Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 3, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204230
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812204230.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., O.. U. G., Bajkalská 30, P.O.BOX 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1/
M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX C. XXX, 2/ S. H., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX C. XXX, 3/ M. F., D..
XX.XX.XXXX, N. XXX XX Č. XX, o zaplatenie 4.141,55 eur prísl. , t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 2.023,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.023,49 eur
od 01.10.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach pokiaľ ide o žalovaného v

1.rade vo výške 40,- eur mesačne, pokiaľ ide o žalovaného v 2.rade vo výške 40 eur,- mesačne a pokiaľ
ide o žalovaného v 3.rade vo výške 40,- eur mesačne s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť ostatných žalovaných.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Ž i a d e n z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom dňa 15.04.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal žalovaných v 1., 2. a v 3. rade na zaplatenie sumy 4.489,92 eur s 12,49 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia. Podanie návrhu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2776044 5 01 bola s odporcami v 1. až 3. rade
uzatvorenáZmluvaomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa20.09.2006,vsúladesktorou
poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 4.979 eur. Žalovaní v 1.
až 2. rade sa zaviazali splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49% p. a. pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 31,10 eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom

sporení pravidelné vklady vo výške 24,90 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
sa žalovaní v 1. až 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p. a.
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručením na seba
povinnosť uspokojiť pohľadávku , ak ju neuspokoja žalovaní 1 a 2. Nakoľko si žalovaní v 1. až 2. rade
nesplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie
splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. až 3. rade, omeškaním v
splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 18.08.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvereavyzvalžalovanýchv1.až2.radenaokamžitévrátenieposkytnutýchúverovýchprostriedkovpred
dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovaný v 3.rade bol tiež upovedomený o odstúpení
od zmluvy a vyzvaný na plnenie. Žalovaní v 1. až 3. rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili.Zostatok pohľadávky ku dňu 31.03.2012 bol vo výške 4.489,92 eur s 12,49 % p.a. s úrokom z omeškania
zo sumy istiny 4.358,22 eur od 01.04.2012 do zaplatenia.

Počas konania žalobca viackrát menil petit žalobného návrhu a žiadal aj niekoľkokrát konanie čiastočne
zastaviť.

Uznesením zo dňa 26.06.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 10.06.2013 a
čiastočne konanie zastavil v tom znení, že ,,Žalovaní 1., 2. a 3. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5 % p.a. úroky z omeškania za 03/2013 vo výške 19,42 eur,
7,49 % p.a. úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia a 5% p.a. úroky z omeškania
zo sumy 4.141,55 eur od 01.04.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných odporcov." Konanie v časti prevyšujúcej nárok uplatnený návrhom na zmenu petitu zo dňa
10.06.2013 žalobcom zastavil.

Uznesením zo dňa 13.11.2013 súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu zo dňa 06.11.2013 a
čiastočne konanie zastavil v tom znení, že konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky vo výške
7,49 % p.a. a úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. za 03/2013 vo výške 19,42 eur, úroky 7,49 % p.a. a
úroky z omeškania 5 % p.a. za obdobie 04/2013 do 08/2013 vo výške 216,82, úroky 7,49 % p.a. a úroky

z omeškania 5 % p.a. za obdobie 09/2013 vo výške 13,76 čiastočne zastavil. II. Pripustil zmenu petitu
žaloby v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 06.11.2013 v tomto znení: " Odporcovia 1, 2 a 3 sú povinní
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.141,55 eur, 7,49 % p.a. úroky a 5% p.a. úroky z omeškania za
09/2013 vo výške 28,75 eur, 7,49 % p.a., úrokom zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia,
a 5 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy

konania a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov."

