Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202611
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815202611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou v právnej veci žalobcu O. X., L.. XX. XX.

XXXX, J. G., M. XXX, práv. zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Rožňava, Čučmianska
dlhá 45, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave pod č. k. 16434/14 zo dňa
31.12.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania - žalobcovi Romanovi Znakovi, uložená
povinnosť zaplatiť istinu, zmluvnú pokutu, úroky z omeškania a náhradu trov konania.

II. Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

III. Súd priznáva náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku vydaného
Rozhodcovským súdom v Bratislave, rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, č.k.16434/14 zo dňa
31.12.2014. V zmysle uvedeného rozsudku bol žalovaný - Roman Znak povinný zaplatiť žalobcovi

čiastku 1801,80 Eur, spolu so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,85
% ročne a rovnako aj k náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere
(RÚ) č. 8300063422 na základe ktorej mu poskytol žalovaný úver 1500,- Eur. Dňa 04.12.2013
žalovaný previedol na účet žalobcu sumu 1210,13 Eur. Žalobca zaplatil žalovanému na uvedený
úver sumu 890,05 Eur, spočiatku v mesačných splátkach vo výške 103,70 Eur. Príjem žalobcu zo

zamestnania neumožňoval realizovať splátky v pôvodne dohodnutej výške a tak zamestnávateľ vo
forme zrážok mesačne uhrádzal splátky žalovanému vo výške 53,70 Eur a 29,- Eur. Žalobca si
nebol vedomý porušenia zmluvných dojednaní a preto namietol zmluvnú pokutu, ktorú mu vyčíslil
žalovaný spolu so žalovanou sumou vo výške 1962,90 Eur. Nesúhlasil ani s čiastkou vyčíslenou
v rozhodcovskom rozsudku vo výške 1801,80 Eur. V danom prípade bol uzavretý medzi žalobcom
a žalovaný spotrebiteľský typ zmluvy, ktorá bola spracovaná ako formulárová zmluva, s vopred
pripraveným textom, kde žalobca dopísal len svoje osobné údaje. Namietol neplatnosť zmluvných

dojednaní v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne (14,6 ročne), úroku z omeškania
vo výške 0,85 % ročne a to z vyplatenej časti úveru a zo zostatku nevyplatenej časti úveru. Podľa
názoru žalobcu, žalovaný nemal právo na okamžitú splatnosť úveru, tak ako to uviedol v žalobnom
návrhu predloženom rozhodcovskému súdu. V zmysle rozhodcovskej zmluvy č. 8300063422 zo dňa03.12.2013, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, sa mali zmluvné strany dohodnúť na
riešenísporovanezrovnalostíprostredníctvompríslušnéhosúdualebovrozhodcovskomkonaní,pričom
výber spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe tejto skutočnosti rozhodoval

vyššie uvedený rozhodcovský súd.
3. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domnieval, že rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné ust. § 52
a nasl. OZ, upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. s poukazom na písm. a.), d.) a j.) uvedeného zákona o
rozhodcovskom konaní. V tej súvislosti poukázal na to, že samotná zmluva o RÚ bola uzavretá v rozpore

so zákonom, pretože mala obsahovať úrok z omeškania, rovnako aj údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN), pričom odplata za poskytnutý úver podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách
pri uzatváraní tejto zmluvy. Je zrejmé, že žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore so
dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie KS v Prešove, č. k. 3Co/151/2013, kde súd konštatoval, že
absolútnym neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti
za neprimerané protiplnenie /úroky, poplatky/. V otázke civilno-právnej úžery a z toho dôvodu neplatnosti

zmluvy úverovej povahy, poukázal odvolací súd na rozsudok NS ČR č.k. 21Cdo/1484/2004, kde pre
tzv. civilno-právnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

4.Vpriebehukonaniažalobcapožiadalajoodkladvykonateľnostipôvodnéhorozhodcovskéhorozsudku
do doby rozhodnutia vo veci samej o predmetnej žalobe.

5. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na to , že
Rozhodcovská zmluva obsahuje individuálne dojednanie právneho úkonu a bola uzavretá ako
samostatný úkon, pričom posúdenie, či ide o individuálne dojednanie je podstatné, s poukazom
na možnosť spotrebiteľa ovplyvniť jeho vznik bez toho, aby nesúhlasné rozhodnutie spotrebiteľa

malo vplyv na uzavretie hlavného zmluvného vzťahu. Žalobca nemusel pristúpiť na uzavretie tejto
rozhodcovskej zmluvy a pokiaľ sa tak stalo, je platným právnym úkonom. Podľa názoru žalovaného
za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôvodom pre
zrušenierozhodcovskéhorozsudkumalabyťvýškaodplatyzaúver,pričomvčaseuzavretiazmluvyoRÚ

dňa 03.12.2013 bola výška odplaty upravená v ust. § 53 ods. 6 OZ,s tým, že odplata nesmie podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, pričom sa prihliada na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Priemerná výška odplaty
za spotrebiteľské úvery, ktorú možno považovať za obvyklú, je v súhrnných informáciách o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch v 3. štvrťroku 2013 na úrovni 45,94 %. Výška odplaty
neprevyšuje výšku odplaty požadovanú na finančnom trhu. V prípade namietania úroku za úver,
poukázal žalovaný na to, že úver bol schválený vo forme žiadosti o úver a za daných podmienok. Pokiaľ
žalobca nesúhlasil s takýmito podmienkami, mal možnosť odstúpiť od zmluvy, napriek tomu tak neurobil.
Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,

ktorými sú poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a jeho záväzok vrátiť poskytnutú sumu a vrátiť
úroky.Úrokyjepovinnýplatiťvdojednanejvýške,inakvnajvyššejprípustnejvýškeustanovenejzákonom
s poukazom na ust. § 502 ods. 1 OZ. Podľa názoru žalovaného sa rozhodcovský súd riadne zaoberal
aj predpismi na ochranu spotrebiteľa, a to Zákonom č. 129/2010 Z. z., príslušnými ustanoveniami OZ.
ZmluvnédojednaniaoRÚ tvoriatechnickújednotusozmluvouoRÚ,nachádzajúsanatejistejlistineako

samotná zmluva a preto podpis zmluvy o RÚ je aj podpisom zmluvných dojednaní. Rovnako považoval
za riadne dojednanú aj zmluvnú pokutu, ktorú si uplatňoval plne v súlade s ust. § 53b ods. 1 OZ.
Zmluva o RÚ obsahuje zákonnom požadované údaje, konkrétne v bode 6 zmluvy, najmä údaj o RPMN,
priemernej RPMN, ročnej úrokovej sadzbe.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomným vyjadrením
žalovaného ako aj s pripojenými listinnými dôkazmi, vrátane fotokópie rozhodcovského spisu
Rozhodcovského súdu v Bratislave č.k. 16434/14.

7. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu s poukazom na to, že považoval podanie žaloby

na rozhodcovský súd za predčasné, pretože žalobca splácal svoj dlh prostredníctvom zamestnávateľa
a to vo výške minimálne 40,- Eur od 01.06.2014. V rozhodcovskom rozsudku vôbec neboli zohľadnené
príslušné ustanovenia OZ, Zákona o ochrane spotrebiteľa. K okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy
uviedol, že už pri spísaní zmluvy mal pocit určitého zvláštneho postupu, pretože pôvodne podpísalúverovú zmluvu na sumu 2000,- Eur, následne mu zavolala pani, ktorá s nim zmluvu spisovala s tým,
že je potrebné túto zmluvu upraviť kvôli nedostatkom v zmluve, ktoré neidentifikovala. Pri stretnutí s
uvedenou osobou, už boli napísané dve zmluvy, ktoré podpisoval na parkovisku pred obchodom.

