Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Dana Popovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108214047
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7108214047.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: SPP - Distribúcia a.s., so sídlom v
Bratislave, Mlynské nivy 44/B, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom
so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., M. XX,
zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, o zaplatenie
3.255,92 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2016
č.k. 39C 179/2008-310 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 3.255,92 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 54, § 59
ods. 1 písm. d/ ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 656/2004“), § 1 vyhl.č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, § 8, § 15, § 18 zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platného v čase vzniku
škody dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.255,92 eur
titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, je dôvodná.
3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaný odoberal plyn na odbernom
mieste Q. O.G., M. XX ako fyzická osoba - domácnosť prostredníctvom žalobcu, ktorý zabezpečuje
distribúciu zemného plynu cestou svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojeným k
distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. V konaní bolo preukázané, že na plynomeri -
meradle č. XXXXXXX bola porušená overovacia značka na číselníku plynomeru (plomba počítadla),
čo bolo zistené pri odpočte meradla pracovníkmi žalobcu dňa 5.9.2006. Žalovaný v priebehu konania
potvrdil, že do priestorov, v ktorých sa nachádzal plynomer mohol vstúpiť okrem neho aj niekto
iný, pokiaľ mu dal kľúče. Násilný vstup do predmetných priestorov inou osobou, ktorá by mohla
poškodiť plynomer preukázaný nebol, čo vyplynulo aj z odôvodnenia uznesenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach I č. ČVS: ORP-3785/1-OSD- K1-2006 z 25.11.2006, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.12.2006, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie Y. O. (žalovaný) týkajúce sa
podozrenia zo spáchania prečinu krádeže. Predmetný plynomer bol vyhodnotený ako nevyhovujúci z
dôvodupoškodeniaplombypočítadlaamožnejmanipuláciesčíselníkom,zktoréhodôvodunevyhovovaltechnickým a metrologickým požiadavkám. Predmetné meradlo bolo vyrobené v roku 1993, posledné
overenie bolo v roku 1996, platnosť overenia do 31.12.2006 a pri žiadnej kontrole meradla, resp. jeho
odpočtu nebolo zistené, že by toto meradlo bolo akýmkoľvek spôsobom poškodené, či nefunkčné až
do dňa 5.9.2006. K poslednému riadnemu odpočtu na meradle došlo dňa 31.12.2005, kedy bol zistený
stav meradla 73477 a spotreba 3469 m3. V tento deň nebolo zistené poškodenie plynomeru. Jeho
poškodenie bolo zistené až dňa 5.9.2006, kedy bol vykonaný odpočet plynomerov, čo vyplynulo zo
zápisu z kontroly odberateľa zemného plynu, podpísaného aj žalovaným a ktoré skutočnosti potvrdil
svedok M.. Na tomto plynomeri bol v uvedený deň zistený skutočný stav na číselníku 77333, čo
znamená, že spotreba bola zvýšená oproti poslednému zápisu z kontroly dňa 31.12.2005. Vzhľadom
na poškodené meradlo nebolo možné zistiť skutočnú spotrebu, preto vo vyúčtovacej faktúre SPP a.s. zo
dňa 25.10.2006 bol uvedený stav meradla 73477 rovnako ako 31.12.2005. Žalovanému za toto obdobie
vznikol preplatok za zálohové platby u SPP a.s.. Tvrdenia žalovaného, že za odobratý plyn riadne zaplatil
preto zostali nepreukázané. Pokiaľ za obdobie od 1.1.2006 do 4.9.2006 žalovaný uhradil zálohové platby
na účet SPP a.s., táto skutočnosť je v danom prípade irelevantná, keďže v tomto konaní žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody voči žalovanému titulom neoprávneného odberu.
4. V danom prípade bolo dostatočne podľa názoru súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním
preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené
všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber)
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda a príčinná
súvislosťmedziexistenciouprotiprávnehoúkonuaškodou,pretovzniklažalovanémupovinnosťnahradiť
žalobcovi uplatnenú škodu.
5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal na poškodené meradlo napojený nielen
plynovýkotolnavykurovanie,aleajplynový boilernaohrevteplejvody.Nakoľkozadanéobdobienebolo
možné zistiť spotrebu plynu žalovaného (od 1.1.2006 do 4.9.2006) a žalovaný v konaní nepreukázal,
že by plyn na danom odbernom mieste v tomto období neodoberal, práve naopak sám potvrdil, že plyn
odoberal, súd mal za preukázanú výšku škody uplatnenú žalobcom s poukazom na § 59 ods. 3 zák.č.
