Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010236
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

K. Y., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Y., nar. XX. XX. XXXX v L., trvale bytom Y., prechodne bytom W.. XXX, XXXX J., L.,
stolár, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12. 06. 2016 v čase okolo 05:30 hod. v chodbe bytového domu č. XXX v B., okres Námestovo, pri
vchodových dverách, po predchádzajúcej slovnej hádke oboma rukami sotil do ramien I. G., nar. XX.
XX. XXXX, následkom čoho menovaná spadla dole schodmi a ostala ležať na zemi, čím jej spôsobil
zlomeninu vonkajšieho členka vpravo bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie a krvný výron
pravého predkolenia, členkového kĺbu a nohy, s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života v trvaní 8 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13. 09. 2017 prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal obžalobu na obž. K. Y. pre skutok
právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona.Poškodená I. G. sa nepripojila s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku urobil

vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní k súdenému skutku vypovedal, že predmetného dňa
bol v Námestove, kde náhodne stretol svedkov D. a I.. Požíval s nimi alkoholické nápoje a keďže išli
všetci do Lokce, tak im navrhol, aby išli spolu jedným taxíkom. Keďže ho bolela noha, požiadal D., aby
ho odprevadili k bytu priateľky E.. Po vystúpení z taxíka, prišli pred vchodové dvere bytového domu,
zazvonil na vchodový zvonček, ozval sa bzučiak, dvere nešlo otvoriť, oni už boli pokazené a tak začal

dverami šarpať. Potom im otvorila dvere nejaká staršia pani, ktorú nepozná. Ako išiel spolu so D. a I. k
bytu priateľky, oni išli za ním, zbadal dole pod schodmi pri pivnici stáť poškodenú I. G., ktorú predtým
poznal iba z počutia ,stála tam so svedkom N.. Oni mu nadávali, že robí bodrel, resp. že robia bodrel,
medzi ním a poškodenou došlo k slovnej výmene, k fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo. Mal síce
požitý alkohol, ale na priebeh udalostí si pamätá.

Svedkyňa poškodená I. G. vypovedala, že v nedeľu v skorých ranných hodinách počula búchanie,
kopanie do vchodových dverí do bytového domu a tiež krik. Vyšla preto z bytu a zazvonila susedovi N.,
ktorý býva tiež dole na rovnakom podlaží. Sused vyšiel z bytu a ona mu povedala, že obžalovaný rozbil
dvere. Sused N. jej povedal, že to má nechať tak a ostal stáť pri dverách do svojho bytu. Ona vyšla
schodmi na hlavnú chodbu, je tam asi osem schodov a ako vyšla hore týmito schodmi, tak obžalovaný

už stál v chodbe, vedľa schránok. Obžalovanému povedala, že v bytovke nemá čo robiť a on jej nakričal,
že sa nemá do toho starať a vulgárne jej vynadal, že je obyčajná piča a kurva. Vtedy sa otočila, že
ide dole schodmi do svojho bytu a on ju vtedy chytil za ramená a sotil ju zo schodov. Dole schodmi
padala prednou časťou tela, ostala ležať dole pod schodmi, pod schodmi ostala ležať na chrbte. Sused
N. jej pomohol do bytu. V byte si sadla a zavolala pani E., čo sa stalo, potom dostala asi tri SMSky

od obžalovaného, že to tak nenechá, že sa má ísť liečiť na psychiatriu. Na nohe ju bolel členok, na
pohotovosti bola v utorok, MUDr. Zoššákovej popísala, čo sa jej stalo a z domu potom zavolala políciu.
Nohu mala zlomenú, chodila s ňou na kontroly. Ako spadla zo schodov tak ju bolel členok na pravej
nohe, nič iné ju nebolelo, viditeľné zranenia na tele nemala. So zranenou nohou nemohla nikam chodiť,
na kontrolne vyšetrenia chodila sanitkou. Najskôr mala na nohe dlahu a potom ju mala zasadrovanú.

