
58 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.581,03 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.6.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi proti žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 17.11.2014 došlo v priestoroch
podzemných garáží v objekte J. H..U.. na W. D.. P. X. k zatopeniu týchto priestorov a v dôsledku
toho došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu zn. X. E. E., P.: A.,
Q.: X. XXXIS. V dôsledku zatopenia bolo motorové vozidlo podľa vyjadrenia poisťovateľa žalovaného

spoločnosti W. L. H..U.. poškodené v rozsahu totálnej škody. Žalobcovi W.H. L., H..U.. ( poisťovateľ
žalovanej ) poukázala dňa 7.1.2015 na účet sumu 43.388,92 eur z titulu poistného plnenia ( náhrady
škody ) a dňa 8.6.2015 sumu 2.511 eur. Spolu teda uvedená poisťovňa žalobcovi zaplatila z titulu
poistného plnenia sumu výške 45.899,92 eur s tým, že pri stanovení výšky poistného plnenia bol jeho
základ znížený o sumu 20.200,- eur zodpovedajúcu predajnej cene zvyšku zničeného vozidla.

3. Medzi stranami zostala v konaní sporná výška škody v položke priamej škody na vozidle, keď

poisťovateľ žalovanej vychádzal pri stanovení výšky náhrady spornej škody zo všeobecnej hodnoty
poškodeného vozidla v čase jeho poškodenia, ktorú vyčíslil na sumu 62.315,97 eur. Žalobca si nechal
vypracovať znalecký posudok a znalec N.. Y. X. v posudku č. 3/2015 zo dňa 21.1.2015 vyčíslil všeobecnú
hodnotu predmetného motorového vozidla pred vznikom škody sumou 71.908 eur. Od tejto sumyžalobca odvodzoval aj ním uplatnený nárok, ktorý predstavuje rozdiel vo výške 9.592,03 eur ( všeobecná
hodnota vozidla ustálená znalcom N.. Y. X. vo výške 71.908 eur - 62.315,97 eur, t.j. všeobecná hodnota
vozidla stanovená poisťovateľom žalovaného ).

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru dopravná
cesta, odvetvie technický stav cestných vozidiel N.. G. V.. Znalec v posudku č. 2/2016 vyčíslil všeobecnú
hodnotu predmetného vozidla pred vznikom škody sumou 69.897 eur.

5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné: „S poukazom na vyššie uvedené
záverysúdpovažovalžalobcomuplatnenýnárokza dôvodnýčodovýškyistiny7.581,03eur(69.897eur
- 62.315,97 eur ) a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatňovaný nárok ako
nedôvodný zamietol.“ O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie intervient na strane žalovanej a napadol ním výrok, ktorým
bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. N. v odvolaní vyslovil nesúhlas so znaleckým

posudkom znalca N.. G. V.. Uviedol, že znalec v posudku nezohľadnil vzorky z trhu, s ktorými disponuje
intervient. Pritom tieto vzorky, z ktorých vychádzal intervient pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla,
znalec nijakým spôsobom nespochybnil. Vzorky použité v znaleckom posudku vo výpočte koeficientu
dopytu trhu - K5 nie sú podľa intervienta preskúmateľné. Okrem toho, predmetné vozidlo bolo zakúpené
u autorizovaného predajcu dňa 23.5.2014 za kúpnu cenu 64.524,70 eur s DPH ako úplne nové vozidlo.

Preto sa intervient nestotožňuje so záverom znalca, že všeobecná hodnota vozidla bola 69.879 eur,
pričom toto vozidlo bolo v prevádzke niekoľko mesiacov a malo najazdených 3.741 km. Ďalej intervient
v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne stanovil výšku úrokov z
omeškania. Ku dňu 15.6.2015 totiž bola výška úrokov z omeškania 5,05 % p.a. z dlžnej sumy.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že požaduje úroky z omeškania vo výške 8,05 % a pokiaľ
súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z
omeškania, jedná sa o zrejmú nesprávnosť a do úvahy prichádza postup podľa § 224 C.s.p. V ďalšom
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdil.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním intervienta.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, prejednal odvolanie bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
treba zmeniť iba pokiaľ ide o úroky z omeškania.

10. Zo spisu vyplýva, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 21.1.2016 ( č.l. 30 ) navrhla, aby do konania
na jej strane vstúpila v pozícii vedľajšieho účastníka Kooperatíva poisťovňa, a. s. Táto poisťovňa

elektronickým podaním z 31.3.2016 ( č.l. 38 ) oznámila súdu prvej inštancie, že vstupuje do konania ako
vedľajšíúčastníknastranežalovanej.Žalobcaprípustnosťvedľajšiehoúčastenstvavkonanínenamietol.
Dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. dňom 1.7.2016, inštitút vedľajšieho účastenstva
zanikol a bol nahradený intervientom ( § 81 a nasl. C.s.p. ). Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď po 1.7.2016 prestal s W. L., H..U.. konať, neuviedol ju v záhlaví napadnutého rozsudku a ani jej

