Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010548
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715010548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného J.

R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2017vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovanýJ.R.Ý.,nar.XX.XX.XXXXvoJ.,trvalebytomJ.,Q..I.XXXX/X,tohočasubytomJ.,B..R..I.X,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 8C/4/2007-28 zo dňa 14. 02. 2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2007, bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojich
maloletých detí Š., narodeného XX. XX. XXXX sumou vo výške 1.700,- Slovenských korún (56,43 Eur)
a M.G., narodeného XX. XX. XXXX vo výške 1.300,-Slovenských korún (43,15 Eur) vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky detí C. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J. Q.. I. XXXX/X, si takto
určenú výšku vyživovacej povinnosti vo J. a na iných miestach riadne a včas neplní, v rozhodnom období

bol od 13. 01. 2014 do 31. 12. 2014 zamestnancom s riadnym príjmom a od 02. 02. 2015 do 21. 06.
2015 vykonával práce na dohodu, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, z evidencie uchádzačov
o zamestnanie, kde bol evidovaný od 24. 06. 2013 do 12. 01. 2014 bol vyradený z dôvodu uzavretia
pracovnej zmluvy, a v období od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Ž.,
čím mu za obdobie od 01.11.2013 do 11. 01. 2017, vyjmúc obdobie od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016,
kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vo vzťahu ku C. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., Q..
I. XXXX/X, prechodne bytom J., Q.. I. XXXX/X, vznikol dlh na výživnom vo výške 249,18 Eur,

a koná tak napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/116/2013-73 zo dňa 27. 09.
2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2013 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, o
ktorom bolo rozhodnuté, že tento vykoná,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

čím spáchalprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri)

mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich
schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 08. 2015 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/350/14/6611 obžalobu na J. R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257
ods. 7 Trestného poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia
§ 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už
nemohol byť podaný opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú
ľútosť, nemohol by ho krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a

nebolo by ho možné napadnúť opravným prostriedkom.

Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravda, čo je uvedené
v obžalobe, snaží sa ale dlžobu splácať, pričom každý mesiac sa snaží platiť 100,- Eur riadne výživné
a 100,- Eur zameškané výživné. Neplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky, V minulosti bol

zamestnaný v K., ale zamestnávateľ mu nevyplácal mzdu ako mal, za čo bol aj právoplatne odsúdený.
S deťmi sa stretáva, momentálne im však nekupuje žiadne dary, ani si ich neberie k sebe, keďže nemá
kam. Bol vo výkone trestu odňatia slobody od 07.09.2015 do 07.03.2016, kedy mu bol premenený trest
a v ÚVTOS si nahlásil vyživovaciu povinnosť, výživné mu bolo aj zrážané, o čom by mal byť v spise
doklad. Na záver uviedol, že svoje konanie ľutuje.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa C. T., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v dobe
uvedenej v obžalobe obžalovaný riadne výživné neplatil. Začal až teraz, pričom keď bol vo výkone trestu,
odtiaľ chodili nejaké minimálne čiastky, výživné začal platiť po prepustený z výkonu trestu. Podľa jej
vedomostí ku dňu konania hlavného pojednávania by malo byť zameškané výživné vo výške cca 1.450,-

Eur. Nemá prehľad o platení výživného, všetko je to na účte. Taktiež nevedela uviesť, či presne každý
mesiac hradil obžalovaný nejaké výživné. Iným spôsobom na deti neprispieva, stretáva sa s nimi, iné
darčeky im nekupuje. Výživné platil obžalovaný vždy na rovnaký účet, ktorý patrí jej synovi Š. R..

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu

svedka Š. R. z prípravného konania zo dňa 29. 07. 2015, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol,
že vzhľadom k tomu, že obžalovaný J. R. je jeho otec, využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to:trestné oznámenie (č.l. 1 - 4), rozsudky Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 8C/4/2007 a sp. zn. 2T/116/2013 (č.l. 29 - 31), rodné listy detí a potvrdenia o návšteve školy (č.l. 32- 33, 83 - 85), správy na obžalovaného (č.l. 34 - 66, 85 - 116), fotokópie dokladov o úhrade výživného
(č.l. 137, 156-157, 162-164, 166-171), pracovná zmluva (č.l. 138 - 141), správa ÚVTOS Želiezovce (č.l.
143 - 147, 151 - 154), Dohoda o pracovnej činnosti (č.l. 155), odpis registra trestov (č.l. 165).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa ku

spáchaniutrestnéhočinupriznal,atotokonanieúprimneoľutoval,akoajvzhľadomnavýpoveďsvedkyne
C. T. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného
potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a
výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé
úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného
výživného tak za obdobie od 01. 11. 2013 do 11. 01. 2017 predstavuje sumu 249,18 Eur, a to vo vzťahu

ku svedkyni C. T.. Súd do rozhodného obdobia nezahrnul obdobie od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016,
kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, a pri nástupe si riadne nahlásil vyživovaciu
povinnosť. Po zohľadnení jednotlivých úhrad zameškaného výživného po podaní obžaloby súd zistil,
že zameškané výživné vo vzťahu ku svedkovi Š. R. (synovi obžalovaného) je uhradené v celej výške,
ostalo už neuhradených len 249,18 Eur vo vzťahu ku svedkyni C. T..

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v

občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný J. R. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený.

Súd po vyššie uvedenom dokazovaní na rozdiel od obžaloby zmenil právnu kvalifikáciu skutku
uvedeného v obžalobe, keď nakoniec posúdil konanie obžalovaného, ktoré naplnilo skutkovú podstatu
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, teda že
vyživovaciu povinnosť neplnil z nedbanlivosti (nie úmyselne, ako to posudzovala prokurátorka v podanej
obžalobe). Súd pri zmene právnej kvalifikácie prihliadol na to, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia

slobody, po prepustený sa nemohol ihneď zamestnať, pričom reálne preukázal snahu zameškané
výživné uhradiť.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 2013 pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu

tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 24 mesiacov, a to s poukazom na
skutočnosť, že v minulosti už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Takýto trest je podľa názoru súdu
na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí
jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu

prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného.
Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas
skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.