Žalovaná v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3.rade so žalobným návrhom v podstate súhlasili,
požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Poukázali na to, že žalovaná suma sa im zdá dosť

vysoká s poukazom na to koľko uhradili.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania,
Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 10.08.2005, vrátane všeobecných
obchodných podmienok, oznámeniami žalobcu o odstúpení od zmluvy zo dňa 15.10.2008 a

doručenkami, výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.04.2012, zo dňa
03.06.25013, zo dňa 30.08.2013, výsluchom žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3. rade ako
ručiteľom došlo dňa 12.09.2006 k uzatvoreniu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

EČÚ XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť medziúver
podč.XXXXXXXXXXvovýške 4.979,09eur (150000,-Sk),ktorýsapopridelenícieľovejsumyzmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 2.987,45 eur (90
000,- Sk). Presná výška stavebného úveru sa mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri

pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení (Článok I., bod 1. zmluvy). Zmluva bola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

VzmysleČlánkuII.zmluvy-Dobasplatnosti,úročenie,vyplatenieasplácaniemimoriadnehomedziúveru
a stavebného úveru, dlžník sa zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška

úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7,49% p. a. ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle
tohto článku, do nasporenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 24,89 eur (750,- Sk). Podľa bodu 2. tohto článku
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10 eur (937,- Sk).

Vyplatené čiastky medziúveru sa úročia odo dňa vyplatenia. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej
splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní v 1. až 2. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58 eur (1.313,-Sk ) .Podľa Článku III. bod 1. zmluvy - Zabezpečenie, písomným prehlásením preberá ručiteľ v prípade, že
je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Z Článku V. zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaväzujú plniť všetky
záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok a dlžník najmä všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne.

V zmysle Článku VI. body 2. a 3. zmluvy - Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou,
má veriteľ právo účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s
viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený
požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa Článku VII. bod 1. zmluvy - Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a
požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Podľa bodu 2. písm. i) Článku VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité

splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

V zmysle bodu 4 písm. a) Článku VII. zmluvy, pre mimoriadny úver platí navyše, že veriteľ môže
od zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie

mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných
podmienok, ako aj v prípade, že dlžník je v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na
zmluvu o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace.

Podľa bodu 5. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa

splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa bodu 7. Článku VII. zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto
oznámenia druhej zmluvnej strane. Všetky oznámenia veriteľa sa považujú za doručené aj dňom
uplynutia úložnej doby zásielky na pošte, po oznámení na adrese uvedenej v tejto zmluve alebo pri

zmene adresy na dodatočne klientmi písomne oznámenú adresu pre doručovanie. V prípade vrátenia
zásielky bez jej uloženia na pošte z dôvodu, že sa dlžník na adrese nezdržiava, je odsťahovaný, alebo
neznámy, sa zásielka považuje za doručenú v deň, keď sa táto vrátila veriteľovi.

V zmysle bodu 8.Článku VII. zmluvy, po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom

úvere 3% p.a. úrok z omeškania a pri medziúvere 5% p. a. úrok nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého zostatku dlhu.

V zmysle bodu 6. Článku VIII. zmluvy, dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z
tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po

odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu
na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na
vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 18.08.2008, ktoré bolo adresované žalovaným v 1. až 2. rade,

oznámené aj žalovanému v 3.rade žalobca oznámil, že napriek upozorneniam, riadne a včas neuhradili
splátky a zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu
ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, čo veriteľ považuje
za podstatné porušenie zmluvných podmienok a odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č.
XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. 2776044501 zo dňa 20.09.2006 a zároveň požiadal o okamžité

splatenie poskytnutých úverových prostriedkov v lehote 7 dní od doručenia listu. Tento list si žalovaná v
2.rade osobe prevzala, ostatní si neprevzali zásielku v odbernej lehote. Dlžná suma ku dňu 18.08.2011
bola podľa žalobcu vo výške 4.590,29 eur. Žalobca zároveň žalovaných upozornil, že ak dlh v stanovenej
lehote neuhradia, pristúpi k vymáhaniu pohľadávky v zmysle platnej právnej úpravy.Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru, vyplýva, že žalovaní uhradili v prospech žalobcu jednotlivými
splátkami celkom sumu 2.955, 60 eur ( počas trvania zmluvy sumu 1.496,40 eur, po odstúpení uhradili

1.209,20 eur + počas konania ešte sumu 250 eur) eur, pričom je nepochybné, že žalobca použil
jednotlivé splátky úveru aj na iný účel ako na splatenie istiny (v zmysle zmluvných dojednaní) na úroky,
úroky z omeškania rôzne poplatky a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú
možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.