Po páde zo schodov ostala ležať na chrbte pod schodmi, videl to sused N. a obžalovaný, hore schodmi
videla utekať svedka D., svedka I. tam vtedy nevidela. Obžalovaný mal vypité, z vchodových dverí
vidieť na schody na prvé poschodie a aj na schody, ktoré idú smerom do pivnice. Vchodové dvere sú
presklenené. Pred incidentom obžalovaného nepoznala, stretla ho iba u p. E.. K večeru ešte toho istého
dňa volala susedovi N., či nemá doma octanovú masť, lebo jej opúchala noha. Okrem opuchu jej noha

zmodrela, nemohla si na ňu obuť topánku. Modrinu mala na členku. Na pohotovosť jej odvoz zabezpečil
sused N., nemohla od bolesti vydržať. Bolesť v členku pocítila v nedeľu k večeru, hneď ju noha nebolela,
myslela si, že bolesť ju prejde. Ako sa zodvihla po páde zo zeme tak noha ju bolela len trošku, nie
tak, ako ju bolela potom.

Svedok C. N. vypovedal, že okolo šiestej ráno mu na zvonček na dverách zazvonila suseda G., že
obžalovaný sa vlámal do bytovky, dá sa to tak povedať. Na bytovke majú bezpečnostné dvere, dajú sa
otvoriť aj priamo z bytu. On videl ako obžalovaný kopal do dverí, vykopol spodnú lištu z dverí, niekto
mu musel dvere otvoriť z nejakého bytu. Pani G. mu povedala, aby s tým niečo urobil. Tiež tam videl
pána D. a I., oni nerobili nič zlé, oni iba prebehli hore schodmi. Poškodená povedala obžalovanému, aby

nerobil hlúposti a obžalovaný jej vtedy povedal dve škaredé slová, povedal jej nejako ako piča skurvená,
a potom videl ako ju svojimi oboma rukami chytil za ramená, poškodená vtedy stála otočená k nemu
chrbtom, chcela ísť práve dole schodmi a on ju posotil dole schodmi. Ona padala akoby dole po ležiačky
po tých schodoch. Obžalovaný potom išiel hore schodmi, on sa poškodenej opýtal, či jej má pomôcť do
bytu, ona povedala že to bude v pohode. Večer potom bol pozrieť poškodenú, chcel jej zavolať aj sanitku,

povedal jej, že to bude zlomenina, ona nechcela, myslela si, že to má narazené. V utorok zabezpečil
odvoz, a boli na pohotovosti v Námestove. Pri incidente boli prítomní iba on s poškodenou, obžalovaný
a svedkovia D. a I., nikto iný tam nebol. Ešte toho istého dňa mali bytovú schôdzu, všetci počuli ten
bordel a obžalovaný potom aj zaplatil škodu na dverách. Poškodená po páde skončila niekde ako končili
schody, padala bokom po pravej strane schodov, potom sa sama postavila, nevie už teraz presne ako

padala, či sa aj niečoho počas pádu pridržiavala, mohla sa pridržiavať zábradlia. Padala smerom hlavou
dole schodmi, bokom na schody. Večer mu ukázala nohu, mala ju opuchnutú, ale myslela si, že ju má
len narazenú. Na nohe videl iba opuch.Svedok I. D. k súdenému skutku vypovedal, že bol spolu s C. I. v Námestove, kde náhodne stretli
obžalovaného, najskôr niečo popili a potom išli spolu taxíkom do Lokce. Najskôr zvonili na vchodové
dvere, kde býva obžalovaného priateľka, nikto im dvere neotváral a tak obžalovaný začal trhať

vchodovými dverami. Vchodové dvere im prišla otvoriť p. G., ktorá na nich aj kričala, že robia hluk.
Potom vošli všetci dnu, dole na schodisku bola poškodená G., niečo hovorila obžalovanému, on jej tam
vulgárne vynadal. Potom išli všetci traja hore, obžalovaný išiel k pani E., ktorá jeho a I. nechcela pustiť
dnu, a tak s I. odišli domov.

SvedokC.I.kuskutkuvypovedal,žespolusI.D.boli Námestove,náhodnestretliobžalovaného,ktorého
on vtedy nepoznal. Niečo spolu popili, potom zobrali taxík a išli do Lokce, kde mal bývať obžalovaný.
Obžalovanému pomáhali nastúpiť a aj vystúpiť z taxíka, pretože bol opitý a sám to nezvládal. Pred
bytovým domom bol obžalovaný agresívny, zvonil na zvonček, trieskal na dvere, robil hluk, vtedy prišla
nejaká pani, ktorá kričala, aby nerobili hluk, obžalovaný sa obhajoval, že tam býva, že sa nemôže dostať
dnu. S I. D. stáli pri obžalovanom pri dverách, a to zvonka na schodoch. Obžalovaného tá pani pustila

