Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713203004
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713203004.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľa F.
R., U.. XX.XX.XXXX, R. H. L., G..A.. Š. XXX/XX, zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov 34, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa,
a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 36 861 545, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 728,42 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu MST PARTNERS, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 01.03.2013 domáha rozhodnutia, ktorým by
súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 2C/2902/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaný Arbitrážnym
súdom Košice konajúcim prostredníctvom rozhodcu C.. R. Q. a uložil povinnosť odporcovi nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.

V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že si osobitne nevyjednal rozhodcu, ale rozhodcovská doložka bola
už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania jednostranne stanovil
dodávateľ a je pre neho neprijateľné. Dodávateľ si v jeho prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je
pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch, čo je markantným
porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Ďalej navrhovateľ v návrhu poukázal napr.
na rozhodnutie Ú. Č. B.. Ú. XXX/XX, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. XCoE XX/XXXX zo
dňa 31.03.2011 a č.k. XXCoE/XX/XXXX zo dňa 31.05.2011, rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C 40/08
- K. a najmä na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo X/XXXX zo dňa 21.03.2012, v ktorom tento judikoval,
že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia, preto žiadal, aby
mu súd poskytol ochranu tým, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia
sa v tomto konaní domáhal.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2013 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že žalobca spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX podpísal aj Všeobecné poistné podmienky a

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré podpísať nemusel a ktoré pojednávali
o rozhodcovskej doložke. V prípade nepodpísania oboch týchto dokumentov by rozhodcovská doložka
nebola vôbec vznikla. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo
spotrebiteľskej zmluvy, žalobca mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby
tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade
s právnymi predpismi, preto takáto individuálne dohodnutá zmluvná podmienka nepodlieha súdnej
kontrole v zmysle § 53 ods.1/ Občianskeho zákonníka.

Odporca ďalej namietal, že nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože tento
rozsudok vydaný len na základe tvrdení a listinných dôkazov žalovaného má jasnú oporu v zákone
o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 29a upravuje skrátené konanie. Žalovaný ďalej konštatuje, že
všeobecné súdy nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov,
preto v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Pokiaľ
mal žalobca za to, že rozhodcovský rozsudok nie je vecne správny, mal možnosť podať voči nemu
odpor do 5 dní od doručenia, ale žalobca odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal. Odporca
vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že odloženie vykonateľnosti predstavuje vážne narušenie vlastností
právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorými sú nezmeniteľnosť a záväznosť a nimi
založené právne istoty. Vzhľadom na to, že na odklad vykonateľnosti neexistuje právny nárok a súd
nie je povinný odklad vykonateľnosti povoliť, je len na účastníkovi konania, aby dostatočne presvedčivo
preukázal nevhodnosť exekúcie a opodstatnenosť toho, aby sa s exekúciou počkalo až do rozhodnutia
súdu, čo sa však v danom prípade nestalo a preto nie je dôvod na odklad vykonateľnosti napádaného
rozhodnutia.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a na základe návrhu účastníka
konania, v danom prípade navrhovateľa, odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012, a to až do času právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/29/2013.

Odporca podaním zo dňa 14.06.2015 doručené súdu 17.06.2015 súdu oznámil, že novelizáciou zákona
č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok, ďalej len EP) v rámci zákona č. 335/2014 Z.z. bod 49 sa
za § 243c vložil nový §243d, podľa ktorého (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom
tohto konania spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej právnej norme a to:
- ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydané pred 1. januárom 2015,
- exekučné konanie na jeho základe ( ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 EP) nebolo iniciované
zo strany odporcu do troch mesiacov od účinnosti uvedenej novely exekučného poriadku.

Z týchto skutočností vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy ( rozhodcovské
rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v § 243d EP sa právne
postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského
rozsudku, keď navrhovateľ nie je viazaný povinnosťou založenou predmetným rozhodcovským
rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol týmto rozhodcovským rozsudkom
priznaný. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú
objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania. Preto žiada odporca návrh zamietnuť s tým, že
zo strany súdu by išlo len o akademické rozhodovanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s písomnými
dôkazmi, a to: žalobou, splnomocnením, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecnými
podmienkami, oznámením o zániku poistenia, návrhom na začatie konania, rozhodcovským rozsudkom,
a ostatnými dokladmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného dňa 19.01.2012 vo veci sp. zn. XC/XXXX/XXXX
bola uložená povinnosť navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zaplatiť odporcovi (v
rozhodcovskom konaní žalobcovi) do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu
51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor
na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa
05.06.2013. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľka súdu doručila dňa 17.06.2013.