Následne zistil, že mu prišlo na účet o 600,- Eur menej, pretože z každej zmluvy si odpočítali 300,- Eur.
Úver bol splácaný zrážkami, ktoré si žalovaný uplatnil u zamestnávateľa žalobcu zo mzdy, na základe
nejakej dohody o zrážkach. Od 01.06.2014 mu zamestnávateľ zrážal 40,- Eur. Dohodu o zrážkach zo
mzdy nevidel. Postup jeho zamestnávateľa, Ministerstva vnútra SR je taký, že systém vygeneruje pre
informáciu žalobcu výšku zrážky. Na základe akého podkladu nevedel zistiť, pretože nepoznal obsah

tejto listiny. Z rovnakých dôvodov sa nevedel vyjadriť aká suma z dvoch úverov bola zaplatená, z
dôvodu, že z pôvodnej jednej zmluvy boli vyhotovené dve zmluvy. Oznámil, že v súvislosti s druhou
zmluvou podal žalobu na súd vedenú pod č. k. 6C/400/2015, kde bolo vo veci rozhodnuté - rozhodcovský
rozsudok bol zrušený.

8. Žalovaný sa písomne vyjadroval k danej veci, súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

K písomnému vyjadreniu k žalobe doplnil, žalobca uzavrel v rovnaký deň úverové zmluvy na rôzne
sumy. ZmluvaoRÚ8300063422(jepredmetomtohtokonania)obsahovalaposkytnutiefin.prostriedkov
1500,- Eur a zmluva č. 8500036644 obsahovala poskytnutie fin. prostriedkov vo výške 840,- Eur. Súčtom
týchto súm sa javí nelogickosť tvrdenia žalobca o uzatváraní zmluvy so sumou 2000,- Eur, ktorá mala
by nahradená dvoma sumami vo výške 2340,- Eur. Zdôraznil, že žalobca uzavrel jednu zmluvu na

nákup elektroniky a druhú zmluvu bez účelu. V čase uzavretia zmlúv nespochybňoval tieto zmluvy.
Poukázal na skutočnosť, že na podklade rozhodcovského rozsudku ako podklad na exekúciu, nebol
podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom rozhodcovské rozhodnutie prestáva v zmysle ust. § 243d
ods. 1 Exekučného poriadku zaväzovať účastníkov v prípade, že sa nepodá návrh do troch mesiacov od
účinnosti tohto zákona, pokiaľ sa jedná o exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného pre 01.01.2015.

9. Z pripojenej fotokópie rozhodcovského spisu vyhotovenej Rozhodcovským súdom v Bratislave súd
obsah žaloby, kde vystupoval ako žalobca Profi Credit Slovakia, s.r.o. a ako žalovaný O. X., o zaplatenie
pohľadávky 1.962,90 Eur, zmluvnej pokuty 0,04 % denne a úroku z omeškania 0,85 % ročne z

jednotlivých omeškaných súm od 05.01.2014 až 08.08.2014 a následne do zaplatenia. Súčasťou boli aj
doklady o bezhotovostnom vklade spoločnosti žalovaného na účet O. X. zo dňa 04.12.2013 vo výške
1210,13 Eur. V totožný deň bola prevedená aj suma 644,64 Eur. Spolu bola prevedená žalobcovi
suma vo výške 1887,77 Eur. Pripojený bol Pokus o zmier zo dňa 11.08.2014, Žiadosť a zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 03.12.2013, ktorá obsahovala v časti I. II., identifikačné údaje účastníkov

zmluvného vzťahu, v bode V. údaje o požadovanom úvere vo výške 1500,- Eur, pri mesačnej splátky
103,70 Eur, počet splátok 24,. Celková suma, ktorú mal vrátiť dlžník, bola vyčíslená vo výške 2488,80
Eur. Predpokladaná RPMN 70 %, ročná úroková sadzba 70 %.
10.Podľačastipodbodom6-údajeoschválenomRÚ,bolazaznamenanáposkytnutáčiastkaúverového
limitu vo výške 1500,- Eur, počet splátok a ich výška totožná ako v časti V., rovnako aj celková čiastka,

ktorú musí dlžník zaplatiť. RPMN 69,78 %, ročná úroková sadzba 70 %. V rovnakej časti bol záznam
o tom, že bola poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1007,96 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú
mal dlžník zaplatiť 1866,60 Eur, predpokladaná RPMN 48,99 %, ročná úroková sadzba 63,16%. Z
ďalšieho textu vyplynul odkaz na úpravu obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach, v zmysle ktorých sa
dlžník oboznámil so zmluvnými dojednaniami a zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluva bola podpísaná

zmluvnými stranami takmer nečitateľne časti bodu VII. Okrem iných dojednaní bolo obsiahnuté v listine
aj dojednanie o možnosti odkladu maximálne troch splátok, za primeranú odplatu v zmluve uvedenú. V
zmluve sa nenachádza žiadne dojednanie ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy. Takéto dojednanie sa
vyskytlo len v pripojených Zmluvných dojednaniach Zmluvy o RÚ v bode 13.2.
11. Rozhodcovská zmluva č. 8300063422 pripojená do rozhodcovského spisu mala byť uzavretá dňa

