Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jozef Šulek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/416/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222873
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115222873.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: ST REAL,

s.r.o., IČO 36 252 794, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária Krahulec, s.r.o., IČO 36 858 960, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, proti žalovanému:
W.. T. X., narodený XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX P., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, 917 01 Trnava, o zaplatenie 9.998,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.998 eur s úrokom z omeškania vo 5,15 % ročne zo
sumy 4.999,- eur od 26.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne počítaný
zo sumy 4.999,- eur od 26.08.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.998, eur a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnil tým,
že v roku 2014 pri kontrole účtovníctva zistil, že žalovaný ako prokurista dňa 10.03.2014 vybral z účtu
žalobcu sumu 4.999,- eur a dňa 11.03.2014 sumu 4.999,- eur, pričom tieto prostriedky žalovaný nepoužil

na vybavovanie záležitostí žalobcu, ale na neznámy účel vo svoj prospech. Žalobca vyzval žalovaného
na vydanie sumy 9.998,- eur listom zo dňa 18.08.2014, pričom žalovaný na výzvu nereagoval.

2. K žalobe žalobca pripojil výpisy z účtu, ktoré dokladovali výber peňažných prostriedkov, výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, výpis z obchodného registra žalobcu v čase vykonania úkonov.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 10C/416/2015-13 zo dňa 14.09.2015, proti ktorému podal žalovaný

odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Odpor odôvodnil tým, že podľa
čl. X spoločenskej zmluvy zo dňa 0205.2008 sa spoločníci dohodli, že na zisku sa budú podieľať v
pomere 60% Slavomír Tuleja a 40% SUCCESS CONSULTING, s.r.o.. Ďalej, že zisk bude rozdelený
na základe ročnej účtovnej závierky so splatnosťou do 30.04. nasledujúceho kalendárneho roka. Zisk
môže byť vyplatený len za splnenia podmienok podľa § 179 ods. 3,4 Obchodného zákonníka. Žalovaný
uviedol, že v zmysle uvedeného odôvodnenia vyplatil uvedené sumy ako podiel na zisku spoločníkovi
spoločnosti žalobcu. K odporu pripojil Spoločenskú zmluvu, príjmové pokladničné doklady..

4. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu, podaním doručeným súdu dňa 15.02.2016, kde namietal, že
žalovaný nemal právo konať vo vzťahu k spoločníkovi žalobcu, pričom valné zhromaždenie nerozhodlo
o rozdelení zisku medzi spoločníkov v čase jeho vyplatenia žalovaným, pričom o rozdelení ziskurozhodlo valné zhromaždenie až 30.06.2014, a to tak, že zisk bude ponechaný v plnej miere na
rozvoj spoločnosti. Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, že spoločnosť si dohodla rozdelenie a
výplatu zisku v spoločenskej zmluve do budúcnosti, pričom uviedol, že podmienkou rozdelenia zisku je

rozhodnutie valného zhromaždenia. Ďalej poukázal na to, že konanie žalovaného odporuje zákonu č.
394/2012 Z.z., nakoľko obchádza ustanovenie o obmedzení platieb v hotovosti. Žalobca ďalej poukázal,
že žalovaný je spoločníkom a konateľom spoločníka žalobcu. Žalobca súčasne žiadal pripustiť zmenu
návrhu tak, že žalovaný je okrem istiny povinný zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžných súm. Žalobca
pripojil zápisnicu z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu.

5. Súd uznesením č.k. 10C/416/2015-62 zo dňa 21.03.2016 pripustil zmenu žalobného návrhu
nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.998 eur s úrokom z omeškania vo 5,15 %
ročne zo sumy 4.999,- eur od 11.3.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 4.999,- eur od 12.3.2014 do zaplatenia.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi vyjadreniami účastníkov, ako aj celým
obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný stav.

7. Žalovaný vybral dňa 10.03.2014 a dňa 11.03.2014 sumu 4.999,- eur z účtu spoločnosti, ktorej bol
prokuristom, a tieto prostriedky vyplatil spoločníkovi žalobcu, ktorého je spoločníkom a konateľom.