dnu, oni počúvali čo sa vlastne robí, oni sa dohadovali niekde v tom priestore, ako sú schody do pivnice
a posledné čo videl bolo ako obžalovaný šiel hore schodmi spolu s tou pani, a potom sa otočil ešte
raz a zvonka videl, že obžalovaný išli s tou pani hore schodmi aj na ďalšie poschodie. Okrem neho,
obžalovaného, svedka D. a tej pani, v bytovke nikoho iného nevidel, tá pani ktorá im otvorila dvere určite
neprišla z pivničných priestorov, bola to tá pani ktorá im prišla otvoriť dvere a potom išla s obžalovaným

hore schodmi. Nepamätá si, že by v ten večer videl pani G., bolo to dosť dávno, pripúšťa aj tú možnosť,
že tie dvere im prišla otvoriť pani G.. On sa o tomto incidente rozprával so D. a jemu sa mohol tento
incident popliesť s inou udalosťou, ktorá sa stala ešte predtým, priamo pred dverami nejakého bytu v
tej istej bytovke, ale to bolo niekedy popoludní cez deň, bolo tam viac ľudí, oni tam vtedy prišli s I. D.,
zavolal ich syn p. E., aby prišli na návštevu.

Znalec MUDr. Ján Jelnčík vypovedal, že zotrváva v celom rozsahu na záveroch znaleckého posudku,
pričom je úplne jedno ako svedkyňa poškodená stála v čase keď padala dole schodmi, nemá to žiaden
vplyv na zranenie ktoré utrpela. Opuch sa mohol dostaviť do jednej do dvoch hodín. Pri takomto
charaktere zranenia sa občas stáva, že osoby, ktoré takéto zranenie utrpia sa dostavia k lekárovi až

po 24 až 48 hodinách, teda po určitom čase od úrazu, do niekoľkých hodín až dní. K zraneniu, ktoré
utrpela poškodená mohlo dôjsť aj bez zavinenia druhej osoby, prudkým došliapnutím na nohu. Možno
povedať, že k takýmto úrazom dochádza častejšie bez zavinenia druhej osoby, takéto zranenie si môže
osoba spôsobiť aj sama. Adekvátna doba liečenia je 8 týždňov, určite viac ako 6 týždňov a pokiaľ ide o
obmedzenie v obvyklom spôsobe života, v celom rozsahu sa pridržiava záverov znaleckého posudku.

Svedkyňa P. G. vypovedala, že nebola svedkom žiadneho ublíženia na zdraví, pamätá si, že niekedy cez
víkend včasne rána otvárala vchodové dvere do bytového domu obžalovanému, bol vtedy agresívny a
opitý. Ona len otvorila dvere, aby sa nepoškodili a odišla. Myslí si, že pri obžalovanom vtedy ešte niekto
stál, obžalovaný tými dverami lomcoval, boli vtedy čerstvo osadené. Býva na druhom poschodí, z bytu

vyšla práve preto, lebo počula veľký hluk, zišla vtedy ku vchodovým dverám, pustila obžalovaného dnu a
vrátila sa späť do svojho bytu. Nevidela, kde šiel obžalovaný, len otvorila dvere a odišla, to bolo všetko.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané svedecké výpovede svedkov C. G., O. E., L. E., C. E. a S. T..

Svedkyňa O. E., priateľka obžalovaného uviedla, že predmetné ráno, sa zobudila na zvonenie telefónu
od vchodových dverí, bol to obžalovaný, bola mu otvoriť vchodové dvere, pustila ho do bytovky, nikto
pri ňom nebol, išiel s ňou hore do bytu, dal jej nejaký počítač pre deti a odišiel, dole ho mal čakať taxík.
Potom sa dozvedela od ľudí v bytovke, že obžalovaný kopal v tú noc do vchodových dverí a pobudil
celú bytovku. Svedkyňa zotrvala, že si je istá, že vtedy bola vchodové dvere obžalovanému otvoriť ona,

nikoho iného tam vtedy nestretla a ak obžalovaný uvádzal, že mu dvere otvorila iná osoba, tak si to
nepamätá , lebo mal vtedy vypité.