656/2004 Z.z. v spojení s vyhl.č. 155/2005 Z.z. a použitím metodiky stanovenej touto vyhláškou túto
ustálil na 3.255,92 eur. Tá pozostáva z náhrady škody za neoprávnený odber za dané obdobie vo výške
3.156,84 eur pri spotrebe 6.595,20 m3 a nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu vo
výške 99,08 eur.
6. Pokiaľ ide o závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, podľa ktorých bola spotreba plynu za dané
obdobie stanovená na 5464,73 m3, tento výpočet podľa súdu prvej inštancie nebol vykonaný správne,
nakoľko znalec pri výpočte použil vyhl.č. 449/2012 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až 1.1.2013. Ku škode
došlo ešte v roku 2006, preto bolo potrebné škodu vyčísliť v zmysle vyhl.č. 155/2005 Z.z..
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
8. O trovách štátu rozhodol v súlade s ust. § 259 C.s.p. s použitím článku 4 C.s.p. tak, že na ich náhradu
zaviazal neúspešného žalovaného.
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôvodoch odvolania
poukázal na to, že Slovenská legárna metrológia posudkom č. 331.9/06-332 zo dňa 9.10.2006 potvrdila
poškodenie meradla, a to poškodenie plomby počítadla, resp. možnú manipuláciu s číselníkom. Z ust.
§ 59 ods. 1 písm. c/ zák.č. 656/2004 Z.z. pritom vyplýva, že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený
odber je podmienená jeho neoprávneným zásahom do meradla. Žalobca nepredložil jediný dôkaz,
z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný vykonal aktívny zásad do odberného zariadenia. Nedostatok
preukázania tejto skutočnosti má za následok, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za konanie
a vzniknutú škodu, ktorú nezavinil. Do priestoroch nehnuteľností, v ktorých bolo meradlo umiestnené,
žalovaný vstupoval len výnimočne. Žalobca nepreukázal zavinené konanie žalovaného, ktorým by
došlo k poškodeniu plynomera a bola vyslovená len domnienka, že došlo k možnej manipulácii s
číselníkom. V súvislosti s ust. § 54 ods. 1 zák.č. 656/2004 Z.z. poukázal na to, že žalovaný navrholdoplniť dokazovanie znaleckým skúmaním znalcom z odboru energetiky, odvetvie plynárenstvo, ktorým
by bolo potvrdené prehlásenie žalovaného o nezasahovaní do meradla a vyvrátené tvrdenia žalobcu o
čiernom odbere. Tiež poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku Slovenskej legárnej metrológie
NO meteorologické pracovisko Košice (bod 2.2) nie je možné jednoznačne určiť, či na predmetnom
plynomeri bola vykonaná neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná manipulácia na uvedenom
plynomeri. S poukazom na dobré mravy považuje žalovaný predmetný nárok žalobcu za neetický a
arogantný, škoda je založená len na domnienke. Poukázal tiež na to, že žalovaný nemal žiadny dôvod
ani snahu zasahovať do plynomeru, z ktorého dôvodu podal aj návrh na začatie trestného stíhania voči
neznámemu páchateľovi. Poukázal na neopodstatnenosť sankčnej faktúry v uplatnenej výške. Žalovaný
uviedol, že nemá trvalú prácu, trvalý príjem a existuje iba na brigádnických prácach. Je evidovaný
na úrade práce a nevlastní žiaden majetok. V odvolaní poukázal na rozsudok NS SR č. R 76/1999 a
rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie sp.zn 15C 41/2007.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že v zmysle § 59 ods.
1 písm. d/ zák.č. 656/2004 Z.z. je daná objektívna zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na jeho
zavinenie. Predmetom konania nebolo zisťovanie, či žalovaný alebo niekto iný zasiahol do meradla,
pričom žalovaný nesprávne poukazuje v svojom odvolaní na ust. § 59 ods. 1 písm. c/ spomínaného
zákona, v zmysle ktorého žalobca neuplatňoval v tomto konaní svoj nárok. Momentálne osobné a
majetkové pomery žalovaného ho nezbavujú zodpovednosti za neoprávnený odber. Uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.
11. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázal na to, že jeho tvrdenie o tom, že
nezasahoval do meradla bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Objektívna zodpovednosť žalovaného
vo vzťahu k žalobcovi je nemorálna.