8. Na valnom zhromaždení konanom dňa 30.06.2014 bolo rozhodnuté o zisku za rok 2013, tak, že tento
bol ponechaný na rozvoj spoločnosti.

9. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že bolo dohodnuté vyplatenie zisku spoločníkom, a že postupoval

v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, resp. na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z
02.05.2008, kde sa rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti, pričom iné valné zhromaždenie sa podľa
žalovaného už nekonalo. Žalovaný poukazoval, že aj konateľovi (spoločníkovi) žalobcu bol vyplatený
podiel na zisku a navrhol vykonanie dokazovania za účelom preukázania týchto skutočností.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach z predchádzajúcich písomných podaní.

11. Z ČL. X spoločenskej zmluvy plynie, že zisk spoločnosti sa delí v pomere 60 % (spoločník D. P.)a v
pomere 40% (spoločník SUCCES CONSULTING, s.r.o.,). Ďalej z článku XI. bod 3 písm. a) plynie, že do
kompetencie valného zhromaždenia patrí schvaľovanie účtovných závierok a rozhodovanie o rozdelení

zisku a úhrade strát.

12. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), prokúrou

splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku,
aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

14. Podľa § 14 ods. 5 OBZ, prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa,
za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

15. Podľa § 123 ods. 2 OBZ, spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok
podľa §179 ods. 3 a 4. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky
na podiely na zisku.

16. Podľa § 123 ods. 4 OBZ, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci
povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas
s touto výplatou.

17. Podľa § 179 ods. 4 OBZ, spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné

zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo
v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§217),
prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiťna plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie
je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) OBZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou
spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,
ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy
medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

19. Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

20. Podľa § 377 ods. 1 OBZ, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na
všetkyokolnostimávedieť,žeporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnáoznámiťdruhej
strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa
sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri

náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

21. Podľa § 377 ods. 2 OBZ, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je
správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

22. Podľa § 378 OBZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to
je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 379 OBZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu

ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

24. Podľa § 340 ods. 1 OBZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

25. Podľa § 340 ods. 2 OBZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

26. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

27. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (platného a účinného v
čase vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

30. Podľa § 128 ods. 1 OBZ, ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu
lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.31. Podľa § 127a ods. 2 OBZ, zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje
a) obchodné meno a sídlo spoločnosti,
b)miesto a čas konania valného zhromaždenia,

c)meno predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa,
d)opis prerokovania jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia,
e)rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania.

32. Podľa § 4 ods. 1) zákona č. 394/2012 Z.z., zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje

5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak.

33. Podľa § 5 zákona č. 394/2012 Z.z. ak došlo k porušeniu zákazu podľa §4, nie je tým dotknutá platnosť
právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.

34. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z., hodnotou platby v hotovosti, ktorá je rozdelená na niekoľko

samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby vyplývajú z jedného právneho
vzťahu.

35. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 394/2012 Z.z., správneho deliktu sa podľa tohto zákona dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ak ako odovzdávajúci poruší zákaz odovzdať platbu

v hotovosti podľa § 4, alebo

36. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 394/2012 Z.z., správneho deliktu sa podľa tohto zákona dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ ako príjemca poruší zákaz prijať platbu v hotovosti
podľa § 4.

37. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z., za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) sa uloží
pokuta do 150 000 eur.

38. Podľa Čl. 17 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

39. Podľa ČL. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia

na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní

40. Súd konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny, nakoľko vychádza z
funkcie prokuristu, ktorú žalovaný vykonával u žalobcu v čase vykonania úkonov, ktorými mal najskôr

vybrať peňažné prostriedky z účtu žalobcu a následne ich odovzdať spoločníkovi žalobcu ako podiel
na zisku.