napadnutý rozsudok nedoručoval. Napadnutý rozsudok bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 15. 11.
2017, žalovanej bol doručený dňa 2.11.2017 a toho istého dňa bol doručený aj W. L.U., H..U.. Vstup
intervienta do konania je prípustný počas celého konania, teda až do jeho právoplatného skončenia
( § 82 ods. 2 C.s.p.). W. L., H.. U.. vstúpila do konania ako intervient na strane žalovanej podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2017 ( č.l. 89 ), teda po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie, pričom žalovaná v odvolaní
vyjadrila s podaním odvolania súhlas ( § 359 v spojení s § 360 ods. 2 C.s.p. ). Možno teda uzavrieť, že W.
L., H..U.. má v prejednávanej veci od 18.10.2017 procesné postavenie intervienta na strane žalovanej.11. Intervient odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.
Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. vidí intervient v tom, že súd prvej inštancie
mu nedoručil znalecký posudok znalca N.. V. a nebolo mu doručené ani predvolanie na pojednávanie

vytýčenénatermín22.9.2017.Ktomuvšaktrebauviesť,žetýmtopostupomsúdprvejinštancienezaťažil
konanie žiadnou vadou. Bolo totiž iba vecou W. L., H..U.., aby po 1.7.2016 vstúpila do predmetného
konania ako intervient na strane žalovanej. Ak by tak urobila hneď po 1.7.2016, súd prvej inštancie by
jej nepochybne doručil znalecký posudok N.. V., ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 31.1.2017
a tiež by ju predvolal na pojednávanie dňa 22.9.2017. Ako je to uvedené už v predchádzajúcom odseku,

dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. dňom. 1.7.2016, inštitút vedľajšieho
účastenstvazanikolaodtohtodňasúdprvejinštancienemoholkonaťsW.L.C.,H..U..Akosintervientom
s ňou súd prvej inštancie mohol konať až po jej vstupe do konania, k čomu došlo až dňa 18.10.2017.

12. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p., použitie týchto odvolacích
dôvodov je podmienené tým, že odvolateľ ich bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej

inštancie ( § 366 písm. d/ C.s.p. ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Civilný sporový poriadok,
W., J.. Y.. T. Š., L.. H. W.., S..V..X. XXXX, L., U.. XXXX. Zo spisu vyplýva, že žalovaná na pojednávaní
dňa 22.9.2017 uviedla toto: „Predmetom sporu bola výška škody. Táto sa vykonaným dokazovaním
ustálila na 7.581,03 eur. Voči vykonanému dokazovaniu nemáme výhrady.“ To znamená, že žalovaná v
konaní nespochybnila správnosť znaleckého posudku znalca Ing. G.X. V., z ktorého vychádzal súd prvej

inštancie. Z tohto pohľadu treba odvolací dôvod intervienta podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. spočívajúci
v spochybnení správnosti znaleckého posudku Ing. Hromníka označiť za neprípustnú novotu. Intervient
totiž tento prostriedok procesnej obrany mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ak by do
konania vstúpil včas, teda pred tým, než bol súdu prvej inštancie doručený znalecký posudok N.. V.,
t.j. pred 31.1.2017. Intervient teda zavinil, že prostriedok procesnej obrany uvedený v odvolaní ( ide

o námietku nesprávnosti znaleckého posudku ) neuplatnil pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na
tieto závery odvolací súd nemohol prihliadnuť k odvolaciemu dôvodu intervienta v zmysle § 365 ods. 1
písm. f/, C.s.p., obsahom ktorého bolo spochybnenie správnosti znaleckého posudku N.. V.. Ide totiž
o neprípustnú novotu.

13. Iná je však situácia v prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., v rámci ktorého
intervient vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne stanovil výšku úrokov z omeškania. Tento odvolací
dôvod totiž intervient bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže o tejto
nesprávnosti sa nemohol dozvedieť skôr, než mu bol doručený napadnutý rozsudok. Tento dovolací
dôvod je teda prípustný. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania. Ku dňu
15.6.2015 ( začiatok omeškania so zaplatením žalovanej sumy ) bola základná úroková sadzba ECB
vo výške 0,05 %, takže výška úrokov z omeškania je 5,05 %. Odvolací súd dodáva, že intervient v
odvolaní nespochybnil správnosť napadnutého rozsudku pokiaľ ide o počiatok omeškania žalovanej so
zaplatením dlžnej sumy.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku,
ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.581,03 eur a v zmysle § 388 C.s.p. zmenil
výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5 % úroky z
omeškaniazosumy7.581,03eur,tak,žežalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokyzomeškania

vo výške 5,05 % z uvedenej sumy.

15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

16. Keďže odvolací súd sčasti zmenil napadnutý rozsudok, musel rozhodnúť aj o trovách
prvoinštančného a odvolacieho konania. O nároku na náhradu týchto trov konania odvolací súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobca v konaní požadoval zaplatenie sumy 9.592,03
eur s prísl. a priznaná mu bola suma 7.581,03 eur s prísl. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu
79 % ( 7.581,03 eur = 79 % zo sumy 9.592,03 eur ), pričom od jeho úspechu vo veci treba odrátať úspech

žalovanej v rozsahu 21 % ( 79 % - 21 % = 58 % ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).