Z výpovede žalovaného v 1.rade vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
so žalobcom podpísal. Mimoriadny úver vo výške 150.000 Sk mu bol poskytnutý. To koľko uhradil
nevedel. Súdu predložil doklady o úhradách. Nesúhlasil so žalovanou sumu pretože sa mu zdala
vysoká. Uviedol, že je to taká suma, ktorú pôvodne zobral. Má za to, že uhradil zhruba cez 80.000 korún.
Tak, ako uviedol na predchádzajúcom pojednávaní žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu
v splátkach mesačne vo výške 40,- eur. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je sociálna dávka vo

výške 245,87 eur. Je ženatý. Má jedno maloleté dieťa. Mesačne platí elektrinu 64,- eur, vodu vo výške
30,- eur. Iné pôžičky a úvery nemá. Zvyšok výdavkov ide na stravu a domácnosť. Dcéra je vo veku 10
rokov. Ďalšie výdavky sú na stravu a potreby mal. dcéry. Manželka nepracuje. Býva v rodinnom dome,
ktorý nie je skolaudovaný, nie je vlastníkom motorového vozidla.

Z výpovede žalovanej v 2. rade S. H. vyplýva, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere so žalobcom podpísala. Peniaze obdŕžala. Žalovaný v 1. rade je jej manžel. Tak, ako žalovaný v
1. rade aj ona žiada, aby jej bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,-
eur. Uviedla, že nepracuje, nemá žiaden príjem. Spolu s manželom poberajú sociálne dávky. Poukázala
na jeho výpoveď ohľadom majetkových pomerov. Iné výdavky nemá .

Z výpovede žalovaného v 3. rade M. F. vyplýva, že zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere ako ručiteľ
podpísal. Je si vedomý svojho záväzku. Tak, ako žalovaní pred ním žiada, aby mu bolo umožnené
uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške 40,- eur ako ostatní žalovaní. Uviedol, že jeho čistý
príjem je do 700,- eur. Je rozvedený, má z prvého manželstva jedného chlapca , ktorý je už plnoletý ,

býva s družkou s ktorou má dve maloleté deti vo veku 14 a 8 rokov. Mesačne platí hypotéku mesačne
216,- eur, pôžička 111,- eur, inkaso 170,- eur. Družka nepracuje. Je vlastníkom domu v ktorom býva
s družkou a deťmi. Motorové vozidlo už nevlastní.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného

v rozhodnom období, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre
príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom

období, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej stranedodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

v rozhodnom období, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od
1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy,
a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,, Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľalenvprípade,žedlžníknesplnilsvojsplatnýzáväzokvprimeranejdobepotom,čohonatoveriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka , veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto

účelom.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v
mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa

zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak je
dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov
z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o

1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počascelého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danej právnej veci účastníci konania uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu,
ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým
právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ

nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Z
formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala
by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko však sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd
má za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných zo zmluvy vyplývajú v prípade žeby išlo
o obchodnoprávny vzťah a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže

podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka,
napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v
prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,

resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a spotrebnom úvere poskytol žalovaným v 1. a