41. Súd vyhodnotil vec nasledovne. Žalovaný odovzdal peňažné prostriedky žalobcu spoločnosti, ktorej
je konateľom aj spoločníkom, pričom takýto úkon nemal právny základ, v podobe rozhodnutia valného

zhromaždenia o rozdelení zisku za rok 2013, a teda bol protiprávny. Súd pri vyhodnocovaní konania
žalovaného zvažoval, či vyplatenie prostriedkov možno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane
spoločnosti, kde je žalovaný spoločníkom a konateľom, a ktorá spoločnosť je zase spoločníkom
žalobcu. Súd vyhodnotil, že nie, nakoľko úkon žalovaného, ktorým vyplatil prostriedky svojej spoločnosti
nemôže byť považovaný za úkon žalobcu, nakoľko pri vyplatení prostriedkov nepoužil doložku per

procuram, resp., nie je z úkonu zrejmé, že ho vykonáva prokurista žalobcu, a teda tento úkon vyplatenia
prostriedkov, takakobolvykonaný,jezprávnehohľadiskalenúkonomžalovanéhovočijehospoločnosti,
ale ako taký nezaväzuje žalobcu žiadnym spôsobom. Súd je toho názoru, že nemožno prihliadnuť na
obranu žalovaného, že spoločníci štandardne konali v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, a
totak,žedeliliziskbezriadnehorozhodnutievalnéhozhromaždenia,ajkebyuvedenébolopravdivé.Súd

vyhodnotil spoločenskú zmluvu tak, že táto umožňovala rozdeliť zisk v súlade so spoločenskou zmluvou,
avšakažposchváleníriadnejúčtovnejzávierkyaschválenírozdeleniaziskuvalnýmzhromaždením.Súd
ďalej konštatuje, že odvolanie žalovaného na valné zhromaždenie z roku 2008, ktoré by malo schváliť
rozdeľovanie zisku do budúcnosti na neurčito bez splnenia zákonných podmienok stanovených v OBZ,nemôže obstáť, nakoľko takéto schválenie, aj keby bolo dané, je neplatné pre rozpor so zákonom.
Súčasne na uvedenom valnom zhromaždení boli schválené zmeny spoločenskej zmluvy a jeho obsah
sa s ňou zhoduje, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Súd ďalej uvádza, že je zákonnou povinnosťou, aby

sa konalo valné zhromaždenie v spoločnosti, každý rok, pričom jeho nekonanie po stanovenú dobu
môže viesť až k zrušeniu spoločnosti. Žalovaný ako prokurista, ale súčasne aj spoločník a konateľ
spoločníka si pri primeranej obozretnosti musí byť vedomý svojich povinností, ako aj oprávnení v podobe
návrhu na zvolanie valného zhromaždenia, resp. návrhu adresovaného súdu na jeho zvolanie. Súd
uvádza, že nemožno sa dovolávať platnosti a správnosti protiprávnych úkonov ako platných a na súde

hľadať ochranu s poukazom na predchádzajúce protiprávne konania. Súd je toho názoru, že takýto
postup žalovaného nemôže dostáť právnej ochrany a názor žalovaného na ochranu s poukazom na
predchádzajúceprotiprávnekonaniespoločnosti(naktoromsazúčastňoval),sanemôžepresadiťamusí
následky takéhoto konania znášať. Súčasne súd uvádza, že ak by súčasný konateľ nekonal v záujme
spoločnosti a nežiadal plnenie späť, sám by zodpovedal spoločnosti za svoje konanie. Súd ďalej uvádza,
že v bežnom ponímaní fyzických osôb sú právnické osoby často stotožňované s osobami spoločníkov/

konateľov, čo však je mylný názor, nakoľko spoločnosti sú samostatnými subjektmi s vlastnými právami
a spoločník, má len právo voči spoločnosti, nie je ňou. Z uvedeného treba vychádzať aj pri konaní
prokuristu,prostredníctvom,ktorékonáspoločnosť,nakoľkotentomusíkonaťsodbornoustarostlivosťou
tak, aby spoločnosť nepoškodzoval a každý krok starostlivo uvážiť, tak ako by konal sám konateľ,
nakoľko prokúra je po konateľovi v s.r.o., najširším oprávnením konať za spoločnosť (aj keď konateľom

