Uznesenie Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201675
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818201675.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: V. N., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. XXX/XX, A. S. N., zast.
JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovaným: 1. SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, 2. Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Oblastné riaditeľstvo Košice, Kasárenské nám.
11, 041 50 Košice, IČO: 31 364 501, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,
z 13.02.2013 k prílohe č. 1 k Zmluve o pôžičke uzavretej medzi veriteľom River Euro, s.r.o. a dlžníkom
V. N. na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie

sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

Zamestnávateľ žalobcu j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a.

Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatného skončenia konania o zdržanie sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou
pod sp.zn. 7Csp/64/2018.

Žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade
súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1.rade
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013, na výkon

zrážok zo mzdy žalobcu, ako aj náhrady trov konania.

2. Zároveň sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému
v 1.rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013, na výkon zrážok
zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy a voči žalovanému v 2.rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013.3. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným v 1.rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu, pričom
žalovaný v 1.rade mu predložil listiny s tým, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné
predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o pôžičke č.

015915/28.3.2013, z 28.03.2013. Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy z 29.03.2018, ktorú žalovaný v 1.rade predložil jeho zamestnávateľovi, sa dozvedel, že podpísal
aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od neho vymohol plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodu mu nebolo nič bližšie vysvetlené.
Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak

po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol
o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný v
1.rade požiadal jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, žalovaný v
2.rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo
zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný v 2.rade, je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez

ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to
bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho
hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej
kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy,
preukazuje listom z 29.03.2018 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy

a spornou Dohodou. Podľa zmluvy mal byť poskytnutý úver splatený v lehote splatnosti 15 dní a to
počnúc dňom poskytnutia pôžičky, t.j. lehota splatnosti začala plynúť 28.03.2013 a uplynula 11.04.2013.
Vykonávaním zrážok z jeho mzdy by preto dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Zároveň
poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 v znení účinnom od 01.05.2014, ako aj na
dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z.z. Aj keby dohoda, ktorú uzatvoril so žalovaným v 1.rade

bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný v 1.rade nezohľadňuje premlčanie
dlhu, obstojí jeho návrh, aby bolo žalovaným v 1. a 2.rade uložené neodkladné opatrenie, zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, z 13.02.2013. Obava, že žalovaný v 1.rade
zasiahne do jeho majetku, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním
jeho zamestnávateľa, žalovaného v 2.rade, o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku

majetkovej ujmy navrhol, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. V súdnej veci
je podľa jej názoru dôvodné dočasné opatrenie aj voči jeho zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade.
Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenie len strane konania. Vzhľadom na túto
skutočnosť označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2.rade, avšak okrem uloženia povinnosti
zdržaťsavykonávaniazrážokzomzdysivočinemuneuplatňuježiadneinénároky.Nedisponuježiadnym

iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Na podporu svojho
návrhu poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Prešove, medzi inými napr. uznesenie Krajského
súdu v Prešove, sp.zn. 2Co/199/2016 z 23.11.2016, 11Co/107/2016, z 15.02.2016, 16Co/29/2017, z
24.07.2017 a iné.

4. Spolu so žalobou žalobca súdu predložil aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
13.02.2013, z kópie ktorej je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade v
súvislosti s každou jednou Zmluvou o pôžičke, ktorá bude v budúcnosti medzi nimi uzatváraná a teda
aj v súvislosti so Zmluvou o pôžičke zo dňa 28.03.2013.

5. Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 29.03.2018 adresovaným spoločnosti Železnice Slovenskej republiky,
Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, Oblastné riaditeľstvo Košice, túto ako zamestnávateľa žalobcu
požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka ( žalobcu), s ktorým v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov s tým, že predmetnou Dohodou sal
dlžník ( žalobca) súhlas k tomu, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho

mzdy, ktoré vykonáva platiteľ mzdy. V zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný v 1.rade domáhal
uspokojenia dlžnej čiastky v sume 539,50 eur.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.8. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP prvá veta).

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. V zmysle § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

17. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( čl. 2 ods. 1 CSP).

18. V zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

19. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,

nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

20. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného v 1.rade vyplýva, že jeho pôvodné obchodné meno
bolo River Euro, s.r.o.

21. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

22. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je

spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca
vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
a zároveň namietal premlčanie poskytnutého úveru.23. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť z dvoch dôvodov a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v
prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia

je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok ( prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí byť však osvedčený. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené
právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť ( naliehavosť)

úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo
by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. veľkými obtiažami. Zároveň súd musí zvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia
nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného
obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,

rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

24. Žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v 1.rade zdržal použitia dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov z 13.02.2013, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Žalobu odôvodnil
tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a nezohľadňuje premlčanie dlhu.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

26. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobca spochybňuje

predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka
platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy.

27. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu

právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho
subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1.rade
(ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

28. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli dostatočne osvedčené

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
ŽalobcaosvedčilpredloženímDohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmovzodňa13.02.2013,existenciu
právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1.rade, keď z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1.rade uzavreli túto ako neoddeliteľnú súčasť každej
jednej zmluvy, ktorá bude medzi nimi uzatváraná v budúcnosti a teda aj ako súčasť zmluvy o pôžičke

zo dňa 28.03.2013. Taktiež osvedčil aj to, že žalovaný v 1.rade predložil písomnú výzvu žalovanému v
2.rade - zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.02.2013 a Zmluvy o pôžičke č. 015915/28.03.2013 zo
dňa 28.03.2013.

29.Potrebunariadenianeodkladnéhoopatreniamaltedasúdzadostatočneosvedčenú,pretožežalobca
realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na
základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by
vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané
finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.

30. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebuneodkladnejúpravypomerov,hodnoverneosvedčildôvodnosťnároku,ktorémusamáposkytnúť
ochrana.Súdmalzároveňzato,ženariadenímneodkladnéhoopatrenianevznikneneprimeranáujmanastrane žalovaného v 1.rade (žalovaný v 1.rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná
výhoda na strane žalobcu.

31. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné
opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym
sporom medzi stranami.

32. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti,

ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1.rade zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, vyhovel.

33. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a z iných príjmov žalobcu do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej aj zamestnávateľovi žalobcu, nakoľko súd má za to, že to
možno od neho spravodlivo požadovať. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok pritom súd neuložil

konkrétnej spoločnosti ako to navrhoval žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorú spoločnosť pre účely neodkladného opatrenia označil za žalovaného v 2.rade, ale všeobecne
zamestnávateľovi žalobcu, teda akémukoľvek subjektu, ktorý bude zamestnávateľom žalobcu do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, resp.
právo z nej by mohlo byť v budúcnosti žalovaným v 1.rade uplatnené aj voči ďalším zamestnávateľom

žalobcu a nariadenie neodkladného opatrenia voči konkrétnej spoločnosti, by v prípade zmeny
zamestnávateľa žalobcu, stratilo svoje opodstatnenie.

34. Súd má za to, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nesprávne označil
zamestnávateľa žalobcu ako žalovaného v 2.rade, ktorý nie je v spore pasívne vecne legitimovaný,

ale mal by vystupovať ako tretia osoba. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto
je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Účastníkmi úverovej zmluvy a
zároveňdohodyozrážkachzomzdy,ktorájepodkladomprevykonávaniezrážokzomzdy,súlenžalobca
a žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako zamestnávateľ žalobcu len vykonáva svoju povinnosť
realizovaťzrážkyzomzdyžalobcu,ktorámuvyplývazust.§551ods.2Občianskehozákonníka,pretože

žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd nepovažuje
za správne stavať zamestnávateľa dlžníka do pozície strany sporu, pokiaľ zamestnávateľ neporušil
žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť a nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu vzniknutého len
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1.rade ako veriteľom. Svoje práva veriteľa zo zmluvy o
revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy vykonáva len žalovaný v 1. rade, pričom výkonom

týchto jeho práv môže dôjsť k zásahu do majetku žalobcu. Ak by si žalovaný v 1. rade svoje oprávnenie z
Dohody o zrážkach zo mzdy neuplatnil, k zrážkam zo mzdy žalobcu by nedošlo, zamestnávateľ žalobcu
si len plnil svoju zákonnú povinnosť na žiadosť žalovaného v 1. rade. To, že žalovaný v 1. rade svoje
práva veriteľa vykonáva neoprávnene a domáha sa plnení, na ktoré nemá zákonný nárok, je dôvodom
na úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade ako účastníkmi úverovej zmluvy a zároveň

dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mal zamestnávateľ
žalobcu v pozícii žalovaného v 2.rade v prípade nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a
teda úspechu žalobcu, znášať následky konania tretej osoby v podobe účasti na tomto konaní a náhrade
trov konania. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

35. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti
neodkladnýmopatrenímajinýmosobámakostranámsporu,súdvšakmusíprirozhodovanívychádzaťaj
zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona,
súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to

s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených
práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobca v danom
prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho
účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, aby sa zdržal

vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa
žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551
ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade nevykonávania zrážok na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá bola zamestnávateľovi žalobcuuž predložená spolu so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, sa platiteľ mzdy vystavuje
nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá vznikne veriteľovi odmietnutím
vykonávania zrážok na základe predmetnej dohody.

36. Súd pritom poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v uznesení zo dňa
28.06.2017, sp.zn. 21Co/78/2017: „Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o
naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou
osobou, t. j. uloženie povinnosti inej osobe, než strane sporu, v danom prípade zamestnávateľovi

žalobcu, pretože pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu
práva zo spornej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia veci samej,
za stavu, že už žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, by
bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcovi zdržať sa vykonávania zrážok, bolo
neodkladné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.“

37. Konanie medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade sa vydaním neodkladného opatrenia končí a
preto bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2.rade zamietol, vznikol žalovanému v zmysle § 255 ods.
1 CSP nárok na náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto

súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti
konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd
považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej
skutočnosti, že žalovaný v 2.rade doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil teda ani žiadne s tým
súvisiace výdavky potrebné sa účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobcovi mu nevznikli,

preto súd rozhodol tak, že žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov konania nepriznal

38. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1.rade bude v
zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.