03.12.2013 medzi veriteľom Profi Credit Slovakia a dlžníkom Romanom Znakom, pričom celá dohoda
bola koncipovaná ako predformulované dojednanie, kde sa doplnili rukou písané jedine údaje dlžníka -
O. X., jeho dátum narodenia a miesto bydliska a číslo rozhodcovskej zmluve a v závere podpisy.
12. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru k zmluve č. 8300063422 vyplynuli ďalšie - rôzne údaje. Bola
podľa oznámenia schválená výška úveru 1500,- Eur, splatnosť a počet splátok, dátum splatnosti prvej

splátky 04.01.2014, dátum poslednej 04.12.2015, RPMN pri výške úveru bolo 69,78 %. Bezprostredne
nasledovali údaje o schválení výšky revolvingu, kde revolving mal byť schválený vo výške 1205,60
Eur, výška splátky 103,70 Eur, predpokladaná RPMN 48,99 %. Opäť bezprostredne nadväzovali údaje
úverového limitu opäť vo výške 1500,- Eur, uvedená bola celková výška ktorú musí dlžník zaplatiť2488,80 Eur, odplata za poskytnutie služby 289,87 Eur (zjavne sa týkala služby spojenej s povolením
odkladusplátok),ročnápercentuálnasadzba700%.Nasledovaliopäťúdaje,zktorýchvyplynulacelková
čiastka, ktorú musí zaplatiť dlžník pri každom revolvingu po celú dobu 1866,60 Eur. V tomto prípade bola

ročná úroková sadzba revolvingu 63,16 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 % a okrem
toho bola uvedená doba platnosti a účinnosti zmluvy dňom 03.12.2013.

13. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 16403/14 zo dňa 31.12.2014, právoplatným dňom 25.02.2015,
vykonateľným dňom 01.03.2015, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť sumu 1801,80 Eur, zmluvnú pokutu

vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne z jednotlivých omeškaných súm
s tým, že až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkom čiastku
vo výške 1500,- Eur, odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je povinný žalovaný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1801,80 Eur do zaplatenia. V
časti zaplatenia sumy 241,11 Eur súd konanie zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá alternatívne

s možnosťou žalovaného ako spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd v prípade porušenia, bola
dojednaná individuálne, nebola podmienkou uzavretia hlavného zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu
rozhodcovský súd považoval rozhodcovskú zmluvu za platnú. Žalovaný po doručení výzvy k žalobnej
odpovedi zo dňa 21. 11. 2014, doručil v stanovenej lehote, dňa 05. 12. 2014 Rozhodcovskému súdu
žalobnú odpoveď v ktorej uviedol, že mu mal byť poskytnutý úver v sume 1500,- Eur, poskytnutá mu bola

suma 1210,13 Eur. Z tejto sumy uhradil žalobcovi 895,05 Eur, a to sumu 228,45 Eur v splátkach a 661,60
formou zrážok vo výške 53,70 Eur a 29,- Eur. Nesúhlasil so zmluvnou pokutou, keďže si nebol vedomý
porušenia zmluvných podmienok a namietal aj uplatnené zosplatnenie úveru. Žalobca zobral čiastočne
žalobu späť, pretože žalovaný zaplatil dňa 07.10.2014 sumy 53,70 Eur v dňoch 07.10.2014, 06.11.2014,
05.12.2014. Rozhodcovský súd posúdil uvedený vzťah ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzal

z toho, že zmluva bola platne uzavretá, vrátane jej príloh, nezistil žiadnu neprimeranú podmienku v
prípade odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky poukázal na ust. § 53ods. 6 OZ, skonštatoval že
sa jednalo o nezabezpečený právny vzťah a miera rizikovosti úhrady dlžnej čiastky je vyššia ako
pri bežných finančných produktoch poskytovaných bankami, čo sa premietlo do ročnej percentuálnej
miery nákladov na úver vo výške 69,87 %. Táto však neprevyšuje odplatu a analogických prípadoch