samotným spoločnosť koná). S rovnakou mierou akým je spojené oprávnenie konať za spoločnosť
pri prokuristovi je spojená s týmto konaním aj zodpovednosť prokuristu za takéto konania, a teda
požiadavka, aby konal prokurista s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. Súd je toho názoru,
že táto fiduciárna povinnosť je imanentnou súčasťou prokúry. Žalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu
však takto nekonal a teda nekonal v záujme spoločnosti, ktorej bol prokuristom, ale konal v záujme

spoločnosti,ktorejbolkonateľom/spoločníkom,t.j.vprospechspoločníkažalobcu(viďvlastnévyjadrenie
na pojednávaní, kde uviedol, že by nevstúpil do spoločnosti, kde by sa bez ďalšieho nemohol podieľať
na zisku). Súčasne súd konštatuje, že ak by vyhodnotil úkon žalovaného - vyplatenie prostriedkov
(podielu na zisku) ako platný právny úkon, tak prokurista by svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu
v podobe následnej pokuty pri rozhodnutí o správnom delikte, ktorá by bola žalobcovi uložená za

porušenie zákona č, 394/2012 Z.z.. Súd ďalej konštatuje, že z povahy veci, je zrejmé, že žalovaný
konal zámerne tak, že vybral prostriedky, súčasne tieto (podľa vlastných tvrdení vyplatil spoločníkovi -
spoločnosti kde je konateľ), pričom keď bol vyzvaný na to, aby prostriedky vrátil žalobcovi, tak vôbec
nereagoval, pričom svoju obranu realizoval až po doručení platobného rozkazu. Konanie žalovaného
bolo účelové aj pri vyplatení prostriedkov, nakoľko v záujme obísť zákon č.394/2012 Z.z. vyplatil v

hotovostiprostriedkyspoločníkovinadvakrát,pričom nauvedenéneexistovalracionálnydôvod(doklady
sú vystavené deň po dni), pričom vychádzajúc zo situácie musel žalovaný mať prostriedky u seba, a
teda ich vyplatenie dva dni po sebe je samoúčelné, odhliadnuc od faktu, že tieto prostriedky mohol
previesť na účet spoločníka priamo z účtu žalobcu bez zmeny prostriedkov na hotovosť. Súd teda
vyhodnotil konanie žalovaného ako konanie, ktorým vznikla škoda žalobcovi na ktorej náhradu má

nárok. Škodu predstavuje suma, ktorú žalovaný vybral z účtu, protiprávny úkon predstavuje nakladanie
z prostriedkami spoločnosti bez toho, aby bol na to právny dôvod v rozpore so záujmami spoločnosti
(vyplatenie zisku bez schválenia jeho rozdelenia), príčinná súvislosť je v tom, že bez takéhoto konania,
by škoda nevznikla, a prostriedky by boli na účte spoločnosti a v konečnom dôsledku zavinenie, kde
žalovaný konal úmyselne v záujme získania prostriedkov pre svoju spoločnosť, kde bol konateľom a

spoločníkom. Súd k záveru o úmysle dospel na základe celkového konania žalovaného, nakoľko keby
tento riadne a včas oznámil žalobcovi, že prostriedky vyplatil spoločníkovi žalobcu ako podiel na zisku,
a toto riadne preukázal tak, žalovaným by bol spoločník žalobcu, a vtedy by sa jednalo o bezdôvodné
obohatenie, nakoľko rozhodnutie valného zhromaždenia bolo iné. Súd však konštatuje, že prevod
prostriedkov nebol riadny, nakoľko na doklade vystavenom žalovaným, ktorý síce podpísal tri krát, avšak