2. rade finančné prostriedky vo výške 4.979,09 eur (150 000,- Sk). Žalobca vyplatil žalovaným uvedené
finančné prostriedky a žalovaní v 1. a 2 . rade sa zaviazali uhradiť žalobcovi aj poplatok za spracovanie
úveru vo výške 3500,- Sk. Žalovaní sa ďalej zaviazali platiť mesačne úroky z úveru a raz ročne platiť v
zmysle sadzobníka poplatkov poplatok za vedenie úverového účtu. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci
sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami. Žalovaný v 3.rade prevzal na seba záväzok

uhradiť dlh žalovaných v 1. a v 2. ak ho oni neuhradia ako ručiteľ. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade si
neplnili platobné podmienky v zmysle zmluvy o medziúvere a spotrebnom úvere, žalobca od zmluvy
odstúpil a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade a v 3.rade na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej ku dňu
odstúpenia od zmluvy, teda ku dňu 18.08.2011 vo výške 4.590,29 eur.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že keďže žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur a títo z
neho uhradili len sumu 2.955,60 eur, čo vyplýva z prehľadu platobnej histórie a výpisu z účtu, zvyšok
dlžnej sumy na istine je tak 2.023,49 eur. V tejto časti považoval súd žalobu ohľadom istiny nepochybne
za dôvodnú.

Zároveň je nepochybné a súd má za to, že žalobca má nárok na úroky ako odmeny za poskytnutý úver
vo výške 7,49 % ročne len od doby poskytnutia úveru avšak len do odstúpenia od zmluvy. Súd má za to,
že po odstúpení došlo k zmene dohodnutej doby vrátenia finančných prostriedkov. Ide o primeraný úrok.Z predložených listín predložených žalobcom však nie je možné zisť a vyčísliť presnú výšku riadneho
úroku za to ktoré obdobe. Žalobca si podľa predložene platobnej vypočítaval naraz v jednej sume riadne
úroky ako aj úroky z omeškania a na tieto započítaval úhrady od žalovaných. Žalobca úroky čiastočne

zahrnul do žalovanej sumy. Z prehľadu platobnej histórie podľa názoru súdu nie je jednoznačne zrejme
za aké obdobie ako ich určil z akej sumy a v akej výške je úroky vyčíslený. Čo je z vyčíslenej sumy,
riadny úrok a čo úrok z omeškania. Navyše žalobca od zmluvy odstúpil k 18.08.2011. Súd má za to,
že v tomto smere vyčíslených riadnych úrokov žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto mu ich súd
nemohol priznať. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca nemá nárok na úroky od 19.08.2011

do zaplatenia vôbec, pretože pokiaľ sa týka úroku má súd za to, že žalobca má na úroky nárok len
do doby splatnosti.

Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru
v dôsledku odstúpenia do zmluvy. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov. Taktiež tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad

žalovaných na iné než na istinu, tak ako to vykonal žalobca.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp.
všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa

dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Žalobca voči žalovaným po poslednej zmene petitu žaloby uplatňuje nárok na úrok vo výške 7,49 %
ročne a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a to za obdobie 09/2013 vo výške 28,75 eur a vo výške

7,49 % ročne zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 4.141,55 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.

Z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že zvyšok dlžnej sumy nad sumu priznanú, t.j. vo výške 2.023,49
eur do 1.414,55 eur má pozostávať z vyčísleného úroku a úroku z omeškania a rôznych poplatkov za

vedenie účtu a za zaslanie upomienok.

Z vyčíslenia z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že žalobca pri jeho vyčíslení vypočítaval naraz úrok
ako aj úroky z omeškania, je zrejmé, že vo vypočítanej sume je zahrnutý okrem úroku z omeškania
aj riadny úrok. Z tohto prehľadu nie je možné zistiť, čo je riadny úrok a čo úrok z omeškania ako bol

vypočítaný z akej sumy, za aké obdobie. Je možné, že ho žalobca vypočítaval aj zo sumy, ktorú súd
neznal a považoval ju za nedôvodnú. Nie je zo strany súdu možné reálne výpočty žalobcu overiť a tieto
sumy prepočítať, či zodpovedajú skutočnosti. Súd v tomto smere poukazuje, že žalobca v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur, a títo z neho
uhradili len sumu 2.955,60 eur zvyšok dlžnej sumy na istine je tak 2.023,49. V tejto časti ako istiny
považoval súd žalobu za dôvodnú a preto jej v tejto časti vyhovel.