požadovanú. Rovnako uzavrel ako dôvodný nárok v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, ktoré mali byť ako
sankcie za omeškanie spotrebiteľa.
14. Na výzvu súdu žalobca doručil súdu žiadosť spoločnosti žalovaného o vykázanie zrážok zo mzdy
zo dňa 14.04.2014 ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy /iných príjmov dlžníka č. 8300063422 uzavretú
dňa 03.12.2013. Dohoda bola s výnimkou osobných údajov dlžníka, čísla dohody, výšky úverového

limitu a výšky splátky vopred sformulovaná s tým , že z obsahu tejto dohody, z bodu 2 vyplynulo, že si
dojednávajú účastníci zmluvného vzťahu možnosť dohody o zrážkach zo mzdy v prípade, že nebude
zrážka zo mzdy uhrádzaná v dohodnutej výške /103,70 Eur/, alebo vo výške nižšej.

15. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. , v účinnom znení v čase uzavretia zmluvy o

RÚ, o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
16. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

17.Podľaust.§41ods.1uvedenéhozákona,žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkumožnopodať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

18. Žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, čo vyplynulo z vykázaného doručenia
rozhodcovského rozsudku, dňa 25.02.2015, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola

podaná na súd dňa 24.03.2015.19. Podľa § 17 z.č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

20. Vo vzťahu k namietaným dôvodom na podanie žaloby súd posudzoval, či v rozhodcovskom konaní
došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tak, ako je táto vymedzená v
ustanovení § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní.

21. V súvislosti s rozhodcovským konaním je dôležitá úprava neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo
smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1994, pričom čl. 6 ods. 1 Smernice má kogentnú povahu.

22. Podľa čl. 6 bodu 1 Členské smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1994, štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa

ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa ust.§ 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. V súlade s uvedeným súd by mal skúmať všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej doložky

v sporoch medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom. Základným kritériom posudzovania, či ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými

Všeobecnými obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred,
a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. V konkrétnom prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine v

totožný deň ako zmluva o úvere. Podmienky tejto zmluvy boli predformulované, s výnimkou osobných
identifikačných údajov O. X. a čísla rozhodcovskej zmluvy. Z výpovede žalobcu nevyplýva, že žalobca
bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučený o jej dôsledkoch v zmysle bodu 3 a rovnako nie
je zrejmé, či veriteľ skutočne oboznámil dlžníka s tým, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzavretia zmluvy o RÚ. Z ťažko čitateľného textu rozhodcovskej zmluvy vyplynulo z bodu 5,

že akékoľvek nezrovnalosti medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy o RU budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov.
Bežný spotrebiteľ, ktorý nemá skúsenosti s uzatváraním takýchto dohôd, s veľkou pravdepodobnosťou
nerozlišujedostatočnerozhodovaniemedzivšeobecnýmarozhodcovskýmsúdom.Poučenieomožnosti
odstúpiť od zmluvy je zahrnuté do textu rozhodcovskej zmluvy, ale pokiaľ rozdiel medzi rozhodovaním

uvedených súdov nie je spotrebiteľovi zrejmý, nemá dôvod odstúpiť od zmluvy. Spotrebiteľ ako slabšia
strana vo vzťahu mal byť riadne poučený o takýchto zásadných dojednaniach , nemali skryté v
predformulovanom texte Dohody.

26. V rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve možno dojednať alternatívny spôsob

riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej
doložky, alebo zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob. Pokiaľ je v Rozhodcovskej zmluve upravený
alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o RÚ s možnosťou obrátiť sa na Rozhodcovský súd
alebo všeobecný súd, ide podľa názoru o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa
môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ( v

tomto konaní žalovaný) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, žalobca, bol povinný podriadiť sa
rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka,
akospotrebiteľakspravodlivostiaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.
Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi
27. Mohlo by sa javiť, že pokiaľ je spotrebiteľovi popri Zmluve o RÚ, Zmluvných dojednaniach predložená