na ňom absentuje, že by konal ako prokurista a teda takýto úkon nie je platný. Ďalej je súd toho názoru,
že konanie, ktoré prokurista vykonal nie je konaním pri obchodnom vedení spoločnosti, ale je konanie
spoločnosti voči spoločníkovi, ku ktorému samotný prokurista bez schválenia rozdelenia zisku valným
zhromaždením bez ďalšieho nie je oprávnený. Súd záverom uvádza, že zamietol návrhy na doplnenie
dokazovanie,nakoľkopodľanázoru,súdunemohlitietozadanéhostavuzmeniťstavveciaichvykonanie

by neprinieslo zmenu situácie a viedlo by len k predĺženiu konania a zvyšovaniu trov. Vo vzťahu k
vykonaniu dokazovania k preukazovaniu účtov a pohybov na nich, t.j. či spoločnosť konala protiprávne
aj vo vzťahu k druhému spoločníkovi má súd za to, že aj keby bola uvedená skutočnosť preukázaná,
nemá uvedené význam pre konanie, pričom dokazovanie tohto charakteru by bolo nákladné, rozsiahlea nadbytočné. Rovnako návrh na doplnenie dokazovania, aby súd zisťoval, ktorými účtami mohol
disponovať žalovaný, súd považoval za bezpredmetný, pre účely tohto konania, obdobne návrh na
vykonanie dokazovania, ktorá právnická kancelária vypracovala v roku 2008 návrh spoločenskej zmluvy.

Súd je súčasne toho názoru, že žalovaný by mal vedieť sám, ktorými účtami disponoval v rámci
spoločnosti. Rovnako dôkaz výpoveďou manželky žalovaného, ktorá je k nemu v blízkom vzťahu, pričom
podľa vyjadrenia žalovaného mala konflikt s konateľom žalobcu, súd nepovažoval potrebné vykonať,
nakoľko jej svedeckou výpoveďou nemohli byť zistené skutočnosti spôsobilé zmeniť rozhodnutie (mala
byť nepriamym svedkom telefonátu žalovaného s treťou osobou). Vzhľadom na charakter nároku, má

súd za to, že nebol dôvod vypočuť ani svedka p. Marcela Horňáka. K návrhu na vykonanie dokazovania
zabezpečením zápisníc z valného zhromaždenia (súdom), súd konštatuje, že si ich žalovaný mohol
zabezpečiť zo zbierky listín bez potreby zásahu súdu a súčasne, že z obsahu prednesu účastníkov
nesporne vyplynulo, že iná zápisnica z obdobia od roku 2008 do 2014 nebola, čo potvrdil aj výpis zo
zbierky listín dostupný na internete a vykonaný na pojednávaní. Súd k navrhovaným dôkazom zo strany
žalovaného konštatuje, že všetky smerovali k preukázaniu protiprávneho konania vo vnútri spoločnosti,

pričom však súd má zato, že uvedené by nemalo význam pre konanie, nakoľko tak ako uviedol súd
vyššie nemožno sa hájiť protiprávnosťou konania a dovolávať sa jeho ochrany. Vzhľadom na uvedené
súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

42. Z takto zisteného stavu súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 9.998,- eur je dôvodná,

a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd žalobe
taktiež vyhovel, avšak až od doručenia výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pričom súd stanovil
omeškania na štvrtý deň odo dňa odoslania výzvy, t.j. odo dňa 22.08.2014 +3 dni, než sa výzva dostala
do sféry žalovaného, a úroky z omeškania priznal v uplatnenej zákonnej výške odo dňa 26.08.2014.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak,
že nárok na ich náhradu má žalobca, a to v pomere akom bol úspešný v konaní. Keďže súd žalobe v

časti o zaplatenie sumy 9.998,- eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žalobca
bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 9998 eur + vyčíslené úroky ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
vo výške 1.203,- eur, suma celkom 11.201 eur. Žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.998 eur, úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 1.432 eur, t.j. suma celkom 11.430 eur.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 98 % (11.201 eur /11.430

eur x 100) a úspech žalovaného v rozsahu 2 %. Čistý úspech žalobcu vypočítaný ako 98 % (jeho hrubý
úspech) - úspech žalovaného 2% = 96 %. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96 %. Súd konštatuje, že o výške trov bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.