Svedkyňa L. E., uviedla, že išlo o nedeľu skoro ráno, kedy mali byť spôsobené zranenia poškodenej,
v podstate potvrdila výpoveď svojej matky svedkyne O. E., ale na rozdiel od matky uviedla, že keď sa

potom okolo obeda zobudila, obžalovaný bol ešte u nich doma v byte. Zároveň uviedla, že mame v ten
deň, lebo na druhý deň volala p. G., že obžalovaný ju zhodil zo schodov. Tiež jej volala, že obžalovaný
rozbil dvere, aby si to dal do poriadku, na čom sa oni iba smiali.Svedok C. E. nič podstatné ku skutku neuviedol, uviedol že počul skoro ráno búchanie na dvere a tiež
zvoniť zvonček, ale on spal ďalej a keď sa zobudil, u nich v byte bol obžalovaný, nevie však kedy k
ním do bytu prišiel. Tiež vypovedal, že v nedeľu si písala jeho mama s poškodenou, jednu sms mu dala

prečítať, bolo tam napísané, že obžalovaný rozbil dvere a zhodil ju zo schodov. Obžalovaný povedal,
že poškodenú zo schodov neschodil a nerozbil žiadne dvere. V pondelok obžalovaný odišiel do Nórska,
mama mu písala, že sa sťažujú všetci susedia, že dvere treba zaplatiť, chodil k nim aj domovník a
obžalovaný potom poslal peniaze na opravu dverí.

Svedok S. T. vypovedal ohľadom poškodenia a opravy dverí vchodových dverí. Ohľadom ublíženia na
zdraví poškodenej sa vyjadriť nevedel.

Súd ďalej prečítal listinné dôkazy, najmä lekárske správy a správy k osobe obžalovaného.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí, kto inému úmyselne

ublíži na zdraví a spôsobí mu ťažkú ujmu na zdraví.
Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedenýmvtomtozákoneporušiťaleboohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom(priamyúmysel),alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Tým, že obžalovaný posotil poškodenú, ktorá sa v tom čase

chystala zísť dole schodišťom do suterénu, si musel byť vedomý, že poškodená môže v dôsledku jeho
konania stratiť rovnováhu a minimálne v dôsledku straty rovnováhy, môže nesprávne došliapnuť nohou
na schod a môže tak dôjsť k jej ublíženiu na zdraví, a to aj vo vzťahu k oveľa závažnejším zraneniam, ku
akým reálne v prípade poškodenej došlo. Po subjektívnej stránke tak obžalovaný konal v nepriamom
úmysle v zmysle ust. § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a pre prípad, že takto chránený záujem poruší alebo ohrozí,
bol s tým uzrozumený.

Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona. Vina
obžalovaného bola preukázaná predovšetkým výpoveďami očitých svedkov, konkrétne výpoveďami
svedkyne poškodenej a nestranného svedka C. N., ktorých výpovede súd hodnotil v kontexte aj s
obsahom a závermi lekárskych správ, znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a výpovede znalca

MUDr. Jána Jelenčíka, pričom tieto dôkazy do seba logicky a vo všetkých súvislostiach zapadali.

Súd mal dôkazmi zistené, že v dobe a na mieste uvádzanom v obžalobe došlo k incidentu medzi
obžalovaným a poškodenou, pri ktorom došlo k fyzickému napadnutiu poškodenej a jej ublíženiu na jeho
zdraví. Pohnútkou konania obžalovaného bola reakcia poškodenej, ktorá obžalovaného, ktorý sa pod

vplyvom alkoholu správal hlučne iba upozornila na jeho netolerantné a arogantné správanie, čo potvrdili
všetci vypočutí svedkovia. Obžalovaný podgurážený alkoholom reagoval neprimerane a dopustil sa
verbálneho a fyzického násilia voči poškodenej I. G..

Obrane obžalovaného, že medzi ním a poškodenou došlo iba k slovnej potýčke, bez akéhokoľvek

fyzického kontaktu súd neuveril. Súd mal vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný sa
predmetnej noci v Námestove náhodne stretol so svedkami I. D. a C. I., spoločne požívali alkoholické
nápoje a následne v skorých ranných hodinách prišli taxíkom pred bytový dom v Lokci, a potom ako
sa obžalovaný hlučne a silou dobíjal do bytového domu, v spoločných priestoroch na chodbe došlok incidentu medzi ním a poškodenou, pričom prítomní tomuto incidentu boli aj svedkovia C. N., I. D.
a C. I.. Obranu obžalovaného, že nedošlo k fyzickému útoku na poškodenú mali potvrdiť svedkovia
I. D. a C. I. a aj svedkyňa O. E., ich svedeckým výpovediam však súd neveril, ich výpovede vyzneli

absolútne nepresvedčivo. Svedkyňa O. E. vypovedala skutočnosti, ktoré boli v rozpore s výpoveďami
všetkých svedkov, vrátane aj výpovede obžalovaného, súd absolútne neveril jej výpovedí a ani tvrdeniu,
že obžalovaný mal vypité a preto si asi nepamätá, že mu vchodové dvere bola otvoriť ona a k nijakému
incidentu medzi ním a poškodenou tak nedošlo. Tiež svedkovia I. D. a C. I. vypovedali rozporne,
inak popísali udalosti ohľadom predmetného incidentu a ich výpovede, najmä výpoveď svedka C. I.