Dohoda o rozhodcovskej doložke, uvedená na samostatnej listine, nemalo by sa jednať o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Súd je však toho názoru, že sa nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak
ako to vyplynulo z výpovede žalobcu, rozhodcovská zmluva bola len predložená na podpis, spolu s
ďalšími listinami, bez ďalšieho oboznamovania. Dôvod prečo nereagoval žalobca po podpise zmluvy
odstúpením od rozhodcovskej zmluvy, bol zrejme ten, že nie celkom presne vedel k čomu ho zmluva

zaväzovala. Zjavne si následky uvedomil až v súvislosti s rozhodcovským konaním a rozhodcovským
rozsudkom. Súd toho názoru, že aj samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného
vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RÚ, je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Bolo
povinnosťou žalobcu v tomto konaní preukázať, že rozhodcovská zmluva bola výsledkom individuálneho
dojednania, s poukazom na výpoveď žalobcu.

28. Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 27. 06. 2000 Oceáno Group Editorial a Salvaz Editores , č.k.
C-240/98 až C-244/98 poukázal na systém ochrany spotrebiteľa podľa Smernice 93/13, kde vychádzal
z toho, že spotrebiteľ sa nachádza nerovnom postavení voči poskytovateľovi služby, čo sa dotýka
jeho vyjednávacej sily, úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, že by mohol ovplyvniť jeho obsah

29. Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta
konania ( Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 , C-244/98 ) , prejavujúca sa aj v tom, že miesto
bydliska žalobcu od miesta konania rozhodcovského súdu by bolo v prípade, že si žalobca vyberie
Rozhodcovský súd v Bratislave značné (asi 360 km). Výber Rozhodcovského súdu bol ponechaný na

osobu podávajúcu žalobu. Je to ďalšia nevýhoda, ktorá sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu .

30. Dôvodom pre podanie žaloby o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, bola aj akceptácia
nároku uplatneného žalovaným a priznaného Rozhodcovským súdom jednak vo výške požadovanej
pohľadávky aj v zmluvnej pokute v výške 0,04 % denne z dlžnej sumy. Zmluve o RÚ nebola vôbec

upravená zmluvná pokuta, vyskytovala sa len v Zmluvných dojednaniach.

31. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32.Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. V danom prípade bola zakomponovaná zmluvná pokuta len do Zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ v
časti 14.1., v zmysle ktorých mal dlžník zaplatiť v prípade omeškania so splátkami úveru zmluvnú pokutu

vo výške 0,04 % denne ( 14,6 % ročne ), pričom podľa bodu 14.2. mal dlžník v prípade omeškania
zaplatiť aj úrok z omeškania a, to úrok v zmysle § 517 ods. OZ . Odhliadnuc od skutočnosti, že veriteľ za
rovnaké porušenie povinnosti, uplatňoval duplicitne sankcie, súd poukazuje na samotný inštitút zmluvnej
pokuty. Predovšetkým pre jej platnosť sa vyžaduje písomná forma. Za splnenie tejto podmienky súd
nepovažuje zahrnutie zmluvnej pokuty do Zmluvných dojednaní, ktoré nie sú ani podpísané zmluvnými

stranami a kde sa úprava v ťažko čitateľnom texte stráca v ostatnom texte Dojednaní. Dlžník nemá
možnosť odhaliť pri podpise zmluvy existenciu takéhoto dojednania a tiež existenciu ďalších prípadných
neprijateľných zmluvných podmienok. Podpísaná je len Zmluva o RÚ, odkazujúca na úpravu zmluvných
podmienok v Dojednaniach, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o RÚ. V tomto prípade
súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený zmluvný vzťah je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa

riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tento zákonník na rozdiel od Obchodného
zákonníka ( § 273 ObZ ), neupravuje možnosť úpravy ďalších zmluvných podmienok odkazom na
všeobecné podmienky spracované poskytovateľom úveru (v tomto prípade Zmluvné dojednania). Za
daných okolností, súd nepovažuje dojednanie zmluvnej pokuty za platné a pokiaľ Rozhodcovský súd
akceptoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a považoval ho za primeraný, nepostupoval dôsledne