Navrhovateľ sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
vydaného pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX dňa 19.01.2012. Tento rozsudok bol navrhovateľovi doručený
podľa doručenky zaslanej spolu s kópiu predmetného spisu, dňa 01.02.2013. Navrhovateľ mal teda v
30-dňovej lehote po doručení rozsudku podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá 30-
dňová lehota začala navrhovateľovi plynúť dňa 02.02.2013 a uplynula dňom 01.03.2013. Navrhovateľ
podal žalobu dňa 01.03.2013, čo je zrejmé z podacej pečiatky súdu, teda žaloba bola podaná v
zákonnej lehote 30 dní po doručení rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v poistnej zmluve uzavretej
s odporcom, bola v rozpore so zákonom, nebola dojednaná medzi účastníkmi konania individuálne
a keďže spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. S poukazom na túto skutočnosť nemal rozhodcovský súd právomoc
konať vo veci, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako aj jeho
neplatnosť.

Súd do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku
s poukazom na tú skutočnosť, že po začatí konania boli dané dôvody na odloženie vykonateľnosti
rozsudku, pretože podaním návrhu na exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku by bolo zásadným
spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľa ako spotrebiteľa.

Z príslušného registra exekučných konaní vedených na Okresnom súde Zvolen súd zistil, že voči
navrhovateľovi nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie čo uviedol aj odporca vo svojom vyjadrení
k návrhu zo dňa 14.06.2015 z ktorého vyplýva, že neinicioval exekučné konanie voči navrhovateľovi do
troch mesiacov od účinnosti uvedenej novely exekučného poriadku, t.j. do 31.03.2015.

Podľa § 40 ods. 1/ a 2/ Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení jeho neskorších noviel,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1/ a 2/ Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení jeho neskorších
noviel, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 44 ods. 3/ Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení jeho noviel, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore 4ead) preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 243d ods. 1/ a 2/ Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení jeho noviel, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že tejto žalobe, aj keby bola dôvodná,
nie je možné vyhovieť, nakoľko po podaní žaloby došlo k takým skutočnostiam, ktoré v podstate ovplyvnili
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
z dôvodu, že mal obavu, že odporca sa obráti na súdneho exekútora, ktorý práve na základe tohto
exekučného titulu bude vymáhať pohľadávku priznanú v rozhodcovskom konaní. Žaloba bola podaná
01.03.2013, avšak novelou Exekučného poriadku účinnej od 01.01.2015, a to zákonom č. 355/2014 Z.
z. došlo k takej legislatívnej zmene, že na podklade rozhodcovského rozsudku možno podať návrh na
exekúciu len do troch mesiacov po účinnosti tohto zákona, návrhu na vykonanie exekúcie podanému po
tomto dátume nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V zmysle tejto zmeny Exekučného poriadku tým, že
voči navrhovateľovi nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie, čo bolo zistené v príslušnom registri
exekúcií na tunajšom súde, nemožno už podať návrh na vykonanie exekúcie voči navrhovateľovi,
pretože uplynula zákonná lehota troch mesiacov, a to dňom 31.03.2015 a ak by aj odporca podal
návrh na vykonanie exekúcie, súd už poverenie na vykonanie exekúcie neudelí. S poukazom na tieto
skutočnosti stratil navrhovateľ v konaní po uplynutí tejto lehoty naliehavý právny záujem na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, teda zmenou zákona došlo k zmene právneho postavenia navrhovateľa,
ktorý prestal mať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Vzhľadom však na tú skutočnosť, že odporca si už voči navrhovateľovi nemôže uplatniť
priznanú pohľadávku v rozhodcovskom konaní ako exekučný titul, odpadol dôvod ako aj dôvodnosť
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov súd už ďalšie dokazovanie ohľadne
platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve nevykonával lebo zo zákonných

ustanovení za danej dôkaznej situácie vyplýva, že rozhodcovský rozsudok účastníkov nezaväzuje a
žalobu s poukazom na tieto okolnosti súd zamietol.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca mal plný úspech vo veci,
a teda priznal odporcovi plnú náhradu trov konania. Pri výpočte výšky náhrady trov konania odporcu
súd vychádzal z ich vyčíslenia v návrhu došlom na súd dňa 28.12.2015 s tým, že priznal odporcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 728,42 € za dva úkony právnej služby 2 x 60,07 € a 3 x
rež. paušál 7,81 € - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie vo veci samej, 30,04
€- písomné podanie - odvolanie, účasť na pojednávaní 2 x 64,53 € a 2 x rež. paušál 8,39 €, náhrada
hotových výdavkov vo výške 60,86 € a 58,95 €, náhrada za stratu času vo výške 2 x 83,88 € s tým, že
súd navýšil odmenu o DPH. Teda súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov právneho zastúpenia
v sume 728,42 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).