bola v príkrom rozpore aj s výpoveďou samotného obžalovaného. Dokonca svedok C. I. výslovne
spochybnil pravdivosť výpovede svedka I. D., že menovaný svedok si musel pomýliť udalosť s inou
udalosťou, ktorá sa mala odohrať ešte pred týmto incidentom, čím zároveň spochybnil aj výpoveď
obžalovaného, keďže výpoveď svedka I. D. v podstatnej časti korešpondovala s obranou obžalovaného.
Tiež výpoveď svedka C. I. bola v úplnom rozpore s výpoveďou nestrannej svedkyne P. G.. Pokiaľ súd
neveril ani výpovedi svedka C. I., jeho výpoveď bola v rozpore už s vyššie spomínanou výpoveďou

svedka I. D., ale menovaný svedok I. sa spochybnil aj sám, a to vlastnými rozpormi vo svojej výpovedi.
Dôvody rozporov vo výpovediach týchto menovaných svedkov, ako aj skutočnosti, že ich výpovede
v podstatných súvislostiach nekorešpondovali s výpoveďami ostatných vypočutých svedkov a ani s
výpoveďou samotného obžalovaného súd videl práve v snahe svedkov nepriťažiť svojimi výpoveďami
obžalovanému. Súd videl tie najpodstatnejšie rozpory vo výpovedi obžalovaného a svedkov aj v tom, že

obžalovaný potvrdil, že mal slovný incident s poškodenou, pričom vchodové dvere im prišla v uvedené
ráno otvoriť iná osoba, odlišná od osoby poškodenej, zároveň potvrdil, že svedkovia I. D. a C. I. mali
byť svedkami slovného incidentu medzi ním a poškodenou G., obaja svedkovia mali ísť spolu s ním
hore schodmi k dverám bytu, v ktorom býva jeho priateľka. Svedkyňa O. E. podala svoj popis udalosti z
predmetného rána, ktorý bol v rozpore so všetkými výpoveďami svedkov a aj obžalovaného. Svedok I.

D. potvrdil, že vchodové dvere im vtedy otvorila p. G., tiež bol svedkom ako sa rozprávali obžalovaný s
poškodenou G., pričom obžalovaný mal poškodenej iba vynadať a potom išli všetci traja hore schodmi
k bytu p. E. a svedok C. I. vypovedal úplne odlišne, že po agresívnom správaní obžalovaného pri
vchodových dverách mu dvere otvorila nejaká pani ktorú nepozná, s touto pani sa na chodbe dohadovali
a hneď na to videl obžalovaného spolu aj s neznámou pani odchádzať hore schodmi, videl to všetko

zvonka cez presklenené schodište, pričom tá pani, ktorá prišla otvoriť dvere prišla z horného poschodia,
na chodbe k fyzickému incidentu nedošlo, nevidel tam okrem obžalovaného a tej pani, ktorá otvorila
dvere nikoho a on spolu so svedkom D. spred bytovky odišli, hore schodmi pred byt p. E. vôbec
nešli. Svedok zároveň uviedol, že pozná svedkyňu E. a ona im dvere otvoriť neprišla. Svedkovia I. D.
a C. I. o podstatných skutočnostiach vypovedali inak, ich výpovede vzhľadom na podstatné rozpory

súd nemohol vyhodnotiť inak ako tendenčné. Naopak oproti výpovediam obžalovaného a menovaných
svedkov stáli výpovede poškodenej I. G. a C. N., ktorých výpovede boli konzistentné a zapadali aj do
výpovedí lekárskych správ a znaleckého posudku ohľadom mechanizmu vzniku zranenia. Poškodená
I. G. aj na prvotnom ošetrení uviedla, rovnaký mechanizmus vzniku zranenia a rovnako popisovala
okolnosti jeho vzniku. Zároveň pravdivosť výpovede poškodenej, že predmetného rána bola napadnutá

obžalovaným a že pri napadnutí došlo k zraneniu nohy nepriamo potvrdili aj svedkovia L. E. a C. E., ktorí
potvrdili vierohodnosť výpovede poškodenej, ktorá uvádzala, že po incidente telefonicky kontaktovala
a aj písala svedkyni O. E. aj ohľadom toho, že bola napadnutá obžalovaným. Svedok C. E. uviedol, že
ešte v nedeľu (bezprostredne po incidente), poškodená napísala jeho mame, že ju obžalovaný zhodil
so schodov, pričom to bolo ešte v čase, keď si obžalovaná neuvedomovala závažnosť svojho zranenia.