Zároveň je nepochybné, že žalobca má nárok na dohodnuté úroky vo výške 7,49 % ročne avšak súd

má za to, že žalobca má nárok na úroky len od doby poskytnutia úveru, t.j. od do odstúpenia od zmluvy,
t.j. do dňa 18.08.2011. Zvyšok nároku žalobcu čo do úrokov nie je dôvodný.

Z predložených listín, tak ako je to už vyššie uvedené nie je možné zistiť a vyčísliť presnú výšku úroku
za to ktoré obdobie, žalobca si podľa predloženej platobnej histórie započítaval aj úroky, avšak nie je

z nej zrejmé za aké obdobie a z akej výšky je úrok vyčíslený a či je správny. Nie je z toho jasné, čo
sú úroky do odstúpenia a po odstúpení a o ktorý sa jedná. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. Navyše žalobca od zmluvy odstúpil.

Z výpisu z účtu žalovaných súd zistil, že do istiny žalobca započítal bez ohľadu na vôľu druhej strany

aj rôzne poplatky za upomienky, ktoré navyše nijako nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd nárok na
zaplatenie týchto položiek nemal za preukázaný. Súd poukazuje, že aj započítavanie úhrad žalovaných
na poplatky za vedenie účtu je v zmysle vyššie citovaných predpisov neprípustné.Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvné strany si v zmluve o mimoriadnom medziúvere dohodli pre
prípad omeškania aj výšku úroku z omeškania a to vo výške o 5% vyššej ako bola dohodnutá úroková
sadzba, teda vo výške 12,99 % ( 5% + 7,99 %).

Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne ( menej ako je zákonný úrok
z omeškania) zo sumy istiny 4.141,55 eur od 01.10.2013, kedy bol preukázateľne v omeškaní do
zaplatenia. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný avšak len zo sumy istiny 2.023,49. eur.

Pokiaľ ide o žiadaný úrok ako aj úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom zahrnutý do sumy 4.141,55 eur,
a v sume 28,75 eur tak ako už súd vyššie uviedol, nie je možné z dôkazov z platobnej histórie zistiť,
čo v tejto sume je úrok z omeškania, ako bol vypočítaný z akej sumy a za aké obdobie. V tejto časti
ako aj vyčísleného úroku z omeškania preto súd považoval žalobný nárok za nepreukázaný a preto ho
tiež zamietol. Z predložených listín nie je možné presne určiť úrok z omeškania odo dňa odstúpenia
od kedy ma na neho žalobca nárok.

Preto súd zvyšok žalobcom požadovanej sumy nad sumu 2.023,49 eur spolu s úrokmi z omeškanie od
01.10.2013 do zaplatenia považoval za nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov a zamietol ho.

Ďalej bolo preukázané, čo vyplýva z platobnej histórie že svojvoľne bez ohľadu na vôľu strany započítal

žalovanými zaplatenú sumu aj na iné veci ako na istinu v súlade s článkom II. zmluvy na sankčný úrok,
teda na úroky z omeškania. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný
účelakonasplatenieistiny,atobezohľadunavôľu druhejzmluvnejstrany,ktoránemalanijakúmožnosť
túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Súd je tohto názoru, že uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach

plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva
pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho

ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto

zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19)

Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby a
teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej

istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka vo
formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval započítanie úhrad žalovaných žalobcom na iné veci
ako istinu za neprípustné.

Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené považoval návrh žalobcu za dôvodný z dôvodov vyššie

uvedených len v časti istiny vo výške 2.023,49 eur a časti úrokoch z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.023,49 eur od 01.10.2013 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku .

Vo zvyšnej prevyšujúcej časti súd žalobu považoval ako nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených a
preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovaných v 1. v 2. a v 3. rade spoločne a
nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Súd zároveň na žiadosť žalovaných vzhľadom na majetkové, osobné a rodinné pomery žalovaných
povolil žalovaným splatiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva v mesačných splátkach, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v
lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a a to tak že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože po prepočte pomeru úspechu neúspechu mal za
to, že každý z nich mal pomerne rovnaký pomer úspechu a neúspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.