12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.
14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2018 o 9.35 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 21.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p..
16. Žalovaný namieta v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Tento pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvejinštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky
preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
21. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva následovné:
22. Podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zák.č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2008 neoprávneným
odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
23. Podľa § 59 ods. 2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
24. V zmysle § 59 ods. 3 cit. zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
25. Správne súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
dodávateľovi plynu v zmysle spomínaných zákonných ustanovení zák.č. 656/2004 Z.z.. V zmysle ust.
§ 59 ods. 1 písm. d/ cit. zákona neoprávneným odberom plynu je odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Spomínaný zákon teda vychádza z objektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu (bez zreteľa na zavinenie) za odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
26. V danom prípade boli naplnené všetky znaky zodpovednosti žalovaného, ktorým je protiprávne
konanie (porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynu), škoda a príčinná
súvislosťmedzitýmtoprotiprávnymkonanímaškodou,pretosprávnesúdprvejinštanciežalobevyhovel.
27. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na danom plynomeri bola
poškodená plomba počítadla, teda že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. K
tomuto skutkovému záveru možno dospieť jednoznačne z výsledkov dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie, predovšetkým z posudku na meradlo č. 331.9/06-332 Slovenskej legálnej
metrológie NO, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalobca a z ktorého vyplynulo, že na danom meradle
bola poškodená plomba počítadla a zároveň bola vyslovená možná manipulácia s číselníkom. Na tomto
závere nemení nič ani odpoveď Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline na otázku
súdu, či na predmetnom plynomeri bola vykonaná neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná
manipulácia na tomto plynomeri vyplývajúca zo znaleckého posudku č. 311/2004, ktorý uviedol, že podľa
zistených skutočností nie je možné jednoznačne určiť, či na predmetnom plynomeri bola vykonaná
neoprávnená manipulácia s číselníkom, resp. iná manipulácia na uvedenom plynomeri.
28. Ako vyplynulo z vyššie cit. zákonných ustanovení, samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenej
manipulácii s číselníkom, resp. inej manipulácii na plynomeri nie je pre posúdenie nároku na náhradu
škody významná, nakoľko tak, ako už bolo uvedené vyššie, ide o objektívnu zodpovednosť, vyplývajúcu
z preukázania tej skutočnosti, že na plynomeri bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii.
29. Z týchto dôvodov neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že v danom prípade nebolo preukázané,
že by z jeho strany došlo k manipulácii s daným plynomerom, nakoľko nejde o takú skutočnosť, ktorá
by mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného.
30. Citovaný zákon vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s tým, že § 1 vyhl.č. 155/2005
Z.z. stanovuje výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu pri neoprávnenom odbere plynu pre
domácnosť v prípade, ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, v ktorom
prípade sa odber plynu účtuje odo dňa posledného od počtu meradla do dňa zistenia neoprávneného
odberu plynu. Správne súd prvej inštancie k účtovanému odberu plynu v zmysle spomínanej vyhlášky
pripočítal aj náklady plynárenského podniku, ktoré vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu
(§ 1 ods. 9 cit. vyhl.).31. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že Ústav súdneho inžinierstva v
znaleckom posudku č. 311/2014 stanovil iný výpočet odberu plynu, odvolací súd dodáva, že otázka
právneho posúdenia veci a aplikácie príslušnej normy je vecou súdu, nejde o odbornú otázku, ktorú
by mohol zodpovedať znalec, resp. znalecký ústav. Preto v tomto smere súd nebol viazaný názorom
vysloveným ústavom súdneho inžinierstva v znaleckom posudku č. 311/2014.
32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výškou škody vyčíslenou podľa vyhl.č. 155/2005 Z.z., ktorá bola
účinná v čase rozhodnom pre vyúčtovanie neoprávneného odberu, teda odo dňa posledného odpočtu
meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu, keďže v danom prípade nebolo možné presne
určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu.
33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.
34. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, ktorý s poukazom na § 3 Obč. zákonníka a odkazom
na dobré mravy navrhol odvolaciemu súdu, aby prehodnotil nárok žalobcu, odvolací súd dodáva, že
aplikácia tohto zákonného ustanovenia v danom prípade neprichádza do úvahy. Postup žalobcu, ktorý
uplatňuje v danom prípade nárok na náhradu škody za neoprávnený odber v zmysle zákona nemožno
považovať za taký, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní odvolací súd priznal žalobcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu tak, ako vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.