Pokiaľ boli pochybnosti v súvislosti s tým, že poškodená po dlhšom časovom odstupe vyhľadala lekárske
ošetrenie, tieto pochybnosti odstránil znalec MUDr. Ján Jelenčík, ktorý sa vyjadril, že pre toto zranenie
nie je neobvyklé, že pacienti vyhľadajú lekárske ošetrenie v priebehu 24 až 48 hodín, nakoľko u tohto
zranenia sa bolestivosť postupne stupňuje, samotná zlomenina nebolí a zároveň opuch sa dostavuje po
niekoľkých hodinách, čo rovnako nasvedčovalo pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej a svedka

C. N.. Znalec sa aj vyjadril k mechanizmu vzniku zranenia, pričom mechanizmus vzniku zranenia
poškodenej na nohe rovnako zodpovedal jej tvrdeniam a tvrdeniam svedka C. N., pričom znalec sa aj
vyjadril, že je nepodstatné ako svedkyňa poškodená stála v čase keď padala dole schodmi, pretože
to nemalo žiaden vplyv na zranenie, ktoré utrpela. Súd tak nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti
výpovede svedkyne poškodenej.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že na chodbe bytového domu, došlo
k požitiu fyzického násilia proti telesnej integrite poškodenej a zároveň všetci svedkovia potvrdili aj
pohnútku konania obžalovaného. Poškodená v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovanéhoutrpela zranenia: zlomeninu vonkajšieho členka vpravo bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie
a krvný výron pravého predkolenia, členkového kĺbu a nohy. Zranenie - zlomeninu vonkajšieho členka
vpravo bez posunu kostných úlomkov má nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods.

3 písm. i) Tr. zákona, podľa znaleckého posudku toto zranenie si vyžaduje dobu liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov. Doba liečenia tohto zranenia tak presahovala dobu 6
týždňov a z výpovede znalca tiež vyplynulo, že poškodená bola počas obmedzená v obvyklom spôsobe
života, od 15. 6. do 21. 7. 2016 mala na pravej nohe a, členku a predkolení naloženú sádrovú fixáciu,
v tomto období chodila za pomoci dvoch nemeckých bariel, prvé 3 týždne bez došľapovania na pravú

nohu odo dňa 21. 7. 2016 po zložení sádrovej fixácie už začala chodiť bez bariel, v tomto období už
prestala byť odkázaná na pomoc príbuzných. Počas celej doby liečenia nemohla vykonávať činností
spojené s väčšou fyzickou námahou.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky zločinu a takto konal v nepriamom úmysle tak,

ako to predpokladá ust. § 15 písm. b/ Tr. zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu, súd poukazuje na vzniknutý následok konania obžalovaného a samotný
chránený záujem, ktorým je ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty každej
žijúcej osoby.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov má dva záznamy, Okresným súdom Bratislava 3
bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom z 30. 8. 2004 za trestný čin podvodu na podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 12 mesiacov, v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia sa osvedčil, platí tak fikcia neodsúdenia a Okresným súdom Dolný Kubín bol

právoplatne odsúdený trestným rozkazom z 8. 11. 2005 za trestný čin výtržníctva na peňažný trest, ktorý
obžalovaný zaplatil, a preto aj na toto odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia. Zo správy o povesti
nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti k osobe obžalovaného, jeho konanie nikdy nebolo riešené
komisiou verejného poriadku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce a ani
priťažujúce okolnosti a súd tak pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby odňatia slobody od 2 do
5 rokov.
Súd sa obžalovanému s prihliadnutím na jeho osobu, na okolnosti prípadu, zavinenie a následok

rozhodol uložiť podmienečný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby. Súd
považoval uložený trest, vzhľadom na osobu obžalovaného, na všetky okolnosti spáchania skutku a jeho
osobu za dostatočný na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložený trest súd považuje za
zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj
individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por.)

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku(§ 307/1a Tr. por.), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného(§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného(§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.