v súlade s ust. § 544 OZ a ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.34.OkremtohosúdpriskúmanízmluvnýchdojednanízmluvyoRÚkonštatoval,žetextuvedenejzmluvy,
aj v spojitosti s listinou - Oznámenie veriteľa o schválení úveru je zmätočný pre spotrebiteľa, vychádzajúc
zo zmluvy o RÚ, z bodu 6, kde sú údaje o schválenom RÚ. Nepochybne tieto údaje vypĺňala osoba

poverená veriteľom, čo je zrejmé aj z odlišného rukopisu V týchto údajoch bola uvedená poskytnutá
čiastka úveru 1500,- Eur, ktorá mala byť zaplatená 24 mesačných splátkach po 103,70 Eur. celková
suma 2488,80 Eur, RPMN vykazovala výšku 69,78 %, ročná úroková sadzba úveru 70 %. V v rovnakej
časti Zmluvy bolo uvedené, že bol poskytnutý revolving - 1007,96 Eur, kde mala byť celková čiastka
po revolvingu zaplatená za celú dobu čerpania vo výške 1866,60 Eur, predpokladaná RPMN 48,99

%, ročná úroková sadzba 63,16 %. Porovnaním s textom uvedeným v oznámení veriteľa o schválení
úveru súd zistil nasledovné údaje: číslo zmluvy totožné, schválená výška úveru 1500,- Eur, počet splátok
a ich výška totožná ako v úverovej zmluve, RPMN 69,78 %, avšak tu sa vyskytovala schválená
výška revolvingu v sume 1205,60 Eur, výška splátky totožná, RPMN po vykonaní revolvingu 48,99
%. Celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 2488,80 Eur, ročná úroková sadzba 70 %.
V časti nasledujúcej po týchto údajoch bolo uvedené, že dlžník musí zaplatiť pri revolvingu celkovú

sumu 1866,60 Eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 63,16 %. Pokiaľ súd zhrnul uvedené údaje, je veľmi
problematické dospieť ku konečnému záveru, aký bol limit, v rámci limitu aká suma bola v skutočnosti
poskytnutá, či to bola suma 1210,13 Eur, tak ako to vyplynulo z výpisu z účtu, alebo suma 1007,96 Eur
a tomu zodpovedajúce podmienky alebo suma 1500,- eur.

35.SúdzopatrnostivykonalvýpočetRPMNprespotrebiteľskýúver,vychádzajúczúdajovktorévyplynuli
zo zmluvy aj z oznámenia veriteľa, pričom zistil, že v prípade poskytnutého úveru 1500,- Eur bola RPMN
70%nie69,78%,sumaktorámalabyťsplatená2488,80Eur.Vprípadesumy1007,96Eur,prirovnakých
splátkach a ich výške, bola RPMN dokonca vo výške 180,73 %, splatená suma 2488,80 Eur a nie
suma 1866,60 Eur. Pri zadaní sumy, ktorá bola poskytnutá z výpisu z účtu (žiadna iná suma nebola

vykázaná žalovaným) vo výške 1210,13 Eur, pri rovnakých splátkach a ich výške, bola RPMN 120,31
%. S poukazom na uvedené zistenia súd je presvedčený že bežný spotrebiteľ, v danom prípade aj sám
žalobca, zrejme nebol náležite zorientovaný v týchto údajoch a len s ťažkosťami si mohol preveriť, či úver
poskytnutý touto formou, je pre neho skutočne výhodný a či bude tento úver schopný aj riadne splatiť.
Je teda zrejmé, že čo sa týka dojednania v zmluve o RPMN, je zrejmé, že zmluva nebola v súlade s ust.

§ 9 ods. 2 písm. j.) Zákona č. 129/2010 Z. z. v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem ďalších podstatných
náležitostí aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Rozhodcovský súd pri

rozhodovaní neprihliadol na uvedené skutočnosti.

36. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., pretože už existencia
neplatnej rozhodcovskej zmluvy a konštatované ďalšie neprijateľné, neplatné podmienky odôvodňujú

záver, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z
toho dôvodu je daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

37. Žalobca súčasne požiadal v zmysle ust. § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., aby súd
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku keďže rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom.

Z uvedeného dôvodu súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo veci 12C/94/2015.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. V zmysle uvedeného ustanovenia, súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.